Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/72/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201390 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201390.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu S.. F. N., nar. XX.októbra XXXX, bytom D. č. 3, N., právne zastúpený JUDr. Lukášom Kovaničom, advokátom, so sídlom Kmeťova č. 24, Košice, proti žalovanému Slovenskej advokátskej komore, IČO: 30 795 141, Kolárska č. 4, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 12. septembra 2014 č. 121/7/2014 na základe žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného uznesenie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 121/7/2014 zo dňa 12.septembra 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 564,77 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Lukášovi Kovaničovi do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného uvedeného v úvodnej časti rozsudku a to uznesenia Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo dňa 12.09.2014 č. 121/7/2014, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a priznať žalobcovi náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že napadnutým rozhodnutím podľa § 71 ods. 1 písm. b/, § 63 ods. 2, § 8 ods. 2 písm. b/ zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov bol žalobcovi pozastavený výkon činnosti advokátskeho koncipienta. Žalobca namietal, že s rozhodnutím nesúhlasí. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom a napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné z dôvodov, ktoré špecifikoval tak, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/ a e/ O.s.p.. Žalobca konštatoval, že napadnuté rozhodnutie považuje vzhľadom na zistený skutkový stav a charakter vedeného trestného stíhania za mimoriadne prísny a predovšetkým de facto popierajúci prezumpciu neviny. Konštatoval, že z ďalej namietaných skutočností žalovaný nezobral do úvahy vôbec nič a žalobcovi svojim postupom znemožnil ďalší výkon praxe koncipienta, účasť na advokátskych skúškach a následný výkon advokácie ako povolania, na ktoré sa žalobca dlhodobým štúdiom a praxou pripravoval, a ktoré je v súčasnosti jediným zdrojom príjmov žalobcu a jeho rodiny. Namietal, že žalovaný nebral do úvahy dobromyseľnosť žalobcu pri výkone podnikateľskej činnosti, čo je podľa jeho názoru v rozpore so zásadou ochrany legitímnej dôvery a proporcionality. V súvislosti s touto námietkou poukázal na rozsudok Teleos a i., C-409/04, podľa ktorého platí, že akékoľvek rozdelenie rizika medzi dodávateľom a daňovým úradom v nadväznosti na podvod spôsobený treťou osobou musí byť v súlade so zásadou proporcionality. V ďalšom poukázal na ďalší rozsudok Európskeho súdneho dvora sp. zn.: C-271/06, Netto Supermarkt GmbH & Co. OHG, podľa ktorého bolo by zjavne neprimerané, ak by bola zdaniteľnej osobe pripísaná zodpovednosť za stratu v daňových príjmoch spôsobenú podvodným správaním tretích osôb, na ktoré nemá daná osoba žiadny vplyv a ďalej aj na rozhodnutie vo veci sp. zn.: C-285/11, Bonik EOOD, podľa ktorého potrestanie osoby, ktorá nevedela alebo nemohla vedieť, že uvedené plnenie bolo súčasťou daňového podvodu páchaného dodávajúcim, alebo že iné plnenie tvoriace súčasť predchádzajúceho alebo nasledujúceho stupňa v rámci dodávateľského reťazca bolo súčasťou podvodu na DPH, zamietnutím práva na odpočítanie DPH je nezlučiteľné s pravidlami odpočítania DPH. Založenie systému objektívnej zodpovednosti totiž prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií. Argumentujúc citovanými rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie, ktoré podľa žalobcu chránia dobrú vieru zdaniteľných osôb v daňovom konaní, podľa jeho názoru o to viac je dôvodná ochrana dobrej viery žalobcu žalovaným. Akcentoval, že absolútne nereflektovanie podľa jeho názoru neúmerne prenáša riziko za konanie iných subjektov, navyše veľmi vysokého počtu subjektov bezprostredným postihom ovplyvňujúcim až samotnú sféru pracovného zaradenia, existencie a sociálneho zabezpečenia žalobcu a jeho rodiny, keď žalobcovi pripisuje zodpovednosť za konanie, na ktoré nemá žiadny vplyv a to v rozsahu, ktorý ochrana iných práv (v tomto prípade analogický zmysel príslušných ustanovení Zákona o advokácii) rozhodne nevyžaduje. Žalobca nepoprel, že obchody opísané v uznesení sa vzhľadom na jeho predchádzajúcu činnosť - obchodovanie s komoditami stali, ale pri splnení všetkých účtovných a daňových povinností dotknutých firiem. Ďalej vyčítal žalovanému, že nebral do úvahy ani postoj žalobcu v trestnom konaní, kde žalobca aktívne a dobromyseľne pristupoval k úkonom orgánov činných v trestnom konaní a vedomí si splnenia všetkých zákonných povinností pri vykonávaní podnikateľskej činnosti v zmätku po vznesení obvinenia ani nepodával sťažnosť proti uznesenie o vznesení obvinenia v presvedčení, že celá vec voči jeho osobe je iba omylom. Žalobca ďalej poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa žalovaný vyrovnal s postojom žalobcu k skutku kladenému mu za vinu, ani s tvrdeniami prezentovanými na zasadnutí predsedníctva žalovaného dňa 12.09.2014, či a prečo tieto tvrdenia nepovažoval vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia za relevantné, resp. či a akým spôsobom ovplyvnili úvahu žalovaného pri jeho rozhodovaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa žalobcu rozhodnutie a jeho odôvodnenie považuje za prejav formalistickej aplikácie § 8 ods. 2 písm. b/ Zákona o advokácii, vzbudzuje jednoznačne jednosmerné nahliadnutie na vec bez zohľadnenia viacerých relevantných skutočností, žiadnym spôsobom nevysvetľuje úvahu rozhodujúceho orgánu pri vynesení rozhodnutia umožnenú zákonodarcom a v konečnom dôsledku je preto nepostačujúce, nezrozumiteľné a arbitrárne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca tvrdí, že tak skutkové a právne posúdenie danej veci nebolo v dôsledku týchto skutočností žalovaným uskutočnené v súlade so zákonom. V súlade so zásadou zákonnosti individuálnych správnych aktov aplikovanou na daný prípad znamená, že rozhodnutie, ktoré sa napáda, je nezákonné. Žalovaný sa k veci vyjadril v písomnom podaní zo dňa 20.01.2015 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že so žalobnými námietkami sa nestotožňuje, pričom nie je sporné, že proti žalobcovi bolo vznesené obvinenie. Podľa uznesenia sp. zn.: ČVS: KÚFS - 46/7027-V-2013 zo dňa 21.05.2014 bolo vznesené obvinenie proti žalobcovi a ďalším 21 osobám pre závažnú trestnú činnosť. Členovia Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory sa na svojom zasadnutí konanom dňa 12.09.2014 podrobne oboznámili ako s výrokovou časťou, tak i s odôvodnením uznesenia o vznesení obvinenia a z obsahu uznesenia museli konštatovať, že obvinenie je vznesené pre rozsiahlu, dlhší čas trvajúcu závažnú trestnú činnosť, ktorá mala byť spáchaná viacerými v uznesení uvedenými osobami a na území viacerých štátov. Pred prijatím rozhodnutia žalovaný poskytol v plnej miere žalobcovi priestor na to, aby k vznesenému obvineniu poskytol svoje vysvetlenie. Listom zo dňa 05.08.2014 č. 2115/1013-dr.K1/Sk žalobcu požiadal o podanie informácie, či proti uzneseniu podal sťažnosť, a ak áno, ako bolo o sťažnosti rozhodnuté. Žalobca na tento list nereagoval a oznámenie nezaslal. Listom zo dňa 22.08.2014 č. 7/2014-JUDr.K1/ Sk bol žalobca pozvaný na zasadnutie Predsedníctva SAK a opakovane požiadaný o vyjadrenie sa k trestnému stíhaniu osobnou účasťou na zasadnutí predsedníctva, prípadne písomným podaním. Predsedníctvo SAK zistilo, že žalobca proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť nepodal a vysvetlenie, ktoré uviedol na zasadnutí 12.09.2014 členov Predsedníctva SAK nepresvedčilo, že postup podľa § 8 ods. 2 písm. b/ Zákona o advokácii by bol neprimeraný. Skutkový stav pre prijatie rozhodnutia podľa § 8 ods. 2 písm. b/ Zákona o advokácii bol podľa dostupných možností zistený, boli dané dôvody na pozastavenie výkonu činnosti advokátskeho koncipienta a rozhodnutie nie je prijaté pre nesprávne právne posúdenie veci. Zákonom o advokácii bola kompetencia rozhodovať o pozastavení výkonu advokácie zverená samosprávnej stavovskej organizácii, menovite jej orgánu Predsedníctvu Slovenskej advokátskej komory podľa § 8 a § 71 ods. 1 písm. d/. Dôvodom na rozhodovanie, či podľa §8 ods. 2 písm. b/ Zákona o advokácii pozastaviť výkon advokácie, alebo nie, je výlučne skutočnosť, že voči advokátovi alebo advokátskemu koncipientovi bolo začaté trestné stíhanie. Predsedníctva SAK riadne zistilo, že voči žalobcovi bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin podrobne opísaný v uznesení vyšetrovateľa a malo tiež preukázané, že sťažnosť si žalobca proti uzneseniu nepodal. Predsedníctvo SAK, ktoré sa oboznámilo s obsahom vyššie uvedeného uznesenia, rozhodlo pozastaviť výkon činnosti advokátskeho koncipienta žalobcovi, pretože bolo presvedčené, že konanie žalobcu uvedené vo vyššie uvedenom uznesení spôsobuje narušenie dôvery v bezúhonnosť žalobcu, čo poškodzuje dobré meno advokácie a znižuje dôveru občanov voči advokátskemu stavu. Posudzovať otázku, či v trestnom konaní bude žalobcovi preukázaná vina, nie je oprávnením ani povinnosťou orgánu komory. Z obsahu rozhodnutia Predsedníctva SAK č. 121/7/2014 zo dňa 12.09.2014 je zrejmé, kto, ako a z akých dôvodov rozhodol, v rozhodnutí sú uvedené všetky náležitosti a v odôvodnení rozhodnutia je zrozumiteľne uvedené, prečo Predsedníctvo SAK rozhodlo o pozastavení výkonu činnosti advokátskeho koncipienta. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá upravuje správne súdnictvo. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. - v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. - rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Druhá hlava piatej časti O.s.p. upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov v § 247 ods. 1 tak, že podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 citovaného rozhodnutia - pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odseku 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Z ustanovenia zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, konkrétne § 11 ods.1 vyplýva, že proti rozhodnutiu komory o pozastavení výkonu advokácie podľa § 8 nie je prípustný opravný prostriedok a toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť jeho doručením; rozhodnutie je preskúmateľné súdom na základe žaloby podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku, sú podmienky konania splnené. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že uznesením vydaným pod č. 121/7/2014 zo dňa 12.09.2014 Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory podľa § 71 ods.1 písm. b/, § 63 ods. 2, § 8 ods. 2 písm. b/ Zákona o advokácii pozastavilo K.. F. N., nar. 04.10.1972, výkon činností advokátskeho koncipienta. Výrok rozhodnutia žalovaný odôvodnil tým, že dňa 05.08.2014 mu bolo doručené oznámenie vyšetrovateľa Kriminálneho úradu finančnej správy, odboru závažnej colnej a daňovej kriminality, pobočka Východ Prešov, pracovisko Košice, sp. zn.: ČVS: KÚFS-46/7027-V-2013 zo dňa 21.05.2014 o vznesení obvinenia voči žalobcovi pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 Trestného zákona s tým, že proti tomuto uzneseniu žalobca nepodal sťažnosť. Žalovaný uviedol, že trestného činu sa mal žalobca dopustiť tak, že za obdobie od 01.01.2012 do 31.08.2013 v Košiciach, Rožňave a inde v spoločnom úmysle skrátiť štátny rozpočet Slovenskej republiky na spotrebnej dani z minerálneho oleja a na dani z pridanej hodnoty, po predchádzajúcej dohode s obvineným J.P. za dohodnutú odmenu vystavoval fiktívne faktúry a dodacie listy ako bývalý konateľ spoločnosti DESDEL, s.r.o. a ako bývalý konateľ spoločnosti Najreality s.r.o. znejúce na motorovú naftu a zároveň zasielal získané finančné prostriedky z predaja motorovej nafty na účet spoločnosti Europehill Kft. vedenom v F. a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX a na účet spoločnosti LIG OIL s.r.o. vedený v F., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, ktoré ako konateľ spoločnosti DESDEL, s.r.o., predtým prijal od koncových odberateľov motorovej nafty na účet spoločnosti DESDEL, s.r.o., vedený v N., č.ú.: XXXXXXXX/XXXX. Poukázal na to, že Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory je príslušným orgánom na rozhodnutie vo veci podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Zákona o advokácii a na ustanovenie § 63 ods. 2 tohto právneho predpisu. Citoval, že podľa § 8 ods. 2 písm. b/ Zákona o advokácii môže komora pozastaviť výkon advokácie tomu, proti komu sa začalo trestné stíhanie za trestný čin do právoplatného rozhodnutia vo veci a podľa § 30 ods. 1 Organizačného poriadku predsedníctvo umožní advokátovi osobne sa vyjadriť k dôvodom, pre ktoré rozhoduje o jeho vyčiarknutí zo zoznamu advokátov alebo o pozastavení výkonu advokácie. O tejto možnosti ho vhodným spôsobom upovedomí. Advokát, ktorý sa nemôže osobne zúčastniť na rokovaní predsedníctva komory, na ktorom sa má rozhodovať o jeho vyčiarknutí zo zoznamu advokátov alebo o pozastavení jeho výkonu advokácie, môže poslať komore písomné vyjadrenie k dôvodom rozhodnutia. Odsek 5 § 30 Organizačného poriadku upravuje, že sa ustanovenie § 1 až 3 primerane použijú na konanie o vyčiarknutí zo zoznamu advokátskych koncipientov a na konanie o pozastavení výkonu činnosti advokátskeho koncipienta. Kancelária komory listami zo dňa 22.08.2014, ktoré zasielala doporučene žalobcovi na zasadnutie predsedníctva komory, ktoré sa konalo 12.09.2014 o 15.10 hod. a na zasadnutí sa žalobca zúčastnil osobne. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že sú dôvody na pozastavenie výkonu činnosti advokátskeho koncipienta K.. F. N. ustanovené Zákonom o advokácii a predpismi komory, a preto predsedníctvo komory rozhodlo podľa výroku napadnutého rozhodnutia. Zo spisu je ďalej nesporné, že Kriminálny úrad finančnej správy, odbor závažnej colnej a daňovej kriminality, pobočka Východ Prešov, pracovisko Košice, uznesením zo dňa 21.05.2014 sp. zn.: ČVS: KÚFS-46/7027-V-2013 podľa ustanovenia § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie okrem iných aj proti žalobcovi, ktorí sú obvinení zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. c/, ods. 4 Trestného zákona v spojení s ustanovením § 138 písm. b/ a písm. i/ Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že menovaní sa spoločným konaním po dlhší čas ako organizovaná skupina dopustili skutku tým, že... obvinený F. N. za obdobie od 01.01.2012 do súčasnej doby v Košiciach, Rožňave a inde v spoločnom úmysle skrátiť štátny rozpočet Slovenskej republiky na spotrebnej dani z minerálneho oleja a na dani z pridanej hodnoty, ktorý skutok je podrobne vo výrokovej časti citovaného uznesenia popísaný. Zákon č. 586/2003 Z.z. v ustanovení § 73 ods. 3 vylučuje v predmetnom konaní aplikáciu zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, pretože podľa tohto ustanovenia na konanie podľa tohto zákona sa nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu, ak nie je ustanovené inak. Táto skutočnosť vyplýva aj z ustanovenia § 11 ods. 4 Zákona o advokácii, podľa ktorého rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 vydáva predsedníctvo komory a musí obsahovať a/ označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b/ označenie fyzickej osoby, o ktorej nezapísaní, pozastavení výkonu advokácie alebo vyčiarknutí zo zoznamu advokátov sa rozhodovalo, s uvedením jej mena, priezviska a dátumu narodenia, c/ výrok, d/ odôvodnenie, e/ miesto vydania rozhodnutia, f/ dátum vydania rozhodnutia, g/ podpis štatutárneho orgánu komory, h/ poučenie o opravnom prostriedku a o možnosti preskúmania rozhodnutia súdom. Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 písm. b/ zákona č. 586/2003 Z.z. Komora môže pozastaviť výkon advokácie tomu, proti komu sa začalo trestné stíhanie za trestný čin do právoplatného rozhodnutia vo veci. Z administratívneho spisu žalovaného je nesporné, že listom zo dňa 22.08.2014, ktorý bol žalobcovi doručený 27.08.2014, bol žalobca pozvaný na zasadnutie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory s poukazom na vyššie citované uznesenie s tým, že žalobca mal možnosť sa k veci vyjadriť. Zo spisu súd nezistil, žeby sa žalobca k veci vyjadril a v spise nie je pripojená ani zápisnica z rokovania Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory. Z citovaného ustanovenia § 8 ods. 2 písm. b/ je nesporné, že Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory má fakultatívnu možnosť pozastaviť výkon advokátskemu koncipientovi v prípade, ak je proti nemu vznesené obvinenie z trestného činu, čo však znamená, že tak urobiť nemusí. Teda nejde o obligatórnu povinnosť tak, ako je upravené v § 8 ods. 1. Z citovaných ustanovení § 11 zákona č. 566/2003 Z.z. o advokácii... však nevyplýva, žeby rozhodnutie vydané podľa § 8 ods. 2 písm. b/ nemalo obsahovať odôvodnenie. Z obsahu citovaného napadnutého rozhodnutia žalovaného je bez akýchkoľvek pochybností, že toto rozhodnutie síce formálne má odôvodnenie, ale neobsahuje žiadne zdôvodnenie, prečo žalovaný dospel k záveru, že je dôvodné aplikovať § 8 ods. 2 písm. b/ zákona č. 586/2003 Z.z. a teda súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je nesporné, že v ňom chýba akákoľvek úvaha a je také strohé, akokeby vo veci bolo aplikované ustanovenie §8ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., ktoré obsahuje obligatórne povinnosť žalovaného. Je síce pravdou, že žalovaný absenciu odôvodnenia sa snažil nahradiť vo vyjadrení k žalobe, avšak súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného a doplnenie dôvodov vo vyjadrení k žalobe nemôže nahradiť chýbajúcu právnu argumentáciu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru súdu by Slovenská advokátska komora ako stavovská organizácia mala mať prijaté určité kritériá a na základe týchto v prípadoch fakultatívnej možnosti pozastavenia výkonu činnosti advokátskeho koncipienta aby postihovaný koncipient nemal pocit, že ide o ničím nelimitovanú a vecne nepreskúmateľnú svojvôľu. Teda povinnosťou žalovaného bolo s prihliadnutím na vznesené obvinenie sa s touto otázkou v odôvodnení rozhodnutia aj vyrovnať. V súvislosti s citáciou rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie súd poukazuje na to, že podľa názoru súdu tieto sú aplikovateľné v prípade konania súdu vo vzťahu k rozhodnutiam daňového úradu, resp. Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, nie však vzhľadom na predmet tohto konania. Súd podľa § 250j preskúmal rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v ďalšom konaní je povinný vo veci opätovne rozhodnúť tak, aby vydané rozhodnutie bolo dostatočne a presvedčivo odôvodnené vzhľadom na zistený skutkový stav. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu konania. Právny zástupca žalobcu trovy konania vyčíslil v písomnom podaní zo dňa 14.07.2015 tak, že žiadal priznať: A/ Náhradu zaplateného súdneho poplatku ...........................................................70,00 eur B/ Trovy právneho zastúpenia: 1. Odmena podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v sume 134,00 eur/úkon: - prevzatie a príprava zastúpenie .................................................................134,00 eur - podanie žaloby.............................................................................................134,00 eur - žiadosť o odklad vykonateľnosti....................................................................67,00 eur - účasť na pojednávaní dňa 14.07.2015..........................................................134,00 eur Odmena spolu..........................................................................................................469,00 eur 2. Hotové výdavky podľa § 15 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a podľa časti II., III. zmluvy - režijný paušál: 3x 8,04 eur...............................................................................24,12 eur 1x 8,39 eur.................................................................................8,39 eur spolu............................................................................................................................32,51 eur - cestovné náklady: podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití osobného motorového vozidla ŠKODA RAPID, J 1/ základná náhrada za cestu 1x Košice - Prešov na vyššie uvedené pojednávanie, 0,183 eur/km, t.j. 72 km x 0,183 eur/km...............................................................................13,18 eur 2/ náhrada za spotrebované pohonné hmoty, priemerná spotreba 5,10 l/100 km; spolu 72 km x 5,10 l/100 km, t.j. spotrebovaných 3,67 l x 1,40 eur/l...................................................5,14 eur cestovné náhrady spolu................................................................................................ 18,32 eur - náhrada za stratu času: náhrada za stratu času cestou Košice - Prešov a späť na uvedené pojednávanie, t.j. 1x 3 začatých polhodín, t.j. 3 x 13,98 eur.............................................................................41,94 eur náhrada za stratu času spolu.......................................................................................41,94 eur hotové výdavky spolu.................................................................................................92,77 eur trovy právneho zastúpenia spolu................................................................................561,77 eur trovy konania spolu....................................................................................................631,77 eur. Súd preskúmal predložené vyčíslenie trov konania podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci a dospel k záveru, že je v súlade s ustanoveniami tohto právneho predpisu (§ 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, §15 písm. a/, b/, § 17 ods. 1), a preto uložil povinnosť žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 564,77 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na jeho účet vedený v I., a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Žalobcovi súd nepriznal odmenu za úkon právnej služby a to žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného, pretože táto je súčasťou žaloby, a teda nie sú splnené podmienky § 13a ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. a/ Vyhlášky č. 655/004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.