Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/210/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219031 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113219031.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobkyne: L.. T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., P. 7, zast. Y.. Petrom Rakom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 13, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zast. Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, IČO: 47 231 785, o zrušenie rozhodcovského rozsudku s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11C/168/2013-229 zo dňa 16.05.2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 11C/168/2013-236 zo dňa 28.05.2014 a proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 11C/168/2013 - 281 zo dňa 27.11.2014 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok s tým, že ho opravuje čo do č.k. tak, že správne znie: 11C/168/2013-229 v spojení s opravným uznesením č.k. 11C/168/2013-236 zo dňa 28.05.2014. P o t v r d z u j e uznesenie č.k. 11C/168/2013-281 zo dňa 27.11.2014. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/1836/2012 zo dňa 19.01.2012. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 154,67 eur na účet jej právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetný záväzkový vzťah vyhodnotil ako spotrebiteľský napriek tomu, že žalobkyňa uzatvárala poistnú zmluvu v mene žalovaného, ktorého zastupovala na základe zmluvy o sprostredkovaní poistenia so sebou ako poistníkom. Konštatoval, že žalobkyňa v pozícii poistníka nekonala v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti, keďže uzatvárala pre seba životné poistenie a poistné z tejto zmluvy platila ako fyzická osoba, nie podnikateľka. Následne súd prvej inštancie pristúpil k skúmaniu rozhodcovskej doložky, ktorú vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná. Záverom uviedol, že rozhodcovské konanie jednoznačne znevýhodňuje spotrebiteľa oproti súdnemu konaniu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie vo veci konal napriek tomu, že nebol zaplatený súdny poplatok, čím porušil zásadu rovnosti účastníkov konania. Poukázal na to, že žalobkyňa nie je neprofesionálna a laikom, pretože pôsobila priamo pre žalovaného v oblasti sprostredkovania uzatvárania totožných poistných zmlúv. Mal za to, že do právneho vzťahu vstupoval s informovaným spotrebiteľom. Súd nesprávne skutkovo a právne posúdil individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, lebo táto bola dohodnutá individuálne, na dôkaz čoho žalovaný pripojil viaceré listinné dôkazy. K žiadnemu poškodeniu žalobkyne v rozhodcovskom konaní nedošlo a nebola porušená rovnosť účastníkov v rozhodcovskom konaní. Nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie, že s poukazom na rokovací poriadok boli porušené procesné práva žalobkyne. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyni patrí status spotrebiteľa. Žalovaný jej nikdy nevysvetlil a ani ju nikdy neupozornil na pojem rozhodcovská doložka. Poukázala na to, že akákoľvek rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve je neplatná. Vzhľadom na rokovací poriadok rozhodcovského súdu došlo k porušeniu jej procesných práv ako spotrebiteľa. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 123,70 eur. 4. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 19Co/162/2014, 19Co/163/2014 - 269 zo dňa 23.09.2014 tak, že: Potvrdzuje rozsudok s tým, že ho opravuje čo do č.k. tak, že správne znie: 11C/168/2013 - 229 v spojení s opravným uznesením č.k. 11C/168/2013 - 236 zo dňa 28.05.2014. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu JUDr. Petra Raka, advokáta so sídlom v Prešove v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku trovy odvolacieho konania vo výške 83,87 Eur. Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. 5. Na základe dovolania žalovaného bol predmetný rozsudok odvolacieho súdu uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/148/2015 zo dňa 26.11.2015 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu nebolo žalovanému doručené, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd súc viazaný názorom Najvyššieho súdu po zrušení rozsudku doručil žalovanému vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu. 6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a uznesenie, ako aj konanie im predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolania žalovaného nie sú dôvodné. 7. Prvotnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie riešil je, či predmetný vzťah je spotrebiteľský. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a odkazuje naň. Vzhľadom na námietky žalovaného odvolací súd dopĺňa, že žalobkyňa vystupovala na jednej strane za dodávateľa, a to v rámci svojej obchodnej činnosti. Na druhej strane však vystupovala žalobkyňa ako fyzická osoba - poistník, kde už nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že uzatvárala životné poistenie, čo nemá s predmetom jej obchodnej činnosti nič spoločné. Odvolací súd dodáva, že životné poistenie nemôže súvisieť s obchodnou alebo podnikateľskou činnosťou. Navyše poistenou osobou nie je žalobkyňa, ale jej manžel. V danom prípade je teda naplnená základná požiadavka pre spotrebiteľské zmluvy, a to, že ju uzatvoril dodávateľ (v tomto prípade žalovaný zastúpený svojou sprostredkovateľkou - žalobkyňou) so spotrebiteľom (žalobkyňou - poistníkom). O tom, že žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľka svedčí aj fakt, že v poistnej zmluve je označená rodným číslom. Rodné číslo je pritom identifikátor, ktorý sa bežne v akýchkoľvek zmluvách používa na označenie fyzických osôb - nepodnikateľov. Ak totižto zmluvu uzatvára podnikateľ, uvedie ako identifikátor IČO, resp. iné číslo svojho zápisu v príslušnom registri, na základe ktorého si možno overiť jeho obchodnú činnosť a oprávnenie. Žalobkyňa len v kolónke Zamestnanie uviedla „SZČO“, čím však neoznačila seba ako podnikateľa, ale len svoje povolanie ako zdroj príjmov. 8. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci v súvislosti aj s dôvodmi uvádzanými žalovaným v odvolaní bola otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol a ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného, podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne dojednanou (ako tvrdil žalovaný) a v negatívnom prípade, či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). 9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). 10. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 11. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 12. V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 13. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 14. V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. 15. V danej veci sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou zo dňa 25.06.2013 na Okresnom súde Prešov s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo Všeobecných poistných podmienkach (ďalej len „VPP“). 16. Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 OZ upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm. k/ bola upravená až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008, kým hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 01.04.2004). 17. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča smernica ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“, (čl. 8 smernice). 18. Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ, resp. predtým § 53 ods. 3 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa. 19. Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá: 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa. 20. Odvolací súd konštatuje, že o neplatnú doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porov. uznesenia Krajského súdu v Trnave vo veciach sp. zn. 10CoE/153/2011, sp. zn. 10CoE /30/2011, sp. zn. 10CoE 109/2011). 21. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ je svojím obsahom najbližšie problémovej doložke ,,...vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“. Toto ustanovenie bolo síce do právneho poriadku zavedené až v čase po uzavretí poistnej zmluvy, ale vzhľadom na to, že výpočet neprijateľných podmienok uvedený v ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy nebol taxatívny, nič nebráni tomu, aby súdy aj takúto zmluvnú podmienku posúdili ako neprijateľnú, pričom je potrebné prihliadať aj na to, že s účinnosťou od 01.01.2008 (len pár dní po uzavretí poistnej zmluvy) bola zmluvná podmienka s takýmto obsahom výslovne deklarovaná ako neprijateľná.. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Nejde len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa nezvratné arbitráži. 22. Ako je zrejmé zo smernice, na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O typovú zmluvu vrátane rozhodcovskej doložky ide aj v predmetnej právnej veci. Nepochybne ide o štandardnú typovú zmluvu medzi podnikateľom a spotrebiteľom (čl. 1 ods. 1, čl. 2 písm. b/, c/ Smernice Rady 93/13/EHS). 23. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne („sólo“) vyjednávanie nedávalo zmysel. 24. Môže sa vyskytnúť otázka, či by vôbec spotrebiteľovi napadla myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Tú odvolací súd poukazuje na nutnosť objektívneho posúdenia rozhodcovskej doložky a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ, resp. § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase zavretia zmluvy ) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Odvolací súd tak nadobudol presvedčenie, že aj toto konanie je prejavom nerešpektovania práv spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. 25. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach sa ponúka osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Arbitráž môže fungovať, ale za transparentných podmienok ako efektívny prostriedok ochrany a keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcu ide. 26. Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa; ďalej len ,,ZOS“). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera. 27. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma, a odsudzuje ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku. 28. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. 29. Dodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Dodávateľ musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. 30. Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie ,,najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody (pre porov. § 4 ods. 8 ZOS). 31. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ,,Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“. 32. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení. To platí aj vo vzťahu, keď zmluvný vzťah obsahuje aj vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy, ručiteľské zmluvy, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.). 33. Možnosť zmeny obsahu štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom tzv. súdnou kontrolou (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). 34. Snaha názorovo uprednostniť jednostranný výklad zákona na strane odvolateľa evidentne naráža na ciele práva Európskej únie, ktoré musí štát naplniť. Medzinárodná zmluva vrátane Zmluvy o fungovaní EÚ má po jej ratifikácii prednosť a v hierarchii právnej sily je nad zákonom (čl. 7 ústavy). Lojalita k aktom EÚ je zásadná a rešpektovanie judikatúry súdneho dvora je principiálnou otázkou. Odvolací súd nechce relativizovať význam princípu právnej istoty vyplývajúci z právoplatného rozhodnutia, ale na druhej strane ak ide o výnimočné a závažné okolnosti a naplnenie cieľov práva EÚ, súd ich má naplniť. 35. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice ,,Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou“. 36. Možnosť ponúknuť spotrebiteľovi rozhodcovské konanie nič nemení na podstate povahy individuálne vyjednanej rozhodcovskej doložky. 37. Evidentne ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly, vrátane časti o rozhodcovskom konaní a rovnako je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže meniť formulárovú zmluvu ani obsah rozhodcovskej zmluvy vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Cieľ smernice garantovať súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok sa týka: 1. dodávateľom vopred naformulovaných klauzúl a 2. bez možnosti meniť ich obsah. Je pritom irelevantné, či niektorú časť zmluvy dodávateľ osobitne spotrebiteľovi navrhol. 38. Podľa názoru vyjadreného v odvolaní by platilo, že všetky rozhodcovské zmluvy dohodnuté so spotrebiteľom sú individuálne vyjednané len z dôvodu, že spotrebiteľ uviedol o jeden podpis v zmluve navyše. Úplne by sa strácal cieľ a zmysel súdnej kontroly formulárových podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ nemôže nejako zmeniť. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo odmietnuť, a na otázku, či si rozhodcovskú doložku vymienil, možno iba ťažko odpovedať kladne, keďže jej obsah, vrátane relevantných pravidiel rozhodcovského procesu zjavne nepoznal. 39. Teória prezentovaná v odvolaní je v priamom rozpore s relevantnými ustanoveniami OZ. Tu rovnako platí, že za podmienku, ktorá nie je individuálne vyjednaná, sa považuje podmienka, ktorá bola vopred naformulovaná a spotrebiteľ nemôže meniť jej obsah. Ak by podstatu individuálne vyjednanej zmluvnej podmienky determinovala bez ďalšieho možnosť výberu, zo súdnej kontroly by boli vylúčené všetky formulárové typové zmluvy a doplnky k pôvodnej zmluve, keďže bolo len na spotrebiteľovi, či k formulárovým zmluvám pristúpi. S tým sa odvolací súd nemôže stotožniť, keďže by došlo k popretiu zmyslu a cieľa ochrany práv spotrebiteľa (Smernice 93/13/EHS) a k spochybneniu ochrany a podpory efektívneho vnútorného trhu EÚ očisteného od nemorálnych zmluvných klauzúl. Vo formulároch môžu byť pre spotrebiteľa dôležité, ale aj nepotrebné veci, no spoločným znakom za každých okolností je, že spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah formulára . Buď ho akceptuje alebo zmluva nevznikne. Súdna kontrola bola vytvorená práve z dôvodu ochrany pred diktátom formulárových zmlúv, vrátane formulárových zmien a doplnkov pripravených vopred dodávateľom. Uvedený cieľ žalovaný náležite nedocenil, resp. nesprávne interpretoval, o to viac, že ide o medzinárodný záväzok Slovenskej republiky k EÚ. 40. Tento záver možno vystihnúť z odôvodnenia rozhodnutia súdneho dvora vo veci Pohotovosť/ Korčkovská (bod 50.). Preto aj ochrana poskytovaná súdom vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke je o presadení noriem vyššej právnej sily a záväzku štátu prijať všetky kroky nevyhnutné na to, aby nekalá podmienka spotrebiteľa nezaväzovala. Pri dôslednom aplikovaní judikatúrnych záverov súdneho dvora tak aj súd prvej inštancie ako článok súdnej sústavy EÚ a ako orgán členského štátu EÚ postupoval náležite a rozhodol vecne správne tým, že poskytol ochranu spotrebiteľovi pred nekalou rozhodcovskou doložkou. 41. Moc rozhodcu rozhodovať spory nie je delegovaná zo strany žiadneho verejnoprávneho subjektu (uznesenie ÚS ČR IV. ÚS 130/02). Súd prvej inštancie interpretoval a aplikoval právo v súlade s medzinárodnou zmluvou. 42. Nevhodné predkladanie zmluvných podmienok sa týka smernice Európskeho parlamentu a Rady z 11.5.2005 2005/29 ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („Smernica o nekalých obchodných praktikách“). Odvolací súd pripomína, že OZ v rovine vnútroštátnej zakotvuje normatívne mantinely posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. 43. Na strane žalovaného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si vo svetle vyššie uvedených požiadaviek (nielen formálne) individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere popri nedôslednej argumentácii neboli doložené žiadne relevantné dôkazy podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky. Nie spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale dodávateľa zaťažuje bremeno presvedčivo preukázať individuálne vyjednanie, ani tento aspekt nie je v odvolaní zohľadnený. Z predloženej zmluvy nevyplýva individuálne vyjednaná rozhodcovská doložka a žalovaný neoznačil žiadne iné relevantné dôkazy. Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú doložku, potom by muselo platiť, že si individuálne (podľa predstav spotrebiteľa) vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver rozhodne nemožno prijať. Dôvodne teda možno konštatovať, že žalovaný si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnil. 44. Žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Mohla ju buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom (žalovaným) vopred pripravený a na jej obsahu žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipovala. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie žalovaného, že ide o individuálny návrh žalobkyne na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. 45. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, na ktorú žalovaný poukazoval v odvolaní, že vyjednaniu tejto rozhodcovskej doložky predchádzal záznam sprostredkovateľa poistenia o potrebách klienta, ktorý bol spísaný pri uzatváraní poistnej zmluvy. Ak by sa žalobkyňa rozhodla osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú doložku, zaiste by tento záznam o sprostredkovaní poistenia, aj samotná zmluva neboli na predtlačenom formulári, ale osobitne konkrétne vyjednané a špecifikované tak, aby odrážali to, čo si žalobkyňa individuálne želá. 46. Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve preukazuje, že v danom prípade opäť ide o predtlačený formulár, kde žalobkyňa nemala na výber možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky. Takto predtlačený formulár (aj keď vo forme záznamu sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta), odvolací súd nepovažoval za dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že žalobkyňa individuálne dojednala rozhodcovskú doložku. Na tejto okolnosti nič nemení ani to, že predmetné poistenie bolo dojednané sprostredkovateľom poistenia v zmysle zákona č. 340/2005 Z.z. Sprostredkovateľ poistenia je totiž osobou, ktorá reprezentuje poisťovňu, koná v jej záujme a v jej prospech, čo znamená, že samotná okolnosť takejto formy dojednávania poistného vzťahu nemôže byť na ujmu hodnotenia zmluvných podmienok dojednaných pri tomto poistení v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS. 47. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že do poistného vzťahu so žalobkyňou vstupoval ako s informovaným spotrebiteľom, o čom predkladá ako dôkaz Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, odvolací súd uvádza, že v predmetnej listine je iba zmienka o možnosti využitia inštitútu rozhodcovského konania bez toho, aby v nej boli náležite objasnené rozdiely medzi konaním pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom. 48. Z obsahu spisu a napokon aj tvrdenia samotného žalovaného nevyplýva, že by ako dodávateľ vysvetlil žalobkyni význam rozhodcovskej doložky, pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť tento proces a po preukázateľnom poučení, jej dal na výber sa rozhodnúť. Preto, ak napríklad spotrebiteľ mal vyjednať tento súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. Žalobkyni nebol význam rozhodcovskej doložky vysvetlený nielen v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľke, ale ani v obchodnoprávnom vzťahu, ktorý uzatvoril žalovaný so žalobkyňou ako sprostredkovateľkou. Žalobkyňa teda ani ako sprostredkovateľka nebola poučená o význame a obsahu rozhodcovskej doložky, z čoho vyplýva, že následne ani ako spotrebiteľka o tom nemala vedomosť. Navyše o tom nemohla informovať ani prípadných ďalších spotrebiteľov, s ktorými uzatvárala v mene žalovaného poistné zmluvy. 49. V danej veci je nezanedbateľná aj tá skutočnosť, že v predmetnej veci napr. trovy rozhodcu (276,- Eur) prevyšujú vymáhanú istinu pohľadávky vo výške 102,90 Eur. Už len táto skutočnosť predstavuje neprimeranosť arbitrážneho procesu. 50. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná medzi účastníkmi konania. 51. Predkladanie takto dohodnutých rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže, nevenujú pozornosť tejto časti formuláru, pretože táto doložka je zakotvená do všeobecných zmluvných podmienok vyhotovenej v štandardnej rozhodcovskej zmluve, na samostatnom liste - hárku papiera, odvolací súd považuje za nevhodné. 52. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora a na tú skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky (Mostaza Claro, bod 25. - 27., C 168/05, Océano Grupo Editoria, Asturcom, a iné). 53. Dodávateľ (žalovaný) s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky, má poznať aj dôsledky ich používania. 54. Na týchto záveroch nič nemení ani eventuálne odlišná judikatúra iných súdov, nakoľko v predmetnej veci v zmysle vyššie uvedeného i v zmysle záverov súdu prvej inštancie nemožno konštatovať osobitosť dojednania tejto zmluvnej podmienky v podobe rozhodcovskej doložky. 55. K odvolacej námietke žalovaného, že žalovaná nie je laikom a sama je sprostredkovateľom poistenia, odvolací súd uvádza, že uvedená okolnosť nie je dôvodom na spochybnenie záveru, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nebola dojednaná individuálne a že žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah poistnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva a žalobkyňa to namietala aj v priebehu celého konania, že žalovaným nebola poučená o rozhodcovskej doložke a ani o jej následkoch z nej vyplývajúcich. Je pritom irelevantné, či žalobkyňa uzavretím zmluvy o poistení profitovala ako podnikateľ - sprostredkovateľ poistenia. Listinné dôkazy a vyjadrenia žalovaného nepreukázali, že by v danom prípade bolo došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložke. Žalobca nepreukázal ani z ničoho nevyplýva, že by bola podstata rozhodcovského konania vysvetlená žalobkyni žalovaným v čase, keď mala byť odborne zaškolená ako sprostredkovateľka. Nebolo tiež preukázané, aby bola rozhodcovská doložka jednoznačne individuálne dojednaná. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno považovať iba podpísanie osobitných zmluvných dojednaní vo formulárovej zmluve. 56. Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci správne postupoval, pokiaľ návrhu vyhovel v dôsledku porušenia predpisov zabezpečujúcich ochranu spotrebiteľa a v nadväznosti na túto okolnosť rozsudok rozhodcovského súdu zrušil. 57. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP. 58. Vzhľadom na zrejmú nesprávnosť spočívajúcu v nesprávnom označení čísla konania v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením, odvolací súd postupom podľa § 224 CSP opravil rozsudok v časti čísla konania tak, že správne znie: 11C/168/2013-229 v spojení s opravným uznesením č.k. 11C/168/2013-236 zo dňa 28.05.2014. 59. Napadnutým uznesením č.k. 11C/168/2013 - 281 zo dňa 27.11.2014 súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 331,50 Eur podľa §2 ods. 2 a položky č. 3 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. 60. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie dôvodiac, že o povinnosti nahradiť trovy konania už bolo právoplatne rozhodnuté, preto nemožno o trovách konania rozhodovať znova. 61. Odvolací súd vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie je vecne správne. 62. O trovách konania rozhoduje súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, resp. § 151 ods. 1 O.s.p. V danom prípade súd nerozhodoval o nároku na náhradu trov konania podľa spomínaných procesných predpisov, ale o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. V žiadnom prípade nie je možné zamieňať alebo stotožňovať rozhodnutie o trovách konania s rozhodnutím o poplatkovej povinnosti. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nerozhodoval o náhrade trov konania medzi stranami sporu, ale vyrubil súdny poplatok, ktorý je žalovaný povinný zaplatiť Slovenskej republike, čo sú dva odlišné inštitúty. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 a položky č. 3 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. uložil žalobcovi ako neúspešnej strane povinnosť zaplatiť súdny poplatok, a to vzhľadom na to, že žalobkyňa je ako spotrebiteľka od súdneho poplatku oslobodená. 63. Vzhľadom na to, že odvolací súd potvrdil tak napadnutý rozsudok ako aj napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná a tomu zodpovedá aj výrok o náhrade trov odvolacieho konania postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Súd priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % voči žalovanému. 64. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).