Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 8Co/201/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814206802 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814206802.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanému: Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XXXX/XX, XXX XX B. nad I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: 1. Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, zast. Advokátska kancelária HKP Legal s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334, 2. Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie sumy 1.224,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 9.1.2015 č.k. 13C/366/2014 - 57 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 1. rade. Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného v 1. rade m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 1. rade trovy konania v sume 166,68 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.224,97 eur spolu vyčísleným ročným úrokom z omeškania vo výške 115,25 eur a úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.224,97 eur od 22.07.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že so žalovaným uzavrel úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky žalobcu, žalovaný zároveň obdŕžal od žalobcu ako neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy aj Príručku pre držiteľa, ktorej súčasťou je aj Sadzobník poplatkov. Žalovaný podpisom úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok potvrdil, že bola s nimi oboznámený, rovnako ako potvrdil oboznámenie sa s metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol aj sadzobník poplatkov. Úverová zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu posledného z účastníkov úverovej zmluvy. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov - revolvingového úveru vo výške úverového rámca v sume 1.327,76 eur zo strany žalobcu žalovanému prostredníctvom kreditnej karty. Že ide o revolvingový úver, ktorý žalovaný čerpal prostredníctvom kreditnej karty, je evidentné už zo samotnej lícnej strany úverovej zmluvy, kde je uvedené, že sa dohodla výška kreditného limitu (úverového rámca). Rovnako je to zrejmé aj z úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, konkrétne Hlava 3. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas splatiť žalobcovi poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo výške určených v ÚZ na jej lícnej strane, pričom prvú splátku bol žalovaný povinný uhradiť až v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Počet splátok vzhľadom na typ úveru nebolo možné vopred dohodnúť. Žalovaný sa zaviazal tiež zaplatiť úroky z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku ( v jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny) a poplatky za poskytované služby podľa Sadzobníka. Vzhľadom na charakter úveru nie je možné určiť výšku ročnej percentuálnej mieri nákladov (ďalej len RPMN) priamo v ÚZ, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle odporcu, a tým sa aj menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Ako vyplýva aj zo splátkového kalendára, žalobca eviduje voči žalovanému dlh v nasledovnej výške: istina vo výške 1029,17 eur, poplatok za výpis z účtu vo výške 10,43 eur, zmluvná pokuta vo výške 25,48 eur, úrok za hotovostné transakcie vo výške 159,89 eur. Dlh teda predstavuje spolu sumu 1224,97 eur a vyčíslený úrok z omeškania sumu 115,25 eur. 3. Žalovaný požiadal o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach. 4. Podaním doručeným súdu dňa 15.08.2014 vedľajší účastník na strane žalovaného v 1. rade oznámil, že vstupuje do konania na podporu odporcu v súlade s ust. § 93 ods. 2,3,4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v súdnej veci je zrejmé, že sa jedná o formulárovú zmluvu vopred pripravenú žalobcom, ktorej obsah pred jej uzavretím žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Ako vyplýva z návrhu na začatie konania, žalobca uzatvoril dňa 15.12.2006 so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ma základe ktorej poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 10.000 Sk. Z príloh návrhu na začatie konania vyplýva, že žalovaný reálne vyčerpal sumu vo výške 2259,74 eur. Čerpanie mu bolo umožnené aj napriek tomu, že žalobca deklaruje úverový limit 10.000 Sk. Z príloh návrhu vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 2.612,49 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje prevýšenie reálne poskytnutej sumy (istiny) o viac ako 15 %. Žalobca však v konaní žaluje ešte sumu 1.224,97 eur. Suma zaplatená žalovaným predstavuje splatenie istiny a naviac zaplatenie sumy 352,75 eur. Je nepredstaviteľné, vzhľadom na uvedené. Aby žalobca uplatňoval zaplatenie ďalšej sumy. Je ťažké nájsť logický (a najmä právne podložený a z hľadiska ochrany spotrebiteľa udržateľný) podklad na vymáhanie žalovanej sumy 1.224,97 eur, ktorá by v súčte so sumou 352,75 eur predstavovala sumu 1.557,72 eur, t.j. odplata za poskytnutie úveru by bola viac ako 69%. Zákon č. 258/2001Z.z. o spotrebiteľských úveroch platný v čase uzatvorenia zmluvy zakotvil v § 4 ods. 5, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V úverovej zmluve zo dňa 15.12.2006 chýba údaj o výške úroku, príp. iných poplatkov, ktoré tvoria podklad žalovanej sumy, čo znamená, že je potrebné úver poskytnutý žalobcom žalovanému považovať za bezpoplatkový a bezúročný, čo v praxi znamená, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi len istinu. Tzv. automatický revolving je zmluvnou podmienkou hrubo nevyváženou v neprospech spotrebiteľa. Automatický revolving je neprimerané vnucovanie služby popri inej službe. Vzhľadom na to, že revolving je poskytnutý spotrebiteľovi automaticky, dlžník (spotrebiteľ) vzhľadom na svoju nižšiu informovanosť a aj nezrozumiteľnosť tohto ustanovenia- zrejme len ťažko dokáže (resp. nedokáže) pochopiť praktické následky automatického navyšovania úveru formou revolvingu. Navyše v čase poskytovania revolvingu nie je pôvodný úver splatený v celistvosti, preto je zarážajúce sa domnievať, že dlžník stojí o poskytnutie ďalších finančných prostriedkov od veriteľa, o predĺženie splatnosti úveru, ešte pred ukončením jeho splácania, keď má možnosť si o ďalšie finančné prostriedky zažiadať opäť novou žiadosťou o poskytnutie úveru. Každé poskytovanie revolvingu sa navyše opätovne spája s novými poplatkami za poskytnutie úveru, zmenou RPMN, splátkového kalendára a základných náležitosti úveru, ktoré nemá spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a sú stanovené výlučne veriteľom. Navyše práve na základe tejto klauzuly bol žalovanému poskytnutý ďalší úver. Preto túto zmluvnú podmienku je potrebné považovať za hrubo nevyváženú a neprijateľnú a teda neplatnú v zmysle §53 ods. 1 OZ. Na základe uvedeného je nárok žalobcu neopodstatnený v celom rozsahu. 5. Vedľajší účastník na strane žalovaného v 2. rade sa k žalobe nevyjadril. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami výsluchom žalovaného, písomným vyjadrením žalobcu, vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 1. rade a zistil nasledovný skutkový stav veci: 7. Žalovaný uviedol, že je pravda, že so žalobcom uzatvoril úverovú zmluvu o revolvingovom úvere, tejto zmluve pokiaľ si dobre pamätá predchádzala iná zmluva na nákup nejakého tovaru a potom mu bola poskytnutá táto zmluva, žalobca mu aj poslal kartu. Na základe tejto karty mohol disponovať peňažnými prostriedkami vždy do určitej sumy, všetko to záviselo od toho, v akom rozsahu predtým čerpanú sumu splatil. Zmluva bola uzatvorená ešte v roku 2006. Je pravdou, že z tejto karty vyberal peniaze, videl aj prehľad ktorý predložil žalobca, mohlo byť, že takto výbery boli zrealizované až do novembra 2011. Potom došlo medzi ním a manželkou k rozvodu manželstva, on ešte potom časť z toho dlhu aj splácal, ktoré úhrady mohli byť zrealizované v priebehu roku 2012. Nevie presne koľko vyčerpal finančných prostriedkov, vie len o tom, že na začiatok mu bol poskytnutý úverový rámec, ktorý celý vyčerpal a potom sa asi tento úver obnovoval, teda nevie presne koľko vyčerpal, ani koľko uhradil, ale môže byť, že to bolo tak, ako je to uvedené vo výpise z účtu. Čo sa týka akýchkoľvek poplatkov alebo úroku z úveru tak o tomto nikdy nebol informovaný. Bol si vedomý, že nejaký úrok asi zaplatí, ale nevedel presne koľko. Je možné, že mu spolu s kartou bola zaslaná aj príručka tak, ako ju predkladá aj žalobca, ale nikdy s ním neboli osobitne nejako dojednané nejaké úroky, alebo poplatky, ktoré budú súvisieť s poskytnutím revolvingového úveru. K svojim pomerom uviedol, že je rozvedený, v súčasnosti pracuje len na dohodu o vykonaní práce, jeho príjem predstavuje v hrubom okolo 70 eur mesačne, čiže v čistom okolo 63 eur, má vyživovaciu povinnosť voči jednému maloletému dieťaťu a to v sume 30 eur, teda v prípade, žeby ho súd zaviazal niečo zaplatiť tak žiada o možnosť úhrady dlhu v splátkach. Z tejto sumy 63 eur ešte prispieva rodičom na bývanie a na úhradu základných životných potrieb. 8. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 08.01.2015 uviedol, že revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je žalovanému poskytovaný k upokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo strany žalobcu peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca a následne uhrádzať splátky v minimálne dohodnutej výške, pričom môže uhradiť aj celý čerpaný úver jedinou splátkou. Dlžník bol odo dňa účinnosti RÚ v pravidelných mesačných výpisoch z úverového účtu informovaný o výške mesačnej splátky, výške úroku a poplatku ako aj o celkovom zostatku na úverovom účte a jednotlivých transakciách na úverovom účte. Z hmotno-právneho hľadiska žalobca uvádza, že predmetná úverová zmluva je platná a účinná, obsahuje všetky zákonom predpísané obsahové náležitosti, má písomnú formu, je prejavom slobodnej vôle žalovaného a žalobcu, je uzatváraná v súlade správnymi predpismi, ktoré boli platné a účinné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky od ktorých by žalobca odvodzoval svoj nárok. 9. Žalobca a žalovaný ako klient uzavreli dňa 15.12.2006 úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver s výškou úverového rámca 10.000 Sk/331,94 eur, a s výškou mesačnej splátky 5% z dlžnej čiastky. 10. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „Úverové podmienky“ ) uvedené na rube tejto listiny a na samostatnom liste. Žalovaný podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. 11. Podľa hlavy 1 § 1, § 2 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a používaní kreditnej karty uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ), ktorej znenie je uvedené na prednej strane tejto listiny. Úverové podmienky vymedzujú a zakotvujú práva a povinností medzi spoločnosťou a klientom, ktorému spoločnosť poskytuje úver na základe úverovej zmluvy, ktorá na tieto úverové podmienky odkazuje. Ďalšie pravidlá postupu pre poskytovanie čerpania úveru sú upravené v publikácii Kreditná karta pre klientov ČPS- Príručka pre držiteľa (ďalej iba metodická príručka), ktorá je neoddeliteľnou súčasťou týchto úverových podmienok, ktorú klient prevzal a zaväzuje sa tieto pravidla dodržiavať. 12. Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver, a klient sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( § 3 hlavy 1 Úverových podmienok ). 13. Podľa hlavy 6 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, kde termín splatnosti a výška mesačnej splátky je určená v úverovej zmluve, pričom prvú splátku hradí klient až v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny a pravidelné poplatky, napr. poplatok za výpis a príp. nepravidelné poplatky ako napr. poplatok za výber z automatu, za blokovanie karty (ďalej iba splátka). 14. Podľa hlavy 6 § 2 Úverových podmienok výška pravidelnej mesačnej splátky je stanovená ako percentuálna časť nesplatenej dlžnej čiastky ( t.j. výška nesplateného vyčerpaného úveru spolu s dlžnými poplatkami, dlžnými úrokmi a príp. sankciami) k poslednému dňu účtovného obdobia, pričom za účtovné obdobie sa považuje jeden kalendárny mesiac. Pre určenie konkrétnej výšky mesačnej splátky RÚ je rozhodný posledný deň kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom je táto splátka RÚ splatná. Výška mesačnej splátky sa mení v závislosti od výšky nesplatenej dlžnej čiastky. 15. V zmysle hlavy 6 § 6 Úverových podmienok sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy. 16. Podľa hlavy 8 § 2 Úverových podmienok klient je povinný celý čerpaný úver a všetky záväzky klienta voči spoločnosti splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že a) klient sa oneskoril s platením dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V týchto prípadoch je taktiež spoločnosť oprávnená jednostranne od úverovej zmluvy odstúpiť, pozastaviť čerpanie už poskytnutého úveru alebo dohodnutý úver neposkytnúť. 17. Podľa hlavy 8 § 4 Úverových podmienok v prípade ak je dôsledkom porušenia povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. 18. V zmysle hlavy 8 § 2 Úverových podmienok klient svojim podpisom potvrdzuje, že prevzal jeden z originálov úverovej zmluvy, vrátane úverových podmienok a metodickej príručky, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. 19. V zmysle hlavy 10 § 3, 4, Úverových podmienok v prípade omeškania úhrady splátky, alebo ich častí alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa hlavy 8 § 4 týchto úverových podmienok je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, najmenej však 100 Sk. V prípade omeškania s úhradou splátky revolvingového úveru, alebo ich častí dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. V prípade omeškania klienta s úhradou splátky revolvingového úveru, či ich častí dlhšieho ako 6 mesiacov je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5% z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní. 20. Podľa hlavy 10 § 11 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky, príručka, zabezpečovacie vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení. 21. Listom označeným ako výzva k splateniu celého úveru zo dňa 28.05.2013 žalobca žalovaného vyzval k splateniu celého úveru čerpaného na základe úverovej zmluvy. 22. Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 25 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a dospel k nasledovným záverom. 23. Podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský napriek tomu, že k jeho vzniku došlo za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., ktorý definoval spotrebiteľskú zmluvu tak ako je uvedené vyššie. 24. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu ( § 52 až 60 Občianskeho zákonníka ). 25. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. 26. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ). 27. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. 28. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa. 29. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu. 30. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazala vrátiť za stanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnila, žalobca dňa 28.05.2013 zosplatnil celý úver a vyzval ho na zaplatenie predmetnej sumy. 31. Súd ma za to, že predmetná úverová zmluva nespĺňa povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z., ročnú percentuálnu mieru nákladov. V tomto prípade však žalovanému bol poskytnutý úverový rámec vo výške 10.000 Sk/331,94 eur a táto skutočnosť bola žalobcovi pri uzatváraní zmluvy známa, preto mal žalobca určiť RPMN z poskytnutého úverového rámca pri uzatvorení zmluvy. 32. Absenciu tejto náležitosti v zmluve zákon postihuje tým, že sa úver v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. 33. Žalobcovi vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.259,74 eur a tento následne uhradil v splátkach celkovo sumu 2.612,49 eur, preto žalobcovi nevzniklo už právo na zaplatenie žiadnej sumy a teda ani príslušenstva, preto súd žalobu zamietol. 34. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 35. Žalovaný mal v konaní plný úspech, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, no žalovaný náhradu trov konania nežiadal a zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 36. Čo sa týka vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane žalovaného v 1. rade, jeho nárok na náhradu trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje a keďže žalovanému, na strane ktorého v konaní vystupoval vznikol nárok na náhradu trov konania, vznikol nárok aj vedľajšiemu účastníkovi, na zaplatenie ktorých zaviazal žalobcu ako účastníka, ktorý vo veci úspech nemal. 37. Trovy vedľajšieho účastníka spočívali len v trovách právneho zastúpenia, tak ako ich vyčíslil jeho právny zástupca, pričom tarifnou hodnotou na účely určenia odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „cit. vyhl.“ ) bola suma 1224,97 eur. 38. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby po 61,41 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 15.12.2014) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) cit. vyhl., teda odmena spolu 122,82 eur, režijný paušál, a to za 2 úkony v roku 2014 po 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., spolu v sume 16,08 eur. Teda spolu trovy právneho zastúpenia (odmena + režijný paušál) predstavujú sumu 138,90 eur a k tomu DPH vo výške 20% z odmeny a režijného paušálu, v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda 20% zo sumy 138,90 eur, t.j. 27,78 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 166,68 eur. 39. Čo sa týka vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane žalovaného v 2. rade ako súd uviedol vyššie, jeho nárok na náhradu trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje. Súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko bral zreteľ na to, že mimo oznámenia o vstupe nevykonal vo veci žiadne iné úkony, nevyjadril sa k veci ani po doručení žaloby a príloh a nezúčastnil sa ani pojednávania a teda možno konštatovať, že mu ani nevznikli trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. 40. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 41. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, eventuálne, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že predmetnej žalobe v celom rozsahu vyhovuje. 42. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že predmetná úverová zmluva nespĺňa povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. ročnú percentuálnu mieru nákladov. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v tomto prípade bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 10.000 Sk / 331,94 Eur a táto skutočnosť bola žalobcovi pri uzatváraní zmluvy známa, preto mal žalobca určiť RPMN z poskytnutého úverové rámca pri uzatvorení zmluvy. Absenciu tejto náležitosti v zmluve zákon postihuje tým, že sa úver v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. 43. Odvolateľ ďalej poukazuje na to, že samotný zákonodarca svojim autentickým výkladom práva neglorifikuje údaj o RPMN ako súd prvého stupňa, ale dovoľuje, aby nebol uvedený v istým špecifických prípadoch ( ktorých znaky sa pojmovo zhodujú s predmetným právnym úkonom) a aj zákon č. 258/2001 Z. z. v § 3 ods. 6 konštatuje, že - „ Pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľských úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a doplnená a postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvného vzťahu“ . Táto informačná povinnosť nikdy nebola spochybnená zo strany žalovaného ani zo strany súdu a vo svojej podstate žalobca túto právnu normu podkladá za imperfektnú, keďže neobsahuje sankciu za nesplnenie takejto povinnosti. 44. Žalobca odvolaním napáda aj tretí výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa zaviazal žalobcu na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka Spotrebiteľskému združeniu OSA pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 166,68 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka HKP Legal s.r.o., keďže zastáva právny názor, že je možné hovoriť o neúčelných trovách konania na strane vedľajšieho účastníka. Poukázal tiež na to, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu bez toho, aby sa so žalovaným kontaktoval a splnomocnil na svoje zastupovanie advokátsku kanceláriu, hoci z podstaty svojej existencie musí byť schopný sám právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. 45. Vedľajší účastník na strane žalovaného v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 46. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 47. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne . 48. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 49. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. K odvolacím námietkam žalobcu sa žiada uviesť nasledovné. 50. Tvrdenie žalobcu, že samotný zákonodarca svojím autentickým výkladom práva neglorifikuje údaj o RPMN ako súd prvej inštancie je vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie bez právneho významu. 51. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť len záver, že zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch údaj o RPMN vyžaduje a v prípade, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 52. Súd prvej inštancie vyslovil záver, že žalobca mal určiť RPMN z poskytnutého úverového rámca pri uzatvorení zmluvy. K tomuto záveru však žalobca v podanom odvolaní nezaujal relevantné stanovisko. Čo sa týka námietky o neúčelnosti trov konania vedľajšieho účastníka, k tej treba uviesť, že Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňoval každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi je pritom základným ústavným právom upraveným v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Právnu pomoc advokáti poskytujú za odmenu, a preto je na mieste, aby v prípade, ak vzniknú zákonné predpoklady pre priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, táto náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi aj priznaná bola. V opačnom prípade by ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc pôsobilo odradzujúco, nakoľko všetky trovy s tým spojené by musel znášať zo svojich prostriedkov. 53. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 1. rade potvrdil postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP 54. Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného v 1. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % ( § 255 ods. 1 CSP, § 262 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).