Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/30/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200227 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200227.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna a členiek JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobkyne A.. C. Z., J.., G. č. XX, XXX XX V., právne zastúpenej JUDr. Lídiou Farbakyovou, advokátska kancelária, Floriánova 12, Prešov proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, Námestie mieru č. 3, 080 01 Prešov, za účasti: 1. H. Z., bytom Domašská 28, 080 06 Ľubotice, zastúpený Ing. Františkom Marcinčinom, Kapušianska 9, 08006 Ľubotice, 2. A.. Y. Y., bytom S. 5, XXX XX J., 3. Pavol Y., bytom E. F. 1, XXX XX V., 4. Milan Z., bytom E. F. XX, XXX XX V., 5. A.. E. P., bytom E. F. XX, XXX XX V., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.k. OU-PO-S zo dňa 15. januára 2019 na základe všeobecnej správnej žaloby, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Stručný priebeh administratívneho konania 1. Stavebník Marek Z. (účastník konania v 1. rade) dňa 19.05.2015 doručil stavebnému úradu ohlásenie drobnej stavby a stavebných úprav podľa § 55 a § 57 stavebného zákona na rekonštrukciu verandy na letnú záhradu. V oznámení popisuje rozsah stavby: „rekonštrukcia verandy - na letnú záhradu, základ betónový - tvárnice do výšky 30 cm, plastové okná, rozloha 330 x 290 cm.“ 2. Stavebný úrad (správny orgán I. stupňa) v oznámení k ohláseniu stavebných úprav č. XXX/XXXX zo dňa 21.05.2015 uviedol, že po posúdení ohlásenia stavebných úprav zo dňa 18.05.2018 v zmysle § 57 ods. 2 stavebného zákona nemá námietky k stavebným úpravám na, rodinnom dome stavebníka so súp. č. 1XX7 postavenom na parc. č. KN-C XXXX, k. ú. V.. Ako predmet, rozsah a popis stavebných úprav uviedol výmenu sklenenej výplne na verande. 3. Dňa 21.07.2015 na písomný podnet žalobkyne zo dňa 15.06.2015 bol zamestnancom stavebného úradu vykonaný štátny stavebný dohľad, o čom bola spísaná zápisnica, v ktorej sa uvádza, že predmetom štátneho stavebného dohľadu je „prístavba verandy k rodinnému domu na pozemku parc. č. XXXX, XXXX, k. ú. V.“ a že túto prístavbu stavebník realizuje na základe ohlásenia a vzhľadom k tomu, že projektová dokumentácia je zmätočná, stavebník spracuje novú projektovú dokumentáciu a predloží ju na stavebný úrad. 4. Dňa 11.09.2015 podal stavebník žiadosť o dodatočné povolenie stavby a o dodatočné povolenie zmeny stavby. 5. Následne správny orgán 1. stupňa oznámením č. BS/XXXX/XXXXX/XXXX-Se zo dňa 24.09.2015 podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, oznámil účastníkom konania začatie konania o dodatočnom povolení stavby a nariadil prerokovanie žiadosti v ústnom konaní spojenom s miestnym zisťovaním, ktoré sa konalo dňa 13.10.2015. 6. V zápisnici z tohto ústneho konania konaného dňa 13.10.2015 stavebný úrad konštatuje momentálny stav začatých stavebných, že sú zrealizované obvodové múry, základy a je zrealizovaná železobetónová doska a že vyzve stavebníka na predloženie projektovej dokumentácie spracovanej v zmysle vyhlášky č. 453/2000 Z.z.., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, nakoľko to bolo predložené nie je dostatočné na posúdenie danej veci. 7. Spisový materiál obsahoval tieto doklady: projektová dokumentácia, kópia katastrálnej mapy výpis z listu vlastníctva č. 169 preukazujúci výlučné vlastníctvo stavebníka k rodinnému domu so súpisným číslom č. 1667 umiestnenom na parcele č. KN-C XXXX, k. ú. V. a k parcelám č. KN-C XXXX a XXXX, k. ú. V., v podiele 1/1 a geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX úradne overený dňa 15.11.2016 pod č. XX.XXXX/XX. 8. Dňa 29.10.2015 správny orgán I. stupňa, vydal rozhodnutie č. BS/XXXXX/XXXX-Se, ktorým podľa § 2 ods. 2 stavebného zákona zastavil všetky stavebné práce na stavbe: „Prístavba k rodinnému domu“ na pozemku parc. č. KN-C XXXX/X v k. ú. V. s odôvodnením, že v rámci ŠSD dňa 21.07.2015 bolo zistené, že na uvedenom pozemku, ktorého je stavebník vlastníkom boli zrealizované zemné výkopové práce a zabetónované základy nad rámec ohlásenia stavebného úradu. Správny orgán I. stupňa uviedol, že so stavbou možno pokračovať len na základe nového rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa. 9. Dňa 19.11.2015 správny orgán I. stupňa vydal rozhodnutie č. BS/XXXX/XXXXX/XXXX-Se, ktorým podľa § 88a a § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona dodatočne povolil predmetnú stavbu na pozemku parc. KN-C č. XXXX, XXXX/X, k. ú. V. s odôvodnením, že v konaní o dodatočnom povolení stavby stavebník preukázal, že v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona realizácia stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitných predpisov. II. Stručné zhrnutie žalobou napádaného rozhodnutia 10. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný. Na základe odvolania podaného žalobkyňou prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 28.01.2016 a 22.02.2016 bolo rozhodnutie stavebného úradu preskúmané žalovaným, ktorý ho podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku rozhodnutím č. OU-PO-S zo dňa 19.04.2016 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s poukázaním na porušenie procesných účastníkov konania zo strany stavebného úradu, a to porušením ustanovenia § 140 stavebného zákona vo väzbe na § 33 ods. 2 Správneho poriadku, neoboznámením účastníkov konania s technickou správou vypracovanou dňa 21.10.2015, ktorá nemohla stavebnému úradu byť stavebníkom predložená do dňa ústneho konania konaného dňa 13.10.2015, v dôsledku čoho sa k tomuto podkladu účastníci konania nemali možnosť vyjadriť sa. 11. Po nadobudnutí rozhodnutia odvolacieho orgánu č. OU-PO-S.- E zo dňa 19.04.2016, právoplatného dňa 06.05.2016, stavebný úrad v konaní pokračoval a dňa 10.10.2016 vyzval stavebníka k predloženiu upravenej projektovej dokumentácie v zmysle § 9 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z.., ktorou sa vykonáva niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z.z..“); doplneniu žiadosti v zmysle § 8 uvedenej vyhlášky; upresneniu rozsahu udelenej plnej m splnomocnenej osoby a predloženiu porealizačného zamerania rozostavanej predmetnej stavby. Stavebný úrad zároveň rozhodnutím č. SÚ-S/XXXX/XXXXX/XXX-Se konanie prerušil. 12. Po doplnení požadovaných podkladov stavebný úrad oznámil účastníkom konania pokračovanie konania o dodatočnom povolení stavby oznámením č. SÚ-S/XXXX/XXXXX/XXX-Se zo dňa 06.03.2017. Keďže stavebnému úradu boli dobre známe pomery na stavenisku s žiadosť mu poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie stavby, podľa § 61 ods. stavebného zákona upustil od miestneho šetrenia a ústneho konania. Stavebný úrad upozorní, účastníkov konania na možnosť nahliadnutia do podkladov rozhodnutia a na uplatnenie svojich námietok im stanovil lehotu 10 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia s tým. že na ich neskoršie podané námietky v zmysle § 61 ods. 3 stavebného zákona sa neprihliadne. 13. Dňa 20.03.2017 sa žalobkyňa ako účastníčka konania, dostavila na stavebný úrad za účelom nahliadnutia do spisu č. SÚ-S/XXXX/XXXXX/XXX-Se a spisu č. BS/XXXX/XXXXX/XXXX- Se, o čom bol vyhotovený záznam. 14. Dňa 21.03.2017 bolo stavebnému úradu doručené vyjadrenie splnomocneného zástupcu stavebníka, ktoré je zhodné s jeho vyjadrením k odvolaniu zo dňa 07.11.2018, spolu s písomným súhlasom vlastníka susednej parcely Milana Z. a Ing. E. P. s predmetnou stavbou. 15. Žalobkyňa ako účastníčka konania, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doručila stavebnému úradu dňa 27.03.2017 svoje námietky, v ktorých uviedla, že s cieľom zabezpečenia nestranného postupu a rozhodnutia správneho orgánu žiada o vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci zamestnanca stavebného úradu Mariána R. a to v zmysle § 9 Správneho poriadku a do vyriešenia tejto predbežnej otázky žiada konanie prerušiť. Uvádza, že nemôže súhlasiť s dodatočným povolením prístavby verandy k rodinnému domu, pretože prístavbu realizoval stavebník bez stavebného povolenia, bez predloženia akejkoľvek projektovej dokumentácie, aj keď stavebný úrad rozhodnutím č. BS/XXXXX/ XXXX stavebné práce na stavbe zastavil. Stavebník nerešpektujúc toto rozhodnutie pokračoval v realizácii stavby bez toho, aby sa mala možnosť k veci vyjadriť, zrealizoval a zabudoval na II.NP okno smerujúce na jej pozemok, zrealizovaním ktorého bude výrazne narušená pohoda jej bývania, intimita a jej súkromie. Žiadala stavebný úrad, aby po doriešení predbežnej otázky, konal vo veci s miestnym zisťovaním s cieľom objektívne posúdiť jej námietky. 16. Dňa 29.09.2017 mesto Prešov vydalo rozhodnutie č. SÚ-S/XXXX/XXXXX/XXX/R- predpojatosť, ktorým zamietlo námietku predpojatosti podanú žalobkyňou A.. C. Z., J.., bytom G. XX, XXX XX V. proti zamestnancovi mesta J. H. R. v predmetnom konaní. 17. Správny orgán I. stupňa po preskúmaní predloženej žiadosti podľa § 88a, § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona vydal dňa 03.09.2018 rozhodnutie č. BS/XXXX/XXXXX/XXX-Se, ktorým pre stavebníka dodatočne povolil stavbu: „Prístavba verandy k rodinnému domu“ na ulici G. XX v obci V., ktorá je rozostavaná na pozemku parc. č. KN-C XXXX, XXXX/X k. ú. V. s odôvodnením, že stavebný úrad dospel k záveru, že stavebník spĺňa podmienky pre vydanie rozhodnutia. 18. Žalovaný pod OU- PO-S dňa 15.01.2019 ako orgán štátnej správy príslušný podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 608/2003 Z.z o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, na základe odvolania žalobkyne preskúmal rozhodnutie obce Ľubotice č. BS/XXXX/XXXXX/XXX-Se zo dňa 03.09.2018 a rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa pod č. BS/XXXX/XXXXX/XXX-Se zo dňa 03.09.2018 potvrdil. III. Argumenty žalobkyne v podanej žalobe 19. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného. Namietala, že z odôvodnenia nevyplýva, akým spôsobom stavebník preukázal, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami a zároveň že žalovaný uvádza, že pojem verejný záujem nie je v stavebnom zákone presne definovaný a že verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi. Žalobkyňa zároveň v žalobe poukázala na to, že v priebehu celého konania o dodatočnom povolení stavby považovala umiestnenie okna smerom do jej záhrady za porušenie jej súkromia s poukazom na čl, 19 Ústavy Slovenskej republiky a v tejto súvislosti aj jej vlastníckych práv, keďže podľa nej príslušný stavebný orgán prvého stupňa žiadnym spôsobom nebral do úvahy tú skutočnosť, že takto umiestnené okno zo strany stavebníka na prístavbe verandy jeho rodinného domu je neoprávneným zásahom do jej súkromia, ako aj do jej vlastníckych práv. Podľa žalobkyne žalovaný správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom neodôvodnil a neskúmal súvislosti medzi neoprávneným zásahom do súkromia žalobkyne a súčasne do jej vlastníckeho práva na jednej strane a činnosťou, ktorá patrí do oblasti verejného záujmu na strane druhej. 20. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný správny orgán žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo by mal byť záujem jednej fyzickej osoby povýšený nad záujem druhej fyzickej osoby a z akého dôvodu je záujem stavebníka, ktorý predmetnú stavbu realizoval bez príslušného právoplatného stavebného povolenia povýšený nad záujem žalobkyne, ktorá v rozpore s právnymi predpismi nekonala a ktorá sa domáha toho, aby mohla bez prítomnosti susedov v okne a bez ich účasti užívať svoje vlastníctvo. 21. Žalobkyňa ďalej namietala, že v priebehu konania pred stavebným úradom prvého stupňa uvádzala, že jej práva sú dotknuté nedodržaním stavebno-právnych predpisov stavebníkom v stavebnom konaní, pretože stavebník vykonal práce nad rámec a v rozpore s ohlásením stavebného úradu, nedodržal žiadne stavebné povolenie, pretože stavbu postavil bez príslušného povolenia a o povolenie žiadal až v čase, keď už prístavba bola postavená a tiež namieta neoprávnený zásah stavebníka. Podľa žalobkyne realizácia prístavby súčasne znamená aj zásah do vlastníckych práv suseda. 22. Žalobkyňa ďalej poukázala na dodržiavanie jednotlivých ustanovení zákona č. 50/1976 Zb.. § 3 zákona č. 71/1967 Zb. Občianskeho zákonníka a na to, že správne orgány sú povinne postupovať v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a sú povinné chránil záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy občanov a organizácií a dôsledne vyžadovať plnená ich povinností. Zároveň poukázala na Protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd z čl. 1 ktorého vyplýva, že každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užíva svoj majetok a podľa žalobkyne je nesporné, že tak žalovaný, ako aj správny orgán I. stupňa svojím rozhodnutím v podstate schválili neoprávnený zásah do súkromia, a tým aj vlastníckeho práva žalobkyne, ak bez akýchkoľvek obmedzení umožnili stavebníkovi konaní v rozpore so zákonom. Žalobkyňa ďalej namieta skutočnosť, že len z dôvodu, že stavebnému správnemu orgánu ustanovenie § 88 a nasl. stavebného zákona umožňuje dodatočne povoliť stavbu, ktorá bola zrealizovaná bez stavebného povolenia, ako keby legalizovali to, že každý môže konať v rozpore so zákonom, veď v konečnom dôsledku je dodatočne možný postup podľa vyššie uvedeného ustanovenia, a teda nie je potrebné zaoberať sa tým, či v konečnom dôsledku bol preferovaný záujem jednej osoby. 23. V danej súvislosti žalobkyňa dala do pozornosti, že správny orgán v rámci svojej kompetencie, ktorú mu zveruje stavebný zákon, by mal pri výkone verejnej moci dohliadať na dodržiavanie nielen relevantných právnych predpisov vzťahujúcich sa k stavebnému konaniu, ale aj iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zo svojej pozície by mal zabraňovať svojou rozhodovacou činnosťou výkonu takých subjektívnych práv, ktoré by zasahovali do výkonu práv iného subjektu s rovnakým obsahom práv. 24. Na základe uvedeného mala žalobkyňa za to, že žalovaný ako druhostupňový orgán sa nevenoval ani v minimálnom rozsahu tomu, či naozaj došlo zo strany stavebníka, do zásahu práv iného subjektu, t. j, žalobkyne a žiadnym spôsobom sa nesnažil konať tak, aby svojim rozhodnutím takému konaniu zabránil. Podľa žalobkyne sa dá povedať, že žalovaný svojim rozhodnutím legalizoval nezákonné a predpisy porušujúce konanie stavebníka, ktorý svojvoľne zasiahol do subjektívneho práva žalobkyne, pretože ak by bol tento konal v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a pred začatím realizácie prístavby by bol predložil stavebnú dokumentáciu a bol by požiadal o vydanie stavebného povolenia, k takému zásahu by nebolo došlo. 25. V žalobe žalobkyňa ďalej citovala § 88a stavebného zákona a poukázala na § 140 stavebného zákona a § 32, § 46 a § 3 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj na čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky a uviedla, že je presvedčená o tom, že práve skutočnosť, že pojem verejného záujmu nie je v stavebnom zákone konkrétne definovaný, dáva možnosť správnemu orgánu nazerať na konkrétne prípady individuálne a aj individuálne v závislosti od konkrétne riešenej veci posúdiť to, čo by malo, resp. čo je alebo môže byť verejným záujmom a čo je, či nie je neoprávneným zásahom dodatočným povoľovaním stavby do súkromia dotknutej osoby a do jej vlastníckeho práva a primerane k tomu predmetnú vec po objektívnom posúdení veci vyhodnotiť a vo veci rozhodnúť. 26. Žalobkyňa poukázala na to, že stavebný úrad ako správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí zo dňa 03.09.2018 a následne aj žalovaný ako správny orgán druhého stupňa v rozhodnutí zo dňa 15.01.2019 uviedli, že stavebník predložil projektovú dokumentáciu pre dodatočné povolenie stavby, avšak ani z jedného z týchto rozhodnutí nie je zrejmé, kedy bol stavebník vyzvaný na predloženie projektovej dokumentácie, aká lehota mu na jej predloženie bola stanovená a kedy predložil projektovú dokumentáciu. Zároveň uviedla, že v zápisnici spísanej dňa 21.07.2015 na jej podnet zo dňa 15.06.2015 o vykonanom štátnom stavebnom dohľade sa konštatovala, že upravenú projektovú dokumentáciu predloží stavebník do 31.07.2015. Táto skutočnosť bola žalovaným správnym orgánom prehliadnutá a až dňa 11.9.2015 na základe výzvy príslušného stavebného úradu predložil stavebník žiadosť o dodatočné povolenie stavby a medzitým staval a dokončoval stavbu ďalej a až dňa 29.10.2015 stavebný úrad vydal rozhodnutie BR.Se, ktorým podľa príslušných ustanovení zákona zastavil všetky stavebné práce na stavbe: „Prístavba verandy k rodinnému domu“ na pozemku parc. č. KN-C XXXX./X v k. ú. Ľubotice. 27. Podľa žalobkyne je zrejmé, že stavebník si svoju povinnosť nesplnil v zmysle § 60 ods. 1 stavebného zákona, keďže v lehote do 31.05.2015 stanovenej mu stavebným úradom ako správnym orgánom prvého stupňa, nedoložil potrebné doklady, čo vyplýva zo zápisnice zo dňa 21.07.2015, a z toho dôvodu bol stavebný úrad povinný postupovať podľa § 60 ods. 2 písm. c) stavebného zákona a konanie mal zastaviť, resp. bol povinný postupovať podľa § 88a stavebného zákona a nariadiť odstránenie stavby, keďže v stanovenej lehote neboli predložené požadované doklady vyplývajúce z vyššie citovanej zápisnice, resp. z výzvy zo dňa 21.07.2015, na ktorú stavebník reagoval až dňa 11.09.2015, kedy podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby mal mať splnenú lehotu na predloženie upravenej projektovej dokumentácie. 28. Žalobkyňa je hlboko presvedčená o tom, že opodstatnená bola jej námietka týkajúca sa zaujatosti zamestnanca stavebného úradu, čo podľa žalobkyne potvrdil aj žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ak uviedol, že cit.: „upozorňujeme stavebný úrad na nedodržiavanie procesných lehôt ustanovenia § 49 ods. 2 Správneho poriadku“, podľa ktorého, ak osobitný predpis neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania, vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní, ak nemožno, vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán. Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. Stavebný úrad prostredníctvom svojho zamestnanca nedodržaním lehôt tak, ako to citoval žalovaný správny orgán prostredníctvom svojho zamestnanca totálnou ignoráciou príslušných ustanovení stavebného zákona konal v prospech jedného subjektu (stavebníka), ktorému tak umožnil úplnú realizáciu nepovolenej stavby v konečnom dôsledku toto konanie stavebníka v rozpore so zákonom schválil a toleroval vydaním dodatočného stavebného povolenia. 29. V závere žaloby žalobkyňa navrhovala konajúcemu súdu, aby vec zrušil a vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 30. K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný listom zo dňa 04.06.2019, kde uviedol, že podaná žaloba je nedôvodná a navrhol, aby súd žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. K jednotlivým námietkam žalovaný uviedol: 31. K námietke žalobkyne, že došlo k legalizácii nelegálnej stavby formou dodatočného povolenia stavby podľa § 88a stavebného zákona a že stavebníkovi bolo bez akýchkoľvek obmedzení umožnené konanie v rozpore so zákonom žalovaný uvádza, že ustanovenie § 54 stavebného zákona zakotvuje všeobecnú zásadu, že každá stavba pred začatím jej realizácie musí byť predmetom posúdenia orgánom štátnej správy. Preto vymedzuje povinnosť, že stavby a ich zmeny, ako aj udržiavacie práce na stavbách sa môžu vykonávať len na základe stavebného povolenia alebo ohlásenia stavebnému úradu. 32. Podľa žalovaného predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a nasl. stavebného zákona je zistenie stavebného úradu, že stavba, jej zmena, resp. jej časť, bola postavená, resp. sa začala stavať bez stavebného povolenia, alebo v zákonom stanovených prípadoch bez splnenia si ohlasovacej povinnosti, alebo v rozpore s ním. pričom stavebný úrad začne aj z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až § 66 stavebného zákona upravujúce stavebné konanie o vydaní stavebného povolenia. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a stavebného zákona upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu v konaní o nepovolených stavbách. Dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. 33. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Pojem verejného záujmu nie je v stavebnom zákone presne definovaný, avšak podľa judikatúry ústavného súdu a najvyššieho súdu. verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad. ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad nepovolenej stavby, resp. jej zmeny. alebo jej časti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, s určenými záväznými limitmi a regulatívmi, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby, jej zmeny alebo zmeny jej časti ide a na aký účel sa má stavba, jej zmena, resp. zmena jej časti v budúcnosti užívať a ktoré záujmy tým budú dotknuté. Posúdenie súladu nepovolenej stavby s verejnými záujmami podľa predložených podkladov je vo výlučnej pôsobnosti stavebného úradu v súčinnosti s dotknutými orgánmi, a to v konaní o dodatočnom povolení stavby, resp. o odstránení stavby. 34. Následne podľa výsledku konania stavebný úrad rozhodne, či je možné stavbu dodatočne povoliť, alebo či je potrebné nariadiť jej odstránenie. 35. V danom prípade stavebník dňa 19.05.2015 doručil stavebnému úradu ohlásenie drobnej stavby a stavebných úprav (základ betónový - tvárnice do výšky 30 cm, plastové okná...), a ten mu v oznámení č. XXX/XXX5 zo dňa 21.05.2015 oznámil, že nemá námietky k stavebným úpravám, ale ako rozsah stavebných úprav uviedol výmenu sklenenej v verande, čím súhlasil so stavebnými úpravami, ktoré stavebník stavebnému úradu neohlasoval. 36. Faktom však podľa žalovaného je, že pri výkone stavebného dohľadu uskutočnenom dňa 21.07.2015 správny orgán I. stupňa, že rozsah stavebných prác a stavebných úprav, ktoré stavebník už začal uskutočňovať podliehajú stavebnému povoleniu, vychádzajúc z toho, že prístavba k rodinnému domu nespĺňa parametre drobnej stavby, na ktorú postačuje ohlásenie konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona, účelom ktorého je dodatočné zhojenie závažnej vady uskutočňovania stavebných úprav bez stavebného povolenia. 37. Stavebný úrad, v súlade so zásadou hospodárnosti konania, po posúdení prestavby vyhodnotil, ktoré podklady sú potrebné na posúdenie danej stavby v súlade s § 32 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán s ohľadom na charakter konkrétnej stavby. 38. K námietke žalobkyne, že z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia nevyplýva, akým spôsobom stavebník preukázal, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, žalovaný uviedol, že pojem verejný záujem nie je v stavebnom zákone presne definovaný, že verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi. Pod pojmom verejné záujmy chránené stavebným zákonom, ktorý je zákonom špeciálnym, sa rozumie cieľ a zámer územného plánovania, vyjadrený v územnoplánovacej dokumentácií a v územnoplánovacích podkladoch. 39. V konaní o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad posúdi súlad tejto stavby s platným územným plánom obce, na území ktorej sa stavba začala uskutočňovať, posúdi najmä súlad s funkčným využitím územia a s určenými záväznými limitmi a regulatívmi. 40. Správny orgán I. stupňa v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré žalovaný potvrdil uviedol, že realizácia stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania. 41. Žalovaný k tomu uviedol, že obec ĽN.ce má platný územný plán schválený ta zastupiteľstvom uznesením č. 2/5/2009 zo dňa 11.05.2009. ktorého záväzná časť bola vyhlásená VZN obce č. 3/2009 zo dňa 11.05.2009 v znení neskorších zmien a doplnkov a regulatívy priestorového usporiadania územia a jeho funkčného využitia sú graficky zdokumentované na výkrese č. 2, podľa ktorého plocha, na ktorej je predmetná stavba umiestnená, je funkčne určená ako plocha rodinných domov. V časti špecifické zásady regulatívy pre jednotlivé plochy RD pod bodom A0 je pre jestvujúce plochy rodinných domov ako sú preluky a pre prestavby a rekonštrukcie jestvujúcich RD stanovené: forma zástavby samostatne stojace rodinné domy; hmotové stvárnenie, tvar strechy a výšku prispôsobiť jestvujúcej priľahlej zástavbe; výškový limit RD - max. 2 nadzemné podlažia, vrátane obytného podkrovia; rešpektovať existujúce stavebné čiary pri prestavbe a dostavbe RD; pri stavebných obnovách (nadstavba, prístavba, stavebné úpravy) zohľadniť charakter a výšku okolitej zástavby. 42. Z uvedeného vyplýva, že predmetná stavba: „Prístavba verandy k rodinnému domu“ na ulici G. XX v obci V., umiestnená na pozemku parc. č. KN-C XXXX, XXXX/X, k.ú. V., je v súlade s platným a záväzným územným plánom obce V., a teda je preukázaný verejný záujem predmetnej stavby. 43. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia (MŽP), vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. 44. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky MŽP, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. 45. Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky MŽP, v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná iných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných nie pozemkov podľa odseku 3. 46. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. 47. Stavebný úrad môže posudzovať osadenie stavby len v súlade so stavebným zákonom, a nie je oprávnený riešiť narušenie stavu úplnej duševnej, telesnej a sociálnej pohody bývania rodinnom dome. Napriek uvedenému uvádzame, že v dodatočnom povolení stavby sa skúma aj to, či nie je narušená pohoda bývania z hľadísk podľa stavebného zákona a príslušných vyhlášok. 48. Zachovanie pohody bývania je z veľkej časti podmienené naplnením všetkých požiadaviek uvedených v § 6 ods. 1 Vyhlášky MŽP, Za pohodu bývania je možné považovať aký stav, keď niekto býva v pokoji, posudzuje sa predovšetkým čistota ovzdušia, primerané množstvo zelene, nízke emisie prachu, oslnenie a pod. Miera primeranosti sa určí s prihliadnutím na konkrétne podmienky miesta a stavieb komplexne, pričom nesmie byť nadmerne zasahované do práv vlastníkov susedných nehnuteľností. 49. Odstupové vzdialenosti uvedené vo vyššie citovanej vyhláške sú regulatívom, ktorý zohľadňuje konkrétne podmienky výstavby vyplývajúce z požiadaviek urbanistických, architektonických, životného prostredia, hygienických, veterinárnych, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Pohoda bývania zahŕňa aj problematiku narušenia súkromia, tienenie pozemku, obmedzenie výhľadu a pod., ktoré sa posudzujú podľa kritérií stanovených v § 137 stavebného zákona a predmetnej vyhlášky. 50. K námietke narušenia súkromia, pohody bývania a vlastníckych práv v súvislosti s oknom situovaným do oddychovej zóny (záhrady) žalobkyne žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že v danom prípade ide o zmenu dokončenej stavby rodinného domu, ktorá pozostáva z prístavby verandy osadenej na mieste pôvodnej dosluhujúcej verandy. Nová veranda má nahradiť pôvodnú predovšetkým z dôvodu zlého technického stavu. 51. Podľa žalovaného povolením predmetnej prístavby verande sa nezmenia pomery v území, a teda nedôjde k zhoršeniu pohode bývania nad mieru primeranú miestnym pomerom a odvolateľka aj naďalej bude môcť využívať svoj pozemok na taký účel, na ktorý je určený podľa LV č. 1XX, okres Prešov, obec V., k. ú. V., ide o druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie. Veranda, ktorá bude slúžiť ako zimná záhrada, nie je v zmysle príslušných slovenských technických noriem obytnou miestnosťou, a preto ani na jej povolenie nie je potrebné aplikovať ustanovenie § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z.., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z.z.'), ktoré limituje iba umiestnenie rodinných domov, ak tieto vytvárajú medzi sebou voľný priestor a v protiľahlých stenách sú umiestnené okná obytných miestností. 52. Zároveň je podľa žalobného potrebné uviesť, že v danom prípade sa nejedná o umiestnenie novej stavby, ale ako už bolo vyššie spomenuté, nová veranda nahradí pôvodnú, pričom nejde o obytnú miestnosť, ktorá je zároveň vzdialená od hranice pozemku žalobkyne cca 4,24 m a od jej rodinného domu cca 10 m. 53. V uvedenom prípade má žalovaný za to, že nemôžeme hovoriť o narušení pohody bývania a zároveň uvádzame, že nedôjde k zásahu do vlastníckych práv žalobkyne vlastníčky susednej nehnuteľnosti. 54. K námietke nedodržania lehôt podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku, na ktoré bol prvostupňový správny orgán žalovaným upozornený v žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-PO-S zo dňa 15.01.2019 žalovaný uviedol, že vzhľadom skutočnosť, že stavebník preukázal, že predmetná stavba nie je v rozpore s verejným záujmom a je v súlade s územným plánom obce Ľubotice, jej odstránenie by, iba vzhľadom na nedodržanie procesných lehôt, nebolo účelné a zároveň ide o vadu konania, ktorá nemá vplyv na vydanie meritórneho rozhodnutia. V. Vyjadrenie účastníka konania k podanej žalobe 55. Písomným podaním zo dňa 29.05.2019 sa k podanej žalobe vyjadril ďalší účastník konania H. Z., zastúpený Ing. Františkom Marcinčinom, ktorý uviedol, že nesúhlasí so žalobou. Súčasne položil otázku , kedy má žalobkyňa viac súkromia, či pred rekonštrukciou alebo po rekonštrukcii, pričom k uvedenému priložil fotografické dokumenty a zároveň sa pripojil k vyjadreniu Okresného úradu v Prešove. VI. Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného 56. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila písomným podaním zo dňa 21.08.2019, kde uviedla, že na všetkých dôvodoch, ktoré uviedla v žalobe a má za to, že žalovaný správny orgán nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami tak zákona o správnom konaní, ako aj s príslušnými ustanoveniami zákona č. 50/191976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). 57. Aj napriek všetkému, čo uviedol žalovaný vo svojom vyššie citovanom písomnom vyjadrení, musel žalobkyňa opätovne uviesť, že žalovaný správny orgán ignoroval § 3 ods. 1 zákona o správnom konaní, podľa ktorého sú správne orgány povinné postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a povinnosti občanov a organizácii a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 58. Podľa žalobkyne v danej súvislosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia by mal správny orgán (žalovaný) v rámci svojej kompetencie, ktorú mu zveruje stavebný zákon (§ 58 až 66 zákona č. 50/1976 Zb. a § 88 a nasl. upravujúce podmienky dodatočného povolenia stavby) pri výkone verejnej moci dohliadať nad dodržiavaním nielen relevantných právnych predpisov vzťahujúcich sa k stavebnému konaniu, ale aj iných všeobecne záväzných právnych predpisov (t.j. aj ustanovení Občianskeho zákonníka) a zo svojej pozície by mal zabraňovať svojou rozhodovacou činnosťou výkonu takých subjektívnych práv, ktoré by zasahovali do výkonu práv iného subjektu s rovnakým obsahom práv. 59. Žalobkyňa v rámci celého správneho konania o dodatočnom povolení stavby „Prístavba verandy k rodinnému domu„ na ulici Domašská XX, v obci V. pre stavebníka Mareka Z. na pozemku parc. č. KN-C XXXX, XXXX/X k.ú. V. namietala zásah do svojho súkromia, keďže stavebník osadil okno orientované priamo do jej dvora, čo žalovaný správny orgán a aj správny orgán prvého stupňa nebrali do úvahy a jej námietku zásahu do jej súkromia zo strany stavebníka ignorovali. 60. S touto otázkou sa podľa žalobkyne konajúci správny orgán žiadnym spôsobom nevysporiadal a len skonštatoval, že námietka žalobkyne je nedôvodná, a tak ako žalobkyňa uviedla v správ žalobe neskúmal súvislosť medzi neoprávneným zásahom do jej súkromia a súčasne do vlastníckeho práva. Aj keď v zákone o správnom konaní je daná povinnosť pre správne orgány postupovať podľa zákona, a teda aj príslušnými ustanovenia zákona č. 50/1990 Zb., v konkrétnom prípade sa žalovaný správny orgán týmto neriadil a opomenul, hoci len okrajovo prihliadnuť na ustanovenie § 137 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého súd sa stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. Žalobkyňa jasne v priebehu konania o dodatočnou povolení stavby výrazne namietala zásah do jej súkromia, ktorý ponechal tak prvostupňový správny orgán ak aj žalovaný správny orgán bez povšimnutia. V žalobe uviedla, že správny orgán žiadnym spôsobom nezdôvodnil povýšenie záujmu stavebníka Mareka Z. realizujúceho stavbu bez stavebného povolenia nad jej záujem realizovať svoje vlastnícke právo bez zásahu a bez účasti a prítomnosti susedov. Správny orgán ojej námietkach vede, a z tohto dôvodu, ak nedošlo k dosiahnutiu dohody o námietke predkladanej zo strany žalobkyne, bol povinný správny orgán postupovať v zmysle ustanovenia 137 ods. 1 staveného zákona, podľa ktorého, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa ods. 1, ktorá keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. 61. Žalobkyňa má za to, že žalovaný správny orgán evidentne pochybil, ak sa nezaoberal dôsledne námietkami žalobkyne vznesenými aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré bolo zo strany žalovaného správneho orgánu potvrdené ako správne, týkajúcimi sa zásahu do jej súkromia zo strany stavebníka a neaplikoval ustanovenie § 137 Občianskeho zákonníka a svojím rozhodnutím neprimerane zvýhodnil záujmy stavebníka ako osobu konajúcu v rozpore so zákonom pred záujmami inej fyzickej osoby , na ktorej záujem žiadnym spôsobom neprihliadol. 62. Žalobkyňa upriamila pozornosť konajúceho súdu na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/84/2012 zo dňa 12.06.2013, ktorý ako prílohu tohto vyjadrenia predkladá. 63. Žalobkyňa navrhla, aby konajúci súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-PO- S zo dňa 15.01.2019 zrušil a vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. VII. Právne posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 64. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 65. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 66. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 67. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona. 68. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 69. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 70. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 71. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 72. Správny súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP rozhodol bez pojednávania (§107 ods. 2 SSP), lebo nezistil, že by bol naplnený niektorý dôvod pre tento postup podľa ustanovenia § 107 ods. 1 SSP a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. 73. Krajský súd v Prešove, ako súd správny, preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 74. Pri vyhodnotení závažnosti žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného a vo vzťahu k obsahu pripojeného administratívneho spisu, správny súd konštatuje, že nebol zistený dôvod na rozdielny právny záver, ako je obsiahnutý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. 75. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že účastník konania v 1. rade MC. doručil správnemu orgánu I. stupňa dňa 19.05.2015 ohlásenie drobnej stavby a stavebných úprav podľa § 55 a § 57 stavebného zákona na rekonštrukciu verandy na letnú záhradu. V oznámení popisuje „rozsah stavby, rekonštrukcia verandy na letnú záhradu, základ betónovej tvárnice do výšky 30 cm, plastové okná rozloha 330 x 90 cm“. 76. Správny orgán I. stupňa ako príslušný stavebný úrad v oznámení k Ohláseniu stavebných úprav č. XXX/XXXX zo dňa 21.05.2015 oznámil, že podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona nemá námietky k stavebným úpravám na rodinnom dome stavebníka súpisné č. 1XXX, postavený na parcele č. KN-C XXX3, katastrálne územie V.. Ako predmet, rozsah a popis stavebných úprav uviedol výmenu sklenej výplne na verande. 77. Na písomný podnet žalobkyne zo dňa 15.06.2015 správny orgán I. stupňa dňa 21.07.2015 vykonal štátny stavebný dohľad, o čom bola spísaná zápisnica, kde sa konštatuje, že stavebník prístavbu, ktorú realizuje na základe ohlásenia realizuje v rozsahu, pre ktorý je potrebné spracovať novú projektovú dokumentáciu, ktorú predloží na stavebný úrad. 78. Dňa 11.09.2015 stavebník podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby a o dodatočné povolenie zmeny stavby. 79. Následne správny orgán I. stupňa oznámením pod č. BS/XXXX/XXXXX/XXXX-SE zo dňa 24.09.2015 oznámil účastníkom konania začatie konania o dodatočnom povolení stavby a nariadil prerokovanie žiadosti v ústnom konaní spojenom s miestnym zisťovaním, ktoré sa uskutočnilo dňa 13.10.2015. 80. Následne dňa 29.10.2015 stavebný úrad - správny orgán I. stupňa vydal rozhodnutie pod č. BS/ XXXXX/XXXX-SE, ktorým podľa § 102 ods. 2 stavebného zákona zastavil stavebné práce na stavbe prístavba verandy k rodinnému domu na pozemku parcelné č. KN-C 2XXX/1 v k.ú. V. s odôvodnením, že v rámci štátneho stavebného dohľadu dňa 21.07.2015 bolo zistené, že na uvedenom pozemku boli zrealizované zemné výkopové práce a zabetónované základne nad rámec ohlásenia stavebného úradu. Súčasne upozornil stavebníka, že do stavu možno pokračovať len n a základe nového rozhodnutia stavebného úradu. 81. Dňa 19.11.2015 stavebný úrad vydal rozhodnutie č. BS/XXXX/XXXXX/XXXX-SE, ktorým podľa § 88a a § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona dodatočne položil predmetnú stavbu na pozemku parcelné č. KN-C XXXX, XXXX/X k.ú. V.. 82. Na základe odvolania, ktoré bolo podané žalobkyňou prostredníctvom svojprávnej zástupkyne bolo uvedené rozhodnutie preskúmavané v odvolacom konaní žalovaným, ktorý ho podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku rozhodnutím zo dňa 19.04.2016 zrušil, a vec vrátil správnemu orgánu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, s poukázaním na porušenie procesných práv účastníkov konania zo strany stavebného úradu. 83. Po zrušení rozhodnutia správny orgán I. stupňa postupoval v zmysle pokynu odvolacieho orgánu a konanie doplnil a následne, na základe námietky zaujatosti zo strany žalobkyne, bolo vydané rozhodnutie Mesta Prešov č. SÚ-S/XXXX/XXXXX/XXX/R zo dňa 29.09.2017, ktorým zamietlo jej námietku zaujatosti proti zamestnancovi Mesta Prešov Mariánovi R. v uvedenom stavebnom konaní. 84. Po vykonanom konaní správny orgán I. stupňa opätovne rozhodol dňa 03.09.2018 rozhodnutím pod č. BS/XXXX/XXXXX/XXX-SE zo dňa 03.09.2018, ktorým pre stavebníka dodatočne povolil stavbu „prístavba verandy k rodinnému domu na ulici G. XX v obci V.“, ktorá je rozostavaná na pozemku parcelné č. KN-C XXXX, XXXX/X k.ú. V.. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný vyššie citovaným rozhodnutím, ktoré napadla touto správnou žalobou. 85. Podľa § 54 stavebného zákona č. 50/1976, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. 86. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona č. 50/1976, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. 87. Podľa § 55 ods. 2 stavebného zákona č. 50/1976, Ohlásenie stavebnému úradu postačí a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí, b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie; c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti; d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m, g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby, h) pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. 88. Podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona č. 50/1976, stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. 89. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona č. 50/1976, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. 90. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona č. 50/1976 ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. 91. Podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona č. 50/1976 ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. 92. Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona č. 50/1976 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. 93. Podľa § 88a ods. 5 stavebného zákona č. 50/1976 stavebného zákona ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. 94. Podľa § 88a ods. 6 stavebného zákona č. 50/1976 stavebného zákona stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. 95. Podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona č. 50/1976 na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. 96. Podľa § 88a ods. 8 stavebného zákona č. 50/1976 podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a). 97. Podľa § 88a ods. 9 stavebného zákona č. 50/1976 s konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie. 98. V danej súvislosti senát správneho súdu uvádza, že sám stavebník bol ten, čo porušil zákon tým, že riadne nepožiadal o vydanie stavebného povolenia, hoci pre prístavbu zimnej záhrady k rodinnému domu bolo potrebné a konal tak nad rámec zákonného režimu vymedzeného na základe ohlásenia drobnej stavby. Vzhľadom k tomu, že zákonodarca v ustanoveniach stavebného zákona (ustanovenie §§ 88 a nasl. zákona) upravuje podmienky dodatočného povolenia stavby (ustanovenie §§ 88 a nasl. zákona), dáva tým možnosť stavebníkom dodatočne legalizovať stavby postavené alebo začaté stavať bez vydaného stavebného povolenia. Predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a stavebného zákona je zistenie stavebným úradom, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 stavebného zákona upravujúce stavebné konanie o vydaní stavebného povolenia. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. V súlade so splnením týchto podmienok, kedy stavebník na základe vyjadrení a stanovísk orgánov štátnej správy preukáže, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, a teda jej technické zhotovenie nie je v rozpore s osobitnými zákonmi, vyhláškami a nariadeniami a technickými normami, musí byť súčasne splnená jedna so základných podmienok pre vydanie stavebného povolenia, a to, že stavebník preukáže, že stavba bude realizovaná na pozemku v jeho vlastníctve alebo ku ktorému má zriadené iné právo. 99. Pokiaľ ide o dodržanie normatívnych stavebno-technických požiadaviek prístavby, k tomuto správny súd uvádza nasledovné: 100. Podľa § 6 ods. 1 až 7 vyhlášky č. 532/2002 Z.z vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. 101. Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. 102. Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. 103. V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. 104. Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. 105. Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby. 106. Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny. 107. Vyhláškou č. 532/2002 Z.z sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Citovaná právna úprava ustanovená v § 6 vyhlášky upravuje odstupy stavieb, ktoré musia byť zachované. 108. V predmetnej veci sa stotožnil správny súd s právnym posúdením veci žalovaným, keď povolenie prístavby, ktorá bude slúžiť ako veranda, resp. zimná záhrada nie je v zmysle citovaných ustanovení vyhlášky obytnou miestnosťou, pričom na ňu z tohto dôvodu nie je možné aplikovať ustanovenie § 6 ods. 3 a 4 citovanej vyhlášky. Napriek uvedenému bolo zistené, že táto prístavba je vzdialená od rodinného domu žalobkyne cca 10 m. 109. V danej súvislosti správny súd dáva do pozornosti, že správny orgán v rámci svojej kompetencie, ktorú mu zveruje stavebný zákon, by mal pri výkone verejnej moci dohliadať nad dodržiavanie nielen relevantných právnych predpisov vzťahujúcich sa k stavebnému konaniu, ale aj iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zo svojej pozície by mal zabraňovať svojou rozhodovacou činnosťou výkonu takých subjektívnych práv, ktoré by zasahovali do výkonu práv iného subjektu s rovnakým obsahom práv. 110. S poukazom na uvedené považoval správny súd námietku žalobkyne týkajúcu sa neoprávneného zásahu, za nedôvodnú. Pokiaľ žalobkyňa v predmetnom správnom konaní uplatnila námietkou ohľadne umiestnenia okien s výhľadom v smere na jej pozemok, správny súd zastáva zhodný názor ako správne orgány oboch stupňov. Aj podľa názoru súdu umiestnenie okna v danom prípade nemôže mať vplyv na pohodu bývania v rodinnom dome žalobkyne, vzhľadom na existujúcu vzdialenosť stavieb, ako aj na to, že okno je osadené v zimnej záhrade a obyvatelia domu sa tam zdržiavajú iba čas nevyhnutne potrebný, a preto nemôže mať táto skutočnosť negatívny vplyv na súkromie vlastníkov susediacej nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov nemožno nechať bez následku to, že zhotovenie stavby, hoc aj v súlade s vyššie uvedenými podmienkami, by zasiahlo do vlastníckeho práva suseda. V posudzovanom prípade sa však o takúto situáciu nejedná. Stavba bola postavená na pozemku vo vlastníctve stavebníka. V danom prípade sa môže jednať len o zníženie súkromia žalobkyne situovaním okien na jej pozemok. V tomto smere sa správny súd oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pričom z predloženej fotodokumentácie zistil, že na identickom mieste už v minulosti stála identická prístavba, ktorá bola celá presklená aj v orientácii na pozemok žalobkyne. Nová prístavba zimnej záhrady pritom bola zrealizovaná na identickom mieste s tým, že v orientácii do záhrady žalobkyne sú okná vyhotovené s nepriehľadnou úpravou. Táto stavebná zmena pritom podľa názoru správneho súdu znamená vylepšenie jestvujúcej situácie, keď predchádzajúca prístavba jednak z hľadiska opotrebenia už nevyhovovala z bezpečnostných hľadísk a jednak bola celá sklenená konštrukcia presklená priehľadným sklom, z ktorého bol priamy výhľad na pozemok žalobkyne. V súčasnosti stavebné otvory orientované na pozemok žalobkyne sú vyplnené oknami s nepriehľadnými sklami, ktoré majú funkciu len presvetľovaciu, nedochádza k väčšiemu zníženiu súkromia na strane žalobkyne, ako to bolo v predchádzajúcom stave pred realizáciou prístavby. 111. Pokiaľ žalobkyňa namietala nezohľadnenie verejného záujmu v predmetnom konaní, správny súd zdôrazňuje, že posúdenie verejného záujmu na dodatočnom povolení stavby je prípadom správneho uváženia správneho orgánu, pričom pre jeho súdny prieskum platí ustanovenie § 27 ods. 2 SSP, podľa ktorého pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a). V danom prípade nezákonný exces správneho orgánu správny súd nezistil. 112. Pri dodatočnom povolení stavby bol posúdený jej súlad s príslušným územným plánom obce, jeho záväznými regulatívmi, ktorým prístavba vyhovuje. Rovnako nebol zistený rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Dodatočným povolením stavby sa nezmení existujúci stav, nedôjde k zhoršeniu situácie žalobkyne vo využívaní jej pozemku oproti predchádzajúcemu stavu. 113. Správny súd poukazuje na to, že z dikcie § 88a stavebného zákona vyplýva, že stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby predovšetkým skúma, či dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Súčasne konštatuje, že v priebehu administratívneho konania nebolo zistené, že by vydaním rozhodnutia stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby pre stavebníka v zmysle ustanovenia § 88a stavebného zákona účinného v čase rozhodovania došlo k porušeniu verejného záujmu, keďže predmetným rozhodnutím sa dodatočne povolila prístavba , ktorá nahradila pôvodnú nevyhovujúcu prístavbu. Podľa názoru krajského súdu stavba žiadnym neprimeraným spôsobom nezasahuje do vlastníckych práv ani iných práv žalobkyne. 114. K námietke žalobkyne, týkajúcej sa nedodržania lehoty na podanie žiadosti o dodatočné povolenie stavby, správny súd uvádza, že táto námietka žalobkyne nie je dôvodná. V konaní o dodatočnom povoľovaní stavby bolo potrebné na daný prípad aplikovať ustanovenie § 88a ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. 115. Podľa názoru krajského súdu, ako vyplýva zo slovného spojenia „v určenej lehote“, lehotu na predloženie požadovaných dokladov určuje stavebníkovi priamo správny orgán, t.j. lehota nie je stanovená priamo zákonom. Teória práva triedi lehoty na lehoty procesné a lehoty hmotnoprávne. Takéto triedenie má význam v otázke „zachovania lehoty“, keď pri hmotnoprávnej lehote je lehota zachovaná len vtedy, ak právny úkon je doručený adresátovi najneskôr v posledný deň plynutia lehoty (nepostačuje, ak právny úkon je odovzdaný na poštovú prepravu). Pri procesných lehotách pre zachovanie lehoty naopak postačuje, ak právny úkon je odovzdaný na poštovú prepravu. Procesné lehoty ďalej môžeme triediť na lehoty zákonné a na lehoty sudcovské, resp. lehoty, ktoré určuje správny orgán. Rozdiel medzi lehotou zákonnou a lehotou sudcovskou (resp. lehotou, ktorú určuje správny orgán) je v tom, že zmeškanie lehoty zákonnej sa odpúšťa, t.j. zákonnú lehotu nemožno predĺžiť. Naopak, lehotu, ktorú určuje sudca alebo správny orgán je možné predĺžiť, nie je možné pri jej zmeškaní rozhodnúť o odpustení. Nakoľko lehotu upravenú vo vyššie citovanom ustanovení § 88a ods. 2 stavebného zákona určuje priamo správny orgán možno ustáliť, že ide o lehotu, ktorú správny orgán môže predĺžiť, nakoľko nejde o zákonnú lehotu. Ako už bolo vyššie uvedené, na prejednávanú vec je potrebné aplikovať ustanovenie § 88a ods. 2 stavebného zákona, kde sankciou za nedodržanie lehoty nie je zastavenie konania, ale nariadenie odstránenia stavby, ktoré ustanovenie správny orgán aplikuje v prípade , že nebude rešpektovaná jeho výzva stavebníkom. Nejedná sa však o obligatórnu sankciu zákonom ustanovenú pre prípad zmeškania tejto lehoty, ako sa to mylne domnieva žalobkyňa. 116. Pokiaľ ide o námietku nedodržania procesnej lehoty na vydanie rozhodnutia správneho orgánu, k tomuto správny súd uvádza, že sa nejedná o také procesné pochybenie, ktoré by bolo spôsobilé ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Najvyšší súd Slovenskej republiky viackrát zdôraznil, že formálne pochybenie správneho orgánu nie je dôvodom na kasáciu jeho rozhodnutia, pokiaľ by viedlo k rovnakému výsledku, účelom kasácie nemá byť formálne zopakovanie administratívneho konania s dosiahnutím rovnakého výsledku. Voči prípadnej nečinnosti správneho orgánu je žalobkyňa oprávnená využiť v administratívnom konaní viaceré zákonné oprávnenia ( sťažnosť, podnet prokuratúre, žaloba na nečinnosť a pod.), k čomu v danom prípade nedošlo. 117. Na základe uvedeného má správny súd za to, že rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúci postup žalovaného a prvostupňového správneho orgánu boli v súlade so zákonom a žaloba nie je dôvodná. 118. Na základe uvedených skutočností správny súd žalobu zamietol. 119. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 168 a § 169 Správneho súdneho poriadku. 120. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 S.s.p.).