Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Cob/18/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313201899 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313201899.4 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: HUMIN, s.r.o., so sídlom Humenné, Mierová 79, IČO: 43 895 620, zastúpeného advokátskou kanceláriou KAIFER advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Košice, Fibichova 11, IČO: 36 861 561, proti žalovanému: Humenská energetická spoločnosť, s.r.o., so sídlom Humenné, Chemlonská 1, IČO: 31 728 812, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák & Partners, s.r.o., so sídlom Košice, Štúrova 27, IČO: 36 861 472, o zaplatenie 35.393,88 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 11Cb/29/2013-318 zo dňa 20.6.2016, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie. Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.678,81 eur, ktoré pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov vo výške 491,87 eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 2.186,94 eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti jeho uznesenia. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že: 1.1 V danej veci žalobca podal na tamojšom súde žalobu na vydanie platobného rozkazu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 35.393,88 eur spolu s úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Platobným rozkazom sp. zn. 11Rob/21/2013 zo dňa 12.3.2013 súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Podaním zo dňa 18.3.2013 žalobca vzal svoj návrh čiastočne späť a to v časti o zaplatenie sumy 14.701,80 eur z dôvodu, že žalovaný túto sumu žalobcovi uhradil po podaní žaloby na súd a to v dňoch 11.3.2013 a 14.3.2013. Podaním zo dňa 5.4.2013 vzal žalobca svoj návrh čiastočne späť, a to v časti o zaplatenie sumy 7.187,35 eur, opäť z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby na súd túto sumu dňa 27.3.2013 žalobcovi uhradil. Uznesením sp. zn. 11Cb/29/2013 zo dňa 1.7.2013 súd konanie o zaplatenie sumy 14.701,80 eur spolu s príslušenstvom a ďalej o zaplatenie sumy 7.187,35 eur s príslušenstvom zastavil a vrátil žalobcovi krátenú časť súdneho poplatku vo výške 1 300,46 eur. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 1Cob/65/2013-84 zo dňa 4.12.2013 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie sp.zn.11Cb/29/2013 zo dňa 1.7.2013 v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o čiastočnom zastavení konania čo do príslušenstva z istiny 14.701,80 eur a príslušenstva z istiny 7.187,35 eur. Rozsudkom sp.zn. 11Cb/29/2013 zo dňa 13.11.2014 súd žalobu o zaplatenie 13.504,73 eur s príslušenstvom zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 21.889,15 eur od 14.08.2012 do 11.03.2013, zo sumy 19.187,35 eur od 12.3.2013 do 14.3.2013 a zo sumy 7.187,35 eur od 15.03.2013 do 28.03.2013. Zároveň rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp.zn. 1Cob/5/2015-285 zo dňa 31.3.2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom sp.zn.1Cob/5/2015-297 zo dňa 21.4.2016 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o zaplatenie sumy 13.504,73 eur s príslušenstvom, ako aj vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 21.889,15 eur od 14.8.2012 do 11.3.2013, zo sumy 19.187,35 eur od 12.3.2013 do 14.3.2013 a zo sumy 7.187,35 eur od 15.3.2013 do 28.3.2013. Vo zvyšujúcej odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie. V tomto rozsudku odvolací súd vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania uviedol, že podľa jeho názoru je záver súdu prvého stupňa o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania nesprávny a nezodpovedajúci zásade úspechu účastníkov v konaní, ani zásadám vyplývajúcich z aplikácie ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Je nepochybné, že v priebehu konania bolo na základe žalovaným realizovaného plnenia zastavené konanie čiastočne, a to o zaplatenie súm 14.701,80 eur a 7.187,35 eur. Toto čiastočné späťvzatie žalobného návrhu bolo dôsledkom plnení žalovaného po podaní žaloby. Do úvahy tak prichádza vo vzťahu k týmto rozhodnutiam o zastavení konania aplikácia § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Vo vzťahu ku príslušenstvu z týchto späťvzatých častí žaloby bol žalobca úspešný, pretože napadnutým rozsudkom bol žalovaný zaviazaný toto príslušenstvo žalobcovi zaplatiť. Za žiadnych okolností preto v predmetnej veci nemožno konštatovať záver o tom, že by pri aplikácii ust. § 142 ods. 3 O.s.p. mal byť zaviazaný k náhrade trov konania žalobca v prospech žalovaného. Odvolací súd bol toho názoru, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy aplikácia ust. § 142 ods. 2 v spojení s aplikáciou ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.. 1.2 Súd prvej inštancie, následne, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods.2 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods.2 O.s.p. Konštatoval, že v danom prípade v dôsledku správania sa žalovaného, ktorý po podaní žaloby žalobcovi uhradil sumu 21.889,15 eur sa muselo konanie zastaviť, pretože žalobca vzal v tejto časti dôvodne podaný návrh späť a teda v konaní o zaplatenie tejto sumy bol žalobca úspešný. Ďalej bol žalobca úspešný aj v časti o zaplatenie príslušenstva, a to úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 21.889,15 eur od 14.8.2012 do 11.3.2013 (1.101,95 eur), zo sumy 19.187,35 od 12.03.2013 do 14.03.2013 (13,79 eur), zo sumy 7 .187,35 eur od 15.3.2013 do 28.3.2013 (24,12 eur). Spolu vyčíslené úroky z omeškania predstavujú sumu 1.139,86 eur. Celkovo bol žalobca úspešný o zaplatenie sumy 23.029,01 eur (21.889,15 eur + 1.139,86 eur) čo predstavuje 65,06 %, čo je neúspechom žalovaného. V časti o zaplatenie 13.504,73 eur s prísl. (34,94 %) však súd žalobu zamietol, čo je úspechom žalovaného. Na základe uvedeného teda žalobca by mal žalovanému uhradiť náhradu trov konania v rozsahu 34,94 % z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu. Opačne, žalovaný v danej veci by mal žalobcovi uhradiť náhradu trov konania v rozsahu 65,06% z jeho celkových trov konania pri plnom úspechu. Aby sa predišlo vzájomnému plateniu náhrady trov konania, preto súd vyvodil záver, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, pri ktorom súd odrátal jeho neúspech v konaní (34,94%) od jeho úspechu (65,06%) a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 30,12 % z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu. Pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada trov konania spočívajúca v zaplatenom súdnom poplatku za podanie žaloby vo výške 823,04 eur a za podané odvolanie vo výške 810,- eur. Z tejto sumy 30,12 % predstavuje 491,87 eur. Ďalej by žalobcovi patrila náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 7.260,77 eur, z ktorej sumy 30,12 % predstavuje sumu 2.186,94 eur, spolu teda 2.678,81 eur a túto sumu súd priznal žalobcovi titulom náhrady trov konania. Súd prvej inštancie tak vzhľadom na uvedené skutočnosti uložil žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.678,81 eur, ktoré pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov vo výške 491,87 eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 2.186,94 eur. 2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že podľa jeho názoru by sa pri náhrade trov konania v prejednávanom prípade malo vychádzať z toho, že pre časť konania (21.889,15 eur) sa uplatní zásada zavinenia za trovy konania (v rozsahu úkonov právneho zastúpenia uskutočnených v tejto časti konania) a v zostávajúcej časti (13.504,73 eur) zásada úspechu. Poukázal na to, že po začatí konania bola žalovaným uhradená z celkovej uplatnenej sumy 35.393,88 eur čiastka 21.889,15 eur. V tejto časti konania t.j. za úkony právnej služby vzťahujúce sa na túto časť konania, malo byť uplatnené pravidlo vyplývajúce z § 146 ods. 2 O.s.p. Zdôraznil, že pred začatím konania bol žalovaný pripravený uhradiť čiastku, na ktorú mal žalobca nárok (t.j. podľa prepočtu žalovaného 21.889,15 eur) a pokiaľ by žalobca predložil požadované dokumenty, žalovaný by pomernú časť nároku zaplatil bez toho, aby začalo v tejto časti súdne konanie. Žalobca však namiesto toho, aby predložil podklady požadované žalovaným, podal žalobu a preto bol žalovaný nútený v záujme minimalizovania nákladov uskutočniť úhradu podľa svojho prepočtu. Žalovaný ma za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu (meritórnymi rozhodnutiami v tomto konaní bolo potvrdené, že žalovaný vychádzal zo správneho skutkového a právneho posúdenia celej veci) a postup pred začatím konania prichádza, podľa žalovaného, v časti konania v sume 21.889,15 eur do úvahy aplikácia § 146 ods. 2 druhá veta, resp. § 256 ods. 1 CSP., t.j. že zodpovednosť za trovy v súvislosti so späťvzatím žaloby je na strane žalobcu. Vo zvyšnej časti konania (zaplatenie čiastky 13.504,73 eur) mal žalovaný plný úspech. Trovy právneho zastúpenia zodpovedajúce časti konania po späťvzatí žaloby, teda v časti, v ktorej mal žalovaný plný úspech, zodpovedajú čiastke 4.309,16 eur vrátane DPH (ide o čiastku bez trov konania - súdnych poplatkov), počítanú z istiny 13.504,73 eur, podľa úkonov uskutočnených v tejto časti konania - podľa názoru žalovaného mu vznikol nárok na ich úplné priznanie. Navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie, alebo zmenené tak, že žalovanému bude priznaná náhrada trov konania, vychádzajúc z toho, že v časti bolo konanie zastavené (či už z dôvodu na strane žalobcu alebo žalovaného, túto otázku necháva na posúdenie odvolacieho súdu) a v zostávajúcej časti mal žalovaný plný úspech vo veci (t.j. žalovanému patria trovy právneho zastúpenia vo výške 4.309,16 eur, ktoré by mali byť eventuálne upravené o trovy týkajúce sa zastavenej časti konania a to podľa toho, ako súd posúdi otázku trov v tejto časti) s tým, že podľa uvedených pravidiel by boli posúdené aj ostatné trovy konania (súdne poplatky). 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 4. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 20.6.2016, teda v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj O.s.p.). Žalobca podal odvolanie dňa 14.7.2016 a vec bola predložená odvolaciemu súdu dňa 21.62017, t.j. už v čase, keď od 1.7.2016 je účinný zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok - CSP). V súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP musí súd aplikovať i intertemporálne ustanovenia obsiahnuté v ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP. Nová právna úprava dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, znamenajúci že sa nová právna úprava použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti CSP. Na druhej strane z ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti CSP, zostávajú zachované. Nová právna úprava nemôže privodiť zhoršenie procesného postavenia strany, a preto odvolací súd aj so zreteľom na tieto pravidlá prejednával podané odvolanie. 5. Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Po takomto prieskume napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o trovách konania dôsledne riadil právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v rozsudku č.k. 1Cob/5/2015-285 zo dňa 31.3.2016 a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 O.s.p. v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p. 7. Druhoinštančný súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa. 8. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. 9. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. 10. Je nesporné, že v danom prípade došlo k zastaveniu konania v časti 21.889,15 eur z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom v tejto časti, avšak v dôsledku správania sa žalovaného, ktorý po podaní žaloby žalobcovi uhradil uvedenú sumu. Ide teda o prípad v zmysle druhej vety ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. (t.j. späťvzatie v dôsledku správania sa žalovaného) a z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalovaný, preto žalovaný je povinný v tejto časti nahradiť trovy konania žalobcovi, čo v konečnom dôsledku (aj keď ide o zásadu zavinenia zastavenia konania) možno považovať za úspech žalobcu v konaní. Žalobca bol úspešným aj v časti o zaplatenie príslušenstva, t.j. úrokov z omeškania v sume 1.139,86 eur. V ostávajúcej časti t. j. o zaplatenie 13.504,73 eur s prísl. súd žalobu zamietol, čo je úspechom žalovaného. Za danej situácie žalovaný by mal žalobcovi uhradiť náhradu trov konania v rozsahu 65,06 % jeho celkových trov konania a žalobca by mal žalovanému uhradiť náhradu trov konania v rozsahu 34,94 % z celkových trov konania. 11. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý v záujme toho, aby sa predišlo vzájomnému plateniu náhrady trov konania, vyvodil záver, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, pri ktorom odrátal jeho neúspech v konaní (34,94 %) od jeho úspechu v konaní (65,06 %) a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 30,12 % z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu. 12. Ak teda súd prvej inštancie napadnutým uznesením konštatoval, že pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada trov konania spočívajúca v zaplatenom súdnom poplatku za podanie žaloby vo výške 823,04 eur a za podané odvolanie vo výške 810,- eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 7.260,77 eur a z týchto súm priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 30,12 %, čo predstavuje sumu 491,87 a sumu 2.186,94 eur, spolu 2.678,81 eur a zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť žalobcovi tieto trovy konania (celkom vo výške 2.678,81 eur), postupoval správne a jeho rozhodnutiu nie je čo vytknúť. 13. Keďže odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania, uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdzuje. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný a žalobcovi preukázateľné trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli. Preto odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal. 15. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).