Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21Co/188/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710204765 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8710204765.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: Z. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/X, C. - I., zastúpená JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom, Nám. sv. Egídia 95, Poprad, proti žalovaným: 1/ N. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/XX, C., posledná adresa pre doručenie W. XX, 2/ U. F., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom I. XXXX/XX, C., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou pre konanie žalovanou v 1/ rade N. F., 3/ T. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/XX, C., o vypratanie bytu s prísl., o odvolaní žalovanej v 1. rade a žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 9C/84/2010-181 zo dňa 07.11.2012 takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Predmet konania 1. Žalobkyňa sa domáhala vypratania bytu žalovanými s poukazom, na to, že byt obývajú aj po skončení nájomného vzťahu bez právneho dôvodu. Poplatky za služby spojené s užívaním bytu neplatia. Vlastnícke právo k bytu nadobudla na základe kúpnej zmluvy vklad ktorej bol povolený pod č. V 3712/08. 2. Žalovaní vo svojej procesnej obrane namietali, že sa cítia byť nájomcami predmetného bytu, byt užívajú od roku 1992. Výpoveď z bytu zo strany prenajímateľa im bola doručená v roku 2002. V byte zostali bývať a svoj dlh splácali. Obsah napadnutého rozhodnutia 3. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „Žalovaní v 1/ až v 3/ rade sú p o v i n n í vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na 5. poschodí vo vchode č. XX, v bytovom dome súp. č. XXXX, v bloku Z. v k. ú. C., zapísaný na LV č. XXXX na Správe katastra C., a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva“. 4. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 5. poschodí vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX v bloku Z. v k. ú. C.. Predmetný byt nadobudla zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu uzatvorenou s Okresným stavebným bytovým družstvom C. dňa 03. 07. 2008. Z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/171/2008 zistil, že žaloba žalovaných o neplatnosť výpovede z predmetného bytu bola zamietnutá. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/77/2011 z 12. 10. 2011 bol potvrdený rozsudok súdu 1. stupňa. Mal za preukázané, že žalovaní v 1/ - 3/ rade v predmetnom byte bývajú. 5. Prijal právny záver, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu. Medzi základné práva vlastníka patrí právo držať predmet vlastníckeho práva, tento užívať, požívať jeho plody a úžitky a vlastník veci je oprávnený s predmetnom vlastníctva nakladať a disponovať. Predmetná nehnuteľnosť sa neoprávnene nachádza vo faktickej moci iných osôb ako vlastníka, a to žalovaných v 1/ - 3/ rade, ktorí ju užívajú bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Návrhu žalobkyne vyhovel. 6. Poukázal na ustanovenia § 123, § 126 Občianského zákonníka. 7. O trovách konania súd rozhodol podľa ust.§142 ods. 1 v spojení s ustanovením § 150 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu. Obsah odvolania a obsah vyjadrení k odvolaniu 8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná v 1. rade. Odvolateľka v podanom odvolaní poukazuje na to, že súd pri svojom rozhodnutí nebral do úvahy zásadnú otázku, či tak závažný zásah do súkromia a teda obydlia je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Poukázala na to, že nemajú inú možnosť bývania, sú odpojení od elektrickej energie a vody. Zotrváva na tom, že sa nesprávne zorientovala vo výpovedi. Lehotu na podanie výpovede nepovažuje za súladnú s právom Európskej únie. Vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom je vzťahom spotrebiteľským. Na strane žalobkyne nejde o dostatok dobromyseľnosti. Rozsudok považuje za nepreskúmateľný. Úlohou súdu bolo náležite sa vyrovnať s otázkou neexistencie legitímneho vzťahu k bytu a nevyhnutnosťou deložácie a navrhla predložiť prejudiciálnu otázku na možnosť nepoužitia pravidla o zániku práva na podanie žaloby o neplatnosť výpovede. 9. Rovnako v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a to proti výroku o trovách konania. Uviedla, že podľa jej názoru nebol dôvodný názor o aplikácii ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. Nie je vylúčená aplikácia § 150 OSP ani v konaniach o vypratanie avšak, pre takýto postup musia existovať aj iné skutočnosti ako nemajetnosť žalovaných. Konanie o neplatnosť výpovede bolo ukončené v roku 2011 a žalovaní stále kladú prekážky žalobkyni aby nemohla byt užívať. 10. Žalobkyňa podala vyjadrenie k odvolaniu žalovanej v 1. rade, s ktorým sa nestotožňuje a uviedla, že tvrdenia odvolateľky nie sú správne. Nespochybňuje ich právo na súkromie, ale poukazuje na svoje vlastnícke právo. Navyše sa svojho práva domáha legálnou a zákonnou cestou prostredníctvom žaloby na vypratanie. Realizácia je teda ústavne komfortná. Vo vzťahu k aplikácii spotrebiteľského práva uviedla, že sa necíti byť ona v postavení dodávateľa služby. Hodnotenie odvolacieho súdu 11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie nariadil odvolacie pojednávanie, zopakoval dokazovanie (§ 384 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny ( § 387 ods. 1 C.s.p). 12. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/ 2016 Z. Z Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 13. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd ani po zopakovaní dokazovania nevidí dôvod na modifikáciu skutkového stavu. 14. Odvolateľka v podanom odvolaní namietala nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o nevyhnutnej potrebe vysťahovania z predmetného bytu poukazujúc na okolnosti výpovede z predmetného bytu a nezákonnosť ustanovení Občianského zákonníka o výpovedí z nájmu bytu. Odvolací súd v predmetnej veci podal návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 711 ods.6 Občianského zákonníka s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd a dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. 15. Ústavný súd SR uznesením zo dna 24. januára 2018 sp. zn. PL. ÚS 1/ 2018- 13 návrh Krajského súdu v Prešove odmietol. Vyslovil o. i, že „ Prípadný derogačný nález ústavného súdu vychádzajúci z návrhu krajského súdu na popísaných právnych následkoch nič zmeniť nemôže, lebo je spôsobilý spochybniť ústavnosť napadnutej právnej úpravy, ale bez účinkov na prejednávanú vec krajského súdu. Práve preto by derogácia napadnutej právnej normy neobnovila oprávnenie krajského súdu skúmať platnosť spornej výpovede z nájmu bytu. Pripustiť krajským súdom uvažovaný právny dôsledok eventuálneho pozitívneho nálezu ústavného súdu by znamenalo priznať mu retroaktívne účinky, ktoré sú v právnom štáte rešpektujúcom požiadavku právnej istoty javom vyžadujúcim náležitú oporu v písanom práve. Otázka právnych účinkov derogačného nálezu ústavného súdu v konaní o súlade právnych predpisov je zjavne otázkou riešenia konfliktu právnej istoty a stability právnych vzťahov na jednej strane a požiadavky na účinnom presadení ústavnosti na strane druhej. Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu navrhovateľa dospel k definitívnemu záveru, podľa ktorého by derogácia § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka nebola spôsobilá viesť k rozhodnutiu vo veci vypratania sporného bytu opačnému v porovnaní s meritórnym rozhodnutím v prostredí zachovávajúcom účinnosť uvedeného právneho predpisu, krajský súd nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu s predloženým petitom.“ 16. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania a vyhodnotení skutkového stavu a právneho záveru, prijal záver, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Súd prvej inštancie správne skúmal splnenie predpokladov pre úspešnosť podanej žaloby na vypratanie bytu. Vždy je potrebné vyhodnotiť právo vlastníka, ktorý pri neoprávnenom zásahu do vlastníckeho práva má právo na ochranu, a to proti tomu subjektu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Z § 126 ods. 1 OZ vyplýva, že vlastník veci (nehnuteľnosti, bytu alebo nebytového priestoru) sa môže domáhať najmä vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Úspešnosť žaloby o vypratanie bytu ako reivindikačnej žaloby závisí na preukázaní dvoch predpokladov - vlastníctva žalobcu k vypratávanej nehnuteľnosti a skutočnosti, že žalovaný subjekt ju užíva neoprávnene. Splnenie prvého predpokladu - vlastníctva žalobkyne k vypratávanej nehnuteľnosti je preukázané výpisom z Listu vlastníctva č.XXXX, katastrálne územie C.. Námietka odvolateľky o dobromyseľnosti nadobudnutia predmetného bytu nie je dôvodná. Žalobkyňa nadobudla byt legitímnym a zákonným spôsobom. Dôkazy preukazujúce tvrdenia žalovanej neboli preukázané. 17. Druhý predpoklad v tomto konkrétnom prípade vyplýva aj z právoplatného rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11C/171/2008 -276 zo dňa 31.marca 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1Co/77/2011-301 zo dňa 12. októbra, ktorým bola žaloba o neplatnosť výpovede z nájmu zamietnutá a záveru z neho vyplývajúceho, teda ukončenie nájomného vzťahu. Podľa právneho stavu účinného ku dňu výpovede danej prenajímateľom žalovanej v 1. rade a jej manželovi ako nájomcom predmetného bytu došlo zákonným spôsobom k zániku sporného nájomného vzťahu. Pokiaľ poukazujú žalovaní na okolnosti samotnej výpovede a toho, že sa dostatočne nezorientovali vo výpovedi je nutné uviesť, že hoci tu teda existoval nájomný vzťah medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovanými, v dôsledku výpovede zo strany právneho predchodcu žalobkyne tento právny vzťah ako hmotnoprávny titul užívania bytu zanikol. Uplatnila sa v tom čase účinná právna úprava obsiahnutá v § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka (zánik nájomného vzťahu uplynutím výpovednej lehoty) a rovnako podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka zaniklo uplynutím 16. augusta 2002 subjektívne právo vtedajších nájomcov uplatniť na súde neplatnosť výpovede prenajímateľa, ako aj kompetencia súdu skúmať kedykoľvek v budúcnosti platnosť výpovede. Podľa judikatúry všeobecných súdov totiž „podstata právnej úpravy uvedenej v ustanovení § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že ak nájomca, ktorému prenajímateľ dal výpoveď z nájmu bytu, chce zániku nájmu zabrániť, nemá inú možnosť, než v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote odo dňa doručenia výpovede podať návrh na súd o neplatnosť výpovede, lebo v opačnom prípade právo nájomcu uplatniť tento nárok na súde zaniká a ak túto možnosť nájomca nevyužije, v rámci iného konania súdy už nemôžu riešiť otázku platnosti výpovede z nájmu bytu ani ako otázku predbežnú ( porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 2 Cdo 17/2005 z 24. októbra 2005, neskôr aj rozsudok Najvyššieho súdu v konaní sp. zn. 5 Cdo 64/2012 z 30. júla 2012), (porovnaj tiež uznesenie ÚS SR PL. 1/2018-13 zo dňa 24. januára 2018). 18. Napriek tomu, že v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn .11C 171/2008 sa domáhali žalovaní určenia neplatnosti výpovede, súd už nebol oprávnený skúmať platnosť tejto výpovede, rovnako tak v konaní o vypratanie bytu. 19. Žalobkyňa má zabezpečené Ústavou právo v čl. 20 spočívajúce v práve vlastniť majetok, ktoré obsahuje aj právo ho užívať. Žalovaní odmietajú akceptovať jej vlastníctvo, neplnili ani žiadne poplatky za užívanie bytu, čím zaťažovali žalobkyňu ako vlastníčku. 20. Odvolací súd pristúpil aj k vyhodnoteniu námietky odvolateľky o posúdení nevyhnutného zásahu spočívajúceho vo vyprataní poukazujúc na obydlie žalovaných. Žalobkyňa je fyzickou osobou, domáha sa vypratania bytu z dôvodu, že žalovaní obývajú jej vlastníctvo bez preukázania právneho dôvodu. Poukazuje na to, že žalovaní dlhodobo aj napriek tomu, že byt užívali neplatili žiadne poplatky a náhrady súvisiace s užívaním bytu. 21. Zo skutkových záverov vyplynulo, že žalovaní obývali byt od roku 1992 na základe legitímnej nájomnej zmluvy, v roku 2002 došlo k ukončeniu nájomného vzťahu v dôsledku výpovede zo strany prenajímateľa - právneho predchodcu žalobkyne. Nastala teda otázka posúdenia, či prípadný nelegitímny vzťah k bytu je alebo nie je absolútnym dôvodom na jeho vypratanie, potom je potrebné tiež pristúpiť k ďalším okolnostiam prípadu a to či opodstatňujú záver, že nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby sa žalovaní z predmetného bytu vypratali. Jednou zo skutočností, ktoré nie sú zanedbateľné, je neplatenie za užívanie bytu, vek žalovaných. 22. Podľa čl. 21 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky: „(1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. (3) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy." 23. Právo na obydlie je súčasťou širšieho práva na súkromie. Pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spis. zn. I. ÚS 13/2000: „Ústavou Slovenskej republiky vytvorená ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia." Medzi právom na obydlie a vlastníckym právom neexistuje automatická a bezpodmienečná väzba. Ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nepodporuje názor, že nelegitímny vzťah k bytu je bez ďalšieho dôvodom na jeho vypratanie (porov... cit. .„ V tejto súvislosti Súd znovu opakuje, že „akákoľvek osoba, ktorej hrozí zásah do práva na obydlie, by mala v princípe mať možnosť dať si preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu nezávislým súdom vo svetle relevantných princípov podľa článku 8 Dohovoru a to napriek tomu, že podľa vnútroštátneho práva nemá právo bývať v byte (pozri McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, para. 50, 13. mája 2008). 24. Odvolací súd v súlade s právnymi závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru (vychádzajúc z čl. 19 ods. 2 a čl. 21 ods. 3 Ústavy SR), že uvedený zásah do práva žalovaných na ochranu súkromného a rodinného života, ktorého súčasťou je aj právo na obydlie je nevyhnutný a je v súlade so zásadou dobrých mravov zakotvenou v § 3 ods. 1 OZ. Nebol zistený žiadny dôvod, aby vypratanie bytu bolo viazané na zabezpečenie bytovej náhrady. 25. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok, vrátane správneho výroku o trovách konania.( § 387 ods.1 C.s.p) Pokiaľ žalobkyňa namieta v podanom odvolaní závery súdu o nesprávnej aplikácia ustanovenia § 150 OSP účinného v čase rozhodovania súdu, je jej námietka nesprávna. Súd dostatočne zdôvodnil svoje úvahy o potrebe aplikácie tohto ustanovenia, súd odvolací sa stotožňuje so správnosťou prijatého záveru. 26. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a podľa § 257 C.s.p. 27. Podľa § 257 C.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. 28. Vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že ide o procesný inštitút ktorý nie taxatívne, ale indikatívne vypočítava okolnosti relevantné pre jeho aplikáciu. Uvedené ustanovenie nemôže tak byť natoľko kauzistické, že by postihlo všetky rozmanitosti života. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, posudzovaný ako na strane toho komu má byť náhrada trov priznaná ako aj na strane toho účastníka ktorý by bol ináč povinný trovy konania nahradiť. 29. Odvolací súd je toho názoru, že v prejednávanej veci sú splnené predpoklady pre nepriznanie trov konania úspešnej žalobkyni. .Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje samotné okolnosti prejednávaného prípadu, okolnosti ktoré viedli žalovaných k neplateniu nájomného počas existencie nájomného vzťahu, ich predstava o vyrovnaní dlhu pôvodnému prenajímateľovi, strata možnosti predmetný byt obývať. Výnimočnosť pre nepriznanie trov konania zodpovedá tak zvláštnym okolnostiam prejednávanej veci. Nepriznanie trov konania žalobkyni nepovažuje odvolací súd za neprimeranú tvrdosť voči nej. 30. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).