Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2CoPr/1/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713200253 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8713200253.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, J., štátne občianstvo Slovenská republika, právne zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám sv. Egídia 93, Poprad, proti žalovanému K. H. C., miesto podnikania B. XXX/ X, XXX XX R. L., A.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Sidor, s.r.o., Zdravotnícka 4373/6, Poprad, o zaplatenie mzdy a mzdového zvýhodnenia vo výške 2.239,86 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12Cpr/1/2013-480 zo dňa 01.10.2018 takto r o z h o d o l : I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch I., III., IV.. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, ktorých výška bude uvedená v osobitnom uznesení súdu prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej aj ,,súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol: „ I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi mzdu vrátane mzdového zvýhodnenia vo výške 1.498,99 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne: zo sumy 51,39 eur od 11.1.2010 do 10.3.2012 a zo sumy 19,14 eur od 11.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 25,38 eur od 11.2.2010 do 10.3.2012 a zo sumy 19,09 eur od 11.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 90,01 eur od 11.3.2010 do 10.3.2012 a zo sumy 81,29 eur od 11.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 67,81 eur od 11.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 103,99 eur od 11.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 126,46 eur od 11.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 87,45 eur od 11.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 79,39 eur od 11.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 56,42 eur od 11.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 75,21 eur od 11.10.2010 do zaplatenia zo sumy 209,61 eur od 11.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 75,61 eur od 11.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 49,39 eur od 11.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 88,63 eur od 11.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 91,97 eur od 11.3.2011 do zaplatenia, zo sumy 88,88 eur od 11.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 120,03 eur od 11.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 86,90 eur od 11.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 84,84 eur od 11.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 84,47 eur od 11.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 60,72 eur od 11.9.2011 do zaplatenia, zo sumy 79,48 eur od 11.10.2011 do zaplatenia a zo sumy 125,71 eur od 11.11.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. IV. Štát má voči stranám nárok na náhradu trov a to vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 33 % a vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 67 %.“ Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 28, § 85 ods. 1 až 3, § 91 ods. 5, § 97 ods. 1, § 99, § 122, § 121, § 130, § 252d Zákonníka práce. V odôvodnení okrem iného konštatoval, že: „Medzi stranami nie je sporným, že žalobca v období mesiacov december 2009 až október 2011 bol zamestnancom firmy K. H. C. R. L. vo funkcii predajca prevádzky C. na ul. J. v J.. Pracovný pomer skončil dohodou dňom 31.10.2011. V čase uzavretia pracovnej zmluvy platný Zákonník práce umožňoval zamestnávateľovi uzavrieť dohodu, podľa ktorej je mzda zamestnanca stanovená s prihliadnutím na prípadnú prácu nadčas (bod 11 pracovnej zmluvy) do 150 hodín ročne a u vedúcich zamestnancov neobmedzene. V žalovanom období však podľa platného a účinného Zákonníka práce možnosť uzavrieť dohodu o zohľadnení práce nadčas v mzde vo vzťahu k funkcii, ktorú žalobca vykonával, nebola možná a predchádzajúce dojednanie sa stalo prijatím novely zákona k ust. § 121/2 Zákonníka práce neplatným. Podľa novely Zákonníka práce účinnej od 1.9. 2007 zamestnávateľ, ktorý nemal v kolektívnej zmluve dohodnutý okruh zamestnancov, mohol písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom, so zamestnancom, ktorý vykonával koncepčné, systémové, tvorivé, metodické alebo obchodné činnosti, riadil, organizoval alebo koordinoval zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne. Prácu žalobcu v pracovnej zmluve žalovaný zaradil do druhého stupňa náročnosti. Charakter vykonávaných prác žalobcom v maloobchodnej predajni v danom stupni náročnosti, ako je obsiahnutý v prílohe č. 1 Z.p. obsahovo nezodpovedá definícii funkcií a pracovných činností obsiahnutých v ust. § 121ods. 2 Z.p./ vedúca funkcia, stupeň náročnosti práce/. Z uvedeného dôvodu bolo povinnosťou žalovaného za prácu nadčas zamestnancovi vyplatiť dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie bez obmedzenia počtu 150 nadčasových hodín. K takému záveru dospel už inšpektorát práce v rámci vykonanej kontroly. Súd preto neuznal za dôvodnú obranu žalovaného, že nadčasová práca bola v rozsahu 150 hodín ročne konzumovaná dohodou strán. Medzi stranami nie je sporným, že žalobca počas trvania pracovného pomeru vykonával prácu nadčas tak výkonom práce v sobotu ako aj práce nad stanovený týždenný pracovný čas (nadčas 1, nadčas 2, prípadne aj nadčas 3). Rozsah nadčasovej práce súd ustálil z evidencie dochádzky vedenej zamestnávateľom, ktorá slúžila ako základ aj pre ustálenie mzdového nároku znalcom. V priebehu konania znalcom ustálený počet nadčasových hodín akceptovali obe strany. Súd sa preto osobitne nezaoberal v žalobe tvrdenom vykonávaní aj ďalšej nadčasovej práce, ktorá bola žalobcom ustálená zohľadňovaním času vykonávania uzávierok pokladne prípadne prítomnosťou na pracovisku v čase po privolaní súkromnou bezpečnostnou službou. Za žalované obdobie znalec ustálil celkový počet nadčasov na 485,5 hod a k tomu prislúchajúcu mzdu za prácu nadčas spolu so mzdovým zvýhodnením na 2029,40,- eur, resp. 1995,87,- eur ako časť hrubej mzdy zamestnanca. Za žalované obdobie žalovaný preukázateľne uhradil prácu nadčas iba za časť mesiacov december 2009, január a február 2010 a september a október 2011 celkom 125,26,- eur netto dodatočne na základe výsledku kontroly IBP. Súd mimo doplatku z roku 2012 nezapočítal do plnenia žalovaného za nadčasovú prácu žiadnu vyplácanú zložku mzdy nad rámec tarifnej mzdy. Obranu žalovaného spočívajúcu vo vyplácaní nadčasovej práce v odmenách a prémiách neuznal za dôvodnú a vyhodnotil ju ako účelovú.Za daného stavu súd posúdil ako odôvodnený nárok žalobcu vo výške rozdielu medzi mzdou a mzdovým zvýhodnením za prácu nadčas, ustálenou znalcom vo výške 15.127,93 eur netto a vyplatenou mzdou žalovaným 13.503,68 + doplatok 125,26 eur, čo predstavuje 1498,99,- eur. / tabuľka č.8 dodatku č. 1 znaleckého posudku v riešení A/. Súd vychádzal z toho, že hodnoverným dokladom vyplatenia jednotlivých zložiek mzdy zamestnanca je výplatná páska, ktorá musí byť zamestnancovi predložená na vedomie. Iba z tohto dokladu zamestnanec má možnosť dozvedieť sa o jednotlivých zložkách mzdy a jednotlivých plneniach. Žalovaný v konaní nepredložil hodnoverný doklad svedčiaci o preplatení mzdy práve za prácu nadčas, i keď ju žalobca vykonával. Evidencia dochádzky nepredstavuje vyčíslenie mzdového nároku a rovnako za vyplácanie práce nadčas nie je možné považovať upovedomenie zamestnanca mzdovým účtovníkom, že práca nadčas je obsiahnutá v pohyblivej zložke mzdy na výplatnej páske. Strany sa v pracovnej zmluve v bode 12 dohodli na možnom vyplatení ďalších finančných odmien zamestnancovi závisiacich od zisku firmy, obratu, prípadne dosiahnutých mimoriadnych pracovných výsledkov s tým, že na tieto ďalšie odmeny zamestnancovi nevznikne právny nárok. V praxi boli takto zamestnancom vyplácané odmeny, prémie, motivačné príspevky, osobné ohodnotenie. Z obsahu pracovnej zmluvy, bod 11 je zrejmé, že žalovaný nemienil žalobcovi uhrádzať mzdu za prácu nadčas, ktorá predstavuje nárokovateľnú zložku mzdy. To, keďže zamestnávateľ mzdu za výkon práce nadčas za nárokovateľnú zložku mzdy nepokladal, svedčí aj to, že v niektorých mesiacoch , napr. konštatovaných kontrolou IBP, napriek vykázanej práci nadčas v určenom počte hodín, zamestnancovi mzdu a mzdové zvýhodnenie nevyplatil v plnej výške a nedoplatil mu ju ani v mesiacoch nasledujúcich. O tom svedčí aj samotný protokol Inšpektorátu práce J., ktorý aj keď vyplatené odmeny a prémie zahrnul ako vyplácanú mzdu za prácu nadčas , zistil, že v niektorých mesiacoch táto zložka mzdy v plnej výške vyplatená nebola. V skutočnosti mu mimo tarifnej mzdy uhrádzal odmeny, prémie , motivačné príspevky, odmeny v hotovosti ako zložku mzdy, na ktorú pracovníkovi nevzniká právny nárok a jej vyplácanie bolo závislé iba od úvahy zamestnávateľa. Pri nevyplatení nadčasovej práce v jednotlivých mesiacoch žalovaný nepristúpil k jej doplateniu neskôr a pracovníci sa doplatku nedomáhali. Obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že v konečnom dôsledku žalobcovi za sporné obdobie bola vyplatená celkovo vyššia mzda ako mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas ustálená znalcom je síce pravdivá, ale je pre posúdenie veci vzhľadom k vyššie uvedenému bez právneho významu. Súd nespochybňuje tvrdenie žalovaného, že výška týchto plnení sa mohla odvíjať aj od počtu nadčasových hodín vykázaných zamestnancom v príslušnom mesiaci. Koreláciu, nie zhodu týchto plnení so znalcom ustálenou mzdou za prácu nadčas v jednotlivých mesiacoch , zistil aj znalec porovnaním vyplatených odmien deklarovaných vo výplatných páskach s odmenami prislúchajúcimi za nadčasovú prácu. / graf 2 posudku/. Korelácia nebola znalcom zistená pri iných plneniach. Výška priznaných prémií predstavovala sumy spravidla od 70 do 83,- eur bez ohľadu na počet odpracovaných hodín nadčas / tabuľka 3 znaleckého posudku/. Výška vyplatených odmien ani s výškou prémií nezodpovedá výške mzdy a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas prislúchajúcej zamestnancovi. Prémie žalovaný vyplácal v závislosti od výsledkov hospodárenia a tieto obsahovali aj zložku motivačného príspevku. Takto definované prémie zodpovedajú nenárokovateľnej zložke mzdy. Žalovaný hlavne logicky nevysvetlil rozpor medzi svojimi tvrdeniami. Podľa jeho vyjadrenia žalobcovi mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas prislúchala iba za prácu nadčas nad rozsah 150 hodín ročne a bola vyplácaná v odmenách a prémiách. Z výplatných pások vystavovaných žalovaným je zrejmé, že odmeny a prémie žalobcovi boli vyplácané spravidla už od mesiaca január tak v roku 2010, ako aj v roku 2011 bez sledovania počtu nadčasových hodín. Žalovaný akceptoval výsledky kontroly IBP a zistené nedoplatky za nadčasovú prácu za rok 2010 a 2011 doplatil bez argumentácie na podmienky zmluvy. O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, § 517 OZ a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. V prevyšujúcej časti uplatnenej istiny a úroku z omeškania súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a § 262 CSP. Vychádzajúc zo žalobcom uplatneného peňažného nároku vo výške 2.239,86 eur a priznaného nároku 1.498,99 eur žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 67 %, neúspešný v rozsahu 33 %. Prislúcha mu preto nárok na trovy konania v rozsahu 34 %. / 67 - 33/. O výške nároku rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Súd s poukazom na ust. čl. 4 a § 255 CSP rozhodol o trovách štátu, ktoré mu vznikli uhradením časti odmeny znalca. Pri rozhodovaní o náhrade týchto trov súd vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu jednotlivých strán. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 67 % a preto má povinnosť podieľať sa na náhrade trov štátu v rozsahu svojho neúspechu v konaní 33 %. Žalovaný má povinnosť uhradiť trovy štátu v rozsahu svojho neúspechu v konaní, čo predstavuje pomer 67 %. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“ 2. Proti rozsudku, s výnimkou zamietavého výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia mzdy a mzdového zvýhodnenia vo výške 2.239,86 €. Súd prvej inštancie napadnutým výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.498,99 € a výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Z odôvodnenia v bode 29. je zrejmé, že súd pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku A.. G. Z., ktorá za sporné obdobie vypočítala mzdu a mzdové zvýhodnenie za nadčas vo výške 2.029,40 € (riešenie A, tabuľka č. 1, str. 7 ZP) a celkový rozdiel medzi vyplatenou čistou mzdou a čistou mzdou určenou znaleckým posudkom v sume 1.624,25 €, ktorú v doplnení č. 1 ZP pri zohľadnení doplatku 125,26 € na základe kontroly IBP vyčíslila na 1.498,99 €. Napadnutý rozsudok je vo výrokoch I. a II. kontraproduktívny, lebo súd prvej inštancie pri nároku žalobcu na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas vo výške 2.029,40 € vypočítanej znalkyňou a pri jeho súčasnom závere, že hodnoverným dokladom vyplatenia jednotlivých zložiek mzdy zamestnanca je výplatná páska, na jednej strane neuznal, že žalovaný vyplácal žalobcovi jeho mzdové nároky za prácu nadčas, čo sa prejavilo vo výroku I. rozsudku, ale na druhej strane uznal, že žalovaný vyplácal žalobcovi mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, čo sa prejavilo v zamietavom výroku II. rozsudku. Súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil, prečo pri tom istom skutkovom základe rozhodol o jednom nároku žalobcu takto diametrálne odlišne a iba vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku I. považoval obranu žalovaného za účelovú. Pri tomto závere mal žalobe vyhovieť až do výšky nároku vypočítaného znalkyňou, t.j. do sumy 2.029,40 € po odpočítaní plnenia vo výške 125,26 € na základe kontroly IBP, alebo žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Súd prvej inštancie zamietavý výrok v bode 40. odôvodnenia vôbec neodôvodnil, teda prečo vo zvyšku nároku žalobcu uznal obranu žalovaného, že žalobcovi mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas vo zvyšku nároku vyplácal a vykazoval vo výplatnej páske v kolónke prémie a odmeny. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd nevysporiadal ani s podstatnou námietkou žalovaného (vo vyjadrení zo dňa 15.01.2018), že záver doplnenia č. 1 znaleckého posudku v odpovedi na otázku č. 4 je rozdielom medzi čistou mzdou vypočítanou znalkyňou a čistou mzdou vyplatenou žalovaným, pričom žalobca v tomto konaní uplatnil len nárok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas. Pritom ani znalkyňa na pojednávaní dňa 28.05.2018 na otázku žalovaného, v akej konkrétnej položke čistej mzdy sa tento rozdiel prejavil nevedela odpovedať, resp. uviedla, že „na zodpovedanie tejto otázky by bolo potrebné porovnať za každý jednotlivý mesiac mnou uvedené jednotlivé zložky mzdy a zložky mzdy vypočítané zamestnávateľom.“ Uvedenú námietku žalovaný zopakoval aj vo vyjadrení zo dňa 13.06.2018, že znalecký posudok nedal odpoveď na podstatnú otázku, v akej výške má žalobca nárok na zaplatenie mzdy za prácu nadčas a vo sviatok, že záver v rozdiele čistej mzdy je len všeobecný a nedá sa zistiť, v čom spočíva rozdiel v čistej mzde a či tento rozdiel spočíva práve v tom, že žalovaný vyplatil žalobcovi na mzde za prácu nadčas a vo sviatok menej ako mal. Tu žalovaný podotýka, že ak by rozdiel v čistej mzde podľa znaleckého posudku spočíval práve v tom, že žalovaný žalobcovi vôbec nevyplatil jeho mzdové nároky za prácu nadčas a vo sviatok, tak potom aj rozdiel v čistej mzde by musel predstavovať sumu mzdy a mzdového zvýhodnenia za nadčas vo výške 2.029,40 € vypočítanej znalkyňou v tabuľke č. 1 ZP. Odhliadnuc od námietky uvedenej v bode 1.2. voči záverom znaleckého posudku, znalkyňa sa v posudku zaoberala aj výpočtom mzdových nárokov žalobcu za prácu nadčas (tabuľka č. 1,2 ZP) a tieto mzdové nároky znalkyňa porovnávala s údajmi výplatných pások v kolónke prémie a odmeny. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.06.2018 mal za to, že iba tieto údaje znaleckého posudku sú použiteľné pre ďalšie rozhodovanie vo veci samej a to v rámci hodnotenia všetkých dôkazov vykonaných v tejto veci. K tomuto vyjadreniu žalovaný pripojil na porovnanie evidenciu dochádzky žalobcu do práce a to evidenciu dochádzky na fotokópii vľavo (s výpočtom nadčasu 2 - za soboty, ktorý bol vykázaný vo výplatnej páske v kolónke odmeny), ktorú predložil súdu ešte dňa 30.12.2013 a ktorú mala k dispozícii aj znalkyňa a evidenciu dochádzky na fotokópii vpravo (s výpočtom nadčasu 2 - za soboty, ale aj s výpočtom nadčasu 1 a 3, ktorý bol vykázaný vo výplatnej páske v kolónke prémie), lebo na pojednávaní konanom dňa 28.05.2018 vyšlo najavo, že túto evidenciu znalkyňa pri podaní posudku k dispozícii nemala, hoci žalovaný bol presvedčený o tom, že ju k dispozícii má, čo je zrejmé z dovtedajšieho správania sa právneho zástupcu žalovaného a to z otázok kladených znalkyni na pojednávaní dňa 23.06.2016 (na str. 3), aby sa vyjadrila k zhodnosti súm uvedených v evidencii dochádzky so sumami uvedenými vo výplatných páskach v kolónkach odmeny a prémie, čo žalovaný zopakoval aj v otázkach pre znalca zo dňa 03.02.2017 pod bodom 2.2. a tiež z vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.01.2018 k doplneniu č. 1 ZP, kde žalovaný namietal, že znalkyňa opomenula zhodnosť súm uvedených v evidencii dochádzky pod položkou motivačné prémie nadčas so sumami uvedenými vo výplatných páskach v kolónke prémie. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevyrovnal s dôkazom - evidenciou dochádzky na fotokópii vpravo, z ktorej vyplýva zhodnosť súm, a to aj výpočtov nadčasov 1 a 3, so sumami uvedenými vo výplatnej páske v kolónke prémie. Evidencia dochádzky na fotokópii vpravo bola podkladom pre vyhotovenie výplatnej listiny. Tento dôkaz súd prvej inštancie opomenul, hoci jeho autenticitu zo sporného obdobia žalovaný preukázal dopočutím svedkyne F. (Y.) na pojednávaní dňa 05.09.2018, ďalej zhodnosťou rukopisu svedkyne z evidencie dochádzky na fotokópii vľavo, ktorú svedkyňa prefotila s jej rukopisom na fotokópii vpravo a jeho autenticitu žalovaný preukázal tiež evidenciou dochádzky do práce zamestnanca H. B. a jeho výplatnou páskou, v ktorých sumy mzdy za nadčas v evidencii dochádzky zodpovedajú sumám vo výplatnej páske. Ani s týmito dôkazmi sa súd v napadnutom rozsudku vôbec nevyrovnal a vo vzťahu k nim je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. 3. Podľa protokolu Inšpektorátu práce J. zo dňa 27.02.2012, ktorý vykonal kontrolu za obdobie rokov 2009 až 2011, žalovaný porušil povinnosť poskytnúť žalobcovi mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas iba v mesiacoch 12/09, 01/10, 02/10, 09/11. V odpovedi inšpektorátu práce žalobcovi zo dňa 06.03.2012 inšpektorát práce uviedol, že žalovaný mu mzdu a mzdové zvýhodnenie vyplácal v položkách prémie a odmeny a súčet týchto dvoch položiek súhlasí s vypočítanou mzdou a mzdovým zvýhodnením za prácu nadčas a že žalovaný bol na tento neštandardný spôsob poučený o zavedení predpísaného spôsobu. Tieto dôkazy súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku opomenul vyhodnotiť, hoci aj znalkyňa dospela k rovnakému záveru, že Je viac ako pravdepodobné, že zamestnávateľ mzdu a mzdové zvýhodnenie neuvádzal na výplatnej páske štandardným spôsobom“ (str. 11 ZP). Odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k týmto dôkazom je nepreskúmateľné. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku opomenul vyhodnotiť výsluchy svedkov F. (Y.), B., B., B., ktorými je preukázané, že aj im a aj všetkým ostatným zamestnancom žalovaný vyplácal mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas v sobotu a vo sviatok, ktoré žalovaný nesprávne vykázal vo výplatnej listine v kolónkach prémie a odmeny; tieto dôkazy sú v zjavnom rozpore so závermi, ku ktorým súd prvej inštancie dospel vo vzťahu k výroku I. Súd opomenul tiež vyhodnotiť výpoveď svedkyne F. (Y.), ktorou je preukázané, že žalobca vedel o tom, že jeho mzdové nároky za nadčas sú nesprávne vykazované v kolónke odmeny a prémie, pričom je preukázané, že žalobca obdržal aj evidenciu dochádzky do práce s výpočtom nadčasu 2, t.j. za prácu v sobotu, pričom svedkyňa F. (Y.) uviedla, že žalobca obdržal evidenciu dochádzky aj s výpočtom, ktorý sa nachádza pod tabuľkou na ľavej strane. 5. Závery súdu prvej inštancie v bodoch 37. a 38. nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú v rozpore so všetkými vykonanými dôkazmi. Súd vôbec nevyhodnotil vykonané dôkazy, ktoré sú uvedené vyššie jednotlivo a ani v ich vzájomnej súvislosti len preto, že za hodnoverný doklad vyplatenia jednotlivých zložiek mzdy zamestnanca striktne považoval len výplatnú pásku. Okrem tvrdení žalobcu, ani jeden z vykonaných dôkazov nie je na prospech žalobcu, okrem toho, že podľa súdu hodnoverným dokladom je výplatná páska. 6. Znalkyňa v závere doplnenia č. 1 ZP č. 17/2015 pod bodom 4. dospela k záveru, že vzhľadom na preukázanú súvislosť výšky odmeny s časťou odpracovaných nadčasových hodín považuje za správne riešenie B, kde odmena bola nahradená správnym výpočtom mzdy a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas z čoho vyplýva, že zamestnávateľ za sledované obdobie mal zamestnancovi vyplatiť čistú mzdu vo výške 14.126,96 €, t.j. o 498,02 € vyššiu ako vyplatil. Súd prvej inštancie aj napriek uvedenému jednoznačnému záveru znalkyne sa priklonil k variante A - 1.498,99 €, a to aj napriek tomu, že súd mal v čase rozhodovania už za preukázané, že znalkyňa v rámci znaleckého dokazovania nemala k dispozícii tú evidenciu dochádzky do práce, ktorá bola podkladom pre vyhotovenie výplatnej listiny (na fotokópii vpravo), a z ktorej sú zrejmé výpočty mzdového zvýhodnenia za nadčas 1,2,3 a tieto sú výslednými sumami totožné so sumami uvedenými vo výplatnej páske v kolónke prémie a odmeny. Tento listinný dôkaz dodatočne vyvrátil skoršie tvrdenie znalkyne v znaleckom posudku, že sumy uvedené v evidencii dochádzky do práce nie sú totožné so sumami uvedenými vo výplatných páskach v kolónke prémie. S touto zmenou dôkaznej situácie sa súd vôbec v napadnutom rozsudku nevysporiadal. 7. Súd mal za preukázané, že aj napriek dojednaniu v pracovnej zmluve žalovaný v evidencii dochádzky evidoval prácu nadčas žalobcu v kolónkach 1,2,3, v evidencii dochádzky žalovaný urobil výpočet mzdy za nadčas 2 (soboty) a nadčasy 1 a3, vo výplatnej páske sú sumy výpočtu mzdy za nadčas 2 v evidencii dochádzky zhodné so sumami v kolónkach odmeny a sumy za nadčas 1 a 3 v evidencii dochádzky zhodné so sumami v kolónkach prémie, aj znalkyňa v znaleckom posudku a jeho doplnení považovala za preukázanú súvislosť výšky odmeny s časťou odpracovaných nadčasových hodín. Žalovaný ani nemal prémiový poriadok, ani prijaté zásady odmeňovania pracovníkov, žalobca teda nemal nárok na žiadnu pohyblivú zložku mzdy, ktorá bola vykázaná vo výplatnej páske v kolónke prémie a odmeny, no aj napriek tomu žalovaný žalobcovi spolu s nadčasmi 1 a 3 žalobcovi vo výplatnej páske v kolónke prémie vyplatil motivačný bonus (448,82 €) a osobné ohodnotenie (450,- €), čo potvrdila svedkyňa F.. Žalobca vedel o tom, že mzda za prácu nadčas je nesprávne vykazovaná v kolónkach prémie a odmeny, teda vedome prijal plnenie spočívajúce v mzde za prácu nadčas vykázanú vo výplatnej páske v nesprávnej kolónke, na čo sám upozornil žalovaného. 8. Ak súd v bode 38. odôvodnenia rozsudku považoval za pravdivú obranu žalovaného, že žalobcovi vyplatil vyššiu mzdu ako mzdu a mzdové zvýhodnenie za nadčas ustálenú znalkyňou, tak potom rozdiel v plnení zo strany žalovaného v prospech žalobcu nemôže byť v tomto prípade právne bezvýznamný. Žalovaný má za to, že vzhľadom na obranu žalovaného, ktorú vyhodnotil súd ako účelovú, mal súd kvalifikovať, v čom spočíva tento kladný rozdiel v prospech žalobcu, keď ho súd nepovažoval podľa výplatnej pásky za mzdu za nadčas a zaoberať sa tým, či žalobca mal na výplatu tohto rozdielu zmluvný alebo zákonný nárok. Súd ale dospel k ďalšiemu záveru, že nespochybňuje to tvrdenie žalovaného, že výška týchto plnení sa mohla odvíjať aj od počtu nadčasových hodín vykázaných zamestnancom v príslušnom mesiaci. Teda súd nemal za preukázané, že by žalobca mal nárok na pohyblivú zložku mzdy a preto mal súd posúdiť prejav žalovaného spočívajúci v tom, že mzda za nadčas je vykázaná v kolónke odmeny a prémie ako prostriedok jeho procesnej obrany voči nároku žalobcu, keď žalovaný už vo vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 30.12.2013 považoval za potrebné z uplatneného nároku žalobcu odpočítať sumu 1.395,81 € a tento prejav žalovaného je nepochybne kompenzačnou námietkou, s ktorou sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal. 9. Vo vykonanom dokazovaní nemá oporu ani ten záver súdu, že koreláciu, nie zhodu týchto plnení zistil aj znalec a je v rozpore so záverom znalkyne k bodu 4. v doplnení č. 1 ZP, na str. 17, kde znalkyňa dospela k záveru, že „Vzhľadom na preukázanú súvislosť výšky odmeny s časťou odpracovaných nadčasových hodín považuje za správne riešenie B.“ Korelácia nebola zistená znalcom pri iných plneniach (pozn. prémiách) len preto, že znalkyňa nedisponovala evidenciou dochádzky do práce, ktorú predložil žalovaný znalkyni na pojednávaní konanom dňa 28.05.2018 a následne v prílohe podania zo dňa 13.06.2018. Z tejto evidencie dochádzky, ktorá bola podkladom pre vyhotovenie výplatných listín je zrejmá zhoda súm mzdového zvýhodnenia za nadčas 1,2,3 uvedených v evidencii dochádzky a súm uvedených vo výplatných páskach v kolónkach prémie a odmeny. Je teda preukázané, že žalovaný vyplatil žalobcovi na jeho nárokoch za nadčas viac ako podľa posudku vyplatiť mal, čo žalovaný špecifikoval v podaní zo dňa 13.06.2018. 10. V tvrdeniach žalovaného nie je žiadny rozpor, pretože žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.12.2013 namietal dôvod uplatneného nároku (v bode 2.1. vyjadrenia) s poukazom na obsah pracovnej zmluvy, podľa ktorej vo výške mzdy mala byť zohľadnená aj prípadná práca žalobcu nadčas, ale v tom istom vyjadrení súčasne namietal aj výšku uplatneného nároku (v bode 2.2. vyjadrenia), kde argumentoval výsledkom kontroly inšpektorátu práce a jeho stanoviskom - odpoveďou zo dňa 06.03.2012, že neštandardným spôsobom zúčtoval a vykázal nárok žalobcu v kolónke prémie a odmeny, pričom žalovaný v bode 2.2.4. urobil sumár mzdy za nadčas, ktorú vykázal vo výplatnej páske v kolónke odmeny a vyplatil žalobcovi vo výške spolu 1.395,81 € za 259,5 hodín nadčas, pričom žalovaný z odpracovaných hodín nadčas neodpočítal limit 150 hodín ročne. 11. Z evidencie dochádzky do práce je zrejmé, že žalovaný vykazoval počty odpracovaných hodín nadčas 1,2,3, pričom aj uskutočnil výpočet nadčasov 2 (za soboty). Tento výpočet mzdy je zhodný so sumou uvedenou vo výplatnej páske v kolónke odmeny. Z evidencie dochádzky do práce, ktorú žalovaný predložil na pojednávaní dňa 28.05.2018 a následne v prílohe podania zo dňa 13.06.2018 (na fotokópii vpravo) a ktorá bola podkladom pre vyhotovenie výplatnej listiny je zrejmé, že žalovaný uskutočnil aj výpočet nadčasov 1 a 3 a tento výpočet je zhodný so sumou uvedenou vo výplatnej páske v kolónke prémie. Je teda preukázané, že žalovaný sledoval počet nadčasových hodín, robil aj výpočty mzdového zvýhodnenia za nadčas a vypočítané sumy sú zhodné so sumami uvedenými vo výplatnej páske v kolónkach prémie a odmeny. Skutočnosť, že vo výplatnej páske nie sú uvedené počty nadčasových hodín má len jediné vysvetlenie a to, že žalovaný vychádzal z dojednania v pracovnej zmluve, podľa ktorej prípadná práca nadčas je zahrnutá v základnej mzde. K rovnakému záveru dospela aj znalkyňa na str. 11 ZP. 12. Mzdová účtovníčka žalovaného opakovane vysvetľovala žalobcovi, že mzdu za prácu nadčas má vykázanú v kolónkach prémie a odmeny, pričom žalobca namietal, že tento mzdový nárok je vykázaný vo výplatnej listine nesprávne, teda žalobca vedome prijal od žalovaného plnenie vo forme mzdy, ktorá zahŕňala výplatu základnej mzdy a výplatu mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas. Ak žalobca nárok na pohyblivú zložku mzdy vo forme prémií a odmien nemal, tak s poukazom na jeho vedomosť si nemohol myslieť, že ide o túto pohyblivú zložku mzdy. Žalovaný ale aj napriek tomu k nároku žalobcu na mzdové zvýhodnenie za nadčas 1 a 3 pripočítal aj iné benefity ako pohyblivé zložky mzdy a to motivačný bonus a osobné ohodnotenie, ktoré žalovaný vyčíslil v súhrnom prehľade, ale do celkového výpočtu nárokov žalobcu za prácu nadčas tieto nezahrnul. 13. Záver IBP žalovaný akceptoval a od kontroly IBP začal vykazovať mzdové nároky svojich zamestnancov za nadčas predpísaným spôsobom. Žalovaný súčasne akceptoval aj iný záver IBP, že za ostatné mesiace žalovaný mzdové nároky žalobcu za práce nadčas vyplatil a tieto iba nesprávne vykazoval v kolónkach odmeny a prémie. Nesprávne vykazované plnenia pri výplate mzdy žalobcovi v kolónkach prémie a odmeny je s prihliadnutím na všetky okolnosti tohto prípadu plnením žalovaného v súlade s ust. § 121 a 122 Zákonníka práce. 14. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakoval sám a aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Žalovaný si súčasne uplatnil nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol na základe riadne zisteného skutkového stavu a po správnom právnom posúdení veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. 16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke. Odvolací súd dospel k názoru, že rozsudok je vecne správny. 17. Podľa § 97 ods. 1 Zákonníka práce, práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Podľa § 121 ods. 1 prvej vety zákonníka práce, za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce, pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná. 18. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 19. Odvolací súd konštatuje, že súd nie je viazaný závermi vyjadrenými v správe Inšpektorátu práce J., podľa ktorých mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas boli žalobcovi vyplácané v položkách „Prémie“ a „Odmeny“. Skutočnosťou zostáva, že z výplatných pások žalobcu nevyplýva, že žalovaný žalobcovi poskytol mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas. Vo výplatných páskach sú uvedené okrem iného položky „Nadčas I.“, „Nadčas II.“, pri týchto sú ale uvedené hodiny v rozsahu 0.00. V pracovnoprávnych vzťahoch je zamestnanec slabšou zmluvnou stranou, a nie je možné pričítať mu na ťarchu pochybenie, príp. nesprávne účtovanie mzdy zamestnávateľom. V pochybnostiach je preto opodstatnené prikloniť sa na stranu zamestnanca. 20. Právo na odmenu, prémie, prípadne osobné ohodnotenie (na rozdiel od nároku na mzdu, mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas) nevyplýva zo zákona, a toto ani nemusí byť dohodnuté priamo v pracovnej zmluve, poskytnutie takýchto plnení a ich výška závisí od vôle zamestnávateľa s ohľadom na určité skutočnosti, napríklad výšku zisku zamestnávateľa, spokojnosť s plnením si pracovných úloh zamestnanca, motiváciu zamestnanca k udržaniu štandardu plnenia jeho pracovných povinností a pod.. V tomto smere preto nie je opodstatnená námietka žalovaného, že pokiaľ súd nevyhodnotil plnenia označené vo výplatných páskach ako odmeny a prémie ako plnenia predstavujúce mzdu za prácu nadčas a mzdové zvýhodnenie, mal sa zaoberať skúmaním vzniku, existenciou nároku na odmeny, prémie. Z bodu 12. pracovnej zmluvy (č.l. 4) naviac vyplýva, že zamestnávateľ je oprávnený rozhodnúť o vyplatení ďalších finančných odmien zamestnancovi, a to v závislosti od zisku firmy, obratu, príp. dosiahnutých mimoriadnych pracovných výsledkov zamestnanca. Na tieto ďalšie odmeny, osobné ohodnotenie zamestnanca, nevzniká zamestnancovi právny nárok. 21. Ako na to správne poukázal súd prvej inštancie aj žalobca, obrana žalovaného v priebehu konania nebola konzistentná, svoju argumentáciu menil v závislosti od vývoja v konaní, čo v konečnom dôsledku viedlo k spochybneniu jeho tvrdení. Primárne totiž poukazoval na skutočnosť, že na základe dojednania medzi zmluvnými stranami vo výške mzdy bola zohľadnená aj prípadná práca nadčas v súlade s ust. § 121 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda platila do skončenia pracovnoprávneho vzťahu, nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas by mohol byť dôvodný len v rozsahu nad 150 hodín práce nadčas. Následne od tejto argumentácie upustil a poukazoval už len na to, že mzda a mzdové zvýhodnenie boli žalobcovi vyplácané a vo výplatnej páske uvedené pod položkou „Odmeny“, „Prémie“. 22. Vo vzťahu k výške sumy priznanej žalobcovi odvolací súd uvádza, že táto korešponduje s vyčíslením uvedeným znalkyňou v znaleckom posudku, pričom z rozsiahleho dokazovania vyplynulo, že na túto sumu má žalobca nárok. 23. Všeobecný súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutočný a právny základ rozhodnutia (porovnaj IV. ÚS/115/03, II. ÚS/76/07, I. ÚS/241/07 a 4Cdo/383/12). 24. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedajú aj správne výroky o nároku na náhradu trov konania. 25. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalovaný úspešný nebol. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol úspešnému žalobcovi voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).