Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/236/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613200890 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8613200890.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: A. A., X Q. R. V., L.-XXXX, L. zapísaná v obchodnom registri, oddiel K., vložka XXXXXX, právne zastúpeného Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanej: C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. XX, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 1.585,96 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 5C/36/2013-122 zo dňa 29.06.2016 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výrokoch o trovách konania vo vzťahu žalobca, žalovaná a vedľajší účastník. Stranám sporu ani Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 105 eur zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania a vyslovil, že žalobca nemá právo na ich náhradu. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 248,11 eur na účet jeho právneho zástupcu B. T. Z. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 6,50 eur prostredníctvom Slovenskej pošty do 30 dní od doručenia tohto právoplatného rozsudku Slovenskej pošte, a.s. 2. Rozhodnutie odôvodnil citujúc ust. § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 prvá veta, ods. 2, 5, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 457 a § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že postupca Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 uzatvoril so žalovanou dňa 20.01.2010 zmluvu o pôžičke evidenčné č. XXXXXXX na základe ktorej poskytol postupca žalovanej celkovú sumu pôžičky 2 389,15 eura. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 71 mesačných splátkach v sume 33,65 eura. Ku dňu podania žaloby uhradila žalovaná na základe vyššie uvedenej zmluvy sumu 40 eur. Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, postupca dňa 22.05.2010 listom, označeným ako vypovedanie zmluvy vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby bol v sume 1 585,96 eura. Žalovaná po podaní žaloby zaplatila žalobcovi sumu 105 eur, teda dlžná suma zostala v sume 1 480,96 eura. Žalovaná túto sumu žalobcovi doposiaľ nezaplatila. 3. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom vedľajšieho účastníka, ktorý poukázal na znenie § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje vypovedanie zmluvy. Podľa tohto zákonného ustanovenia je možné vypovedať zmluvu v prípade, ak je dojednaná doba na dobu neurčitú. V tomto prípade sa o daný prípad nejedná, pretože zmluva bola dojednaná na dobu určitú, a to na 71 splátok. Aj keď postupca terminologicky použil pojem „vypovedanie zmluvy“, mohol v danom prípade jedine odstúpiť od zmluvy (uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 17Co/138/2014-131 zo dňa 14.10.2014). Vzhľadom na to, že došlo k odstúpeniu od zmluvy, aj keď to postupca pomenoval vypovedaním zmluvy, zmluva sa zrušila od samého začiatku. Keďže je zmluva zrušená, nastupuje režim bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie sa premlčuje v premlčacej dobe dvoch rokov. Postupca zosplatnil pohľadávku listom - vypovedaním zmluvy zo dňa 22.05.2010 s tým, že žiadal o zaplatenie celého dlhu do piatich dní od doručenia tohto vypovedania. Tento list bol doručený žalovanej dňa 26.05.2010. Päťdňová lehota na zaplatenie dlžnej sumy uplynula dňa 31.05.2010. Nasledujúcim dňom po splatnosti úveru, t. j. 01.06.2010 začala plynúť dvojročná premlčacia doba. Táto uplynula dňa 01.06.2012. Žaloba bola podaná na súd dňa 20.02.2013. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania na pojednávaní dňa 29.06.2016, na ktorú súd musel prihliadnuť, a preto už nemohol premlčané právo žalobcovi priznať. Zánikom nároku na platenie istiny z dôvodu premlčania sa premlčí aj samotný nárok na platenie úroku z omeškania. Prvoinštančný súd poukázal na to, že od 01.05.2014 bol novelou č. 102/2014 Z.z. do zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedený § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd teda zo zákona musí pri nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať na premlčanie a nepriznať nárok žalobcu po uplynutí vyššie uvedenej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol po tom, čo žalobca žalobu v časti o zaplatenie 105 eur vzal späť pred prvým pojednávaním a súd prvej inštancie s poukazom na § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie v uvedenej časti zastavil. 4. O trovách konania medzi žalobcom a žalovanou súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože vychádzal z pomeru úspechu účastníkov konania vo veci. Súd konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 105 eur, ktorú žalovaná zaplatila v dňoch 22.07.2015 v sume 5 eur, 27.11.2015 v sume 10 eur, 18.12.2015 v sume 30 eur, 22.01.2016 v sume 30 eur, 30.03.2016 v sume 30 eur, teda po podaní žaloby, ktorá bola podaná na súd dňa 20.02.2013 (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.). V prevyšujúcej časti ohľadne zaplatenia sumy 1.480,96 eura súd žalobu zamietol. Žalobca bol úspešný v rozsahu 6,62 %. Žalovaná bola úspešná vo zvyšných 93,38 %. Úspech žalovanej, ktorý prevyšuje úspech žalobcu, je preto 86,76 %. Žalovaná si však neuplatnila náhradu trov konania. 5. Súd prvej inštancie o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože vychádzal z pomeru úspechu účastníkov konania vo veci. Trovy vyčíslil z hodnoty sporu v sume 1 585,96 eura, a tieto pozostávajú z odmeny za zastupovanie za úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 13.05.2013 v sume 71,37 eura, vyjadrenie k žalobe zo dňa 18.06.2013 v sume 71,37 eura, účasť na pojednávaní dňa 29.06.2016 v sume 71,37 eura, k tomu patrí 2 x režijný paušál po 7,81 eura, 1 x po 8,58 eura a 20 % DPH v sume 47,66 eura (§ 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Žalobca si žalobou uplatnil proti žalovanej zaplatenie sumy 1.585,96 eura. Súd konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 105 eur, ktorú žalovaná zaplatila v dňoch od 22.07.2015 do 30.03.2016, teda po podaní žaloby, ktorá bola podaná na súd dňa 20.02.2013 (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.). V prevyšujúcej časti ohľadne zaplatenia sumy1 480,96 eura súd žalobu zamietol. Žalobca tak bol úspešný v rozsahu 6,62 %. Vedľajší účastník bol úspešný vo zvyšných 93,38 %. Úspech vedľajšieho účastníka, ktorý prevyšuje úspech žalobcu, je preto 86,76 %. Pokiaľ by mal vedľajší účastník vo veci plný úspech, patrila by mu náhrada trov konania spolu v sume 285,97 eura. Vzhľadom na to, že úspech vedľajšieho účastníka prevyšuje úspech žalobcu o 86,76 %, patrí mu náhrada trov konania v sume 248,11 eura (86,76 % zo sumy 285,97 eura), ktorú súd prvej inštancie zaviazal zaplatiť žalobcu vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu B. T. Z. (§ 149 ods. 1 O.s.p.). 6. O vrátení súdneho poplatku rozhodol prvoinštančný súd s poukazom na § 7 ods. 7 tretia veta zákona č. 71/1992 Zb. 7. Proti uvedenému rozsudku a to čo do výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výrokoch o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom, žalovanou a vedľajším účastníkom v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. tvrdiac, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že listom zo dňa 22.05.2010 pristúpil k vypovedaniu zmluvy a vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy do 5 dní od jeho doručenia. Došlo tým k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, ktoré bolo žalovanej doručené 26.05.2010. Päťdňová lehota uplynula 31.05.2010, preto mohol svoje právo uplatniť prvýkrát 01.06.2010, kedy začala plynúť premlčacia lehota. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2M Cdo/4/2009 s tým, že ust. § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka má dispozitívny charakter pripúšťajúci vypovedanie zmlúv uzavretých na dobu určitú za predpokladu, že si túto možnosť zmluvné strany vzájomne dohodnú. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/116/2011 a rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11C/141/2013 a 11C/144/2013. Uviedol, že zmluvné strany si dohodli možnosť vypovedania zmluvy v zmysle článku 13 bod 13.2 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorej „klient, ako aj Spoločnosť je oprávnená zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu.“ Právny predchodca žalobcu preto vypovedal zmluvu v súlade so zákonom, kedy právne účinky nastali ex nunc (do budúcna), a preto na daný prípad treba aplikovať trojročnú premlčaciu lehotu, ktorá začala plynúť 01.06.2010 a skončila by 01.06.2013. Žaloba bola podaná na súd 20.02.2013, teda v rámci plynutia trojročnej premlčacej lehoty, preto nárok nie je premlčaný. 8. Odvolateľ v ďalšom namietal výrok, ktorým mu súd uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 248,11 eur. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 348/2008 Z.z., podľa ktorého cieľom bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä Združenie na ochranu spotrebiteľov. Úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, spôsobilým poskytnúť kvalifikovanú pomoc, ktorý má materiálne a personálne vybavenie a je odborne kompetentný. Z vlastných skúseností však žalobca má vedomosť, že Združenie vstupovalo do množstva konaní bez ohľadu na jeho stav a vôľu žalovaných, a to oznámením o vstupe do konania, teda pred vstupom Združenie nemalo žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Navyše viaceré procesné podania nadbytočne opakuje. Poukázal na rovnaký právny názor Krajského súdu v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 6Co/141/2012. Pritom paušálny vstup združení zastúpených advokátom zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nie je ochrana spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Rovnaký názor vyslovil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 17Co/91/2012. Aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS/146/2015 zo 14.04.2015 je možné vyvodiť uvádzané závery. Na uvedené reagovala aj nová právna úprava Civilného sporového poriadku v ust. § 95 ods. 1 C.s.p. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie v zmysle § 391 ods.1 Civilného sporového poriadku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške celkom 95,94 eur (71,37 eur + 8,58 eur režijný paušál + 20 % DPH 15,99 eur). 9. K odvolaniu žalobcu sa ani žalovaná ani Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove nevyjadrili. 10. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenie § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred súdom prvej inštancie (okresným súdom) do 01.07.2016, ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). 11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 08.08.2017 a dospel k záveru, že odvolacie žalobcu nie je dôvodné. 12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza, že vo všeobecnosti v občianskoprávnych vzťahoch platí zásada zmluvnej voľnosti. Ust. § 582 OZ túto zásadu výrazne prelomuje tým, že pre prípad absencie úpravy ukončenia vzťahu v zákone alebo v zmluve, umožňuje každý vzťah upravený v uvedenom ustanovení ukončiť výpoveďou. Výpoveď pritom je možné charakterizovať ako jednostranný, adresný právny úkon, ktorého dôsledkom je zánik práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu. Pritom dôsledkom výpovede je zánik záväzkového vzťahu, teda zánik práv a povinností vyplývajúcich z tohto vzťahu. V prejednávanom prípade aj odvolací súd je toho názoru, že vzťah medzi účastníkmi konania nebol dojednaný zmluvou na dobu neurčitú, ale zmluvou na dobu určitú tak, ako to vyhodnotil aj súd prvej inštancie. Bolo preto namieste zhodnotiť premlčanie v dvojročnej lehote, počítanej od 01.06.2010, ktorá uplynula 01.06.2012. Na premlčanie v zmysle ust. § 5b zákona č. 102/2014 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa musí súd prihliadať ex offo. Keďže nárok uplatnený predmetnou žalobou bol premlčaný, bolo preto správne, keď súd prvej inštancie žalobu zamietol. 13. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa toho, že zmluvné strany možnosť výpovede zmluvy dohodli v článku 13 bod 13.2 Všeobecných obchodných podmienok odvolací súd uvádza, že Všeobecné zmluvné podmienky ako celom neboli predmetom dohody zmluvných strán. Všeobecné obchodné podmienky boli predostreté právnym predchodcom žalobcu žalovanej bez možnosti ich zmeny, ako formulárové ustanovenia používané pre viaceré obchodné prípady právneho predchodcu žalobcu. Preto v žiadnom prípade ich nie je možné hodnotiť ako dohodu zmluvných strán. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že zmluvnými stranami bola možnosť výpovede dohodnutá. Navyše aj v prípade, ak by išlo o zmluvu na dobu neurčitú, tak ust. bodu 13 Všeobecných obchodných podmienok týkajúcich sa výpovede za tam uvedených podmienok by bolo nutné vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Odvolací súd však ustanovenia uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach nepovažuje za dohodnuté ustanovenia, ale ustanovenia dané dodávateľom. Obdobný názor vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/138/2014 zo dňa 14.10.2014. 14. Žalobca podal odvolanie aj čo do výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vtedajším vedľajším účastníkom. Odvolací súd k uvedenému poukazuje na ust. § 93 ods. 2 až 4 O.s.p. účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania dňa 14.05.2013, podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmet činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporuje úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. 15. Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením zo dňa doručenia súdu 14.05.2013. Po doručení mu žaloby vyjadril sa k nej podaním zo dňa doručenia súdu 20.06.2013, poukázal na príslušné ust. § 52 až § 54 OZ, vyjadril sa k neprimeranej výške úrokov, rovnako zaujal svoje stanovisko k Všeobecným obchodným podmienkam, ktoré považoval za neurčité, nezrozumiteľné a neplatné ako celok. Na pojednávaní konanom dňa 29.06.2016 rovnako poukázal na ust. § 582 OZ a nemožnosť jeho aplikácie v predmetnom konaní, pričom vzniesol aj námietku premlčania. Práve z dôvodu premlčania bol nárok žalobcu zamietnutý. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka boli neúčelné. Odvolací súd má preto za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vtedajším vedľajším účastníkom vychádzajúc z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého mu bola priznaná náhrada trov podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovanej. Rovnako bola správne vypočítaná aj výška náhrady trov konania, na ktorú odvolací súd v celom rozsahu odkazuje a ktorá je odôvodnená v napadnutom rozsudku. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že trovy právneho zastúpenia vtedajšieho vedľajšieho účastníka sú neúčelné. Aj odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považuje za účelne všetky trovy právneho zastúpenia vtedajšieho vedľajšieho účastníka, za ktoré boli súdom prvej inštancie priznaná náhrada. Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca vtedajšieho vedľajšieho účastníka aktívne vystupoval v spore, čoho dôsledkom bolo zamietnutie žaloby v časti okrem sumy 105 eur, o ktorú žalobca žalobu vzal späť. Nie je preto možné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu, že Združenie nemalo vedomosť o prejednávanom prípade. 16. Súd vníma účasť vedľajšieho účastníka v konaní ako naplnenie cieľa primárneho práva Európskej únie, vyplývajúceho z článku 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ochrana hospodárskych záujmov spotrebiteľov aj prostredníctvom združení). Prehľadnúť nemožno ani fakt, že medzi základné práva sa zaradilo aj spotrebiteľské právo (politiky štátov zabezpečujú vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa; článok 38 Charty základných práv Európskej únie). 17. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsiahlu rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove a iných súdov, ako aj napr. na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09.08.2012, sp. zn. 15Co/169/2012, zo záverov ktorého vyplýva, že aj vedľajší účastník, ktorý je právnickou osobou založenou na ochranu práv spotrebiteľov, má právo nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd jednoznačne ustálil, že súd prvej inštancie správne rozhodol napadnutými výrokmi, t.j. výrokom o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výrokom o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vtedajším vedľajším účastníkom a súvisiacim výrokom o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, preto rozsudok v uvedenom rozsahu bol postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdený. 19. Je potrebné uviesť k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci v predmetnom spore, že nesprávnym právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, ku ktorému dochádza vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanom prípade odvolací súd nezdieľa názor odvolateľa, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci pri rozhodovaní súdu prvej inštancie. Takúto vadu totiž nie je možné zistiť v napadnutom rozhodnutí. 20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bol neúspešný žalobca, preto by nemohol mu vzniknúť nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešní boli žalovaná a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, ktorým však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, preto bolo vyslovené, že stranám sporu a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Uvedený postup vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.