Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 20Co/101/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614201768 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8614201768.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: R. Ľ.-P., V.. XX.X.XXXX, P. J.. H. XXX/ XX, XXX XX T., štátny občan SR, zastúpená JUDr. Michal Michalovčík, advokát, Makovická 768/20, 089 01 Svidník, proti žalovanej: S. Ľ.-P., V.. X.X.XXXX, P. X. R. XXX/XX, XXX XX T., štátny občan SR, zastúpená JUDr. Dušan Maruščák, advokát, Hrnčiarska 1619/42, 091 01 Stropkov, v konaní o zaplatenie sumy 14.200,- eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 7C/67/2014-125 zo dňa 23.02.2017 takto jednohlasne r o z h o d o l : I. Potvrdzuje sa rozsudok. II. Žalovanej sa voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že cit: „I. Žalobu zamieta. II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.“ 2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 14 200 eura s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo spočívať v tom, že žalovaná užívala bez právneho titulu až do právoplatného rozhodnutia o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov R. B.-P. a J. B.-P., t. j. do dňa 21.6.2011 budovy vo vlastníctve žalobkyne a vykonávala v nich podnikateľskú činnosť, čím sa na jej úkor bezdôvodne obohatila. Súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 5C/1058/1998-540 zo dňa 8.6.2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 10Co/48/2010-574 zo dňa 25. mája 2011, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 21.6.2011, bolo vyporiadané bezpodielové manželov R. B.-P. a J. B.-P., pričom nehnuteľností rozšírenie autoservisu P. s. č. XXX, postavenej na pozemku parcela registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape pod KN č. XXX/X a prístavba ČS, prevádzka potravín s. č. XXX, postavenej na pozemku parcela registra „C“, evi- dovanej na katastrálnej mape pod KN č. XXX/X,k. ú. T., obec T., okres T., vedených v súčasnosti v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Svidník, katastrálny odbor na LV č. XXXX, k. ú. T., obec T., okres T., boli súdom prikázané do výlučného vlastníctva J. B.-P., čiže do 21.6.2011 tieto nehnuteľností tvorili predmet zrušeného a nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov týchto účastníkov. Žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku, pričom súd zistil, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný, keďže žalobkyňa sa mohla svojho nároku proti žalovanej domáhať iba za obdobie do 21.6.2011, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Svidník č. k. 5C/1058/1998-540 zo dňa 8.6. 2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 10Co/48/2010-574 zo dňa 25. mája 2011, pričom žaloba žalobkyne bola podaná na súd dňa 26.6.2013, čo je nesporné a teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej a žalobu žalobkyne zamietol. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že nárok nie je premlčaný a v celom rozsahu sa stotožnil s tvrdením zástupcu žalovanej, že uplynula subjektívna dvojročná premlčacia lehota. 3. O trovách súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. 4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá namietala nesprávne právne posúdenie premlčania zo strany prvoinštančného súdu, pričom zotrvala na názore, že zo strany žalovanej sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie a pre daný prípad je potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu, nakoľko na strane žalovanej došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalobkyne. V tejto súvislosti poukázala na to, že podľa jej názoru právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí uplynutím tej premlčacej doby, ktorá začne plynúť skôr s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 31. júna 2006 sp. zn. 33Odo/1277/2004 s tým, že pri kombinácii premlčacích lehôt (dôb) zásadný význam má moment začatia plynutia subjektívnej alebo objektívnej premlčacej doby. Podľa názoru odvolateľky bolo nutné sa vysporiadať nielen s tým, že na strane žalovanej došlo k úmyslu, (hoc aj nepriamemu) pri bezdôvodnom obohatení sa, ale aj tiež s tým, kedy začala plynúť 2-ročná subjektívna, resp. 10-ročná objektívna premlčacia doba. Vzhľadom na skutočnosť, že plynutie 10-ročnej objektívnej premlčacej lehoty začalo skôr (v roku 2005, resp. 2007) ako plynutie 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty (21.06.2011), pričom ku dňu podania žaloby v tomto konaní (26.06.2013) 10-ročná objektívna premlčacia lehota neuplynula, je podľa názoru odvolateľky nesprávny záver súdu o prihliadnutí na námietku premlčania a o uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 5. Zároveň odvolateľka namietala uznesenie o zamietnutí návrhu o spojenie veci. Ďalej namietala nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozsudku. Navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a podľa povahy vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne zmenil alebo vo veci sám rozhodol. Odvolateľka poukázala na to, že moment začatia plynutia 10-ročnej objektívnej lehoty tak začal plynúť skôr, ako začala plynúť 2-ročná subjektívna lehota, tu pripomenula, že moment začatia plynutia tejto subjektívnej premlčacej lehoty súd aj samotná žalovaná stotožnili s dátumom 21.06.2011, čo odvolateľka neodporuje. 6. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok potvrdil a priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. Vo vyjadrení okrem iného poukázala na to, že nie je možné súhlasiť s názorom žalobkyne, aby v prípade uplynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia malo ešte nejaký zmysel skúmať, či k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo alebo nedošlo úmyselne. V ostatnom poukázala na to, že rozsudkami, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 21.06.2011 bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a J. Ľ.-P.. Ako vyplýva z bodu 3 žaloby žalobkyne (doručenej súdu dňa 26.06.2013), žalobkyňa sa vo vzťahu k žalovanej domáhala zmluvného vysporiadania užívania stavieb ešte pred 21.06.2011 (kedy tieto nehnuteľnosti ešte tvorili nevysporiadané BSM) a teda bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé, že už v tom čase vedela o tom, že dochádza k bezdôvodnému obohateniu a vedela aj o subjekte, ktorý sa teoreticky na jej úkor bezdôvodne obohacuje. K vyjadreniu žalovanej sa žalobkyňa nevyjadrila. 7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 379 a nasl. CSP, pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku bol oznámený žalobkyni dňa 02.07.2018 a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny. 8. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní, vec správne právne posúdil a presvedčivo reagoval so zohľadnením okolností prípadu na procesné prostriedky strán sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu nezostali nezodpovedané žiadne otázky strán sporu. 9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil aj relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte namietaním nesprávnym právnym posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie v odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS 78/05). 11. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že z rozhodnutia NS ČR o dôvody, ktoré opiera svoje odvolanie žalobkyňa vyplýva práve opak cit.: „že pro posouzení počátku běhu subjektivní promlčecí doby bylo rozhodující, kdy se dědiči (žalobci) skutečně dozvěděli o tom, že se žalovaná na jejich úkor bezdůvodně obohatila výběrem peněz z běžného účtu, který patří do dědictví po jejich zemřelém otci. Z toho tedy plyne, že počátek subjektivní promlčecí doby nebyl v tomto případě zavislý na nabití právní moci rozhodnutí opatrovnického soudu o schválení dohody o vypořádání dědictví z tehdy nezletilé žalobce. Za této situace je pak nadbytečné zabývat se otázkou, zda objektivní promlčecí doba byla tříletá, či desetiletá neboť i kdyby závěry odvolacího soudu, že objektivní promlčecí doba byla v tom případě tříletá, nebyly správně, nemělo by to vliv na správnost posouzení počátku běhu subjektivní promlčecí doby a na správnost závěru, že právo na plnění z bezdůvodného obohacení se promlčelo v důsledku nármeho uplynutí samostatně běžící subjektivní promlčecí doby. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/1277/2004 zo dňa 31.10.2006). 12. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 545/2015-11 zo dňa 9.12.2015 a v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2CZ/129/74 z 29.01.1975, v zmysle kterého, „ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ust. § 106 ods. 1 OZ a škodca namieta premlčanie, právo sa premlčalo aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna 10-ročná premlčacia doba podľa ust. § 106 ods. 2 OZ.“ Vzhľadom na obdobnú zákonnú úpravu premlčacích dôb, možno uvedené závery analogicky aplikovať aj na premlčacie doby týkajúce sa nároku na vydanie plnenia z bezdůvodného obohatenia podľa § 107 Občianskeho zákonníka. 13. Za stavu, ak zhodnými prednesmi strán sporu bol ustálený začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na deň nadobudnutia právoplatnosti citovaného rozhodnutia, to znamená na deň 21.06.2011 a za stavu, ak žaloba na súde prvej inštancie bola podaná 26.06.2013, tak správne súd prvej inštancie na základe vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej oslabené právo nepriznal a jeho rozsudok je vecne správny. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že uplynutím subjektívnej premlčacej doby (§ 107 ods. 1 OZ) je prípadné ďalšie plynutie objektívnej doby (§ 107 ods. 2 OZ) právne bezvýznamné. 14. Odvolací súd so zreteľom na uvedené potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vrátane správneho výroku o trovách konania ako vecne správny (§ 387 ods. 1, 2 CSP). Aj odvolací súd zotrval na názore o premlčaní práva zo strany žalobkyne, a preto sa žalovanej priznala náhrada trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).