Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6CoPr/6/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714204590 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714204590.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, C., právne zastúpeného JUDr. Pavol Zavacký, advokát, Hradné námestie 29, Kežmarok, proti žalovanému G. Z., N. XX, C., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17Cpr/10/2014-249 zo dňa 11.09.2015 takto r o z h o d o l : I. Potvrdzuje sa rozsudok s výnimkou výroku o vylúčení nároku žalobcu na náhradu mzdy na samostatné konanie. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Predmetom konania je určenie neplatnosti výpovede, ktorú žalovaný dňa 20.11.2013 zaslal žalobcovi. 2. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť z dôvodu, že výpoveď obsahuje konkrétne relevantné výpovedné dôvody v súlade so zákonom. 3. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd") rozhodol tak, že cit.: „U r č u j e , že výpoveď z 20.11.2013 daná žalovaným žalobcovi j e n e p l a t n á . Nárok žalobcu na náhradu mzdy v y l u č u j e na samostatné konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 684,91 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Poprad. " 4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalovaný so žalobcom skončil pracovný pomer výpoveďou z 20.11.2013. Výpoveď z 20.11.2013 bola daná zamestnávateľom písomne, vo výpovedi bolo uvádzané porušenie pracovnej disciplíny v ôsmych skutkoch. Výpoveď bola riadne doručená žalobcovi 21.11.2013. 5. Na zistený skutkový stav prijal právny názor, že výpoveď má formálno-právne nedostatky vo vzťahu k skutkom: 1) že v období od 01.02.2012 žalobca nevykonával kontroly zamestnancov na požitie alkoholických nápojov a z kontrol nevykonával písomný záznam a napriek upozorneniu z 26.07.2013 v mesiaci júl 2013 nevykonal žalobca takúto kontrolu. Žalovaný v rozpore s § 63 ods. 4 Zákonníka práce dal výpoveď po uplynutí lehoty 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, teda výpoveď pre daný skutok je neplatná. Žalovaný najneskôr dňa 01.08.2013 vedel o výpovednom dôvode ak tvrdil, že žalobca v mesiaci júl 2013 nevykonal kontrolu zamestnancov na požitie alkoholických nápojov. 5) že žalobca opakovane výrazne prekročil čas obedňajšej prestávky. Žalovaný ako zamestnávateľ vo výpovedi skutkovo nevymedzil dôvod výpovede tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Žalovaný nešpecifikoval vo výpovedi kedy a v akom čase žalobca prekročil čas obedňajšej prestávky, t. j. nekonkretizoval skutky porušenia pracovnej disciplíny výrazným prekročením času obedňajšej prestávky. Nepostačuje, ak žalovaný v priebehu konania konkretizoval kedy a v akom rozsahu došlo k prekročeniu času obedňajšej prestávky. Je potrebné vo výpovedi skutkovo vymedziť výpovedný dôvod. 6) viacnásobné účelové jazdy žalobcu služobným motorovým vozidlom na cestu zo sídla žalovaného do miesta bydliska žalobcu. Žalovaný ako zamestnávateľ vo výpovedi skutkovo nevymedzil dôvod výpovede tak, aby ho nebolo možné zamedziť s iným dôvodom. Žalovaný nešpecifikoval vo výpovedi kedy a v akom čase žalobca použil služobné motorové vozidlo na cestu domov, t. j. nekonkretizoval skutky porušenia pracovnej disciplíny. Nepostačuje, ak žalovaný v priebehu konania konkretizoval kedy a v akom rozsahu došlo k použitiu služobného motorového vozidla na súkromné účely žalobcom. Je potrebné vo výpovedi skutkovo vymedziť výpovedný dôvod. Vo vzťahu k ďalším skutkom po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že výpoveď je neplatná pre hmotno-právne nedostatky, keď skutky uvádzané vo výpovedi č. 2, 3, 4, 7, 8 nepredstavujú porušenie pracovnej disciplíny žalobcom. 2) nezabezpečenie pravidelného dočerpania pohonných látok u vozidiel a mechanizmov zaradených na stredisko žalovaného. Z vykonaného dokazovania, najmä výsluchu svedkov I. K., V. H. bolo preukázané, že žalobca zabezpečoval pravidelné dočerpanie pohonných látok u vozidiel. Pokiaľ mu pri kontrole 14.08.2013 bolo vytýkané nedočerpanie nádrže u vozidiel, u ktorých sa malo dočerpať menej ako 10 litrov pohonných hmôt, svedok I. K. i svedkyňa V. H. zhodne potvrdili, že na základe mailového pokynu dispečera z C. sa tieto vozidla nedočerpávali v prípade, ak by sa malo dočerpať menej ako 10 litrov. Následne po kontrole dňa 14.08.2013 žalobca zabezpečoval dočerpávanie pohonných hmôt u všetkých vozidiel a mechanizmov. Uvedený skutok žalobcu nepredstavuje porušenie pracovnej disciplíny, naopak žalobca postupoval v súlade s príkazmi riaditeľa a internými smernicami príslušného zamestnanca. 3) zistený nesúlad evidenčného a skutočného stavu pohonných hmôt na vozidle J. XXX X. D. U.. Žalobca na základe zistenia nesúladu evidenčného a skutočného stavu pohonných hmôt na predmetnom vozidle sám dňa 03.09.2013 písomnou formou, tzv. poruchovým listom upozornil príslušných zamestnancov na nesúlad evidenčného a skutočného stavu pohonných hmôt na vozidle D. U.. I keď žalovaný uvedené popieral, tvrdil, že poruchový list z 03.09.2013 sa nenachádza v evidencii poruchových listov u žalovaného. Z listu vodičov z 03.12.2013 adresovaného vedúcemu dopravy a dielni N. D. je preukázané, že dňa 03.09.2013 a opakovane dňa 11.11.2013 vypisoval poruchový list týkajúci sa poruchy transportéra, uvedené vyplýva aj zo svedeckej výpovede C. C.. Pokiaľ žalovaný nemá poruchový list v evidencii, uvedené nemôže ísť na ťarchu žalobcu. 4) svojvoľne odovzdal cudziemu subjektu bez písomného protokolu vibračný valec. Žalobca síce bez súhlasu nadriadeného vypožičal bezodplatne vibračný valec spoločnosti W. G., avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že išlo o obvyklý spôsobom spolupráce žalovaného s predmetnou spoločnosťou. Svedok N. W. potvrdil, že najmä spoločnosť W. vychádzala v ústrety žalovanému pri vykonávaní emisných kontrol. I svedok H. N. I. potvrdil, že v rámci spolupráce so žalovaným dochádzalo k výpožičkám mechanizmov žalovaného. Je potrebné uviesť, že žalobca nemal žiaden majetkový prospech z výpožičky a pokiaľ takýto postup u žalovaného bol obvyklý, uvedené nemožno subsumovať pod porušenie pracovnej disciplíny žalobcu. 7) v dňoch 22.-23.10.2013 žalobca z vlastnej iniciatívy vykonal odvoz frézovaného materiálu zo strediska C. na neznáme miesto. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že riaditeľ strediska C. vydal ústny príkaz na odstránenie frézovaného materiálu z areálu strediska C.. Uvedené potvrdil svedok V.. I. H.. Z výkazov prác zamestnancov je zrejmé, že riaditeľ mal vedomosť o realizácii odvozu frézovaného materiálu v uvedených dňoch. Samotný svedok V.. I. H. sa pred súdom vyjadril, že odvoz frézovaného materiálu nebol problém, nesúhlasil s miestom, kde bol materiál vyvezený. Nebolo preukázané, že by pri určení miesta vývozu materiálu žalobca porušil príkaz riaditeľa, ani žeby žalobca získal za umiestnenie materiálu protihodnotu. Konanie žalobcu v súvislosti s týmto skutkom nepredstavuje porušenie pracovnej disciplíny. 8) dňa 04.11.2013 u žalobcu bolo kontrolou zistené požitie alkoholických nápojov. Žalobca v deň 04.11.2013 nebol na pracovisku pod vplyvom alkoholu. Je nesporné, že v čase vykonávanej kontroly o 09.33 hod. u žalobcu bolo zistené dychovou skúškou X,XX . mg/l alkoholu, o 10.23 hod. X,XX mg/ l a krvnou skúškou o 10.42 hod. X mg/l. Skutočnosť, že zamestnanec pod vplyvom alkoholu bol na pracovisku nebola preukázaná, keď rozhodujúci je výsledok krvnej skúšky. Navyše sám žalobca potvrdil, že večer v deň 03.11.2013 požil alkoholické nápoje v množstve 5 „štamperlíkov," t.j. 5 krát X,X dcl, spolu v objeme X dcl, pričom podľa www.policie.cz <http://www.policie.cz> je čas potrebný na odbúranie alkoholu XX % liehoviny v objeme X dcl u muža vážiaceho XX kg 4:30 hod. Teda v čase od 00.00 hod. do nástupu na pracovisko 07.00 hod. sa skonzumovaný alkohol žalobcu musel odbúrať. Nemožno preto konštatovať, že žalobca v predmetný deň na pracovisku bol pod vplyvom alkoholu. U žiadneho z uvádzaných skutkov súd nezistil u žalobcu porušenie pracovnej disciplíny. 6. Aplikoval ustanovenia čl. 2, § 61 ods. 1, 2, § 63 ods. 1 písm. e), § 63 ods. 4 Zákonníka práce. 7. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal ich náhradu úspešnému žalobcovi. 8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), b) ,f) O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva, aby súd skúmal prerokovanie výpovede s odborovým orgánom a ako jej splnenie resp. nesplnenie vyhodnotil. Súd konštatoval formálno-právne nedostatky výpovede vo vzťahu ku skutkom označeným pod č. 1,5,6. Ku skutku pod č. 1 konštatoval, že žalovaný v rozpore s § 63 ods. 4 Zák. práce dal výpoveď po uplynutí lehoty 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel. Uzavrel, že žalovaný sa najskôr dozvedel o dôvode výpovede dňa 01.08.2013. Konštatoval, že žalobca vykonal kontrolu zamestnancov na použitie alkoholických nápojov v mesiaci júl. Pred 21.06.2013 sa nevykonávala kontrola zamestnancov na požitie alkoholických nápojov a žalovaný nemal v tom čase k dispozícii certifikovaný prístroj na meranie alkoholu v krvi. Vo výpovedi z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zák. práce zo dňa 20.11.2013 je konštatované, že dňa 21.06.2013 bolo žalobcovi odovzdané písomné upozornenie za nedôsledné plnenie si základných povinností vedúceho zamestnanca z dôvodu, že v kontrolovanom období od 01.02.2012 nevykonával kontrolu zamestnancov na požitie alkoholických nápojov a z kontrol nevyhotovil písomný záznam. Tým bol porušený príkaz riaditeľa G. C. č. X/XXXX. Zároveň je uvedené, že dňa 26.07.2013 bol žalobca písomnou e-mailovou poštou upozornený na vykonávanie kontrol a následne bolo zistené opakované porušenie príkazu za mesiac júl, kontrola nebola vykonaná a záznam o jej vykonaní nebol uložený na sekretariáte. Nie je zrejmé, či súd preskúmaval odôvodnenosť upozornenia zo dňa 21.06.2013 a na základe akého dôkazu dospel k záveru, že žalovaný sa najneskôr dňa 01.08.2013 dozvedel, že žalobca nevykonal kontrolu zamestnancov na požitie alkoholických nápojov a z kontroly nevykonal záznam o jej vykonaní. Žalobca porušil pracovnú disciplínu tým, že kontrolu na požívanie alkoholických nápojov za mesiac júl 2013 nevykonal a záznam o jej vykonaní nebol uložený na sekretariáte oblasti. Súd prvého stupňa konštatoval, že žalovaný nešpecifikoval vo výpovedi kedy a v akom čase žalobca prekročil čas obedňajšej prestávky. Pri prerokovaní výpovede zo žalobcom, žalobca bol oboznámený s konkrétnymi dátumami, v ktorých výrazne prekročil čas obedňajšej prestávky. 6) viacnásobné účelové jazdy žalobcu služobným motorovým vozidlom na cestu zo sídla žalovaného do miesta bydliska žalobcu. Podobne ako pri skutku 5 bol žalobca oboznámený s vygenerovanými zostavami z programu monitorujúceho pohyb a státie jemu prideleného služobného motorového vozidla, pričom bol viacnásobný zistený presun a státie vozidla na ul. C. v C.. Z oboznámených zostáv je zrejmé, kedy a v akom rozsahu žalobca s prideleným služobným motorovým vozidlom stál na ul. C. v C., t.j. v mieste svojho bydliska. Naviac ul. C. je mestskou komunikáciou. Vo vzťahu k nezabezpečeniu pravidelného dočerpania pohonných látok u vozidiel a mechanizmov na stredisku žalovaného uviedol, že skutkové zistenia súdu sú neúplné a závery, ku ktorým dospel súd prvého stupňa z dôkazov, na ktoré súd poukazuje nevyplývajú. Žalovaný vo výpovedi danej žalobcovi skutkovo vymedzil toto porušenie pracovnej disciplíny tak, že žalobca nedodržal Príkaz riaditeľa č. X/XXXX Smernica o prevádzkových normách spotreby pohonných látok v osobnej a nákladnej autodoprave G. C.. Príkaz riaditeľa č. XX/XXXX Dodatok riaditeľa č. X/ XXXX Zásady používania na monitorovanie prevádzkových vlastností a činností motorových vozidiel v podmienkach G. C.. Jednalo sa najmä o nezabezpečenie pravidelného dočerpania pohonných látok u vozidiel a mechanizmov zaradených na stredisku údržby ciest C. a tiež nezabezpečenie kontroly skutočného a evidenčného stavu výkonových ukazovateľov vozidiel a mechanizmov. Bolo povinnosťou súdu prvého stupňa oboznámiť príkazy č. X/XXXX, 16/2007 s dodatkom č. X. X/XXXX. Ustáliť aké povinnosti z uvedených príkazov vyplývali pre žalobcu, či bol s týmito príkazmi oboznámený a zároveň posúdiť, či v súvislosti s povinnosťami vyplývajúcimi z príkazov žalobca zabezpečoval, resp. nezabezpečoval dočerpávanie pohonných látok do vozidiel a mechanizmov a či zabezpečoval, resp. nezabezpečoval kontrolu skutočného a evidenčného stavu výkonových ukazovateľov vozidiel a mechanizmov. Dodržiavanie vyššie uvedených príkazov bolo pre žalobcu záväzné. Z výpovede sv. Guľu nie je zrejmé, či dispečerom zaslaná e-mailom informácia, že vozidla sa nemajú dotankovať v prípade, že by sa malo dotankovať menej ako 10 litrov PH, či sa jednalo len o vozidlá s monitorovacím systémom K. alebo o všetky vozidlá. Tento svedok nevypovedal vo vzťahu k mechanizmom, ku ktorým sa tak isto vzťahoval dôvod výpovede. Súd sa s týmto dôsledne nevyporiadal. Z výpovede sv. H. vyplýva, že táto nemala vedomosť o nejakom ústnom príkaze dispečera z C.. Potvrdila, že jej ako dispečerovi bol doručený interný list o tom, že vozidla s monitorovacím systémom nemusia byť dočerpané do 10 litrov. Je potrebné zdôrazniť, že ústne príkazy (v tomto prípade nepreukázané) nemohli byť v rozpore s písomnými príkazmi, o čom žalobca veľmi dobre vedel. Sk. 3 zistený nesúlad evidenčného a skutočného stavu pohonných hmôt na vozidle J.: C. XXX X. D. U.. K tomuto porušeniu pracovnej disciplíny súd uviedol, že sám žalobca dňa 03.09.2013 písomnou formou, tzv. poruchovým listom upozornil na nesúlad evidenčného a skutočného stavu pohonných hmôt pri tomto vozidle. Súd uzavrel, že pokiaľ žalovaný má poruchový list v evidencii uvedené, nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Žalovaný vo vzťahu k tomuto porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom formuloval skutok tak, že vykonanou kontrolou dňa 08.10.2013 bolo zistené, že žalobca porušil Príkaz riaditeľa G. C. č. XX/XXXX a to tým, že na vozidle J.: C. XXX X. D. U., ktoré bolo pridelené na žalobcom riadené stredisko bol zistený nesúlad evidenčného a skutočného stavu pohonných látok, čo dokazovalo, že nebola vedúcim zamestnancom vykonávaná priebežná kontrola stavu nádrže. Súd neoboznámil Príkaz riaditeľa G. C. č. XX/XXXX vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim z toho príkazu pre žalobcu. Je neakceptovateľná argumentácia, že žalobca dňa 03.09.2013 písomnou formou, tzv. poruchovým listom upozornil žalovaného na nesúlad evidenčného a skutočného stavu PH. Ako sám žalobca tvrdil bol dlhoročným zamestnancom žalovaného a bol oboznámený s príkazom riaditeľa č. XX/XXXX. Týmto príkazom bol vydaný metodický pokyn pre výkon oprávnených činností a zabezpečovanie náhradných dielov a servisných prác na vozidlá, stroje a mechanizmy, náradia a vybavenie dielmi v podmienkach G. C.. Uvedeným príkazom bolo uložené vedúcim zamestnancom, t.j. aj žalobcovi zabezpečiť jeho dodržiavanie pri plnení predmetu činnosti príslušnej oblasti. V tomto príkaze sú nielen definované poruchy z hľadiska ich rozsiahlosti a postupy, ktoré sú zamestnanci povinní dodržiavať pri zistenej poruche, ale aj náležitosti aké musí mať poruchový list predtým, ako je odovzdaný zodpovednému zamestnancovi. Pri konfrontácii poruchového listu z 03.09.2013, ktorý predkladal žalobca s povinnosťami vyplývajúcimi z príkazu č. XX/XXXX je argumentácia žalobcu nepravdivá a účelová. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že dodržal všetky povinnosti vyplývajúce z príkazu č. XX/XXXX. Nesúlad evidovaného a skutočného stavu PH bol dňa18.10.2013 zistený práve na stredisku, za ktorý žalobca zodpovedal. Sk. 4 svojvoľne odovzdal cudziemu subjektu bez písomného protokolu vibračný valec. Súd skonštatoval, že síce bez súhlasu nadriadeného vypožičal bezodplatne vibračný valec, avšak dospel k záveru, že išlo o obvyklý spôsob spolupráce. Podľa súdu nemožno uvedené konanie subsumovať pod porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný skutkovo vymedzil toto porušenie pracovnej disciplíny tak, že žalobca svojvoľne odovzdal cudziemu subjektu bez písomného protokolu, bez určenia podmienok použitia, termínu vrátenia a pod. vibračný valec F.Č: D. XX-XX., čím porušil ustanovenie § 81 písm. e) Zák. práce, hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Z ustanovenia § 81 písm. e) Zák. práce pre zamestnanca vyplýva povinnosť dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený. V príkaze riaditeľa G. C. č. X/XXXX sú upravené zásady hospodárenia a nakladania s majetkom G. C.. V uvedenom príkaze sú podrobne rozpísané okrem iného aj povinnosti pri nakladaní s majetkom G. C. a tak isto aj určenie okruhu osôb, ktoré sú oprávnené nakladať s majetkom. Žalobca však zo svojej pracovnej pozície nebol oprávnený vypožičať vibračný valec. Súd mal tieto zásady, resp. príkaz riaditeľa oboznámiť a konfrontovať s tvrdením žalobcu. Žalobca konal v rozpore s uvedeným príkazom X/XXXX a svojvoľne vypožičal vibračný valec a už týmto samotným faktom porušil pracovnú disciplínu. Žalobcom tvrdené, že išlo o „obvyklý spôsob" môže mať len vplyv na posúdenie miery závažnosti (intenzity) porušenia pracovnej disciplíny, ale vždy ide o porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný namieta, že by išlo o obvyklý spôsob spolupráce pri vypožičaní strojov, resp. mechanizmov. Zrejmé, ak to žalobca takto tvrdí, tak asi u neho išlo o opakovaný „obvyklý spôsob". Súd svojím odôvodnením ako keby pripúšťal, že možno ospravedlňovať takéto konanie zamestnanca, pretože ide „o obvyklý spôsob". Vychádzajúc zo záveru súdu, potom by zamestnávateľ nikdy nemohol postihnúť zamestnanca z dôvodu, že už v minulosti porušovanie pracovnej disciplíny sa považovalo za „obvyklý spôsob". Žalovaný nakladal s majetkom vždy v súlade s právnymi predpismi. Sk. 7 v dňoch 22.- 23.10.2013 žalobca z vlastnej iniciatívy vykonal odvoz frézovaného materiálu zo strediska C. na neznáme miesto. V súvislosti s týmto porušením pracovnej disciplíny súd poukázal na výpoveď V.. I.. H. a na výkaz prác zamestnancov, z ktorého malo byť zrejmá realizácia odvozu frézovaného materiálu. Žalovaný skutkovo vymedzil toto porušenie pracovnej disciplíny tak, že na základe údajov v Dennom zázname o výkone údržby ciest bolo zistené, že v dňoch 22.10.2013 a 23.10.2013 z vlastnej iniciatívy a v rozpore so zadanými úlohami vyplývajúcimi z výsledkov kontroly dvora strediska C., vykonal odvoz frézovaného materiálu na neznáme miesto. Bolo zistené, že materiál bol odvezený na novú prístupovú cestu k novej individuálnej bytovej výstavbe na okraj obce G. W. pre cudzí subjekt. Tým žalobca nerešpektoval úlohy údržby ciest a porušil viaceré interné predpisy, najmä Metodický pokyn č. X/XXXX upravujúci organizáciu vykonávania služieb a činnosti oblasti G. C. pre cudzie subjekty. Súd sa neoboznámil s metodickým pokynom č. X/XXXX a s povinnosťami, ktoré z toho pokynu vyplývali pre žalobcu. Z uvedeného pokynu je zrejmé, že takýto materiál sa nesmie použiť pre cudzie osoby, ale pre potreby žalovaného. Žalobca aj v tomto prípade porušil pracovnú disciplínu aj vtom, že konal v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi z melodického pokynu č. X/XXXX a materiál vyviezol pre cudzí subjekt. Sk. 8 Dňa 04.11.2013 u žalobcu bolo kontrolou zistené požitie alkoholických nápojov. Súd poukázal na vykonané dokazovanie a uzavrel, že žalobca v deň 04.11.2013 nebol na pracovisku pod vplyvom alkoholu. Uvedený záver súdu je arbitrárny a v vzájomnom rozpore s vykonaným dokazovaním. Sám žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v predchádzajúci večer požíval alkoholické nápoje. Dychová skúška bola vykonaná v súlade s platnými predpismi certifikovaným analyzátorom dychu. Pri kontrole na požitie alkoholických nápojov u žalobcu v čase o 09:33 hod. bolo zistené požitie alkoholických nápojov v množstve X.XX mg/1, čo zodpovedá X.Xl %0 alkoholu v krvi. Z dvoch vykonaných kontrol vyplýva, že žalobca mal v pracovnej dobe požité alkoholické nápoje, pričom, ak išlo o tzv. zostatkový alkohol, potom pri začatí pracovnej doby musela byť hladina alkoholu v krvi vyššia ako bola zistená pri prvej dychovej skúške. Porovnaní hladiny alkoholu v krvi u žalobcu pri prvej a druhej dychovej skúške možno konštatovať, že tento sa odbúraval, a preto v čase vykonania krvnej skúšky už reálne žalobca nemal alkohol v krvi. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, v ktorom časovom momente žiadal žalobca vykonať krvnú skúšku. Z uvedeného je zrejmé, že v čase nástupu do práce mal žalobca vyššiu hladinu alkoholu v krvi ako v čase vykonania prvej kontroly na alkohol v krvi. Žalovaný poukazuje, že súd pri svojich skutkových zisteniach opomenul konfrontovať práva a povinnosti vyplývajúce pre žalobcu z jednotlivých interných predpisov (príkazov riaditeľa, metodické pokyny) s ich dodržiavaním, resp. nedodržiavaním zo strany žalobcu, pri jednotlivých porušeniach pracovnej disciplíny tak, ako boli skutkovo vymedzené vo výpovedi zo dňa 20.11.2013. Súd viac-menej prevzal len tvrdenia žalobcu. Z uvedených dôvodov sú skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvého stupňa predčasné a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Kumulácia výpovedných dôvodov v jednej výpovedi sa nevylučuje. U každej výpovede musí byť jej dôvod skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným. Pri menej závažnom porušení pracovnej disciplíny treba vo výpovedi presne konkretizovať nielen ostatné porušenie pracovnej disciplíny, ale aj predchádzajúce tak, aby nedošlo k pochybnostiam, ktoré porušenia sú dôvodom pre danú výpoveď z pracovného pomeru a aby bola zrejmá primeraná časová súvislosť medzi jednotlivými porušeniami. Výpoveď, ktorej predmetom je menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny je v súlade so Zákonníkom práce aj vtedy, ak predchádzajúce porušenia pracovnej disciplíny sú uvedené vo výpovedi odkazom na písomné prejavy zamestnávateľa, ktoré sú označené aspoň dátumom ich vydania a obsahom, ktorých sú upozornenia na konkrétne predchádzajúce porušenia pracovnej disciplíny. Okrem toho pre porušenie pracovnej disciplíny môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel. Súd pri právnom posúdení jednotlivých porušení pracovnej disciplíny žalobcom nepostupoval dôsledne s vyššie citovaným zákonným ustanovením a závermi z neho plynúcimi. V posudzovanej veci bola naplnená hmotnoprávna podmienka, a to upozornenie žalobcu na možnosť výpovede a preukázané menej závažné porušenie pracovnej disciplíny (alkohol, vibračný valec, odvezenie frézovaného materiálu, nesúlad pri kontrole PH), ktoré odôvodňujú dôvodnosť výpovede z pracovného pomeru. 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP") v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza. 11. Žalovaný tvrdí, že v konaní došlo k inej vade, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie ( §205 ods. 2 písm. b/ O.s.p) a to tým, že súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. 12. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., účinného v čase rozhodovania súdu, v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 13. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 14. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, vyrovnal sa so všetkými argumentmi žalovanej strany. Prijaté právne závery primerane vysvetlil v súlade s požiadavkami zákona na odôvodnenie rozsudku. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu obsahuje odpovede na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyrovnal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup v odôvodnení je dostatočne vysvetlený. Z rozsudku je možné vyvodiť záver o tom, z akého skutkového stavu pri svojom rozhodnutí vychádzal a jeho právne odôvodnenie je dostačujúce, zodpovedajúce kritériám podľa § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu. 15. Podľa názoru žalovaného súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a skutkové zistenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. 16. Súd prijal správny záver vychádzajúci zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého výpoveď daná žalobcovi trpí formálno-právnymi nedostatkami (skutky uvedené v rozsudku ako 1,5,6) a hmotnoprávnymi nedostatkami ( skutky 2,3,4,7,8). Výpoveď pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Výpoveď z pracovného pomeru medziiným musí byť písomná a doručená, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 M Cdo 17/2008 zo dňa 13. októbra 2009) 17. Dôvod výpovede musí byť v písomnej výpovedi z pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod výpovede z pracovného pomeru uplatňuje a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede z pracovného pomeru je teda potrebné, aby jej dôvod bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností v časových a miestnych súvislostiach, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer má skončiť. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre výpoveď z pracovného pomeru je potrebné uviesť tak, aby boli určité a zrozumiteľné. Nedostatok týchto náležitostí má za následok neplatnosť výpovede z pracovného pomeru. 18. V prejednávanej veci žalovaný ako zamestnávateľ v písomnej výpovedi z pracovného pomeru žalobcovi skutkové vymedzenie dôvodu výpovede vo vzťahu k vytýkanému porušovaniu času obedňajšej prestávky a viacnásobnému účelovému využívaniu služobného motorového vozidla na cestu do miesta bydliska žalobcu žiadnym spôsobom nekonkretizoval. Ani výkladom takto prejavenej vôle nemožno mať bez pochybností za preukázané, že žalobca týmito vytýkanými konaniami porušil v rozhodnom období pracovnú disciplínu a v tejto časti je potrebné považovať výpoveď za neplatnú z dôvodu jej neurčitosti. Taktiež je potrebné prisvedčiť úvahe súdu o nedodržaní lehoty 2 mesiacov ( § 63 ods. 4 ZP) vo vzťahu k výpovednému dôvodu, ktorým je nevykonanie kontroly zamestnancov na požitie alkoholických nápojov v mesiaci 07/2013. Výpoveď bola žalobcovi daná 20.11.2013, t.j. až po uplynutí zákonnej lehoty. Úvaha súdu o počiatku jej plynutia (01.08.2013, kedy sa zamestnávateľ mohol najneskôr dozvedieť o nesplanení povinnosti zamestnanca) je správna a riadne odôvodnená. Výpovedný dôvod uvedený vo výpovedi skutkovo vymedzený ako nezabezpečenie pravidelného dočerpania pohonných látok u vozidiel a mechanizmov zaradených na stredisku údržby ciest C. a tiež nezabezpečenie kontroly skutočného a evidenčného stavu výkonových ukazovateľov vozidiel a mechanizmov je totožný so skutkom uvedeným v písomnom upozornení na porušovanie pracovnej disciplíny ( č.l. 25 spisu), preto nemôže byť hodnotený ako opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z uvedených dôvodov je výpoveď v týchto častiach neplatná z dôvodu jej formálno - právnych nedostatkov. 19. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi neplatnosti uvedenými súdom v rozsudku pod bodmi 3/, 4/, 7/, 8/ a v plnom rozsahu na nich poukazuje. Nad rámec dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku dopĺňa. Podľa čl. 2, veta druhá Základných zásad Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Podľa § 13 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) 20. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Za takéto konanie nesie primárne zodpovednosť zamestnávateľ, ktorý je povinný vytvoriť na pracovisku také podmienky, aby nedochádzalo k šikane jeho zamestnancov, či už vo forme mobbingu alebo bossingu. Ako šikana býva označované zneužitie výkonu subjektívneho práva, kedy je výkon práva v skutočnosti iba prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka pracovnoprávnych vzťahov. Aj keď je taký výkon práva so zákonom formálne súladný, je v skutočnosti výkonom práva len zdanlivým; jeho účelom nie je vykonať právo, ale poškodiť iného, lebo osoba konajúca v rozpore s ustálenými dobrými mravmi je priamo vedená úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu, zatiaľ čo dosiahnutie samotného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou ostáva pre neho vedľajšie a je z pohľadu konajúcej osoby bez významu (rozsudok NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 992/99). 21. Z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci je zrejmé, že zamestnávateľ nepostupoval pri posudzovaní a vyvodzovaní dôsledkov z prípadných porušení pracovných predpisov rovnako vo vzťahu ku všetkým zamestnancom. Isteže nemožno v porušovaní pracovnej disciplíny a naň nadväzujúce opatrenia zamestnávateľa vidieť diskriminačný dôvod (v porušovaní práva je diskriminácia nepredstaviteľná ). Je však nesporné, že kontroly na alkohol neboli na pracovisku napriek existencii metodického pokynu vykonávané dlhodobo od roku 2012 ani ostatnými zodpovednými pracovníkmi. Je možné mať za to, že zamestnávateľ sa týmto postupom konkludentne vzdal práva na dodržiavanie interných pokynov zo strany zodpovedných zamestnancov a tento stav dlhodobo toleroval a stal sa vrátane nežiaducich prvkov zaužívaný. U žalobcu pritom ide o vzťah založený na odpracovaní XX rokov, pričom počas celého obdobia nemal žiadne preukázané problémy s dodržiavaním pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ nevyužil iné opatrenia voči zamestnancovi v zmysle Zákonníka práce, ktoré by splnili účel a viedli k náprave, ale rovno pristúpil k výpovedi po tak dlhej dobe trvania pracovného pomeru a evidentne sa zameral na žalobcu. 22. Nemali by existovať pochybnosti o tom, že porušovanie pracovnej disciplíny je netolerovateľné. Na druhej strane vyhodnocovanie dôsledkov z porušovania pracovnej disciplíny nesmie byť šikanózne. („Prečo práve voči mne...?"). Oproti porušeniu povinnosti zamestnanca stojí právo zamestnávateľa vyvodiť z neho konsekvencie. Avšak postup, ak zamestnávateľ nevyvodzuje konsekvencie z menej závažného porušovania pracovnej disciplíny, neupozorňuje zamestnanca, ale naopak hromadí takéto porušenia s cieľom, aby vyvolal synergický efekt neskorším opatrením veľmi prísnej povahy výlučne len voči jednému zamestnancovi (výpoveď z pracovného pomeru) , tento stav je možné považovať za nesúladný so základnými zásadami pracovného práva. Výkon práva v pracovnoprávnych vzťahoch je akceptovateľný, ak nie je založený na tzv. vytipovaní zamestnanca a priam posadnutosti „zbaviť sa ho" tzv. za každú cenu. Spôsob správania sa žalovaného v procese pred a počas dania výpovede žalobcovi vykazuje znaky zneužitia práva. Výpoveď z pracovného pomeru ako výsledok takéhoto konania, hoci naoko súladná s objektívnym právom, musí byť preto považovaná za právny úkon urobený v rozpore s dobrými mravmi, a teda za právny úkon, ktorému nemožno poskytnúť ochranu. 23. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil. 24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že vyslovil, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).