Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 23Co/276/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814210490 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814210490.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Q. X K.., A. XXX., XXXXXX, Q., I. C., registračné číslo: XXX XX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanému: M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. M. XXX o zaplatenie 4147,84 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 13C/6/2015-32 zo dňa 19.06.2015 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby čo do zvyšku a vo výroku o trovách konania. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.103,30 eur, vyčíslený úrok z omeškania v sume 69,50 eur a úrok z omeškania 8,15 %- ta ročne zo sumy 2.103,30 eur od 12.11.2014 do zaplatenia v splátkach po 60 eur, čo do zvyšku žalobu zamietol, rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že zmluvný vzťah účastníkov konania - úverovú zmluvu - vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu. Uviedol, že prvým žalobcom uplatňovaným nárokom je nárok na zaplatenie istiny a zosplatnenej istiny spolu 3.833,32 eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 4.000 eur a žalovaný uhradil celkovo 1.896,70 eur, pričom súd prvej inštancie žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny v sume 2.103,30 eur a čo do zvyšku žalobu zamietol. Uviedol ďalej, že suma za upomienku, ktorú si žalobca účtuje v sume 12 eur by mal zaplatiť žalovaný v zmysle § 1 Hlavy 18 úverových podmienok. Uviedol, že považuje sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatok za upomienku, keďže nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky. Poplatok za možnosť zmeny splátok súd prvej inštancie považuje za neprimeraný. Žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný mesačne platiť poplatok za službu, ktorá mu v konečnom dôsledku ani nemusela byť poskytnutá tak, ako tomu bolo aj v tejto právnej veci. Ďalšou nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru jednak do zosplatnenia v prípade riadneho splácania tzv. ušlý úrok. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku úveru, ktorý bol dohodnutý na 27,81 %- ta ročne a uzavrel, že banky v tom čase (júl 2012) poskytovali úvery za 9,81 %-ta. Dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi bol o 18 % vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1 Mcdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009) Súd prvej inštancie uviedol, že dohoda o výške úrokov je absolútne neplatná, pokiaľ sú úroky neplatné, nemôžeme ich moderovať, a preto je poskytnutý úver bezúročný. Uviedol, že úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi takmer 1,8- násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania súd vyčíslil len zo sumy 2.103,30 eur za obdobie od 17.06.2014 do 11.11.2014 a v ďalšom období priznal 8,15 % ročné úroky z omeškania. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 OSP. 2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti výroku, ktorým bola žaloba čo do zvyšku zamietnutá a proti výroku o trovách konania. Odvolanie odôvodnil tým, že sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie o tom, že dojednaný úrok 27,81 %- ta ročne je o 18 % vyšší ako bola priemerná úroková miera z úrokov poskytovaných v tomto období bankami a že takýto úrok je absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Uviedol, že pre porovnanie výhodnosti alebo nevýhodnosti predmetného poskytnutého úveru slúži porovnanie ročnej percentuálnej miery nákladov. Poukázal na to, že ročná percentuálna miera nákladov v danom prípade bola do 33,7 %- ta, priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola 19,59 %- ta. Z uvedeného vyplýva, že predmetný spotrebiteľský úver bol nevýhodný o 14,11 percentuálnych bodov ako priemerne poskytnuté obdobné úvery, a teda nemôže byť poskytnutý v časti odplaty v rozpore s dobrými mravmi s ohľadom na úrokové sadzby bánk. Poukázal na to, že podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ku dňu 17.07.2012 odplata za poskytnutie finančných prostriedkov nesmie prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Uviedol, že konajúci súd sa nezaoberal aplikáciou ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Uviedol ďalej, že pojem obvyklá odplata na finančnom trhu nemá legálnu definíciu, ale z racio legis vyplýva, že je možné ju stotožniť s pojmom priemerná ročná percentuálna miera nákladov. Táto bola v danom prípade nepodstatne nižšia (o 14,11 % bodov) ako dojednaná PRMN v predmetnej zmluve. Uviedol, že ak konajúci súd chcel porovnávať ročnú úrokovú sadzbu vedenú v zmluve v hodnote 27,81 % pri mesačnej splátke s priemernou úrokovou mierou bánk, potom nevykonal prepočet v zmysle prílohy 2 predmetného nariadenia ES č. 63/2002. Uviedol, že spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver 4.000 eur s celkovými nákladmi (úrokom 5.351,72 eur) po 84 mesiacoch, t.j. na ročný úrok z poskytnutého úveru pripadá suma 764,53 eur, čo v percentuálnom vyjadrení činí k istine 19,11 %- ta. Ak údaj 19,11 %- ta už porovnáme so štatistikou tak, ako ju uverejňuje NBS v hodnote od 9,81 %- ta je nutné považovať odplatu za v súlade so závermi tak, ako ich prijal Krajský súd v Prešove pod sp. zn. 3Co 114/2014 vo veci žalobcu proti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., podľa ktorého výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 %, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Uviedol, že konajúci súd v tejto časti nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že predmetnej žalobe bude v celom rozsahu vyhovené a žalobcovi budú priznané trovy konania. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi. Podľa ods. 2 ust. § 380 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok prihliadne odvolací súd aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. V danom prípade v podanom odvolaní žalobca spochybňuje správnosť právneho posúdenia veci námietkou, že posúdenie dohodnutej úrokovej sadzby ako neplatné pre rozpor s dobrými je nesprávne. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že dojednaný 27,81 % ročný úrok je v rozpore s dobrými mravmi. 5. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov. (Rozsudok NS SR 1 Cdo 57/2005 z 1.7.2010) 6. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byt v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Preto sa touto skutočnosťou mal súd v rámci dokazovania zaoberať a ustáliť, či obsah právneho úkonu, v ktorom je výška úrokov 60 % ročne, neodporuje dobrým mravom, aj keď sa účastníci právneho úkonu na výške úrokov dohodli. (1MCdO 1/2009 zo dňa 31.7.2009) 7. Aj keď pre porovnanie výhodnosti alebo nevýhodnosti poskytnutého úveru možno použiť aj údaj ročnej percentuálnej miery nákladov, je možné právne posúdenie urobiť aj zo samotnej výšky dojednaného úroku, tak ako to umožňuje napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR 1 Cdo 57/2005 z 01.07.2010 alebo súdom prvej inštancie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1 Mcdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenska, v roku 2012 priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri domácnostiach a pri úrokoch poskytnutých nad 5 rokov (spotrebiteľské a ostatné úvery) bola 9,82 %- ta. Dojednaná úroková sadzba v tomto prípade naozaj túto priemernú sadzbu prevyšuje takmer o 200 %, a preto je záver súdu prvej inštancie o tom, že takýto úrok je v rozpore s dobrými mravmi správny. Rozpor s dobrými mravmi sa môže týkať aj plnenia, ktoré je v súlade s právnymi predpismi, a teda ja pokiaľ by takto dojednaný úrok bol v súlade s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, môže byť v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. Vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov konania, ktorý je približne v rovnakom pomere, správny je aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania a aj tento výrok bol ako vecne správny potvrdený postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. 8. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli. 9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.