Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Co/77/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714201824 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714201824.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobkyne Z. K., nar. XX.X.XXXX, bytom O., X.-U. XXXX/X, zastúpená JUDr. Milanom Sivým, advokátom, so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 116, proti žalovaným v 1.rade T. E., nar. XX.X.XXXX, bytom O., O. XXX/XX, zastúpený Hudzík & Partners, s.r.o., Poprad, Mnoheľova 830/15, žalovaný v 2.rade Z. K., nar. X.X.XXXX, bytom O., X.-U. XXXX/X, žalovaná v 3.rade Z. M., nar. XX.X.XXXX, bytom O., E. XXXX/X, zastúpená Hudzík & Partners, s.r.o., Poprad, Mnoheľova 830/15, o určenie neplatnosti právneho úkonu s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 3.3.2017 č. k. 11C/37/2014-109 jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Priznáva žalovaným náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaní v 1.a 3.rade majú právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žaloba žalobkyne dôvodná nie je. Uzavretie zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti medzi žalovaným v 2.rade a dohodu o rezervácii nie je možné považovať za úkon podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy na predaj nehnuteľnosti a uzavretie dohody o rezervácii nie sú úkonmi, ktoré by sa bezprostredne dotýkali spoločnej veci. Uzavretie týchto zmlúv sa netýka samotného predaja, predaj nehnuteľností je samostatným právnym úkonom, ktorý sa realizuje formou kúpnej zmluvy. Naviac žalobkyňa mala vedomosť o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, čo bolo potvrdené svedeckými výpoveďami. Úkony, ktorých sa neplatnosti domáha žalobkyňa vo svojom návrh, nepodliehajú § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka a súhlas žalobkyne nebol potrebný pre platnosť takéhoto úkonu. Súd prvej inštancie zamietol žalobu aj z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na rozhodnutie I. ÚS 26/2010 Ústavného súdu SR, z obsahu ktorého plynie, že úkony, ktorými manželia vybavujú veci, ktoré sa týkajú spoločnej veci sa delia na dve skupiny, a to bežné veci, ktoré môže vybavovať každý z manželov sám a ostatné veci. Za bežnú vec sa napr. nepovažuje dispozícia spoločnou vecou znamenajúca zmenu vlastníctva, zriadenie záložného práva alebo iného vecného práva alebo zavretie nájomnej zmluvy. Zákon nestanovuje osobitnú formu súhlasu druhého manžela a takýto súhlas môže byť udelený aj konkludentne. Z výsluchu svedkov bolo preukázané, že takýto súhlas zo strany manželky žalovaného v 2.rade na uzatvorenie spomínaných namietaných úkonov bol udelený, a to účasťou pri rokovaniach, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia. Nejedná sa tak o relatívne neplatné právne úkony podľa § 40a Občianskeho zákonníka. O trovách konania strán rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 C.s.p.. 3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zdôrazňuje tú skutočnosť, že predmetné dohody boli napriek existencii BSM podpísané len žalovaným v 2.rade, jej manželom, bez jej vedomia, súhlasu a schválenia, čím došlo k porušeniu § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetné úkony sú neplatné pre porušenie všeobecnej platnej právnej úpravy špecifikovanej v § 34, § 37, § 40a OZ. Má za to, že daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď v tejto súvislosti poukazuje na iné konanie vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12Ro/452/2013. Ide o konanie medzi inými účastníkmi, ona nie je účastná tohto konania, čo znamená, že jej postavenie by bolo právne neisté a svoje práva by nemohla uplatniť a zrealizovať v rámci predmetného konania. Ďalej tvrdí, že dohoda o sprostredkovaní predaja, ako aj dohoda o rezervácii sú neplatné z dôvodu, že neboli urobené vo forme, ktorú vyžaduje zákona alebo dohoda účastníkov. Minimálne v doklade zmluvy o sprostredkovaní predaja boli žalovaným v 1.rade vyhotovené dve zmluvy s rovnakými dátumami, avšak s inými účastníkmi, keď v jednom prípade takúto zmluvu mal podpísať právny predchodca žalovaného v 1.rade napriek tomu, že sa takéhoto úkonu nezúčastnil a druhú originál dokladu podpisovala P. C.. Žalovaný v 1.rade teda manipuloval a menil predmetné doklady a spôsobil ich absolútnu neplatnosť. Pani C. mohla podpísať zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti len vtedy, pokiaľ by na to bola splnomocnená konkrétnou osobou, ktorú mal zastupovať, takáto príloha sa pri žiadnej zmluve nenachádza a pani C. je podpísaná ako neznáma osoba konajúca zrejme za svoju osobu, avšak v hlavičke zmluvy ako oprávnená osoba je špecifikovaný M.. N. E.. Tieto rozpory robia zmluvu neurčitú, nezrozumiteľnú a neplatnú. Žalobkyňa zdôrazňuje žiaden súhlas ani konkludentnou, či inou formou na predaj bytu vo vzťahu k týmto dvom zmluvám nedala, žiaden takýto dôkaz nie je vyprodukovaný v rámci vykonaného dokazovania. Naviac, pokiaľ sa namieta, že bola prítomná na ohliadke, či rokovaniach je zrejmé, že preukázala reálny výkon práve u jej osoby na inom mieste v daný čas, avšak takýto dôkaz súd prvej inštancie odmietol vykonať. V zmysle týchto dôvodov navrhla podanému odvolaniu vyhovieť. 4. Žalovaní v 1.a 3.rade navrhli rozsudok potvrdiť ako vecne správny. 5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380, § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne opodstatnené nie je. 6. V tomto konaní sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti právnych úkonov - zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, uzatvorenej dňa 15.5.2013 medzi právnym predchodcom žalovaného v 1.rade a žalovaným v 2.rade, jej manželom, a dohody o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 23.5.2013, predmetom ktorej bol dohodnutý predaj a kúpa X-izbového bytu zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. O., keď táto dohoda bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného v 1.rade a žalovanými v 2.a 3.rade. Namietané právne úkony súviseli s úmyslom žalovaného v 2.rade odpredať nehnuteľnosť - X-izbový byt nachádzajúci sa v O. na ul. J. XXXX/X, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v 2.rade, právny predchodca žalovaného v 1.rade mal sprostredkovať predaj tejto nehnuteľnosti a žalovaná v 3.rade bola budúcou kupujúcou s tým, že kúpna cena po dohode zúčastnených strán bola stanovená na 48.700,- eur. 7. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 8. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 9. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, ako aj podľa § 137 písm. c/ C.s.p. je preventívneho charakteru a má miesto tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a v prípadoch, u ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy tvoriace určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. 10. Podľa § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. 11. Ide o základné ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právny vzťah bezpodielových spoluvlastníkov k tretím osobám, pokiaľ ide o spoločné veci. Podľa tohto ustanovenia môže bežné veci týkajúce sa spoločnej veci vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka neplatný, avšak za predpokladu, že druhý z manželov sa tejto neplatnosti dovolá. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú voči tretím osobám oprávnení a povinní obaja manželia solidárne. Za bežné veci možno považovať také, ktoré sú pri hospodárení s určitou vecou bežné a obvyklé a ktoré sa nevymykajú z rámca obvyklého hospodárenia. Naproti tomu súdna prax za bežnú vec nepovažuje napr. darovanie nehnuteľnosti alebo uzavretie zmluvy o záložnom práve, uzavretie nájomnej zmluvy, právne úkony týkajúce sa nadobudnutia výmeny a predaja nehnuteľnosti a pod.. 12. Ak ide o vybavovanie iných než bežných vecí na platnosť právneho úkonu, pokiaľ v ňom nevystupujú obaja manželia ako jeho účastníci alebo pokiaľ jeden z nich nekoná na základe plnomocenstva ako zástupca aj za druhého manžela, sa vyžaduje súhlas oboch manželov. Tento súhlas možno dať v akejkoľvek forme, tzn., že ho možno dať nielen ústne alebo písomne, ale aj mlčky - konkludentne, ak zo správania druhého manžela možno usúdiť, že súhlasil s tým, aby bola záležitosť takto vybavená (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súhlas možno dať nielen vopred, ale aj dodatočne. 13. Sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzatvorenie zmluvy a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak výsledok bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa (§ 774 a nasl. Občianskeho zákonníka). Ide o dvojstranný právny úkon medzi záujemcom na strane jednej a sprostredkovateľom na strane druhej, ktorého výsledkom má byť uzatvorenie ďalšej zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou. Samo sprostredkovanie zahŕňa v sebe vyhľadávanie osôb, ktoré môžu byť považované ako zmluvné strany so záujemcom, nadviazanie styku s nimi a zisťovanie konkrétneho úmyslu uzavrieť sprostredkovanú zmluvu. Sprostredkovateľ nezastupuje záujemcu, neuskutočňuje právny úkon, iba vyvíja činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou. 14. Zmyslom zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti z 15.5.2013 bol záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaný v 2.rade a jeho manželka mohli uzatvoriť so záujemcom svojim menom a na svoj účet kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude nehnuteľnosť v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Táto okolnosť vyplýva z obsahu spomínanej zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti a nepochybne úmyslom žalobkyne a žalovaného v 2.rade bolo predať ich spoločnú nehnuteľnosť - X-izbový byt nachádzajúci sa v O. na ul. J. XXXX/X (LV č.XXXX, kat. úz. O.). Túto okolnosť potvrdil v konaní predovšetkým samotný žalovaný v 2.rade (č. l. 50), ktorý pred súdom prvej inštancie uviedol, že po podpise zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti a dohody o rezervácii o týchto skutočnostiach informoval svoju manželku, žalobkyňu, záujemkyňa o kúpu bytu prišla na ohliadku, pri ktorej bola prítomná aj žalobkyňa a žalovaný v 2.rade ďalej potvrdil, že spolu s manželkou - žalobkyňou, sa následne dostavili do realitnej kancelárie, kde im bola predložená k podpisu už pripravená kúpno-predajná zmluva. K dohode o odpredaji bytu v prospech kupujúcej, žalovanej v 3.rade napokon nedošlo, podľa žalovaného v 2.rade z dôvodu, že účastníci sa nedohodli na termíne vypratania nehnuteľnosti a výplaty celej kúpnej ceny. Je tiež zrejmé, že predmetný byt žalobkyňa spolu so žalovaným v 2.rade následne odpredali iným kupujúcim, a to kúpnou zmluvou zo dňa 25.10.2013 (Y. l. 36 a nasl. spisu). 15. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že v prípade uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti a na to nadväzujúcej dohody o rezervácii nehnuteľnosti, nejde o úkony, ktoré by sa bezprostredne dotýkali spoločnej veci (§ 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka); až kúpna zmluva, ktorú mal právny predchodca žalovaného v 1.rade pripraviť pre žalovaného v 2.rade v prípade nájdenia vážneho záujemcu o kúpu, ktorej účastníkom by musela byť aj manželka žalovaného v 2.rade s ohľadom na spoluvlastnícky podiel spadajúci do spoločného majetku manželov predstavuje právny úkon, ku ktorému (ak by ho nebola žalobkyňa priamo účastná) je potrebný jej súhlas pod sankciou relatívnej neplatnosti (do pozornosti rozsudok NS ČR sp. zn. 33Odo/533/2005). Nepochybne predaj nehnuteľnosti nepredstavuje bežnú správu spoločného majetku manželov. V prípade uzatvorenia namietaných právnych úkonov žalovaným v 2.rade nešlo o nebežnú vec, čo správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie, keď naviac v konaní bolo preukázané (výpoveďou žalovaného v 2.rade, ako aj svedkom M. L.), že žalobkyňa mala vedomosť o úkonoch, ktoré uzatvoril jej manžel, žalovaný v 2.rade, obaja mali záujem odpredať túto nehnuteľnosť, avšak následne medzi nimi a budúcou kupujúcou, žalovanou v 3.rade, nedošlo k dohode o podmienkach kúpno-predajnej zmluvy. Zároveň je potrebné konštatovať, že v konaní neboli zistené iné dôvody, pre ktoré by namietané právne úkony mali byť neplatnými. 16. Za situácie, že správny je aj výrok o trovách konania strán sporu, odvolací súd poukazujúc na uvádzané dôvody rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania žalovaní majú nárok na náhradu trov, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).