Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5S/60/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201049 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201049.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobkyne P. T., bytom X. XXXX/X, P. nad O., proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi, Špitalska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Č.j. : D./D zo dňa 14. augusta 2014 na základe žaloby takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako orgán príslušný na konanie podľa § 4 ods. 6 písm. c) zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Správny poriadok“ ) vo veci odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny ( ďalej len „prvostupňový správny orgán“ ) č. P zo dňa 09.06.2014 o nepriznaní dávky a príspevkov od 01.02.2011 do 28.02.2011 podľa § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa § 2 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o priznaní dávky a príspevkov v sume 100,00 Eur od 01.03.2011 do 31.03.2011 a v sume 96,51 Eur od 01.04.2011 do 31.05.2011 podľa § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa § 2, § 10, § 11, § 13, § 17 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodol podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím nepriznal žalobkyni dávku a príspevky od 01.02. 2011 do 28.02.2011 podľa § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa § 2 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o pomoci v hmotnej núdzi“ ) a od 01.03.2011 do 31.03.2011 priznal dávku a príspevky v sume 100,03 Eur a od 01.04.2011 do 31.05.2011 v sume 96,51 Eur podľa § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa § 2, § 10, § 11, § 13 a § 17 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že započítateľný príjem žalobkyne a spoločne posudzovanej osoby pre účely posúdenia hmotnej núdze v mesiaci február 2011 bol v sume 298,37 Eur. Pretože príjem nie je pod hranicou životného minima, t.j. 269,99 Eur, žalobkyňa a spoločne posudzovaná osoba nie sú občanmi v hmotnej núdzi a dávky a príspevky v hmotnej núdzi sa im od 01.02.2011 do 28.02.2011 nepriznávajú. Ďalej prvostupňový správny orgán uviedol, že od 01.03.2011 žalobkyni skončilo vyplácanie rodičovského príspevku, čím sa znížil príjem rodiny. V mesiaci marec 2011 pre účely posúdenia hmotnej núdze mala žalobkyňa započítateľný príjem v sume 108,27 Eur a od 01.04.2011 do 31.05.2011 sa dávka a príspevky k dávke priznávajú v nižšej sume, pretože sa zmenil započítateľný príjem rodiny na sumu 111,79 Eur. Ďalej uviedol, že žalobkyňa vo čas podanom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu uviedla, že sa domnieva, že úrad nemôže zohľadňovať ako príjem rodičovský príspevok vyplácaný v mesiaci február 2011, pretože tento bol zo zákona vyplatený za kalendárny mesiac január 2011. Zákon jasne určil zánik nároku na rodičovský príspevok, ktorý v jej prípade nastal 31.01.2011. Konštatoval, že ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a posúdil opodstatnenosť dôvodov uvedených žalobkyňou v podanom odvolaní. Z predloženého spisu zistil, že žalobkyňa podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi dňa 21.02.2011. Spoločne so žalobkyňou sa posudzuje aj jej nezaopatrený syn W. X., nar. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa okrem iného k žiadosti predložila potvrdenie o zaplatení nájomného a úhrad za plnenia poskytované z užívaním bytu spolu s listom vlastníctva k bytu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne o tom, že nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Žalobkyni bol poskytovaný rodičovský príspevok posledný v sume 190,10 Eur za mesiac január 2011, vyplatený v mesiaci február 2011. Listom zo dňa 18.03.2011 prvostupňový správny orgán vyzval žalobkyňu, aby predložila okrem iného rozsudok súdu o priznaní výživného na dieťa alebo súdom schválenú rodičovskú dohodu alebo potvrdenie, že sa vedie konanie v uvedenej veci. Na základe výzvy žalobkyňa oznámila, že žiadny rozsudok o výživnom nemá, pretože otec dieťaťa sa dobrovoľne o dieťa stará a to tak, že kúpi všetko, čo dieťaťu treba. Dňa 04.04.2011 prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXX rozhodol o nepriznaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k nej z dôvodu, že si neuplatnila zákonné nároky vo forme výživného pre jej nezaopatreného syna. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. AA/XXXX/XXXXX-OPHN zo dňa 06.06.2011 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. Žalobkyňa dňa 20.06.2011 podala žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu na Krajský súd v Prešove, ktorý rozsudkom č.k. 2S/13/2011 - 63 zo dňa 13.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2013 rozhodnutie odvolacieho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žiadne ustanovenia neupresňujú, resp. nešpecifikujú akým spôsobom má žalobkyňa preukázať, že výživné na maloleté dieťa pravidelne mesačne od otca maloletého dieťaťa dostáva. Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Prešove sa odvolací orgán odvolal a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7Sžso/15/2012 zo dňa 24.04.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2013 rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdil. Na základe uvedených rozsudkov rozhodnutím č. D./D zo dňa 13.08.2013 odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 04.04.2011 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, v ktorom uložil prvostupňovému správnemu orgánu doplniť dokazovanie vo veci platenia výživného na nezaopatrené dieťa žalobkyne v intenciách rozsudkov Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Listom zo dňa 18.12.2013 prvostupňový správny orgán vyzval žalobkyňu, aby predložila listinné dôkazy a to dohodu o výživnom na maloleté dieťa a výpis z účtov alebo doklady - šeky o zaplatení výživného na maloletého syna. Dňa 31.12.2013 predložila žalobkyňa úradu výpis z účtu od 01.02.2011 do 30.12.2013, z ktorého je zrejmé, že otec maloletého mesačne prispieval na výživu svojho syna sumou 30 Eur mesačne. Súčasne dňa 31.12.2013 predložila úradu dohodu o výživnom na maloleté dieťa uzatvorenú medzi žalobkyňou a L. X., otcom maloletého syna žalobkyne, v ktorej sa dohodli na výživnom v sume 30 Eur mesačne. Následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. P zo dňa 28.02.2014 rozhodol, že žalobkyňa v mesiaci február 2011 nie je občanom v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa jej dávka v hmotnej núdzi a súčasne, že sa jej od 01.03.2011 do 31.03.2011 priznáva dávka a príspevky v sume 100,03 Eur a od 01.04.2011 do 31.05.2011 v sume 96,50 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolala a žalovaný ako odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím č. D./D zo dňa 05.05.2014 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že žalobkyňa vzniesla námietku zaujatosti zamestnankyne prvostupňového správneho orgánu a tento sa s touto námietkou nevysporiadal. Prvostupňový správny orgán ďalším rozhodnutím č. P zo dňa 09.06.2014 vyhovel námietke zaujatosti žalobkyne a z konania vylúčil označenú zamestnankyňu. Súčasne napadnutým rozhodnutím rozhodol o nároku žalobkyne. Citoval ustanovenia § 2, § 5 ods. 4 písm. h), § 6, § 10 ods. 2 písm. b), § 11, § 13 ods. 2 písm. b), § 17 ods. 2 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov platného od 01.07.2010 do 30.06.2011, § 8 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplní zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých predpisov. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia argumentoval, že žalobkyňa mala v mesiaci február 2011 vyplatený rodičovský príspevok v sume 190,10 Eur, výživné na maloletého syna v sume 30 Eur a prídavok na dieťa z členského štátu EÚ nad sumu prídavku na dieťa v Slovenskej republike v sume 78,27 Eur ( celková suma prídavku na dieťa z členského štátu EÚ je 100,28 Eur ). Celkový príjem žalobkyne a jej syna na účely posudzovania hmotnej núdze v mesiaci február 2011 bol 298,37 Eur. Suma životného minima pre rodinu žalobkyne v mesiaci február 2011 je 269,99 Eur ( 185,38 Eur + 84,61 Eur ). Pretože v mesiaci február 2011 bol príjem žalobkyne a jej syna vyšší ako je životné minimum pre nich, nepovažujú sa v tomto mesiaci za občanov v hmotnej núdzi, nespĺňajú nárok na pomoc v hmotnej núdzi a dávku a príspevky sa im nepriznávajú. K námietke žalobkyne, že rodičovský príspevok nemal byť započítaný do príjmu uviedol, že podľa ustanovenia § 6 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi úrad je povinný skúmať príjem v mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť, to znamená príjem, ktorý bol žiadateľovi v tom ktorom mesiaci reálne vyplatený bez ohľadu na to, za aký mesiac bol tento príjem vyplatený. V mesiaci marec 2011 mala žalobkyňa vyplatené výživné pre maloletého syna v sume 30 Eur a prídavok na dieťa z členského štátu EÚ nad sumu prídavku na dieťa v Slovenskej republike v sume 78,27 Eur. Celkový príjem žalobkyne a jej syna na účely posudzovania hmotnej núdze v mesiaci marec 2011 bol 108,27 Eur. Žalobkyňa a jej syn majú teda nárok na dávku v sume 115,10 Eur, príspevok na zdravotnú starostlivosť v celkovej sume 4 Eur a príspevok na bývanie v sume 89,20 Eur. Celková suma nárokov pre žalobkyňu a jej syna je 208,30 Eur. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa výška dávky a príspevkov určí ako rozdiel medzi sumou nárokov, t.j. 208,30 Eur a sumou príjmov, t.j. 108,27 Eur. Dávka a príspevky v mesiaci marec 2011 pre žalobkyňu a jej syna je 100,03 Eur. Ďalej dôvodil, že v mesiaci apríl 2011 a máj 2011 mala žalobkyňa a jej syn príjem na účely posudzovania hmotnej núdze pozostávajúci z výživného pre jej maloletého syna v sume 30 Eur mesačne a prídavok na dieťa z členského štátu EÚ nad sumu prídavku na dieťa v Slovenskej republike v sume 81,79 Eur mesačne. Celkový príjem na účely posudzovania hmotnej núdze v mesiacoch apríl 2011 a máj 2011 mala žalobkyňa a jej syn v sume 111,79 Eur. Suma nárokov bola v daných mesiacoch rovnaká, ako v mesiaci marec 2011, t.j. 208,30 Eur. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi v mesiacoch apríl 2011 a máj 2011 žalobkyni patrí dávka a príspevky v sume 96,50 Eur mesačne ( 208,30 Eur - 111,79 Eur ). V závere konštatoval, že rozhodnutie postup prvostupňového správneho orgánu v konaní o žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi je v súlade so Zákonom o pomoci v hmotnej núdzi. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného a zdôvodnila žalobu tým, že považuje za sporné, či posledný vyplatený rodičovský príspevok je možné zarátať na účely hmotnej núdze za mesiac, v ktorom bol reálne vyplatený alebo za mesiac, za ktorý podľa Zákona o rodičovskom príspevku bol vyplatený. Zdôvodnila to tým, že jej syn sa narodil 25.01.2008 a tým jej vznikol nárok na rodičovský príspevok, ktorý trval 3 roky, resp. 36 kalendárnych mesiacov. Vyplácal sa na základe Zákona o rodičovskom príspevku o mesiac neskôr, posledný mesiac za ktorý jej rodičovský príspevok patril bol január 2011, kedy syn dovŕšil 3 roky. Nárok na príspevok jej zanikol na základe Zákona o rodičovskom príspevku dňa 31.01.2011. tento posledný rodičovský príspevok bol vyplatený v súlade so zákonom vo februári 2011. Vo februári 2011 zároveň podala žiadosť o dávku v hmotnej núdzi, o ktorej bolo rozhodnuté aj napadnutým rozhodnutím, kde jej bola zamietnutá hmotná núdza za mesiac február 2011 a za nasledovné mesiace jej dávka v hmotnej núdzi priznaná bola. Dôvod zamietnutia stavu hmotnej núdze za mesiac február 2011 bol ten, že sa posledný rodičovský príspevok zarátal do príjmu za mesiac február 2011. Podľa jej názoru sa tento posledný rodičovský príspevok nemal zohľadňovať v mesiaci február 2011, ale za mesiac január 2011, lebo tak to určil Zákon o rodičovskom príspevku. Rodičovský príspevok podľa jej názoru sa má zohľadňovať analogicky ako dávka v hmotnej núdzi. Tá jej napríklad tiež bola naraz vyplatená asi v júni 2014 v sume do 600 Eur, ale za mesiac jún 2014 stále ostala v hmotnej núdzi, bez ohľadu na takýto nadštandardný príjem a to preto, že tých necelých 600 Eur bol súčet jednotlivých dávok za jednotlivé predchádzajúce kalendárne mesiace. Správny orgán tieto dávky aj k jednotlivým mesiacom priradil nepriradil ich teda ako príjem iba k mesiacu jún 2014. Postupoval podľa zákona, nie podľa reálne vyplateného času. Teda dôležité nie je to, kedy bol druh príjmu vyplatený, ale to, za aké obdobie podľa príslušného zákona patrí štátna sociálna dávka, resp. príspevok. Navrhla napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1,2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa a obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Súd podľa § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania. Žalobkyňa a žalovaný svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní ospravedlnili písomnými podaniami zo dňa 08.07.2015 a 10.09.2014 ( správne 10.09.2015 ) a súhlasili s tým, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodol o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny ( ďalej len „prvostupňový správny orgán“ ) vo veci nároku žalobkyne na dávku a príspevky v hmotnej núdzi podľa zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o hmotnej núdzi“ ) v spojení s § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vychádzajúc z námietky žalobkyne uvedenej v žalobe je sporná otázka, či rodičovský príspevok, ktorý bol žalobkyni vyplatený v mesiaci február má byť v mesiaci február započítaný pre účely hmotnej núdze za okolností, keď jej tento príspevok patril podľa zákona č. 280/2002 Z.z. o rodičovskom príspevku ( ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“ ) za mesiac január 2011 a k 31.01.2011 jej nárok na rodičovský príspevok zo zákona zanikol. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých predpisov, o nárokoch pred 1. januárom 2014 sa aj po 31. decembri 2013 rozhoduje podľa zákona účinného do 31. decembra 2013. Podľa § 1 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, tento zákon upravuje právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke , ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Podľa § 2 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Podľa § 6 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, príjem na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o posúdenie hmotnej núdze, zabezpečenie základných životných podmienok a pomoc v hmotnej núdzi; pritom sa prihliada na priemerný mesačný príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobkyňa podala prvostupňovému správnemu orgánu žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi dňa 21.02.2011. Z obsahu žiadosti je zrejmé, že spoločne posudzovanou osobou bol nezaopatrený syn W. X., nar. XX.XX.XXXX. Ku dňu podania žiadosti bolo preukázané, že žalobkyňa poberala rodičovský príspevok vo výške 190,10 Eur mesačne ešte v mesiaci február 2011, výživné na nezaopatreného syna 30 Eur a prídavok na dieťa z členského štátu EÚ nad sumu prídavku na dieťa v Slovenskej republike v sume 78,27 Eur. Jej príjem v mesiaci február bol celkom 298,37 Eur. S námietkou žalobkyne, že rodičovský príspevok, ktorý jej bol vyplatený v mesiaci február 2011 nemal byť pre účely hmotnej núdze započítaný za tento mesiac, pretože rodičovský príspevok jej v podstate podľa Zákona o rodičovskom príspevku patril za mesiac január 2011 sa súd nestotožňuje. Je pravdou, že zákon č. 280/2002 Z.z. o rodičovskom príspevku v § 7 ods. 2 upravuje, že platiteľ vypláca rodičovský príspevok mesačne pozadu a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba splnila nárok na rodičovský príspevok. Ak teda žalobkyni vznikol nárok na rodičovský príspevok do 31.01.2011, posledný príspevok jej mohol byť a aj bol vyplatený v mesiaci február 2011. Zákon o hmotnej núdzi však vo vyššie citovanom ustanovení § 6 upravuje, že príjem na účely posudzovania v hmotnej núdzi, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť. V ustanovení § 5 upravuje tento zákon čo sa za príjem považuje. Neupravuje však čo pojem „príjem“ znamená. „Príjem“ ako ekonomický pojem vo všeobecnosti znamená prírastok peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov ( napr. § 2 ods. 4 písm. f) zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve ) z čoho vyplýva, že príjmom môžu byť len peňažné prostriedky ktoré boli skutočne vyplatené, nie na ktoré vznikol alebo má vzniknúť nárok na ich výplatu. Ak teda žalobkyni bol v mesiaci február 2011 vyplatený rodičovský príspevok ( za mesiac január 2011 ) správne orgány postupovali v súlade so zákonom ( § 6 zákona v hmotnej núdzi ) ak tento rodičovský príspevok započítali ako príjem na účely posudzovania hmotnej núdze za kalendárny mesiac, v ktorom bola žiadosť žalobkyne o dávku a príspevok v hmotnej núdzi podaná ( 21.02.2011 ), t.j. za mesiac február. Podľa § 5 ods. 4 písm. h) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, za príjem sa pri posudzovaní hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi na účely tohto zákona nepovažuje prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa podľa osobitného predpisu alebo dávka toho istého druhu vyplatená v členskom štáte Európskej únie, v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo vo Švajčiarskej konfederácii najviac vo výške prídavku na dieťa ustanovenej osobitným predpisom. Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov platného od 01.07.2010 do 30.06.2011, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 185,38 Eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, b) 129,31 Eur mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 84,61 Eur mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že príjem v mesiaci február 2011 ( 298,37 Eur ) bol u žalobkyne vyšší ako suma životného minima ( 183,38 Eur na žalobkyňu + 84,61 Eur na nezaopatreného syna = 269,37 Eur ). Ak teda správne orgány rozhodli, že za obdobie od 01.02.2011 od 28.02.2011 sa žalobkyňa a spoluposudzovaný syn nepovažujú za občanov v hmotnej núdzi a tým nespĺňajú nárok na pomoc v hmotnej núdzi, postupovali v súlade so zákonom. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, na konanie o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní ( zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ). Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, na konanie o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa nevzťahujú ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60 až 68 Zákona o správnom konaní. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1,2,3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správne orgány v konaní o nároku žalobkyne na dávku a príspevky v hmotnej núdzi postupovali v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku. Rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci a z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, aj akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základne rozhodoval. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná a žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, aj keď bol v konaní úspešný, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.