Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 25Co/11/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213766 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715213766.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v spore žalobcu: M. U., S.. XX.X.XXXX, M. XXX XX Q., V. XXXX/XX, zastúpeného PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 7C/508/2015-36 zo dňa 11.4.2016, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.08.2012, uzavretá medzi M. U., S.. XX.X.XXXX a spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, je neplatná a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 285,07 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 3.12.2015 žiadal, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.8.2012 uzavretá medzi ním a spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., je neplatná. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prečítaním vyjadrenia žalovaného, oboznámením sa čítaním s listinnými dôkazmi, a to Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka zo dňa 13.8.2012 a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 930 eur. Spolu so Zmluvou o úvere uzavrel žalobca so žalovaným aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (a iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.8.2012. Naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe je podľa súdu daný reálnou hrozbou realizácie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobcovi na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Bez kladného rozhodnutia súdu o predmete sporu je právne postavenie žalobcu neisté. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi, je formulárová spotrebiteľská zmluva podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Bolo preukázané, že účastníci konania uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľskú zmluvu, v zmysle ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi spotrebiteľský úver 930 eur. Súd konštatoval, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený Dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy, a tým sa podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich výkonu, a to aj napriek tomu, že v úverovej zmluve bola výška úrokov dohodnutá tak, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky, čo činí v tejto časti úver bezúročným. V tomto smere súd poukázal na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka, je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.8.2012, je absolútne neplatný právny úkon. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal trovy konania vo výške 285,07 eur, ktoré tvoria trovy právneho zastúpenia a tvoria ich tri úkony právnej pomoci a to prevzatie a príprava zastúpenia 64,53 eur, podanie žaloby a návrh na vydanie predbežného opatrenia 64,53 eur, účasť na pojednávaní 66,00 eur + DPH, hotové výdavky - režijný paušál za rok 2015 = 2 x 8,39 eur, režijný paušál za rok 2016 = 1 x 8,58 + DPH, cestovné náhrady za cestu osobným motorovým vozidlom, ktoré si žalobca uplatnil vo výške 1/8 z dôvodu účasti na ďalších siedmich pojednávaniach v daný deň = základná náhrada za cestu Z. - Q. - Z. na pojednávanie 0,183 eur/km, t. j. 225 km x 0,183 eur/km = 41,18 eur, náhrada za spotrebované PHM - priemerná spotreba 4,5 l/100km; spolu 225 km x 4,5l/100km, t.j. spotrebovaných 10,13 x 1,00 eur/l = 10,13 eur + DPH, náhrada za stratu času, ktorú si žalobca uplatnil v 1/8 z dôvodu účasti na ďalších siedmich pojednávaniach v daný deň - náhrada za stratu času cestou Z. - Q. - Z. na pojednávanie, t. j. 1 x 6 začatých polhodín, t. j. 6 x 14,30 eur = 85,80 eur + DPH. 3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Rozhodnutie napáda z dôvodu, že z neho nie sú zrejmé ani základné dôvody, ako sa súd vyporiadal s jeho vyjadrením a ním predkladanou argumentáciou, najmä v otázke, či dohoda o zrážkach zo mzdy ako taká, vôbec môže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda postupom súdu došlo k zmareniu práva žalovaného na riadne vyporiadanie sa s jeho vyjadrením, ako aj práva podať odvolanie proti rozsudku. Rozhodnutie trpí tzv. inou vadou. Z rozsudku nevyplýva, na základe čoho dospel súd k záveru, že k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy bol žalobca nútený takým spôsobom, aby išlo o skutočnosť relevantnú z hľadiska § 37 a § 39 OZ. V konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorým by bolo preukázané vnútenie uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy takým spôsobom, že by toto „nútenie“ malo mať právne relevantné dôsledky ohľadne platnosti právneho úkonu. Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedku zabezpečenia pohľadávky z úverovej zmluvy, nebolo od žalobcu vynucované. Preto okrem nepreskúmateľnosti dôvodov žalovaný tvrdí, že ide o nesprávne právne posúdenie veci. V súvislosti so závermi súdu o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy má byť neprijateľná, žalovaný poukazuje na fakt, že rozsudok neobsahuje žiadne dokázané skutočnosti potvrdzujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou, vylučuje aj to, že ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou. Navrhuje preto rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá a žalovanému priznať náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania. 4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Stotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie a považuje argumentáciu žalovaného v celom rozsahu za nedôvodnú. Zdôrazňuje tú skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným zabezpečovacím prostriedkom iba v tom prípade, že je uzavretá v súlade so zákonom a obsahuje predpísané náležitosti, pričom v danom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatné obsahové náležitosti, na základe čoho ide o neurčitý právny úkon. Zároveň táto dohoda nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, nakoľko nemal možnosť ovplyvniť jej znenie, ako ani odmietnuť jej uzavretie. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v rozpore so zákonom z dôvodov, ktoré zakladajú jej absolútnu neplatnosť. Z výpovede žalobcu je zrejmé, že pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nebol poučený o tom, že spolu so zmluvou uzatvára aj dohodu o zrážkach zo mzdy, o právnych dôsledkoch tohto právneho úkonu a zároveň nebol poučený ani o možnosti odmietnuť uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy. Postup žalovaného je navyše známy aj z rozhodovacej praxe súdov SR, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti odmietnuť túto dohodu podpísať. Celé znenie dohody o zrážkach zo mzdy je súčasťou predtlačeného formulára, ktorého znenie žalobca nemal možnosť ovplyvniť. Tvrdenie žalovaného o nedostatočnom odôvodnení rozsudku považuje žalobca za nedôvodné, nakoľko odôvodnenie rozsudku spĺňa náležitosti stanovené zákonom, z ktorého jasne vyplývajú dôvody, na základe ktorých súd vyslovil neplatnosť napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy, pričom súd sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými uvedenými dôvodmi. Navrhuje rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 22.12.2016 k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu uviedol, že o tom, že žalovaný poskytuje úver spolu s uzavretím dohody o zrážkach, žalobca vedel. Z ním vykonaného prejavu vôle nemožno zistiť, že by s uvedeným nesúhlasil, mal voči nemu výhrady a pod.. Žalobca obsah uzavretej dohody ani následne nespochybňoval, zásadný opak vo vzťahu k vlastnému konaniu začal tvrdiť až dodatočne v tomto konaní. Skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhotovená vo forme predtlačeného znenia, nie je rozhodujúca ani relevantná. Formulárové znenie zmluvných dokumentov v spotrebiteľských právnych vzťahoch je prirodzenou súčasťou úverových produktov. Pri poskytovaní ochrany v zmysle právneho poriadku nie je možné a ani súdny orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah ochrany poskytovanej priemernému spotrebiteľovi. Nedostatok zodpovednosti resp. ľahostajnosť spotrebiteľa vo vzťahu k obsahu svojich práv a povinností nemôže založiť neplatnosť právneho úkonu a znemožniť uskutočniť plnenie, na ktoré má druhá zmluvná strana legitímny nárok. Tvrdenia žalobcu žalovaný popiera ako nedôvodné a navrhuje, aby súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov žalovaného v súvislosti s týmto vyjadrením. 6. Žalobca vo svojom vyjadrení z 30.1.2017 považuje argumentáciu žalovaného v celom rozsahu za nedôvodnú a poukazuje na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola žalobcovi predložená ako bežný predtlačený formulár. Spotrebitelia sú pri podpise zmlúv a iných právnych úkonov, nevyhnutných zo strany veriteľa pre poskytnutie úveru, pod tlakom jednak nepriaznivej finančnej situácie, ako aj pod tlakom veriteľa, ktorý vo vzťahu k spotrebiteľom využíva svoje silnejšie postavenie. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobcovi bolo umožnené upraviť, a teda zmeniť obsah predloženej dohody o zrážkach zo mzdy. V ďalšom citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/161/2016 z 6.12.2016. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. 7. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.6.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.7.2016, pričom aplikoval ust. § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života. 9. Dohoda o zrážkach zo mzdy, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. 10. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená. Z uzatvorenej dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy nevyplývajú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok so zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. 11. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 13.8.2012 uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 13.8.2012. 12. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. 13. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§ 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy, vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa), alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 298 CSP). 14. V konaní nebolo sporné, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.8.2012 predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, kde žalobca vystupuje v postavení spotrebiteľa. 15. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských úverov je odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy. 16. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. 17. Aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ, veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných povinností poskytnutia informácie a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená, ak dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa. 18. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48 ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ukladá veriteľovi informačnú povinnosť a povinnosť poskytnúť vysvetlenie, ktoré umožňuje dlžníkovi prijať pri uzatvorení úveru informované rozhodnutie. Táto smernica tiež veriteľa zaväzuje poskytnúť spotrebiteľom tlačivo so štandardnými európskymi informáciami a overiť úverovú bonitu spotrebiteľa. Zásada efektivity by podľa Súdneho dvora bola porušená, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu neposkytol informácie a neoveril jeho úverovú bonitu. Zásada efektivity je dodržaná, ak je veriteľ povinný pred súdom preukázať výkon svojich predzmluvných povinností; obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovávania dôkazov o splnení svojich informačných povinnosti a povinnosti poskytnúť vysvetlenia. Súdny dvor judikoval, že informačné povinnosti musia byť z dôvodu ich predzmluvného charakteru splnené pred podpisom zmluvy. 19. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia, a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje, a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. 20. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). 21. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku. 22. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať, aj bez návrhu, súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ 23. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 OZ aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.). 24. Dojednanie zrážok zo mzdy len na základe údajov zainteresovaného obchodníka je osobitne závažné. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 12 rakúskeho zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zakotvuje zákaz postúpenia mzdy spotrebiteľa podnikateľovi za účelom uspokojenia, či zabezpečenia (nesplatnej) pohľadávky podnikateľa. 25. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.8.2012, uzavretú medzi žalobcom a žalovaným k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.8.2012, vyhlásil za neplatnú. Podľa čl. I. takejto dohody žalovanému vznikne pohľadávka voči žalobcovi vo výške poskytnutého úveru vo výške 930,- eur s tým, že takáto pohľadávka bude zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy, vrátane príslušenstva, ako aj zmluvných pokút a nákladov, ktoré žalovanému vzniknú v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ako aj ďalšími pohľadávkami, ktoré vzniknú žalovanému, podľa čl. III. sa majú zrážky zo mzdy vykonávať až do doby pokiaľ žalovaný písomne neoznámi zamestnávateľovi, že všetky jeho pohľadávky sú splatené, z čl. V. dohody vyplýva, že dlžník nemá právo takúto dohodu vypovedať, odstúpiť prípadne inak ukončiť a takéto ustanovenia dohody zakladajú nerovnováhu v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý v tomto právnom vzťahu vystupuje v pozícii slabšej strany. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX z 13.8.2012, bola formulárovým znením žalovaného, v dôsledku čoho ju nemožno považovať za individuálne dojednanú, čo má za následok jej neplatnosť (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka). 26. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci. 27. Podaným odvolaním bol dotknutý aj výrok rozsudku o náhrade trov prvoinštančného konania. Keďže dôvody odvolania sa nezmieňujú o tejto časti rozsudku, nemá odvolací súd oprávnenie preskúmavať správnosť tohto výroku (viazanosť dôvodmi podaného odvolania vyplývajúca z ust. § 380 ods. 1 CSP). 28. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. 29. Zároveň úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie. 30. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).