Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Cob/35/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517201073 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8517201073.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: REVMONT spoločnosť s ručením obmedzeným Stará Ľubovňa, Levočská 1484/52, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 31 682 111, o zaplatenie 1.227,30 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. XCb/X/ XXXX-XX zo dňa 7.marca 2018, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výrokoch II. a III. Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) v konaní o zaplatenie 1.227,30 eur s príslušenstvom rozhodol tak, že: I. Súd zastavuje konanie v časti 644,28 eur. II. Súd v prevyšujúcej časti 583,02 eur žalobu zamieta. III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutie uviedol, že žalobca podanou žalobou sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť istinu 1.227,30 eur spolu s pokutou a poštovným ako aj trovami konania. Uviedol, že žalovaný ako zamestnávateľ od apríla 2008 až do januára 2011 s počtom zamestnancov 10 až 49 ,bol povinný ako platiteľ v zmysle § 3 písm. b/ zákona č. 68/2008 Z. z. uhrádzať poplatky za služby verejnosti poskytované žalobcom v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania vo výške 18,58 eur s výnimkou mesiacov február, marec, apríl 2011, kedy mal nahlásený počet zamestnancov od 3 do 9 a povinnosť platiť 4,64 eur a následne od mesiace mája opäť vo výške 18,58 eur ,za celé sporné obdobie do septembra 2016. Žalovaný si povinnosť uhrádzať žalobcovi zákonné poplatky a úhrady v zmysle § 6 ods. 5 písm. /a, /b zákona č. 340/2012 Z. z. riadne neplnil. Žalovaný je dlžný žalobcovi z titulu neuhradených platieb istiny vo výške 1.161,30 eur, k tomu prináleží pokuta vo výške 66,- eur a poštovné 1,20 eur. Žalobca v súlade s ustanovením § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. vyzval žalovaného listom zo dňa 5.12.2016 na zaplatenie dlžnej sumy, pričom žalovaný si povinnosť nesplnil a preto mu žalobca vyúčtoval aj pokutu vo výške 66,- eur. Tieto skutočnosti mal preukázané predloženými listinnými dôkazmi. Ďalej uviedol, že vzhľadom na stanoviská strán sporu bolo prvoradou povinnosťou zo strany súdu vyporiadať sa s otázkou použitia hmotnoprávneho predpisu vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanou stranou. Uviedol, že v danom prípade má súd za to, že na premlčanie tejto prejednávanej veci je potrebné aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka upravujúce premlčanie, lebo nejde o záväzkový vzťah medzi subjektom verejného práva a podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti, ale v danom prípade na strane žalovaného o zákonnú povinnosť platiť koncesionárske poplatky, ktorá s jeho podnikateľskou činnosťou nemá absolútne žiaden súvis. Poukázal na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 3. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka ,pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 4. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení i právnych predpisov, súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je vzhľadom na zmysel námietky premlčania čiastočne dôvodný. Keďže žalovaný v podanom odpore vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, musel sa s ňou súd zaoberať. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný je povinný platiť úhrady za služby poskytované žalobcom, čo medzi stranami nebolo sporné. Úhrady mali byť vykonávané mesačne s tým, že každý príslušný mesiac mala byť úhrada najneskôr v posledný deň príslušného kalendárneho mesiaca. Súd mal za to, že žalobca ako veriteľ mohol svoje právo na zaplatenie úhrady za príslušný mesiac vykonať (uplatniť po prvý raz) v deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, kedy začínala plynúť trojročná premlčacia doba vzťahujúca sa na predmetnú úhradu za príslušný kalendárny mesiac. Vtedy začala plynúť trojročná premlčacia doba a táto uplynula v uvedený deň. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 1.3.2017, žalobca si mohol uplatniť právo na úhradu koncesionárskych poplatkov len 3 roky spätne teda po 1.3.2014. Obrana žalobcu, že plynutie premlčacej doby má začať plynúť po uplynutí 30 dní od doručenia výzvy žalovanému na dobrovoľné splnenie povinnosti na zaplatenie dlhu nemá oporu v žiadnom právnom predpise okrem § 101 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie vyvodil záver, že pohľadávky žalobcu za obdobie od apríla 2008 do marca 2014 sú premlčané. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným, ktorú súd posúdil ako dôvodnú , nemohol preto v tejto časti premlčania právo žalobcovi priznať a z toho dôvodu v časti 583,02 eur žalobu zamietol. 5. Keďže žalobca písomným podaním zo dňa 28.6.2017 zobral čiastočne žalobu späť pokiaľ ide o sumu 644,28 eur z dôvodu, že túto žalovaný uhradil dňa 7.4.2017 ,v tejto časti súd konanie zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Úspech žalobcu predstavuje 52 %, úspech žalovaného je v časti 48 %. Keďže úspech žalobcu je v tomto prípade len čiastočný súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Má za to, že súd prvej inštancie otázku premlčania posúdil nesprávne a ak by to urobil správne, musel by dospieť k záveru, že žiadna časť nároku nie je premlčaná, resp. je potrebné vychádzať zo 4 ročnej premlčacej doby podľa § 397 Obchodného zákonníka. Poukázal na rozhodovaciu prax iných súdov a okrem iného uviedol, že je nespochybniteľné, že žalobca ako verejnoprávna inštitúcia spadá pod definíciu subjektu verejného práva pri zabezpečovaní verejných potrieb (verejného televízneho a rozhlasového vysielania) a žalovaný vystupuje ako podnikateľ pri podnikateľskej činnosti. Žiadal preto, aby rozsudok odvolací súd zmenil tak, že prizná žalobcovi nárok v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania prípadne žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Toto odvolanie súd dourčil žalovanému, ktorý sa v stanovenej lehote k nemu nevyjadril. 8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ,v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z. ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia . 11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil. 12. Odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení § 387 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na nich odkazuje. 13. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalobcu a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového i právneho stavu. 14. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s výrokom súdu prvej inštancie v časti o trovách konania, ktoré považuje za vecne správne. 15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspech mal žalovaný, ten si však nárok na náhradu trov konania neuplatnil a preto odvolací súd vyslovil, že sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).