Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Sd/55/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200709 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200709.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa B. S., bytom v W., M. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, AK, ul. Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava-3 proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok dňa 31. marca 2016 takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 17. júna 2015 č. 441 101 7290 0 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1238,43 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Mariána Ďurinu, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím 17. júna 2015 č. 441 101 7290 0 odporkyňa podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 26a ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku z 21. júna 2013 v znení jej doplnenia zo dňa 20. júla 2013 a o prepočet starobného dôchodku. Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že po zrušení jej rozhodnutia zo dňa 30. apríla 2013 č. 441 101 7290 0 rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 2Sd/46/2014-68 z 15. októbra 2014 opätovne posúdila dôchodkové nároky navrhovateľa v súlade s právnym názorom krajského súdu a tiež v zmysle podaní navrhovateľa z 21. júna 2013 a 1. októbra 2010 a 3. júna 2013 a zistila tento skutkový a právny stav: Navrhovateľ žiadosťou z 5. mája 2006 požiadal o priznanie pomerného starobného dôchodku od 1. novembra 2001. O tejto žiadosti bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím č. 411 101 7290 zo 6. júla 2006, ktorým bola jeho žiadosť zamietnutá z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky trvania dôchodkového poistenia v rozsahu uvedenom v § 26a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Toto rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove č. 5Sd/174/2006-8 z 3. októbra 2006. Ďalšou žiadosťou z 1. februára 2007 navrhovateľ požiadal o priznanie pomerného starobného dôchodku po dodatočnom zaplatení poistného na dôchodkové poistenie. Rozhodnutím č. 411 101 7290 zo 7. mája 2007 mu bol podľa § 26a zákona c. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z od 1. februára 2007 priznaný pomerný starobný dôchodok v sume 3 177 Sk mesačne. Po podaní opravného prostriedku bolo vydané zmenové rozhodnutie č. 411 101 7290 0 z 29. novembra 2007, ktorým bol navrhovateľovi pomerný starobný dôchodok zvýšený podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa §259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. po dodatočnom zhodnotení novo preukázanej doby zamestnania od 1. septembra 1956 do 1. septembra 1959. Ďalším zmenovým rozhodnutím, v poradí druhým, z 29. novembra 2007 č. 411 101 7290 0 mu bol pomerný starobný dôchodok zvýšený podľa § 293k zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nakoľko suma dôchodkovej dávky bola vypočítaná z upraveného priemerného mesačného zárobku 4 067 Sk a podľa uvedeného ustanovenia sa prepočíta znova. Ďalším zmenovým rozhodnutím, v poradí tretím, z 29. novembra 2007 č. 411 101 7290 0 bol navrhovateľovi zvýšený pomerný starobný dôchodok podľa § 66 ods. 3 a § 293l ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., keďže pomerný starobný dôchodok mu bol priznaný od 1. februára 2007 a obdobie dodatočne zaplateného poistného po tomto dátume je považované za obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na dôchodkovú dávku. Po podaní žiadosti z 20. decembra 2007, ktorým navrhovateľ žiadal priznať pomerný starobný dôchodok od 5. mája 2003, t. j. tri roky spätne od podania prvej žiadosti o priznanie pomerného starobného dôchodku z 5. mája 2006 bolo vydané zmenová rozhodnutie, v poradí prvé, č. 411 101 7290 0 z 20. februára 2008, ktorým bol navrhovateľovi podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa § 259 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznaný pomerný starobný dôchodok od 1. februára 2004, t. j. tri roky spätne od podania žiadosti z 1. februára 2007. S týmto sa stotožnil aj Krajský súd v Prešove, keď v rozsudku č. 5Sd/155/2007-57 zo dňa 5. septembra 2008 uviedol, že v súlade s ustanovením § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. bolo možné priznať pomerný starobný dôchodok najviac tri roky spätne od podania žiadosti z 1. februára 2007, keďže o prvej žiadosti z 5. mája 2006 rozhodla sociálna poisťovňa právoplatným rozhodnutím č. 4411 101 7290 zo dňa 6. júla 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7. novembra 2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. 5Sd/174/2006-8 z 3. októbra 2006. Ďalšími zmenovými rozhodnutiami, v poradí druhým až šiestym, z 20. februára 2008, všetky pod č. 411 101 7290 0 odporkyňa zosúladila skutkový a právny stav so skutočnosťou, že nárok na pomerný starobný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný tri roky spätne od podania žiadosti o jeho priznanie z 2. februára 2007 a sumu pomerného starobného dôchodku upravila o príslušné zákonné zvýšenia dôchodkovej dávky, ďalej sumu prepočítala v súlade s § 293k zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a novo určenú sumu pomerného starobného dôchodku zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok. Krajský súd rozsudkom č. 5Sd/155/2007-57 z 5. septembra 2008 potvrdil rozhodnutie sociálnej poisťovne zo 7. mája 2007 v spojení s troma zmenovými rozhodnutiami z 29. novembra 2007 a v spojení s ďalšími šiestimi zmenovými rozhodnutiami z 20. februára 2008 ako vecne správne a zákonné. Nakoľko navrhovateľovi márne uplynula lehota na podanie odvolania, predmetný rozsudok a uvedené rozhodnutia sociálnej poisťovne nadobudli právoplatnosť. Navrhovateľovi tak bol priznaný pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, t. j. podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003, za aplikácie ustanovenia § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. Ďalej uviedla, že na nárok na pomerný starobný dôchodok a jeho sumu bolo navrhovateľovi hodnotené celé obdobie dôchodkového poistenia získané v civilnom zamestnaní, pričom mu bol pomerný starobný dôchodok aj zvýšený za obdobia dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na tento dôchodok. V konaní nebolo preukázané získanie iného obdobia dôchodkového poistenia, preto nie je možné priznaný a vyplácaný pomerný starobný dôchodok ďalej zvýšiť. Právny inštitút pomerného starobného dôchodku profesionálneho vojaka odráža úmysel zákonodarcu poskytnúť policajtom, profesionálnym vojakom a vojakom prípravnej služby po ukončení ich profesionálnej služby dávku dôchodkového zabezpečenia v prípade pokračovania v účasti na sociálnom zabezpečení vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Uvedené konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 10/2007. Z dôvodu, že právny inštitút pomerného starobného dôchodku nebol právnou úpravou účinnou od 1. januára 2004, t. j. zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a príslušnými novelizáciami prevzatý a inkorporovaný do súčasne platnej legislatívy, bolo potrebné vyriešiť spôsob výplaty týchto druhov dôchodkových dávok, ako aj spôsob ich financovania z fondov sociálnej poisťovne bez toho, aby nárok na pomerný starobný dôchodok zanikol. Vzhľadom na uvedené zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení obsahuje ustanovenia, podľa ktorých sa pomerný starobný dôchodok považuje za starobný dôchodok. (§ 262 ods. 5 a § 273 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.). V uvedenom kontexte je potrebné vykladať výraz aj „považuje sa“, pričom nedochádza k zániku nároku na pomerný dôchodok, a tento dôchodok naďalej patrí ako pomerný starobný dôchodok. Pokiaľ zákonodarca použil termín „považuje sa“ tento termín treba vykladať tak, že pomerný starobný dôchodok priznaný podľa §26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nie je starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ale sa za taký iba považuje a naďalej je pomerným starobným dôchodkom podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003. Z toho dôvodu navrhovateľovi nebol priznaný starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ale naďalej ste poberateľom dôchodkovej dávky priznanej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, t. j. podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, na ktorý mu boli zhodnotené všetky preukázané civilné obdobia dôchodkového zabezpečenia, resp. poistenia, ktoré je možné hodnotiť podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, resp. poistení. Ďalej uviedla, že z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 12. júna 2013 bolo zistené, že navrhovateľovi bol priznaný od 1. januára 1992 dôchodok za výsluhu rokov podľa § 40 a 43 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý sa od 1. mája 1998 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 94 zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov. Od 1. júla 2002 sa podľa ustanovenia § 125 ods. 12 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Na tento dôchodok mu príslušný orgán sociálneho zabezpečenia zhodnotil dobu vojaka z povolania od 8. marca 1960 do 31. mája 1974 v I. kategórii funkcií aj dobu civilného zamestnania od 1. júna 1974 do 31. decembra 1991 v I. kategórii funkcií. Táto dôchodková dávka je v súlade splatnou legislatívou vyplácaná osobitným orgánom - Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia. Navrhovateľ má teda nárok na dôchodok za výsluhu rokov, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, a ďalej má nárok starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Nárok na ďalší, už tretí dôchodok, podľa všeobecných právnych predpisov vzniknúť nemôže. Na oba poberané dôchodky mu bolo zhodnotené celé preukázané obdobie, teda aj doba profesionálnej služby, aj doba civilného zamestnania a priznanie ďalšieho dôchodku neprichádza do úvahy z dôvodu, že ďalším prípadným hodnotením určitých období by došlo k dvojitému započítaniu doby zamestnania, čo právne predpisy neumožňujú. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ návrh na preskúmanie, ktoré odôvodnil tým, že navrhovateľ od počiatku žiadal o starobný dôchodok, a nie o pomerný dôchodok. Starobný dôchodok mu sociálna poisťovňa nikdy nepriznala. Nakoniec mu bol priznaný len pomerný starobný dôchodok, ktorý je finančne oveľa nižšie ohodnotený ako klasický starobný dôchodok. To vyplýva aj výkladu ustanovenia § 26 ods. 1 k zákonu č. 100/1988 Zb. uvedenom vo „Výklade pracovného práva“. Uviedol, že je nepochybné, že dňa 01.11.1996 dosiahol fyzický vek 55 rokov a zároveň splnil aj podmienku zamestnania najmenej 25 rokov a v tom čase odpracoval minimálne 36 rokov a 233 dní v zamestnaní I. kategórii funkcií a v I. pracovnej kategórii. Do 31.12.1998 mal odpracovaných v zamestnaní I. kategórii funkcií a v I. pracovnej kategórie 38 rokov a 294 dní, t.j. takto: I. kategória funkcií: - vojak základnej služby 08.03.1960 - 30.09.1961...............................572 dní - vojak z povolania v ČSĽA 01.10.1961 - 31.05.1974............................4 626 dní SPOLU: 5 198 dní, t.j. 14 rokov a 88 dní dobu výkonu vojenskej služby I. pracovná kategória - pilot: - Slov-AIR Bratislava 01.06.1974 - 31.12.1991...........................6 423 dní - inšpektor - pilot Letecký úrad 15.01.1992 - 31.10.1996...........................1 752 dní - inšpektor - pilot Letecký úrad 01.11.1996 - 31.12.1998..............................791 dní SPOLU: 8 966 dní, t.j. 24 rokov a 206 dní doby výkonu civilného pilota III. pracovná kategória: - študent SVŠ 01.09.1956 - 31.08.1959...........................1 095 dní - vojenská škola letecká 01.09.1959 - 07.03.1960................................189dní - pilot v Fligh SERVICE + FO 01.01.1999 - 31.12.2001................................914 dní - dobrovoľne dôchodkovo poistená fyzická osoba 22.09.2006 - 01.02.2007................................132 dní SPOLU: 2 330 dní, t.j. 6 rokov a 140 dní k 01.11.1996. t.i. k nároku na starobný dôchodok, má navrhovateľ odpracoval: v I kategórii 36 rokov a 233 dní t.j. (5 198 dní + 6 423 dní + 1 752 dní = 13 673 dní) v III. kategórii 3 roky a 189 dní t.j. (1 096 dní + 189 dní = 1 285 dní) SPOLU: 40 rokov a 57 dní t.j. 14 958 dní od 01.11.1996 do 01.02.2007 po vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľ odpracoval: v I. kategórii 2 roky a 61 dní t.j. 791 dní v III. kategórii 2 roky a 316 dní (914 dní + 132 dní = 1014 dní) SPOLU: 5 rokov a 12 dní t.j. 1 805 dní Spolu má žalobca odpracovanú dobu: 16 494 dní, t.j. 45 rokov a 69 dní (t.j. 5 198 dní + 8 966 dní + 2 330 dní - 16 494 dní) Poukázal na to, že prevažnú časť vojenskej služby u ČSĽA vykonával vo funkcii výkonných letcov ako pilot vrtuľníkov v dopravnom leteckom pluku. V roku 1969 bol vyškrtnutý z členov komunistickej strany, čo malo závažný vplyv na budúcnosť jeho kariéry v dobe tzv. „normalizácie“, najmä na jeho funkčné a profesijné zaradenie u armády. Z vysokej funkcie veliteľa leteckého boja bol preradený postupne na najnižšiu priečku funkcií ako mladší pilot - učiteľ lietania. Keďže nemal ďalšiu perspektívu profesijného a funkčného uplatnenia u armády, preto bol týmito okolnosťami donútený požiadať o uvoľnenie a odchod z armády. V civilnom sektore sa navrhovateľ zamestnal u obchodnej spoločnosti SLOV-AIR Bratislava, kde lietal ako obchodný a dopravný pilot, skúšobný pilot, zalietavač lietadiel a testovací pilot, inštruktor a inšpektor - pilot vrtuľníkov. Je jedným zo zakladateľov leteckej záchrannej služby v bývalom Československu a na Slovensku. Pôsobenie v tomto civilnom zamestnaní malo priamy vplyv na jeho zaradenie v I. pracovnej kategórii podľa § 14 ods. 2 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o zamestnaní členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu. Odporkyňa tomuto faktu však nevenovala dostatočnú pozornosť. Aj Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia mal konať oveľa objektívnejšie a svedomitejšie pri objektívnejšom výpočte výsluhového príspevku, ktorý by vo väčšej miere zhodnotil skutočne odslúženú dobu vojenskej služby vyslúžilca. Obe inštitúcie navzájom kooperujú, takže mohli vzniknuté kolízie správne zosúladiť s požiadavkou navrhovateľa. Z rozsudku krajského súdu, ako aj z vyjadrenia odporkyne vyplýva, že nebolo započítaných 189 dní štúdia na Vojenskej škole leteckej (t.j. od 01.09.1959-07.03.1960), ktoré bolo nepochybne bezprostrednou prípravou na jeho budúce vojenské povolanie. Toto obdobie špeciálneho vojenského štúdia nebolo posudzované ako odslúžené obdobie v I. kategórii funkcií. Vytýkal odporkyni, že uvedené zjavne zľahčuje a neprikladá tomu žiadnu vážnosť bez akéhokoľvek vysvetlenia. Žiadal o započítanie tohto obdobia ako I. kategórie funkcií, hoci v tejto súvislosti poukázal na „Nařízení náčelníka GŠ ČSĽA“ č. 11 zo dňa 02.08.1985, sa jednoznačne uvádza o I. kategórii funkcií, cit.: „ostatní vojenská služba: v dílčích rubrikách součtu dob (roky, mesiace, dni) se uvede veškerá doba strávená ve vojenských školách pri príprave na službu vojaka z povolaní pred přijetím do služebního poměru vojaka z povolaní nebo pred přijetím do ďalší služby. Veškerá služba ve vojenských školách pred přijetím do služebního poměru (další služby) se vvkáže v celkovým součtu (roky, mesiace, dni). Zdôraznil, že tento oficiálny právny dokument Krajský súd v Nitre, ani odporkyňa nedokázali vyvrátiť. Je to jediný právny dokument, ktorý jednoznačne zaraďuje absolventov Vojenskej školy leteckej do I. kategórie funkcií. Za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. Zdôraznil, že absolvoval Vojenskú školu leteckú ako bezprostrednú a ničím neprerušovanú prípravu na budúce povolanie. Preto aj táto doba má byť rešpektovaná a započítaná k jeho prospechu. Hoci ďalej poukázal na tom, že v rozhodnom čase bol už vystavený pôsobeniu prísnych vojenských predpisov, disciplinárnemu poriadku, či dokonca Trestného zákona s osobitnými ustanoveniami o vojenských trestných činoch, čo ostatní jeho vrstovníci v civilných zamestnaniach vôbec nepociťovali a nezaťažovalo ich to. Musel znášať oveľa viac povinností a zodpovednosti ako ostatní jeho vrstovníci, čo malo byť zohľadnené. Povinnosťou odporkyne bolo predložiť Krajskému súdu v Prešove oficiálny rezortný zoznam funkcií MNO ČSSR (platný v rozhodnom čase), ktorý by ju oprávňoval vylúčiť dobu jeho štúdia na Vojenskej leteckej škole z I. kategórie funkcií. Ďalej namietal, že zhovievavosti a benevolencie krajského súdu, v dôsledku ktorých bol ukrátený na svojich nárokoch. Ďalej poukázal na to, že odo dňa 01.01.1992 mu bol priznaný dôchodok za výsluhu rokov. O tento dôchodok požiadal podľa zákona č. 306/1991 Zb., kedy bola možnosť pri posúdení nároku na dôchodok spojiť odslúžené roky v ČSĽA, a aj roky v civile. V tom čase odvádzal odvody do všeobecného dôchodkového systému sociálneho zabezpečenia Pozornosť upriamil na okolnosť, že pri priznaní dôchodku za výsluhu rokov od roku 1992 podľa zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s odslúženými rokmi v ČSĽA a v civile, t.j. 31 rokov a 3 mesiace, zvýhodnená doba výkonného letca musí byť započítaná dvojnásobkom skutočnej doby výkonu týchto funkcií, t. j. v dĺžke 62 rokov. Takto priznaný dôchodok v nezmenených podmienkach pokračoval VÚSZ v priznávaní aj pri ďalšej zmene zákona č. 114/1998 Z.z., a následnou zmenou zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov č. 328/2002 Z.z., od 01.01.2003 a následne až do roku 2006 bez zmenených podmienok už priznaného nároku na výsluhový dôchodok. Považuje za neakceptovateľné, aby sa mu nezhodnocovali roky odpracované v civilnom sektore ako pilotovi v I. pracovnej kategórii, hoci počas celej hodnotenej doby pracoval ako vojenský pilot (§ 138 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb.) a civilný pilot v I. kategórii funkcií a v I. pracovnej kategórii, t.j. dodatočne sa zásadne zmenili podmienky už priznaného výsluhového dôchodku. Uviedol, že je vážne znepokojený postupom odporkyne, ktorá nedostatočne posudzuje zvýhodnenú dobu výkonných letcov a nezapočítala ju dvojnásobkom skutočnej doby výkonu týchto funkcií. Tento fakt hrubo poškodzuje jeho záujmy. Absolútne vylúčenie zhodnotenia doby poistenia v civilnom sektore má za následok horšie zaobchádzanie s navrhovateľom, ako s inými poistencami, ktorí boli poistení pred rokom 1998 vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, alebo pracovali aj v zahraničných systémoch sociálneho poistenia, napr. v bývalej ČSSR a dôchodky a ďalšie sociálne dávky sú priznané a zhodnocované podľa Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení Vytýkal odporkyni, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia nepostupovala dôsledne podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v ktorom v ustanovení § 3 ods. 2 je uvedené, že správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Napadnuté rozhodnutie odporkyne nepovažuje za dostatočne konkrétne a zrozumiteľné, a ako také nemôže byť spoľahlivo, objektívne a ľahko skontrolované občanom SR. Odporkyňa sa vyhla posudzovaniu niektorých odpracovaných dôb. Chýba v ňom úvaha, ktorú použila pri hodnotení dôkazov, najmä z hľadiska rozhodného obdobia a použitia platného zákona. Považuje ho za nezrozumiteľné pre širokú verejnosť. S rozhodnutím odporkyne zásadne nesúhlasí. Žiadal zrušiť priznaný starobný dôchodok podľa § 26a, zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, lebo tento mu nebol priznaný so zákonmi, ktoré platili ku dňu 01.11.1996, pretože ustanovenie § 26a podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok profesionálneho vojaka bolo doplnené do zákona č. 100/1988 Z.z. o sociálnom zabezpečení až v roku 1999, zákonom č. 107/1999 Z.z. s účinnosťou 01.07.1999. Spochybňuje vyhodnotenie celkovej doby vojenskej služby a doby zamestnania navrhovateľa, ako aj dôb zamestnania v I. kategórií funkcií a I. a III. pracovnej kategórii odporkyňou, ktoré ho vážnym spôsobom diskriminuje a poškodzuje. Iný postup by bol v rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť navrhovateľovi vyššiu úroveň jeho zabezpečenia v starobe za dobu výkonu jeho služby (zákon č. 328/2002 Z.z.), a táto kategória poistencov, ako je navrhovateľ by bola v systéme vnútroštátnych poisťovacích a dôchodkových zabezpečovacích systémov znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku. Ďalej zdôraznil, že v jeho veci už raz bolo rozhodnuté dňa 15.10.2014 rozsudkom v mene Slovenskej republiky, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Vytýkal odporkyni, že nerešpektuje rozhodnutia orgánu štátnej moci. Prekážka rozsúdenej veci nastáva vtedy, ak sa má v ďalšom novom konaní prejednať tá istá vec. V skutočnosti znovu išlo o tú istú vec. Odporkyňa vydala fakticky dve rovnaké zamietavé rozhodnutie vyvolajúce opakované súdne konanie o tom istom nároku, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a týka sa to rovnakého predmetu konania a okruhu tých istých osôb. Keďže odporkyňa svoje pôvodné rozhodnutie č. 441 101 7290 0 pred tým istým Krajským súdom v Prešove č. k.: 2Sd/46/2014 nedokázala obhájiť, v dôsledku toho bol vydaný rozsudok na zrušenie jej rozhodnutia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že pomerný starobný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, t. j. podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003, za aplikácie ustanovenia § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaní o nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia a nároku na jej výplatu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Podľa § 26a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov. Podľa § 26a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na pomerný starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Na nárok na pomerný starobný dôchodok a jeho sumu bolo navrhovateľovi hodnotené celé obdobie dôchodkového poistenia získané v civilnom zamestnaní, pričom mu bol pomerný starobný dôchodok zvýšený za obdobia dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na tento dôchodok. V konaní nebolo preukázané získanie iného obdobia dôchodkového poistenia, preto nie je možné priznaný a vyplácaný pomerný starobný dôchodok ďalej zvýšiť. Nakoľko bol právoplatnými rozhodnutiami navrhovateľovi priznaný pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý sa podľa § 262 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení považuje za starobný dôchodok, z uvedeného je zrejmé, že nebol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ale naďalej je poberateľom dôchodkovej dávky priznanej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, t. j. podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, na ktorý mu boli zhodnotené všetky preukázané civilné obdobia dôchodkového zabezpečenia, resp. poistenia, ktoré je možné hodnotiť podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, resp. poistení. Táto dôchodková dávka je v súlade s platnou legislatívou vyplácaná Sociálnou poisťovňou. V konaní o dôchodkových nárokoch navrhovateľa bolo preukázané, že navrhovateľ má nárok na dôchodok za výsluhu rokov, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, ale je naďalej dôchodkom za výsluhu rokov podľa všeobecných predpisov, teda podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a súčasne má nárok na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Nárok na ďalší, už tretí dôchodok, podľa všeobecných právnych predpisov vzniknúť nemôže. Na oba poberané dôchodky bolo navrhovateľovi zhodnotené celé preukázané obdobie, teda aj doba profesionálnej služby aj doba civilného zamestnania a priznanie ďalšieho dôchodku neprichádza do úvahy z dôvodu, že ďalším prípadným hodnotením určitých období by došlo k dvojitému započítaniu doby zamestnania, čo právne predpisy neumožňujú. K písomnému vyjadreniu odporkyne k opravnému prostriedku predložil navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie, kde okrem toho, čo uviedol v návrhu na preskúmanie veci obšírne sa zaoberal tým, že Vojenskú školu leteckú absolvoval od doby od 01.09.1959 do 07.03.1960 v dĺžke 189 dní, ktorá mu bola posudzovaná len ako III. pracovná kategória. Voči takýmto praktikám protestuje. Poukázal na to, že v čase štúdia na tejto škole platil zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov, zákon č. 88/1952 Zb. o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl, potom sociálny zákon č. 101/1964 Zb. a jeho vykonávacia vyhláška č. 102/1964 Zb. V tom čase sa na neho v plnej miere vzťahoval § 2 ods. 1, § 123 písm. h), § 125, § 126, § 127, § 128, § 129 uvedenej vyhlášky. Neskôr bol prijatý ďalší zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení z 12.11.1975 a potom zákon č. 100/1988 Zb. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 10Sd/216/2013 zo dňa 06.06.2014, ktorým vrátil rozhodnutie sociálnej poisťovne, pretože dostatočne nevysvetlila, čo je to ostatná vojenská služba, pretože toto štúdium treba nepochybne považovať za prípravu na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách. Vo vojenskej knižke navrhovateľa je toto obdobie zaznamenané ako „vojenská činná služba“ a treba ju považovať za prípravu na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách. Obdobne je to aj v prípade navrhovateľa. Ďalej podrobne opísal priebeh štúdia na Vojenskej škole leteckej a povinnosti poslucháčov. Priznávanie III. pracovnej kategórie poslucháčom je nedôvodné a kontroverzné. Zaradenie do III. pracovnej kategórie do 01.01.2000 vojaci dovtedy ani nepoznali. Preferovaná I. a II. kategória funkcií v armáde sa musí hodnotiť rovnako, a to už odo dňa nástupu do Vojenskej školy leteckej, pretože sa jedná o službu v ťažkom rizikovom prostredí, ktorá mala negatívny vplyv na kondíciu, telesný a zdravotný stav poslucháča a jeho psychiku, bezpečnosť a hygienu pri práci. Uviedol, že protestuje proti nenaplneniu práv nesprávnym aplikovaním zákonov SP pri priznávaní riadneho starobného dôchodku a to preto, že: 1. SP nedostatočne právne zdôvodnila navrhovateľove predošlé žiadostí o priznanie starobného dôchodku už od prvej podanej žiadosti v roku 2002 až doteraz (3 odvolávanie až na krajský súd). 2. SP nerešpektuje vo svojich rozhodnutiach o priznaní dôchodku rozsudky Krajského súdu v Prešove. 3. Odporkyňa nesprávne priznala „pomerný starobný dôchodok" podľa zákonov o sociálnom poistení až po dovŕšení 60 r. veku a odpracovaní 10 rokov po nároku na výsluhový dôchodok, lebo navrhovateľ spĺňal podmienky na plný starobný dôchodok už v 55 rokoch, t.j. v roku 1996. 4. Nepriznaním starobného dôchodku už od 55 fyzického veku je navrhovateľ poškodzovaný, pretože prevažnú časť pracovného života vykonával služobnú činnosť a prácu v I. kategórií funkcií a I. pracovnej kategórii ako výkonný letec - pilot a pilot - inšpektor (s dvojnásobným počtom odpracovaných rokov) a pomerný starobný dôchodok mu nebol priznaný v súlade so zákonmi, ktoré platili ku dňu dovŕšenia tohto veku a ani neboli dôkladne vzaté na zreteľ dvojnásobne posudzované roky služby výkonného pilota. 5. Odčlenením dávok sociálneho zabezpečenia vojakov zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia od r. 1998 sa zmenou zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od r. 2006 neprepočítali a nevalorizujú sa roky odpracované v civilnom sektore, len roky v I. kategórii funkcií - vojenský pilot, čo má priamy vplyv na výšku a valorizáciu výsluhového dôchodku 6. za odpracované roky ktoré nie sú vojakmi zhodnocované a valorizované boli dávky sociálneho zabezpečenia odvádzané do všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, preto pri prepočítaní starobného dôchodku žiada zohľadniť aj túto dobu zamestnania 7. Navrhovateľ nežiada o tretí dôchodok, ale žiada o zrušenie priznaného „pomerného starobného dôchodku", ktorý je finančne oveľa nižšie ohodnotený ako starobný dôchodok a o spravodlivé a objektívne priznanie starobného dôchodku od dovŕšenia 55 rokov veku, so zvýšením dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľ odpracoval po vzniku nároku na tento dôchodok a celú dobu poistenia vo všeobecnom systéme adekvátne zhodnotiť. 8. Po priznaní a prepočítaní starobného dôchodku navrhovateľ žiada vyplatiť starobný dôchodok so letnou platnosťou 3 roky od uplatnenia nároku, lebo práva na dávky zo sociálneho zabezpečenia nezanikajú uplynutím času. Ďalej uviedol, že sa domáha zrušenia rozhodnutie SP č. 411 101 7290 0 zo dňa 17.06.2015 a vec vrátiť SP na ďalšie konanie .zrušenie pomerného starobného dôchodku podľa § 26a, zákona č. 100/1988 Zb. .priznanie starobného dôchodku k 01.11.1996, kedy dovŕšil 55 rokov a spätné doplatenie 3 roky dôchodkových dávok od podania žiadosti o starobný dôchodok v r. 2013. Odporkyňa predložila súdu doplňujúce vyjadrenie, v ktorom uviedla, že na nárok na pomerný starobný dôchodok a jeho sumy bolo navrhovateľovi hodnotené celé obdobie dôchodkového poistenia získané v civilnom zamestnaní, pričom mu bol pomerný starobný dôchodok aj zvýšený za obdobia dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na tento dôchodok. V konaní nebolo preukázané získanie iného obdobia dôchodkového poistenia, preto nie je možné priznaný a vyplácaný pomerný starobný dôchodok ďalej zvýšiť. Krajský súd podľa § 250l a nasl. ust. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, vypočul zástupkyňu odporkyne, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporkyne a zistil tento skutkový stav: Navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku žiadosťou zo dňa 21.06.2013. Starobný dôchodok žiadal priznať o tri roky spätne. Zároveň sa domáhal prepočtu dôchodku podľa § 274 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení, a to za roky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. pracovnej kategórie. Po zrušení rozhodnutia odporkyne zo dňa 06.09.2013 č. 411 101 7290 rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 3Sd/92/2013-26 zo dňa 3. decembra 2013 rozhodla odporkyňa opätovne preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 17.06.2015 č. 441 101 7290 0. Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že táto rozhodnutím zo dňa 06.07.2006 zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie pomerného starobného dôchodku z dôvodu, že k dňu uplatnenia nároku na dôchodok, t.j. k 05.05.2006 navrhovateľ získal iba 9 rokov a 234 dní obdobia dôchodkového poistenia. Následne rozhodnutím zo dňa 07.05.2007 navrhovateľovi priznala pomerný starobný dôchodok od 01.02.2007 v sume 3.177,-- Sk mesačne podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z.. Rozhodnutie zo dňa 07.05.2007 bolo zmenené rozhodnutím zo dňa 29.11.2007, ktorým odporkyňa podľa §26a zákona č. 100/1988 Zb. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšila navrhovateľovi od 01.02.2007 pomerný starobný dôchodok na sumu 3.726,-- Sk mesačne s tým, že dodatočne bola zhodnotená novopreukázaná doba zamestnania v rozsahu 13 rokov. Ďalším rozhodnutím č. 1 zo dňa 20.02.2008 odporkyňa priznala navrhovateľovi od 01.02.2004 pomerný starobný dôchodok v sume 3.686,-- Sk mesačne podľa § 26a Zákona o sociálnom zabezpečení, § 259 a § 112 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s tým, že týmto rozhodnutím mení rozhodnutie zo dňa 29.11.2007 a rozhodnutiami č. 2 až 6 zo dňa 20.02.2008 bol navrhovateľovi zvýšený podľa príslušnej právnej úpravy „starobný dôchodok“ od 01.12.2004, 24.07.2005, 01.07.2006, 24.08.2006, 06.04.2007. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 25.06.2010 v ustanovení § 262 ods. 1 upravoval, že poistenec, ktorý splnil podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok pred 01. januárom 2004, je po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť alebo invalidný dôchodok, má po 31. decembri 2003 nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona; § 261 ods. 1 druhá až štvrtá veta platia rovnako. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok pred 01. januárom 2004 a k 31. decembru 2003 nebol nepretržite zamestnaný, zvyšuje sa pomerný starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 bez poberania pomerného starobného dôchodku alebo jeho časti alebo invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Poistencovi, ktorému vznikol nárok na výplatu pomerného starobného dôchodku pred 01. januárom 2004, zvyšuje sa pomerný starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006, ak tento zákon neustanovuje inak, a) bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, b) počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti za každých 90 dní dôchodkového poistenia o 0,75 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeral pomerný starobný dôchodok (§ 262 ods. 3). Podľa § 262 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. - obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 uvedené v odseku 2 a v odseku 3 písm. a/ sa považuje za zamestnanie podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ustanovenie § 262 ods. 5 citovaného zákona upravuje, že pomerný starobný dôchodok priznaný pred 01.januárom 2004 a pomerný starobný dôchodok uvedený v odseku 2 sa od 01. januára 2004 považuje za starobný dôchodok. Napriek tomu, že krajský súd vo svojom rozsudku 3Sd/92/2013 uviedol, že v predmetnej veci aplikácia ustanovenia § 262 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení neprichádza do úvahy, pretože navrhovateľovi pomerný starobný dôchodok nebol priznaný pred 01.januárom 2004 a nebol mu priznaný pomerný starobný dôchodok uvedený v ods. 2, a teda nemožno v predmetnej veci konštatovať, že navrhovateľovi priznaný pomerný starobný dôchodok sa považuje za starobný dôchodok, a že ide vo veci o prekážku právoplatne rozhodnutú tak, ako dodatočne argumentuje odporkyňa vo vyjadrení k návrhu na preskúmanie. Ak bola odporkyňa toho názoru, že v predmetnej veci je dôvodná aplikácia ustanovenia § 262 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, potom bola povinná podľa § 209 ods. 4 citovaného zákona tento záver aj skutkovo a právne odôvodniť, čo nerealizoval. Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave má zákonom uložené povinnosti vo vzťahu k náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia v ustanovení § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tak, že v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Odporkyňa sa právnym názorom krajského súdu neriadila. Naďalej zostala nejasným a nezrozumiteľným aplikácia ustanovenia § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení na daný prípad. Naďalej zostalo nezodpovedaným, prečo odporkyňa neposudzovala obdobie štúdia na Vysokej školy leteckej obdobie od 01.09.1959 do 07.03.1960 ako prípravu na jeho budúce vojenské povolanie. Z toho dôvodu aj preskúmavané rozhodnutie odporkyne zo dňa 17.06.2015 č. 441 101 7290 0 je nedostatočne odôvodnené a ako také nepreskúmateľné a z toho dôvodu nezákonné. Preto ho súd podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa v ďalšom konaní bude povinná opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku a v rozhodnutí sa riadne vysporiadať tak s argumentmi navrhovateľa uvedenými v žiadosti o priznaní starobného dôchodku, ako aj s námietkami uvedenými v návrhu na preskúmanie rozhodnutia a v písomnom vyjadrení navrhovateľa k vyjadreniu odporkyne. Pri ďalšom rozhodovaní bude povinnosťou odporkyne rešpektovať právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku spis. zn. 9So/138/2011. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli s právnym zastúpením, a to podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb podľa § 11 ods. 4 Vyhl., a to za tri úkony právnej pomoci v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie navrhovateľa na písomné vyjadrenie odporkyne, účasť na pojednávaní dňa 21.12.2015 po 64,53 EUR + 3 x režijný paušál po 8,39 EUR), jeden úkon za účasť na pojednávaní dňa 31.03.2016 vo výške 66 EUR + režijný paušál 8,58 EUR, ďalej náhradu za stratu času za 18 polhodín na pojednávaní dňa 21.12.2015 vo výške 251,64 EUR, hotové výdavky spojené s cestovným na pojednávaní dňa 21.12.2015 osobným motorovým vozidlom Škoda Fabia Bratislava - Prešov a späť vo výške 198,23 EUR (52,56 EUR + 145,67 EUR), náhradu za stratu času za 18 polhodín cesty na pojednávanie dňa 31.3.2016 vo výške 257,40 EUR (18x14,30 EUR), hotové výdavky spojené s cestovným na pojednávanie dňa 31.3.2016 vo výške 197,82 EUR (52,15 EUR + 145,67 EUR), náklady ubytovania pri cestách na pojednávania 40 EUR (2x20 EUR). S použitím § 11 ods. 4, § 13a ods. 1, § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 vyhlášky, výpočtového základu pre úkony za rok 2015 839 EUR a za rok 2016 858 EUR, sadzby tarifnej odmeny 1/13 za úkon v roku 2015 64,53 EUR a v roku 2016 66 EUR, 1/60 pri strate času v roku 2015 13,98 EUR a v roku 2016 14,30 EUR, 1/100 výšky režijného paušálu v roku 2015 8,39 EUR a v roku 2016 8,58 EUR, s použitím náhrady za 1km cesty podľa Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z.z. vo výške 0,183 EUR/km, s použitím predložených dokladov o spotrebe pohonných hmôt a nákladov na ubytovanie, celkovo súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1238,43 EUR. Súd nepriznal náhradu stravného v sume 28 EUR, pretože podľa § 15 písm. a) vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy. Vo veci stravného nejde o výdavky preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, ide o bežne vynakladané výdavky. Súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť ich na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Mariána Ďurinu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné