Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3S/35/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200863 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8015200863.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobkyne C.. B. V., bytom Y., B. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Petrom Nízkym, advokátom, so sídlom v Humennom, Nám. slobody 2, proti žalovanej Slovenskej advokátskej komore, Kolárska 4, Bratislava, zastúpenej JUDr. Evou Bušovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Tobrucká 6, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo dňa 10. apríla 2015 číslo: XX/X/XXXX na základe správnej žaloby takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 10.04.2015 Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory podľa § 71 ods. 2 písm. b) v spojení s § 62 ods. 1 písm. b) zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní ( ďalej len zákon o advokácii ) rozhodlo tak, že nezapísalo žalobkyňu do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného Slovenskou advokátskou komorou. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedlo, že JUDr. Peter Nízky, advokát, zapísaný v zozname advokátov vedeného komorou pod registračným číslom 659, so sídlom v Humennom, Nám. slobody 2, navrhol Slovenskej advokátskej komore ( ďalej len komore ) dňa 19.03.2015 doručeným návrhom zápis C.. B. V. do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného komorou. Prílohu žiadosti tvorili pracovná zmluva uzavretá s JUDr. Petrom Nízkym a C.. B. V. zo 16.03.2015, čestné vyhlásenie C.. B. V. o tom, že nie je súčasne v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu s iným zamestnávateľom a nevykonáva činnosť, ktorá je nezlučiteľná s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta, osvedčená fotokópia bakalárskeho diplomu získaného v Českej republike na vysokej škole Bankovní inštitút v štúdijnom odbore: Bankovnictví (Právni administratíva v podnikatelské sfére) č: XXXXX/B/XXXX zo 18.06.2009, osvedčená fotokópia dodatku k diplomu č. XXXXX/B/XXXX, osvedčená fotokópia vysvedčenia o štátnej skúške č. 48/2013 zo 31.05.2013 vystavená Vysokou školou v Sládkovičove, Fakultou práva Janka Jesenského, osvedčená fotokópia magisterského diplomu v odbore právo zo 31.05.2013 vystavená Vysokou školou v Sládkovičove, Fakultou práva Janka Jesenského, údaje potrebné k vyžiadaniu odpisu z registra. Mgr. B. V. nemá záznam v odpise z registra trestov. Komora zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov podľa § 62 ods. 1 zákona o advokácii na návrh advokáta, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, usadeného euroadvokáta alebo organizačnej zložky zahraničného združenia, ktorí sú zapísaní v príslušnom zozname vedenom komorou najmenej tri roky do 15 dní toho, kto získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; od absolventa zahraničnej vysokej školy môže predsedníctvo komory požadovať, aby preukázal pred skúšobným senátom komory, že je schopný aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky; ak žiadateľ získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo; podrobnosti o preukazovaní schopnosti aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky určí predpis komory. V konkrétnom prípade rozhodovania o návrhu na zápis C.. B. V. do zoznamu advokátskych koncipientov predsedníctvo komory uzavrelo, že v prípade C.. B. V. nie je splnená jedna z obligatórnych podmienok pre zápis do zoznamu advokátskych koncipientov z dôvodu absencie nadobudnutého vysokoškolského vzdelania v odbore právo na prvom stupni v súlade s § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii, preto rozhodlo tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 3. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia. V žalobe stručne opísala skutkový stav a uviedla, že pochádza z geograficky a ekonomicky znevýhodňujúceho prostredia, nepodarilo sa jej zamestnať do 31.12.2014 u advokáta, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, usadeného euroadvokáta alebo organizačnej zložky zahraničného združenia, ktorí sú zapísaní v zozname advokátov vedenom komorou najmenej tri roky. Pracovnú zmluvu uzatvorila až 16.03.2015 s advokátom JUDr. Petrom Nízkym. Národná rada Slovenskej republiky dňa 18.10. 2012 prijala zákon č. 335/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 335/2012 Z. z.“). Z prijatej právnej úpravy vyplýva, že zákonodarca zmenil podmienky pre zápis osôb do zoznamu advokátskych koncipientov (§ 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii) s tým, že účinnosť tejto právnej úpravy nastala podľa článku X. zákona č. 335/2012 Z.z. dňom 01.01.2015. Zákon o advokácii v znení účinnom do 01.01.2015 na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov nediferencoval vysokoškolské vzdelanie podľa stupňa a bolo potrebné získanie vysokoškolského vzdelania II. stupňa v študijnom odbore právo. Žalobkyňa považuje takúto právnu úpravu za rozpornú s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 19 ods. 2 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a s čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) tým, že je v rozpore s princípom právnej istoty ako imanentnej súčasti materiálneho právneho štátu, predovšetkým pokiaľ ide o ochranu legálne nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní, porušuje princíp zákazu retroaktivity právnych noriem, ktorej hlavným účelom je, aby sa nemenili práva, ktoré subjekt práva nadobudol v minulosti, teda v období, v ktorom už svoje právne postavenie nemôže ovplyvniť. Právna úprava prijatá zákonom č. 335/2012 Z.z. neprípustným spôsobom zasahuje do práv na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, ako aj práva na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň. Namietaná právna úprava žalobkyni odňala právo byť zapísaná do zoznamu advokátskych koncipientov, lebo získala vysokoškolské vzdelanie v I. stupni v inom študijnom odbore než v študijnom odbore právo, hoci následne v II. stupni už toto vzdelanie v požadovanom študijnom odbore získala. Toto právo bolo žalobkyni odobraté so spätnou účinnosťou a zákonodarca teda retroaktívne zasiahol do jej právneho postavenia. Žalobkyňa zastáva názor, že ide o zásah do týchto práv vo forme právnej retroaktivity, ktorá je v právnom štáte neprijateľná. Splnenie podmienky na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného SAK prijatej právnou úpravou prakticky znamená, že osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v študijnom odbore právo a často aj úspešne zloženú rigoróznu skúšku, sa musí prihlásiť na štúdium v I. stupni v študijnom odbore právo, úspešne absolvovať prijímacie konanie, následne nastúpiť do 1. ročníka bakalárskeho štúdia, štúdium v troch ročníkoch úspešne absolvovať, napísať a obhájiť bakalársku prácu a zložiť štátnu skúšku bakalárskeho štúdia. Mala za to, že rozdielny odbor prvého stupňa štúdia mali vyriešiť dekani právnických fakúlt. Na to, aby osoby, ktoré získali vzdelanie v I. stupni v inom študijnom odbore než právo, mohli nastúpiť na II. stupeň (magisterského) štúdia v študijnom odbore právo, museli splniť určité podmienky. Tieto sú upravené aktmi dekana konkrétnej právnickej fakulty v súlade so štatútom tej ktorej vysokej školy. Spravidla ide o úspešné absolvovanie prijímacieho konania, ale aj vykonanie doplňujúcich alebo rozdielových skúšok na to, aby im vzdelanie v I. stupni mohlo byť uznané ako vzdelanie dostatočné. Absentuje aj prechodné ustanovenie. Zákonodarca mal prijať zodpovedajúce prechodné ustanovenia právnej úpravy, ktoré by vylučovali jej spätnú pôsobnosť na osoby, ktoré tým stratili možnosť stať sa advokátskymi koncipientmi, resp. túto možnosť dostanú po splnení absurdných a ťažko realizovateľných podmienok. Žalobkyňa venovala štúdiu množstvo času a prostriedkov a prispôsobila tomu celý svoj rodinný a sociálny život. Takýto zásah zákonodarcu do súkromného života žalobkyne je zrejmý, meniaci jej životné smerovanie a nie je možné ho v žiadnom prípade považovať za proporcionálny. Žalobkyňa dala do pozornosti fakt, že dňa 16.03.2015 doručil generálny prokurátor Slovenskej republiky na Ústavný súd návrh na začatie konania o súlade časti ustanovenia zákona o advokácii s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým navrhol, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nález, že slovné spojenie „ak žiadateľ získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v študijnom odbore právo“ nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 19 ods. 2 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, spisová značka Rvp 3488/2015. 4. Z uvedených dôvodov žiadala, aby krajský súd zrušil rozhodnutie predsedníctva žalovanej a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 5. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, lebo rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. 6. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ( ďalej len S.s.p. ). 7. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 9. Vzhľadom na uvedené, aj keď v danej veci začalo konanie podľa piatej časti O.s.p. ( zákon č. 99/1963 Zb. ), t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti S.s.p., dokončí sa podľa S.s.p. 10. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 13. Podľa § 190 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 14. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 15. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory nezapísalo žalobkyňu do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného komorou z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky upravené v § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii, lebo žalobkyňa nezískala vysokoškolské vzdelanie v 1. stupni v odbore práve. 16. Skutočnosť, že žalobkyňa nezískala vysokoškolské vzdelanie v 1. stupni v odbore práve medzi účastníkmi sporná nebola. 17. Žalobkyňa namietala, že úprava vo vzťahu k § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii, účinná od 01.01.2015, je rozpornú z vyššie citovanými článkami Ústavy a čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorá naviac porušuje princíp zákazu retroaktivity právnych noriem. Mala za to, že rozdielny odbor I. stupňa štúdia mali vyriešiť dekani právnických fakúlt, poukázala na návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky zo dňa 16.03.2015, sp. zn. Rvp 3488/2015. 18. Je potrebné uviesť, že dôvody žaloby obsahovo zodpovedali návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky zo dňa 16.03.2015 na začatie konanie o súlade § 3 ods. 1 písm. b) v časti vety za bodkočiarkou zákona o advokácii s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 19 ods. 2 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 19. S uvedenou problematikou sa Ústavný súd Slovenskej republiky podrobne vysporiadal v svojom uznesení zo dňa 16.12.2016 č. PL. ÚS 53/2015, ktorým návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky odmietol. 20. V danom prípade bol návrh na zápis žalobkyne do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného komorou podaný dňa 19.03.2015. 21. Podľa § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii v znení účinnom ku dňu 19.03.2015, komora zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov na návrh advokáta, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, usadeného euroadvokáta alebo organizačnej zložky zahraničného združenia, ktorí sú zapísaní v príslušnom zozname vedenom komorou najmenej tri roky do 15 dní toho, kto získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; od absolventa zahraničnej vysokej školy môže predsedníctvo komory požadovať, aby preukázal pred skúšobným senátom komory, že je schopný aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky; ak žiadateľ získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo; podrobnosti o preukazovaní schopnosti aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky určí predpis komory. 22. Uvedené zákonné ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 335/2012 Z.z. ( účinným od 01.01.2015 ) a precizuje právnu úpravu, keď cieľom zákonodarcu pri uvedenej zmene bolo precizovať predovšetkým podmienky vzdelania a ako to vyplýva z dôvodovej správy k tomuto zákonu, zamedziť v praxi obchádzať účel uvedeného zákona. 23. Je nepochybné, že ku dňu podania návrhu jedným zo zákonných predpokladov na zápis žalobkyne do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného komorou bolo získanie vysokoškolského vzdelania najprv v 1. stupni a následne v 2. stupni v oboch stupňoch v odbore práve, čo žalobkyňa nesplnila. 24. Nepochybilo preto predsedníctvo žalovanej, ak nezapísalo žalobkyňu do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného komorou, pričom správne aplikovalo právny predpis platný v čase podania návrhu. 25. Vo vzťahu k legitímnym očakávaniam žalobkyne správny súd poukazuje na skutočnosť, že zákon č. 335/2012 Z.z. zo dňa 18.10.2012 bol prijatý v čase, kedy žalobkyňa začala štúdium 2. stupňa v odbore právo, tento zákon nadobudol účinnosť až 01.01.2015, a teda už vtedy jej museli byť známe podmienky na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov a následne aj na zápis do zoznamu advokátov, vedených komorou. 26. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol. 27. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p., podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 28. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 S.s.p. 29. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 S.s.p. ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).