Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Sd/46/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200609 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200609.1 Rozhodnutie Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľa H.. E. S., trvale bytom J., H. XXX/X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 17. marca 2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne zo dňa 9. júna 2015 obe pod číslom: 541 016 1746 0. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa 17.03.2015 odporkyňa podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (ďalej len zákona) a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb.) zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 22. októbra 2013 o priznanie starobného dôchodku. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k. 3Sd/67/2014-23 zo dňa 30. septembra 2014 bolo zrušené rozhodnutie odporkyne zo dňa 17. apríla 2014 o zamietnutí jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku. Podľa právneho názoru krajského súdu bola odporkyňa povinná o žiadosti navrhovateľa opätovne rozhodnúť, dôsledne sa zaoberať skutočnosťou vyplývajúcou z výpisu z Rozkazu riaditeľa II. divízie Federálneho ministerstva vnútra vo veciach personálnych, z ktorého vyplýva, že k skončeniu služobného pomeru vo Federálnom policajnom zbore došlo z organizačných dôvodov, vyrovnať sa aj s obsahom listu zo dňa 23. januára 2014, ako aj s námietkami navrhovateľa uvedenými v návrhu na preskúmanie rozhodnutia. V zmysle právneho názoru krajského súdu odporkyňa listom zo dňa 09.12.2014 vykonala zisťovanie, či ku skončeniu služobného pomeru navrhovateľa došlo z organizačných dôvodov, a to na Ministerstve vnútra SR, ktorému boli odporkyňou dňa 19.12.2014 zaslané aj navrhovateľom dodatočne predložené kópie archívneho materiálu z 11. decembra 2014 - Rozkaz riaditeľa II. divízie FMV vo veciach personálnych z 22. decembra 1992 č. 1577. Z odpovede Ministerstva vnútra SR listom zo dňa 17.12.2014 a listom zo dňa 05.01.2015 vyplýva, že služobný pomer navrhovateľa bol skončený podľa čl. 2 písm. c/ ústavného zákona č. 624/1992 Zb. zo dňa 17. decembra 1992 o zániku funkcie sudcov a o skončení pracovných a služobných pomerov v súvislosti so zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Podľa čl. 3 ods. 5 tohto ústavného zákona, policajti ozbrojených bezpečnostných zborov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorým skončil služobný pomer podľa čl. 2 písm. c/, majú nároky ako pri skončení služobného pomeru v dôsledku organizačných zmien. Odporkyňa ďalej v odôvodnení tohto rozhodnutia citovala ustanovenie § 65 ods. 1 zákona, § 21 ods. 1, § 14 ods. 4, § 174 ods. 1, § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Argumentovala, že navrhovateľ v I. kategórii funkcií vykonával službu 14 rokov a 165 dní a v II. kategórii funkcií 5 rokov a 2 dni, spolu 19 rokov a 167 dní. Zo zisteného a preukázaného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľ v I. a II. kategórii funkcií získal menej ako 20 rokov obdobia profesionálnej služby, preto nespĺňa podmienky uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. a nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi dovŕšením 55 ani 57 rokov veku nevznikol. Podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľ taktiež nesplnil, pretože zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie alebo doba trvania výkonu služby v I. a II. kategórii funkcií podľa § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. netrvalo k 31. decembru 1999. Výkon služby navrhovateľ skončil dňa 31. decembra 1992. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania tohto rozhodnutia z dôvodu, že na základe výpisu z Rozkazu riaditeľa II. divízie FMV vo veciach personálnych č. 1577 z 22. decembra 1992 mu dňom 31. decembra 1992 skončil služobný pomer policajta Federálneho policajného zboru. Poukázal na čl. 3 ods. 5 tohto rozkazu, podľa ktorého Policajti ozbrojených bezpečnostných zborov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorým skončil služobný pomer podľa čl. 2 písm. c/, majú nároky ako pri skončení služobného pomeru v dôsledku organizačných zmien. Poukázal aj na § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého občan má nárok na starobný dôchodok ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň písm. b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ako bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, konkrétne citoval § 12 ods. 3 písm. d/ - v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie. Navrhovateľ opätovne uviedol, že z Policajného zboru FMV (nie SR) bol prepustený z dôvodu zániku ČSFR a z dôvodu organizačných zmien v súlade s § 21 ods. 1 písm. b/ z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., čím splnil podmienky nároku na priznanie starobného dôchodku vo veku 55 rokov, t. j. ku dňu 16. októbra 2009. Navrhovateľ namietal aj nezapočítanie doby od 1. januára 1993 do 30. júla 1999 v stredisku vrcholového športu SPK Štrbské Pleso, od 1. augusta 1996 do 30. apríla 2014 VÚCHP Nová Polianka, od 1. mája pracuje na zmluvu v Národnej transfúznej stanici v Poprade. Poukázal, že od 1. januára 1993 bez prerušenia až do súčasnosti pracuje, je dôchodkovo poistený, po 1. januári 2004 jeho nárok sa posudzuje aj podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, čím spĺňa podmienky na priznanie starobného dôchodku. V opravnom prostriedku citoval aj rozsudok NS SR 7So/138/2011, judikát R 83/2013, poukázal na článok 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128. Dôvodil, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzal je v rozpore s obsahom spisov, nakoľko správny orgán nedostatočne subsumoval počet dní, ktoré odpracoval v zamestnaní I. a II. pracovnej kategórie. Poukázal, že dosiahol vek 58 rokov 16.10.2012 a od tohto dátumu má nárok na starobný dôchodok. Žiadal, aby súd rozhodnutie odporkyne zrušil a vrátil veci na ďalšie konanie. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 09.06.2015 navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 17.03.2015 ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul povereného zástupcu odporkyne s tým, že podľa § 250g ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že návrh na preskúmanie rozhodnutia nie je dôvodný. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 22.10.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 16. októbra 2012. Podľa § 65 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je podľa § 65 ods. 2 zákona 62 rokov, ak tento zákon neustanovuje inak. Inak okrem iných ustanovení zákon určuje dôchodkový vek postupom podľa § 274 ods. 1 zákona, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej pre dovŕšenie dôchodkového veku. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1988-100> alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/1988-100>, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1988-100>, c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1988-100>, d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1988-100>, alebo e) 60 rokov Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. sa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedenej v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb. Na účely zníženia dôchodkového veku postupom podľa § 21 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona č. 100/1988 Zb. je možné hodnotiť len I. pracovnú kategóriu, resp. I. kategóriu funkcií. II. pracovná kategória, resp. II. kategória funkcií nemá vplyv na zníženie vekovej podmienky na dovŕšenie dôchodkového veku. Zachovanie nárokov z nej plynúcich je možné iba postupom podľa § 22 zákona č. 100/1988 Zb., teda pri výpočte starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok. Zníženie vekovej podmienky z II. kategórie funkcií je možné iba postupom podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 19 rokov v službe v I. kategórii funkcií, b/ 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 18 rokov v službe v I. kategórii funkcií, c/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 16 rokov v službe v I. kategórii funkcií, alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d/ 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až l/ alebo 15 rokov v službe v I. alebo II. kategórii funkcií. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie v I. pracovnej kategórii alebo služba v I. alebo v II. kategórií funkcií trvali k 31. decembru 1999. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b/ 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 12. septembra 2013 navrhovateľovi bol od 1. januára 1993 priznaný príspevok za službu podľa zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a Zbore hradnej polície. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola navrhovateľovi započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby od 23. júla 1973 do 22. júla 1975 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru profesionálneho vojaka od 23. júla 1975 do 12. júla 1979 v prvej kategórii funkcií, doba služobného pomeru vojaka z povolania od 13. júla 1979 do 31 decembra 1987 v I. kategórii funkcií a doba príslušníka policajného zboru od 1. januára 1988 do 31. decembra 1992 v II. kategórii funkcií. V I. kategórii funkcií navrhovateľ vykonával službu 14 rokov a 165 dní a v II. kategórii funkcií 5 rokov a 2 dni, spolu 19 rokov a 167 dní. Z takto preukázaného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľ v I. a II. kategórii funkcií získal menej ako 20 rokov obdobia profesionálnej služby, preto nespĺňa podmienky uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. a nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55 ani 57 rokov veku navrhovateľovi nevznikol. Podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľ nespĺňa, pretože zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie alebo doba trvania výkonu služby v I. a II. kategórii funkcií podľa § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. netrvalo k 31. decembru 1999. Výkon služby navrhovateľ skončil 31. decembra 1992. Podmienky upravené v § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. musia byť splnené súčasne, v opačnom prípade poistencovi nevzniká nárok na starobný dôchodok (rozsudok NS SR zo dňa 28.10.2009, sp. zn. 9So/62/2009). Predmetný list odporkyne z 23. januára 2014, ktorým bolo navrhovateľovi oznámené, že mu vznikol podľa § 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. nárok na starobný dôchodok dňa 23. januára 2014 vo veku 57 rokov, tento nepodlieha preskúmavaciemu konaniu podľa § 244 a nasl. O.s.p., nakoľko nie je rozhodnutím o dôchodkovej dávke, neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku. Zmenovým rozhodnutím zo dňa 09.06.2015 odporkyňa podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 22. októbra 2013 o priznanie starobného dôchodku. V odôvodnení tohto zmenového rozhodnutia uviedla tú istú skutkovú a právnu argumentáciu ako v rozhodnutí zo dňa 17. marca 2015, avšak doplnila obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto zmenového rozhodnutia za obdobie od 16. októbra 2009 do 31. decembra 2009. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne - z oznámenia Ministerstva vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia zo dňa 05.02.2014 je zrejmé, že navrhovateľ poberá výsluhový dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 01.01.1993 ako príspevok za službu, pričom mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v trvaní 19 rokov a 167 dní. Súd poukazuje, že podľa § 124 ods. 5 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z. z. príspevky za službu, na ktoré vznikol nárok po 27. auguste 1991 podľa § 98 až § 101 zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície v znení neskorších predpisov, ak tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona (zákona č. 328/2002 Z. z.), sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak služobný pomer trval viac ako 15 rokov. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že od účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z., teda od 1. júla 2002, sa na príspevok na službu nevzťahujú doterajšie predpisy, ale príspevok za službu ak služobný pomer trval viac ako 15 rokov sa považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona, to znamená, že na účely zvyšovania príspevku na službu zániku nároku naň a zániku nároku na jeho výplatu sa vzťahuje zákon č. 328/2002 Z. z.. Na rozdiel od príspevku za službu, kedy naň zanikol nárok dosiahnutím 60 rokov veku, nárok na výsluhový dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný príspevok za službu nezaniká dovŕšením veku 60 rokov, ale je doživotnou dávkou výsluhového zabezpečenia, ktorý sa zvyšuje podľa zákona č. 328/2002 Z. z., a teda jeho výplata patrí bývalému policajtovi až do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom zomrel. Krajský súd preskúmal obidve rozhodnutia vydané odporkyňou v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku sp. zn. 7So 119/2010 zo dňa 31.3.2011, v ktorom je okrem iného uvedené: „...ak odporkyňa, ktorej rozhodnutie súd preskúmava, vydá nové rozhodnutie, ktoré nahradí pôvodné rozhodnutie, toto nové rozhodnutie sa stáva predmetom súdneho prieskumu bez toho, aby bol navrhovateľ povinný podávať osobitný prostriedok na jeho preskúmanie. Nové rozhodnutie je teda aj bez opravného prostriedku predmetom konania na súde začatého na základe opravného prostriedku proti pôvodnému rozhodnutiu a tvorí jeden celok.“ Súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia odporkyne sú v súlade so zákonom, a preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne a zákonné potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.