Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Co/126/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115201283 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115201283.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci navrhovateľa: C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX J., zastúpeného JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, proti odporkyni: G. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. J. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpenej Mgr. Karolom Ševecom, advokátom so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, o zníženie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C 19/2015-248 zo dňa 24. 2. 2016 jednohlasne takto r o z h o d o l : 1. M e n í sa rozsudok tak, že návrh na zníženie výživného sa zamieta. 2. Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) zmenil rozsudok Okresného súdu v Prešove pod sp. zn. 27P 243/2012 zo dňa 15.5.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 19Co 138/2013 zo dňa 19.11.2013 tak, že znížil výživné zo strany navrhovateľa pre odporkyňu zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 60 Eur mesačne od 1.2.2015 do budúcna, ktoré bude poukazovať k rukám odporkyne, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. 2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že v predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa, ako aj odporkyne. Pri poslednej úprave výživného odporkyňa bola študentkou 4. ročníka na strednej škole, pričom v súčasnej dobe je študentkou 3. ročníka bakalárskeho štúdia v odbore právo na Právnickej fakulte UPJŠ Košice. Z uvedeného dôvodu sa podstatným spôsobom zvýšili výdavky najmä na zakupovanie učebných pomôcok, skrípt, učebníc s odbornou tematikou, ako aj ďalších nákladov súvisiacich s jej štúdiom (registračný poplatok do univerzitnej knižnice, preukaz ISIC, náplne do tlačiarne, zakupovanie kancelárskeho papiera a pod.); vrátane zvýšených výdavkov na cestovné, keďže okrem cestovného MHD v súčasnosti má zvýšené výdavky aj s nákladmi na cestovanie prímestskou dopravou. Na zvýšené výdavky odporkyne súd neprihliadal v súvislosti so zakúpením notebooku v júli r. 2013, keďže išlo o výdavok, ktorý vynaložila v priebehu rozhodovania súdu o jej návrhu na zvýšenie výživného rozsudkom zo dňa 15.5.2013 pod sp. zn. 27P 243/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 pod sp. zn. 19Co 138/2013 s dátumom právoplatnosti dňa 12.12.2013. 3. Porovnávajúc pomery navrhovateľa v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom so súčasnými pomermi je potrebné vychádzať z toho, že pri pôvodnom rozhodnutí bol navrhovateľ poberateľom dávky v hmotnej núdzi, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pričom bolo prihliadnuté na jeho príjem vo výške 13.000 Eur ako kúpnu cenu za predaj motorového vozidla; a sumu 50.000 Eur ako finančné prostriedky prevzaté zo spoločného účtu s bývalou manželkou, čo nesporne vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 pod sp. zn. 19Co 138/2013. Z uvedeného dôvodu už na uvedenú skutočnosť súd nemohol prihliadať v súvislosti s predmetným konaním. 4. V súčasnej dobe je navrhovateľ poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 117,40 Eur a naďalej je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Za podstatnú zmenu pomerov na strane navrhovateľa je potrebné považovať zhoršenie jeho zdravotného stavu, v dôsledku ktorého bol dlhodobo práceneschopný od 15.1.2014 do 26.6.2015 a ďalej od 16.10.2015 doposiaľ. V dôsledku jeho dlhodobej práceneschopnosti, ktorá bola preukázaná, z objektívneho dôvodu nemohol pracovať a dosahovať iný príjem a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby v čase práceneschopnosti aktívne vyhľadával prácu, preto nebolo potrebné zisťovať či v rozhodnom období mohli byť objektívne existujúce vhodné pracovné miesta, z ktorých mohol dosahovať príjem. Navyše súd poukazuje na vyjadrenie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 24.6.2015 (spis 30 P 254/2014) z ktorého vyplýva, že navrhovateľovi nebolo ponúkané vhodné zamestnanie, nakoľko nespĺňal požiadavky stanovené zamestnávateľmi. Na základe týchto skutočností nie je objektívne preukázané tvrdenie odporkyne o neexistujúcom nepriaznivom stave navrhovateľa. 5. Dokazovaním bolo ďalej preukázané, že navrhovateľ v dedičskom konaní po svojom nebohom otcovi pod sp. zn. 26D 1411/2010 nadobudol peňažnú hotovosť vo výške 420,38 Eur a zároveň ako podielový spoluvlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Komárovce vedených na LV č. XXX, tieto odpredal kúpnou zmluvou svojej priateľke C. H. za 20 Eur (č. l. 179 a 180 spisu 30P 254/2014). Dohodnutá kúpna cena je podľa názoru súdu neprimeraná a takéto konanie navrhovateľa je potrebné považovať za vzdanie sa majetku na úkor rozsahu jeho majetkových pomerov. Okrem iného z prenájmu predmetných pozemkov, tak ako to vyplýva z oznámenia spoločnosti C., s.r.o. zo dňa 21.11.2014 mohol už dosahovať ďalší príjem. 6. Na zvýšenie životnej úrovne súd prvej inštancie neprihliadal v súvislosti s dedičským konaním po nebohej matke navrhovateľa pod sp. zn. 35D 186/2014, na základe ktorého sa má stať nadobúdateľom finančnej hotovosti, ako aj vlastníkom viacerých nehnuteľností z dôvodu, že rozhodnutie v predmetnej veci doposiaľ pre podanie odvolania navrhovateľom nenadobudlo právoplatnosť. Taktiež neboli preukázané tvrdenia odporkyne, že navrhovateľ si zakupuje drahé značkové oblečenie, obuv, ako aj elektroniku. Vyššia životná úroveň navrhovateľa nebola preukázaná ani nákladmi za liečebné pobyty v r. 2014 a 2015, keďže tieto v plnom rozsahu hradila priateľka navrhovateľa C. H.. 7. K zmene pomerov došlo aj na strane odporkyne, ktorá je študentkou 3. ročníka bakalárskeho štúdia v programe právo na Právnickej fakulte UPJŠ Košice, pričom v súvislosti s touto zmenou preukázateľne a nepopierateľne došlo k navýšeniu jej oprávnených potrieb. Výdavky na jej výživu považoval súd za preukázané a tieto nemožno považovať za neprimerané, keďže korešpondujú so súčasným charakterom doby a hlavne s nárokmi, ktoré prináša vzdelanie odporkyne. Je potrebné prihliadať aj na schopnosti a možnosti matky odporkyne, ktorá okrem zvýšených nárokov na výživu odporkyne, znáša aj ďalšie výdavky v súvislosti s osobnou starostlivosťou a výživou jej maloletej sestry. 8. S poukazom aj na závery rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.9.2015 pod sp. zn. 21CoP 6/2015 o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného na maloletú dcéru, súd prvej inštancie dospel k záveru, že zistená zmena pomerov na strane navrhovateľa neodôvodňuje zníženie výživného na úroveň minimálneho výživného, ktoré sa určuje v prípadoch kedy povinný rodič nedosahuje vôbec žiaden príjem, resp. ktorého majetkové pomery neumožňujú platenie žiadneho výživného. Účelom zákonnej úpravy minimálneho výživného je, že každá povinná osoba musí vždy, aj na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Na náklade uvedených skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že v prejednávanom prípade nie je aplikácia minimálneho výživného vzhľadom na preukázaný príjem navrhovateľa a jeho majetkové pomery dôvodná a bola by v rozpore so záujmom odporkyne. 9. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie upravil výšku výživného navrhovateľa voči odporkyni podľa jeho návrhu od 1.2.2015 zo sumy 100 Eur na sumu 60 Eur mesačne, ktorého výška je primeraná s prihliadnutím na majetkové pomery, príjmové schopnosti a možnosti navrhovateľa a v prevyšujúcej časti návrh na zníženie výživného zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. 10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. V odvolaní okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov tak na strane navrhovateľa, ako aj na strane odporkyne. Zmena pomerov na strane odporkyne spočíva v tom, že odporkyňa je študentkou 3. ročníka bakalárskeho štúdia v programe právo na Právnickej fakulte UPJŠ Košice, pričom v súvislosti s touto zmenou preukázateľne a nepopierateľne došlo k navýšeniu jej oprávnených potrieb. Pri poslednej úprave výživného bola študentkou posledného ročníka strednej školy. Za podstatnú zmenu na strane navrhovateľa treba považovať zhoršenie jeho zdravotného stavu, v dôsledku ktorého bol dlhodobo práceneschopný od 15. 1. 2014 do 26. 6. 2015 a ďalej od 16. 10. 2015 doposiaľ. Naďalej je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k nej vo výške 117,40 Eur a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Napriek tomu považuje súdom určenú sumu výživného vo výške 60 Eur mesačne za neprimerane vysokú jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Odvolateľ má za to, že sú u neho splnené podmienky na priznanie výživného v minimálnom rozsahu, t.j. 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. V súčasnosti ku dňu podania odvolania sa jedná o sumu 27,13 Eur mesačne. Obidvom dcéram prispieva spolu 50 Eur mesačne, t.j. pomerne 25 Eur mesačne na každé dieťa. Jeho zdravotný stav sa neustále zhoršuje, je stále hospitalizovaný a sám je odkázaný na pomoc jeho priateľky. Z pozemkov v k. ú. F. nemal žiadny príjem, preto ich previedol na jeho priateľku, nakoľko ako vlastník je podľa zákona on povinný platiť daň z nehnuteľnosti, pokiaľ ju neplatí ten subjekt, ktorý pozemky skutočne užíva. Súd prvej inštancie vychádzal len z oznámenia spoločnosti C., s.r.o., podľa ktorého mohol už dosahovať ďalší príjem (neuvádza sa však, aký a odkedy). No do času prevodu žiadny príjem nedosahoval a tento príjem bol v budúcnosti neistý a on nebol schopný platiť ani miestnu daň obci, resp. mestu za uvedenú pôdu. Uvedený prevod preto nemožno považovať za vzdanie sa majetku na úkor jeho majetkových pomerov. Skutočnosť, že sa zhoršuje jeho zdravotný stav, preukazujú aj najnovšie lekárske správy, resp. nálezy. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne aby rozsudok zmenil. 11. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa. V odvolaní okrem iného uviedla, že navrhovateľ sa dlhodobo prezentuje pred súdmi zdravotnými ťažkosťami, predkladá správy z hospitalizácií, z ktorých je zrejmé, že nadužíva alkohol a lekárom neudáva pravdivé skutočnosti o svojom aktuálnom zdravotnom stave. Na súdnom pojednávaní dňa 9. 9. 2015 navrhovateľ priznal, že aj v minulosti požil alkoholické nápoje na lieky a došlo ku stavu, kedy sa priotrávil alkoholom. Má vedomosť, že následkom tohto stavu mu bola robená aj plastika tváre. Naposledy sa opil dňa 27. 3. 2016 v rodičovskom dome. Do nemocnice ide len za tým účelom, aby získal dôkaz, že bol hospitalizovaný. Údajný zlý zdravotný stav používa aj na ďalšie výhody - poberanie príspevkov z ÚPSVaR, ale aj na prekážku schopnosti pracovať, resp. možnosti hľadať si prácu. V prebiehajúcich trestných konaniach opakovane nedal súhlas, aby sa pojednávalo bez jeho neprítomnosti, no v tomto konaní o znížení výživného súhlas dal, lebo tu má právny záujem na výsledku v konaní. Súd v tomto konaní sa striktne pridržiaval a riadil rozhodnutím súdu zníženia výživného na jej sestru C. z predchádzajúceho konania č. 30P 254/2014 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu 21CoP 6/2015. Za podstatnú zmenu pomerov na strane navrhovateľa súd považoval zhoršenie jeho zdravotného stavu, v dôsledku ktorého bol dlhodobo práceneschopný od 15. 1. 2014 do 26. 6. 2015, ktorá bola preukázaná v konaní 30P 354/2014. Odvolateľka poznamenáva, že tento nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľ súdu nepreukázal. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov vyplýva, že mu bola znížená pomoc v hmotnej núdzi, ktorá mu bola vyplácaná a priznaná na základe predloženej PN od 15. 1. 2014. Keďže posudkový lekár potvrdil, že nepriaznivý zdravotný stav u menovaného netrvá, od júla 2014 mu ochranný príspevok bol odňatý. Odporkyňa poznamenáva, že navrhovateľ nie je osobou vedenou v Sociálnej poisťovni ani nemocensky poistený, nespĺňa podmienky na vyplácanie nemocenských dávok sociálnou poisťovňou. Preto nemohol mať všeobecným lekárom vystavený doklad o práceneschopnosti na tlačive sociálnej poisťovne. Navrhovateľ neudáva ÚPSVaR pravdivé údaje o svojom majetku, a napriek tomu ho viac ako 5 rokov považujú za občana v hmotnej núdzi. Dlhodobú práceneschopnosť súd ani v tomto konaní nemal objektívne preukázanú. Na výzvu súdu sa všeobecná lekárka MUDr. L. F. k tejto dlhodobej PN nevyjadrila. Súd tento dôkaz nevykonal ani na jej opakovaný návrh. Súd mal potom vychádzať zo znaleckého posudku č. 22/2015, ktorý súdu predložila ako dôkaz s poukazom na závery znaleckých posudkov, z ktorých vyplýva, že C. P. je zdravý a môže riadne pracovať a nič mu nebráni, aby sa zamestnal. Zároveň znalci navrhujú súdu nariadiť mu prísny zákaz konzumu alkoholu. Odvolateľka poukazuje na nepravdivé tvrdenie, že nevedel, že bol vyradený z evidencie nezamestnaných, lebo mama mu nedoručovala, ani neumožnila prevzatie žiadnej pošty, ktorá mu bola určená. Jeho povinnosťou je uviesť úradu adresu pre doručovanie pošty. Navrhovateľ zvolil podobný postup, ako v konaní 30P 354/2014. Odvolateľka má za to, že súd sa dostatočne nevyporiadal s otázkou, aké skutočné mesačné náklady navrhovateľ má a či zodpovedajú so skutočnosťou, ktorú uviedol súdu. Tak isto sa nevyporiadal s otázkou, že jediným jeho príjmom je dávka v hmotnej núdzi. Nevyporiadal sa s majetkom, ktorý zdedil, ktorý má. Tým, že nepredložil náklady na bývanie v roku 2014, to predsa neznamená, že ich neplatil. Vyjadril sa, že v dome býval nepravidelne, ale príspevok na bývanie poberal pravidelne. Odporkyňa musela súdu predložiť SIPO doklady o zaplatení časti nákladov z roku 2014, aby dokázala, že platila a vyvrátila jeho tvrdenie, že neplatil. Pritom v tomto konaní dôkazné bremeno bolo na strane navrhovateľa. Bez dôkazov a len na základe tvrdení navrhovateľa nemohol súd bez náležitého a spoľahlivého objasnenia skutkového stavu veci dospieť k spravodlivému a zákonnému rozhodnutiu. Navrhovateľ zatajil, že má notebook a že si platí internet. Každý účastník konania má právo navrhovať dôkazy. Súd je povinný takéto dôkazy vykonať a nesmie vopred zavrhnúť prijatie listinných dôkazov. Musí prijať všetky predložené a označené dôkazy obidvoma stranami a vo svojom rozhodnutí ich v odôvodnení musí vyhodnotiť. Nevykonanie dôkazu sa považuje za odmietnutie spravodlivosti. Odporkyňa nesúhlasí s rozhodnutím súdu, ktorý na zvýšenie životnej úrovne navrhovateľa neprihliadal v súvislosti s dedičským konaním po nebohej matke, na základe ktorého sa má stať nadobúdateľom finančnej hotovosti, ako aj vlastníkom viacerých nehnuteľností z dôvodu, že rozhodnutie doposiaľ pre podanie odvolania navrhovateľom nenadobudlo právoplatnosť. Z predchádzajúcich konaní je preukázané, že navrhovateľ býval u C. H. aj od 15. 1. 2013 až do marca 2014 a platil jej nájom 120 Eur. Dňa 22. 3. 2014 ho vyhodila z bytu a nasťahoval sa do rodičovského domu na K. XX. V dome vtedy bývala jeho sestra H. E.. Pre neúnosný život s ním sa musela odsťahovať koncom apríla 2014. C. H. otca 22. 3. 2014 vyhodila z bytu a v apríli súhlasila s prevodom nehnuteľnosti na svoju osobu a podpísala kúpnu zmluvu za 20 Eur s tým úmyslom, aby exekútor mu nesiahol na majetok. Naplánovali si to tak, že úradnú cenu pôdy cca 2.500 Eur cez ňu predajú za trhovú cenu a tak spoločne získajú značný majetkový prospech. Je proti dobrým mravom, aby súd bol zhovievavý k otcovi, ktorý viackrát počas manželstva a rozvodového konania, fyzicky pred jej očami napadol mamu, dôsledkom čoho musela podstúpiť operáciu platničky. Krátko na to ju znova fyzicky napadol na verejnosti v prítomnosti Anny H., ktorá ho ešte nabádala, aby ju udrel, čo aj dvakrát urobil. Pred súdom to poprela. Otec sa o nich nestará a míňa zarobené mamine peniaze s C. H.. Na priateľku prevádza svoj majetok a voči nim má dlh na výživnom viac ako 6.000 Eur. Súd uveril jej klamstvám, že do bytu si nasťahovala chlapa s prázdnymi vreckami, ktorého živí na úkor svojej dcéry a že sa o neho stará. Mama nemá žiadne úspory a pritom celý život pracovala, zarábala, šetrila pre nich, živila ich. Otec žil na jej úkor a ešte ju okradol o celoživotné úspory. BSM nie je vyporiadané, ale je preukázané z výpisu banky, že otec už disponuje časťou majetku a to hotovosťou najmenej 63.000 Eur. Súd viac presvedčili klamstvá a lži bez dôkazov navrhovateľa ako jej tvrdenia podložené dôkazom. S poukazom na uvedené navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a návrh o zníženie výživného zamietol a priznaj jej trovy celého konania. 12. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá uviedla, že má za to, že ak má navrhovateľ nejaké zdravotné problémy, tieto súvisia s jeho nadmerným užívaním alkoholických nápojov. 13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie podané ako navrhovateľom, tak i odporkyňou, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP s nariadením pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné a podľa § 388 CSP je dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 14. Odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa navrhovateľ nedostavil. Svoju neúčasť navrhovateľ ospravedlnil zo zdravotných dôvodov. Odvolací súd považoval za potrebné vypočuť navrhovateľa za účelom vyjasnenia rozporov v dôkaznej situácii, najmä aby vysvetlil, aký bol osud peňazí v sume 50.000 Eur, ktoré vybral zo spoločného účtu s manželkou a sumy ďalších cca 13.000 Eur, za ktorú predal osobné motorové vozidlo. Navrhovateľ sa však nedostavil ani na odročené pojednávanie, pričom svoju neúčasť opätovne ospravedlnil zo zdravotných dôvodov. 15. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania prvšieho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane oprávneného alebo na strane povinnej osoby. 16. Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu. 17. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, kde od ostatného rozhodovania o výživnom odporkyne, t.j. od 15. 5. 2013, kedy bolo naposledy prvostupňovým, resp. od 19. 11. 2013, kedy bolo rozhodnuté odvolacím súdom o výživnom, došlo k zmene pomerov ako na strane navrhovateľa, tak aj na strane odporkyne. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola odporkyňa už plnoletá, ale navštevovala 4. ročník gymnázia. Pripravovala sa na štúdium na vysokej škole. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ktorý vydal napadnutý rozsudok, už bola odporkyňa študentkou tretieho ročníka bakalárskeho štúdia na vysokej škole. Počas konania odvolacieho súdu odporkyňa doložila súdu potvrdenie vysokej školy o tom, že v akademickom roku 2016/2017 je študentkou prvého ročníka denného magisterského štúdia na vysokej škole. Z uvedenej skutočnosti prirodzene vyplýva zvýšenie výdavkov na strane odporkyne oproti ostatnému rozhodovaniu o výživnom, a teda zmena pomerov na jej strane. 18. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že navrhovateľ je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 117,40 Eur a naďalej je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Za podstatnú zmenu pomerov na strane navrhovateľa je potrebné považovať zhoršenie zdravotného stavu, v dôsledku ktorého bol dlhodobo práceneschopný od 15. 1. 2014 do 26. 6. 2015 a ďalej od 16. 10. 2015 doposiaľ (t.j. do rozhodnutia súdu prvej inštancie - 24. 2. 2016). 19. V odvolacom konaní navrhovateľ ako dôkaz predložil prepúšťaciu správu Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov z jeho hospitalizácie od 4. 3. 2016 do 14. 3. 2016, v ktorej okrem iných jeho diagnóz je uvedená aj diagnóza „Porucha psychiky a správania, zapríčinená užitím (užívaním) alkoholu: syndróm závislosti, zmiešaná porucha osobnosti.“ Zároveň je v tejto správe uvedené odporúčanie abstinovanie alkoholu, cigariet. Navrhovateľ v odvolacom konaní tiež predložil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov z 21. 3. 2016, z ktorého vyplýva, že mu bola znížená pomoc v hmotnej núdzi na sumu 61,60 Eur mesačne od 1. 3. 2016 z dôvodu, že mu od 1. 3. 2016 bol odňatý príspevok na bývanie, pretože pri dvoch opakovaných návštevách 1. 3. 2016 a 2. 3. 2016 príslušného orgánu na adrese pobytu K. XX, J., na ktorú bol príspevok na bývanie priznaný, nebol navrhovateľ na tejto adrese zastihnutý a v mieste bývania sa nezdržiaval. 20. Matka odporkyne je naďalej zamestnaná v ÚVV Prešov s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.189,39 Eur. Okrem odporkyne má navrhovateľ vyživovaciu povinnosť aj k ďalšej maloletej dcére C. P., nar. XX. 1. XXXX, ktorá je študentkou na strednej škole. 21. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 25. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 26. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 27. Rozsudkom Okresného súdu Prešov 30P 254/2014 zo dňa 17. 12. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 21CoP 6/2015 zo dňa 24. 9. 2015 bolo výživné navrhovateľa na mal. C. P. znížené zo sumy 90 Eur na sumu 55 Eur od 8. 9. 2014 do budúcna. 28. V konaní súdu prvej inštancie bolo ďalej preukázané, že navrhovateľ v dedičskom konaní po svojom nebohom otcovi pod sp. zn. 26D 1411/2010 nadobudol peňažnú hotovosť vo výške 420,38 Eur a ako podielový spoluvlastník nadobudol podiely na nehnuteľnostiach v k. ú. F., ktoré odpredal kúpnou zmluvou svojej priateľke C. H. za 20 Eur. Podľa oznámenia spoločnosti C., s.r.o. mohol z prenájmu týchto pozemkov dosahovať ďalší príjem. Ďalej titulom dedenia po nebohej matke v konaní Okresného súdu v Prešove zo dňa 11. 9. 2015 pod sp. zn. 35D 186/2014 má navrhovateľ nadobudnúť finančné plnenie vo výške 5.513 Eur a podiely na ďalších hnuteľných a nehnuteľných veciach. Ďalej bolo preukázané, že počas manželstva s matkou navrhovateľky navrhovateľ vybral zo spoločného účtu sumu 50.000 Eur a zároveň predal osobné motorové vozidlo za sumu ďalších 13.000 Eur. 29. Navrhovateľ ako súdu prvej inštancie, tak ani odvolaciemu súdu nevysvetlil, aký bol osud uvedených zinkasovaných súm. V týchto intenciách sa odvolací súd nestotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že na uvedené sumy, ktoré navrhovateľ zinkasoval (50.000 Eur +13.000 Eur), a ktorých osud navrhovateľ v súdnom konaní nevysvetlil a nepreukázal, nie je možné v tomto konaní prihliadať vzhľadom na to, že naň prihliadal prvostupňový, resp. odvolací súd pri ostatnom rozhodovaní o výživnom medzi stranami konania. Na tomto konštatovaní odvolacieho súdu nič nemení ani fakt, že ako opakovane uviedla právna zástupkyňa navrhovateľa, predmetné sumy sú predmetom konania o vyporiadanie BSM medzi navrhovateľom a jeho exmanželkou - matkou odporkyne. Je totiž nepochybné, že navrhovateľ zo spoločného majetku s matkou navrhovateľky uvedené sumy zinkasoval, nakladal s nimi, a ich osud súdu nevysvetlil a nepreukázal. Podľa citovaného § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ak by sa navrhovateľ spravoval citovaným ustanovením Zákona o rodine uvedené sumy, resp. čo aj len polovica z nich (ak by odvolací súd vychádzal z toho, že keďže išlo o spoločný majetok s manželkou, navrhovateľ by mal nárok na polovicu z týchto súm) by mu postačovali na plnenie vyživovacej povinnosti pre obe jeho deti na dlhšie obdobie vopred, t.j. ako plnoletú G., tak i maloletú C.. 30. V odvolacom konaní navrhovateľ sám predložil súdu dôkaz o tom, že mu pomoc v hmotnej núdzi bola znížená o príspevok na bývanie, pretože sa vlastnou nedbanlivosťou nezdržiaval na adrese, na ktorú mu príspevok na bývanie bol príslušným orgánom priznaný. Súd na toto konanie povinného rodiča - navrhovateľa prihliada ako na vzdanie sa majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 31. Odvolací súd prihliadajúc najmä na obnos 63.000,- eur považoval návrh na zníženie výživného navrhovateľa na študujúcu dcéru na vysokej škole za nedôvodný a z uvedených dôvodov rozsudok zmenil a návrh zamietol (§ 388 CSP). 32. Rovnako navrhovateľ v konaní súdu prvej inštancie ako ani odvolacieho súdu nepreukázal, či dodržiava odporúčania lekárov, a to abstinovať od alkoholu a cigariet, nakoľko mu bola diagnostikovaná porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu so syndrómom závislosti ako vyplýva z prepúšťacej správy v nemocnici, ktorú do konania navrhovateľ predložil. Unesenie dôkazného bremena navrhovateľa v tomto smere determinuje možnosť súdu prihliadnuť na schopnosti a možnosti povinného - navrhovateľa pri určení jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni v intenciách § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 33. O trovách konania, t.j. ich nepriznaní žiadnemu z účastníkov konania, súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 257 CSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa súd s prihliadnutím na predmet konania vyhodnotil majetkové, sociálne a osobné pomery strán sporu, ich príbuzenský pomer a dopad tohto rozhodnutia na obe strany sporu. 34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).