Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3S/49/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200788 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014200788.1 Rozhodnutie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu rtm. E. P., bytom R. nad Q., C. XXXX, zastúpeného JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, M. R. Štefánika č. 2465, proti žalovanému Veliteľstvu 2. mechanizovanej brigády, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 4, zastúpenému Ministerstvom obrany Slovenskej republiky Bratislava, Kutuzovova č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 12.mája 2014 číslo: 2.mb-132-2/2014-PP na základe žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. mája 2014 číslo: 2.mb-132-2/2014-PP podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p. a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 689,44 Eur, ktoré je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Dušanovi Kmecovi, advokátovi. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 12.5.2014 rozhodol Veliteľ 2. mechanizovanej brigády Prešov plk. O.. E. E., oprávnený v zmysle § 58 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Veliteľa 22. mpr. Michalovce č. EKŠ 17/2011 zo dňa 31.1.2014 o povinnosti profesionálneho vojaka nahradiť škodu na materiáli tak, že podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo veci povinnosti profesionálneho vojaka nahradiť škodu na materiáli ZT II (3 kusy SIMRADOV - prístroje na nočné videnie) na základe dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti potvrdil. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 27.12.2011počas kontroly nočných pozorovacích prístrojov GN XD-4 SIMRAD (ďalej len SMIRAD), 3. mr zastupujúci veliteľ 3. mr rtm. E. T. počas kontroly debny č. 12 a debny č. 13 uloženej v zbrojnom sklade lafetových zbraní v budove B 30 patriaceho do zodpovednosti služby Dozorného roty podporných a zabezpečovacích jednotiek zistil, že v debni č. 12 chýbajú 3 ks SIMRADOV. S.. E. T. počas vykonávania kontrolnej činnosti nemohol otvoriť visiaci zámok na debni č. 12 (ďalej len debna) štandardným kľúčom a spodná pečať (veliteľa roty) nesedela v pečatnom lôžku. Debna č. 13 bola neporušená. V uvedenom čase boli na debni dve pečate. Jedna hore s evidenčným číslom prideleným Výkonnému poddôstojníkovi (nepoškodená v pečatnom lôžku č. 56403) a jedna dole s evidenčným číslom prideleným veliteľovi roty (samostatne vypadávajúca z pečatného lôžka č. 56357). Následne túto skutočnosť rtm. E. T. nahlásil svojmu nadriadenému mjr. O.. D. U.. Ten podľa výpovedi svedkov zabezpečil miesto činu a privolal vojenskú políciu. V nasledujúcich dňoch boli vykonané úkony k veliteľskému šetreniu príčin vzniknutej škody. Písomným rozkazom veliteľa 22 mpr č. 248/2012 zo dňa 28.12.2012 bola stanovená komisia k vyšetreniu predmetnej škody, ktorej predsedom bol v tej dobe veliteľ 1. mr kpt. O.. C. J.. Komisia začala vypočúvanie svedkov, kde zisťovala skutočnosti , ktoré by mali vplyv na uvedenú škodu. V rozkaze bola zverejnená škoda v plnej výške a to 42.186,81 Eur. Komisia si vyžiadala špecifikáciu škody od materiálového funkcionára npor. O.. P. G., ktorú menovaný na základe odborných predpisov a noriem stanovil na 21.009,034 Eur. Z dôvodu nejasností a zistených nezrovnalostí veliteľ 22.mpr písomne požiadal Spoločné centrum materiálového manažmentu Trenčín o určenie správneho výpočtu a usmernenie pri stanovení výšky škody. Následne na základe odborného stanoviska č.: SCMM-46-12/2013-PZPVTaM z januára 2013 bola celková výška škody stanovená na 37.812,01 Eur. Počas vyšetrovania predmetnej škody bolo za pomoci vyšetrovateľa ÚVP Prešov vytipovaných sedem osôb (kpt. O.. T. T., rtm. E. P., rtm. M. J., slob. E. M., slob. H. E., slob. E. E. a slob. E. M.) ktoré sa v mesiaci marec 2012 zúčastnili psychofyziologického overovania pravdovravnosti (tzv. detektor lži). Toto overovanie v dňoch 6. - 8.3.2012 vykonalo oddelenie aplikovanej psychofyziológie Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru SR v Pezinku. Všetci určení funkcionári s psychofyziologickým overovaním pravdovravnosti súhlasili, čo potvrdili aj svojimi podpismi. Dôvodom testovania bolo zistiť, či tieto osoby hovoria pravdu v prípade riešenia predmetnej škody na majetku vojenskej správy. Výsledky tohto odborného psychofyziologického overovania potvrdzujú, že z vyšetrovaných funkcionárov okrem dvoch (rtm. M. J. a slob. E. M.) boli všetci, vrátane rtm. E. P. nepravdovravní. Na základe výsledku odborného skúmania č.: PPZ-KEU-AP-EXP-2012/98-1 zo dňa 12.3.2012 je možné určiť, že rtm. E. P. bol nepravdovravný pri odpovediach na relevantné otázky. Následne v mesiaci máj 2012 komisia obdržala cestou Úradu právnych služieb MO SR uznesenie príslušníka Vojenskej polície o prerušení trestného stíhania, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Škodová komisia dospela k záveru, že naposledy dokázateľne manipulovala s predmetnými SIMRADMI stanovená komisia v mesiaci november 2011 z dôvodu vykonania mimoriadnej inventarizácie za účelom uzatvorenia Spoločnej dohody o hmotnej zodpovednosti medzi Veliteľom 22.mpr Michalovce a Výkonným poddôstojníkom rtm. E. P., s Veliteľom roty kpt. O.. T. T. (ďalej aj „Hmotne zodpovedná osoba“). Na základe výpovedí členov inventarizačnej komisie boli všetky SIMRADY pridelené 3.mr úplné, komisia ich podľa výpovedí svedkov kontrolovala fyzicky po kusoch. Dňa 16.12.2011 odchádzal Výkonný poddôstojník rtm. E. na dovolenku. Pred odchodom vykonal kontrolu SIMRADOV a zapečatil debnu č. 12 svojou pečaťou (obidve pečatné lôžka na debni). Čiže dňa 16.12.2011 boli na debni obidve pečate Výkonného poddôstojníka (č. 56403). Taktiež o tom vykonal zápis do knihy kontrol pod poradovým číslom 33. Následne bola dňa 22.12.2011 vykonávaná kontrola Veliteľom roty kpt. O.. T. T., ktorý jednu pečať výkonného poddôstojníka porušil a po vykonaní kontroly, kde skontroloval počet a nie súhlasnosť evidenčných čísel SIMRADOV debnu uzamkol a zapečatil vlastnou pečaťou č. 56357. Túto jeho výpoveď nepotvrdil žiaden zo svedkov. Vychádzajúc ale zo skutočnosti, že druhý deň boli na debni dve pečate komisia má za to, že v zbrojnom sklade veliteľ roty prítomný bol. Či kontrolu fyzicky vykonal, nie je možné dokázať. Takže na debni bola jedna pečať výkonného poddôstojníka č. 56403 a jedna veliteľa roty č. 56357. Na deň 23.12.2011 bol Veliteľ roty kpt. O.. T. T. určený do celodennej zmeny 22.mpr ako Dozorný 22.mpr. Taktiež v tento deň bol na základe nariadenia veliteľa 22.mpr na zabezpečenie vianočných a novoročných sviatkov č.: 22.mpr-137-33/2011- NS zo dňa 19.12.2011 povinný ako veliteľ roty vykonať fyzickú kontrolu zbraní, teda aj SIMRADOV. P.. O.. T. T. túto kontrolu fyzicky nevykonal, ale ju poslal vykonať rtn. W. R., čo potvrdili aj svedkovia vo svojich výpovediach. S.. W. R. túto kontrolu vykonal, ale skontroloval len súhlasnosť pečatí a neporušenosť debny. Následne Veliteľ roty túto kontrolu vo svojom mene dal zapísať do knihy kontrol lafetových zbraní pod poradovým číslom 38 a vlastnoručne ju podpísal. Komisii sa nepodarilo zistiť, kto tento zápis reálne vykonal. Čo sa týka režimu vstupu do zbrojného skladu lafetových zbraní, komisia nezistila, kto každý do predmetného skladu vstupoval, pretože evidencia vstupov do skladu za dané obdobie neexistuje, pretože nebolo povinnosť ju viesť. Komisia na základe výpovedí svedkov konštatovala, že do skladu mali prístup funkcionári ako velitelia rôt, výkonní poddôstojníci rôt, príslušníci dozornej služby a PrV, ktorí zastupovali jednotlivých funkcionárov. Dňa 20.12.2013 bol rtm. E. P. vypočutý ako dôvodne podozrivá osoba zodpovedná za vznik predmetnej škody, kde bol poučený o právach dôvodne podozrivej osoby zo spôsobenia škody na majetku vojenskej správy, najmä o tom, že má možnosť vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam, ktoré sa týkajú jeho zodpovednosti a zavinenia za spôsobenú škodu a o práve uviesť a predložiť všetky dôkazy a okolnosti, ktoré slúžia na jeho obhajobu a vyvinenie sa zo zodpovednosti za vzniknutú škodu, podávať návrhy a opravné prostriedky. Ďalej bol poučený, že sa môže dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolí a že je povinný navrhnúť a predložiť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe a má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie. Bolo mu oznámené, že základ škody tvorí schodok na jemu zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať (3 ks nočných pozorovacích prístrojov zn. SIMRAD) v celkovej výške 37.812,01 Eur. Ďalej mu bolo oznámené, že za vznik tejto škody je spoluzodpovedný na základe Dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti č.: 22.mpr-7/18-30/3-PP uzatvorenej dňa 22.11.2011 a podľa ktorej bude aj podiel náhrady škody určený hmotne zodpovedným osobám, t j. že bude povinný uhradiť časť škody vo výške jeho priemerného mesačného zárobku pred vznikom škody (§ 189 ods. 3 Zákonníka práce), t. j. 1.207,- Eur a zvyšnú časť vo výške 36.605,01 € bude povinná uhradiť ďalšia spoločne hmotne zodpovedná osoba - jeho nadriadený kpt. Ing. T. T., ktorý je za vznik uvedenej škody spoluzodpovedný. S.. E. P. v zápisnične podanej výpovedi pred vyšetrovacím orgánom, ktorú vlastnoručne podpísal okrem iného uviedol, že za vznik tejto škody sa necíti byť spoluzodpovedný a Dohodu o náhrade škody nie je ochotný uzatvoriť. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti len vtedy, ak preukáže, že schodok nezavinil práve preto, že v dôsledku úmyselného konania tretích osôb mu bolo znemožnené hospodáriť so zverenými hodnotami, čo až do súčasnej doby rtm. Martin P. nepreukázal. Na základe uvedeného škodová komisia veliteľa 22.mpr Michalovce navrhla spracovať dohodu o náhrade škody s rtm. E. P. v zmysle § 185 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe PrV OS SR v znení neskorších predpisov v zodpovedajúcej výške na základe platnej Spoločnej dohody o hmotnej zodpovednosti č. 22.mpr-7/l 8-30/3-PP. V prípade, že zodpovedný funkcionár neuzná svoju zodpovednosť za vznik uvedenej škody a dohodu odmietne uzatvoriť navrhla, aby veliteľ 22.mpr Michalovce vydal Rozhodnutie o peňažitej náhrade škody v celkovej výške 1.207,- € slovom jedentisícdvestosedem eur v zmysle § 186 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov OS SR v znení neskorších predpisov a určil spôsob jej náhrady pre zodpovednú osobu v zmysle platnej legislatívy. Prvostupňový správny orgán, veliteľ 22.mpr Michalovce rozhodol vo veci rozhodnutím o povinnosti profesionálneho vojaka nahradiť škodu pod č. EKŠ 17/2011-2 zo dňa 31.1.2014 tak, že rtm. E. P. je povinný zaplatiť Ministerstvu obrany Slovenskej republiky náhradu škody vo výške 1.207,- € slovom jedentisícdvestosedem eur na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedený. Prvostupňový správny orgán, veliteľ 22.mpr Michalovce rozhodol vo veci rozhodnutím o povinnosti profesionálneho vojaka nahradiť škodu pod č.: EKŠ 17/2011-2 zo dňa 31.1.2014 tak, že S. je povinný zaplatiť Ministerstvu obrany SR náhradu škody vo výške 1.207,- € slovom jedentisícdvestosedem eur vychádzajúc z § 189 zákona č. 311/2011 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Na základe včas podaného odvolania S. podľa § 54 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov proti rozhodnutiu o povinnosti profesionálneho vojaka nahradiť škodu pod č.: EKŠ 17/2011-2 zo dňa 31.1.2014, bola vec predložená veliteľovi 2.mechanizovanej brigády ako odvolaciemu orgánu. V odvolaní rtm. E. P. uviedol: - prvostupňové rozhodnutie o povinnosti profesionálneho vojaka nahradiť škodu č.: EKŠ 17/2011-1 zo dňa 31.1.2014 je nezákonné, pretože bolo vydané v rozpore s ustanovením § 182 a § 186 ods. l Zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a to tým, že má nahradiť škodu, za ktorú podľa dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 22.11.2011 nezodpovedá, pretože má uzatvorenú spoločnú hmotnú zodpovednosť za materiál uložený na budove UB-300, v sklade výkonného poddôstojníka a v sklade zbraní 3.mr a nie ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia o povinnosti profesionálneho vojaka nahradiť škodu č.: EKŠ: 17/2011-2 zo dňa 31.1.2014, že škoda na materiáli vznikla v budove č. B 30., - poukazovanie na výsledky psychofyziologického overovania pravdivosti je právne irelevantné, pretože uvedené overovanie pravdivosti nemá žiadnu oporu v právnom poriadku SR, - dňa 17.12.2011 nastúpil na dovolenku, ktorú čerpal až do 26.12.2011 a v objekte 22.mpr sa v uvedenej dobe nezdržiaval. Po ukončení dovolenky nastúpil do služby dňa 27.12.2011, kedy bolo zistené, že na debni so SIMRADMI bol vymenený visiaci zámok, - dňa 23.12.2011 bol kpt. O.. T. T. v rámci pracovného rozdelenia určený do celodennej zmeny 22.mpr ako Dozorný 22.mpr, čím mu bolo zamestnávateľom priamo znemožnené vykonávať v ten istý deň aj kontrolu zbraní podľa nariadenia veliteľa 22.mpr na zabezpečenie vianočných a novoročných sviatkov. V prípade, ak by opustil pracovné miesto dozorného 22.mpr za účelom vykonania osobnej kontroly zbraní, závažným spôsobom by porušil povinnosti profesionálneho vojaka s následkom ďalšieho postihu a teda nemohol vykonávať dve navzájom si odporujúce činnosti podľa dvoch navzájom protichodných rozhodnutí jeho nadriadených, nemal vytvorené riadne pracovné podmienky a nebolo v jeho možnostiach chrániť zverený majetok, pretože skladovacie priestory slúžia na skladovanie zbraní aj iných jednotiek a do skladu mali prístup aj iné osoby, ktorých vstupy do skladu neboli evidované, - pomýlený a právne zmätočný je záver uvedený v rozhodnutí o povinnosti profesionálneho vojaka nahradiť škodu č.: EKS: 17/2011-2 zo dňa 31.1.2014 a to, že systém uloženia a manipulácie so SIMRADMI (prístroje na nočné videnie) spĺňajú štatút podmienky osobnej dispozície s predmetom po celý čas zodpovedným profesionálnym vojakom, nakoľko predmetné SIMRADY boli uložené nielen v zbrojnom sklade, ale aj v debni, ktorá bola uložená v predmetnom sklade. Hmotné zodpovedné osoby, nemali hmotnú zodpovednosť za zbrojný sklad ale za materiál uložený v debnách, ktoré boli uložené v tomto sklade. Zo zbrojného skladu nezmizla debna, ale materiál z nej, - namietal, že ak bola škoda spôsobená trestným činom, kde boli zistené právne významne skutočnosti: že v rámci trestného konania bola preskúmaná visiaca zámka ako aj kľúče , pričom sa zistilo, že kľúčmi zabezpečenými z útvaru nie je možné odomknúť predloženú visiacu zámku, teda kľúče nie sú príslušné k visiacej zámke, rtm. E. T. počas vykonávania kontrolnej činnosti nemohol otvoriť visiaci zámok na debni č. 12 štandardným kľúčom a spodná pečať (veliteľa roty) nesedela v pečatnom lôžku, že v dobe od 23.12.2011 do 27.12.2011 došlo k odcudzeniu 3 kusov prístrojov na nočné videnie, že do zbrojného skladu lafetových zbraní na budove B 30, vzhľadom na neexistenciu evidencie vstupov, vstúpil „kto každý“, narušil a vymenil visiaci zámok na debni č. 12 a odcudzil 3 kusy prístrojov na nočné videnie SIMRAD, že začaté trestné stíhanie vo veci bolo prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe, čo vylučuje jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu, pretože on konanie páchateľa žiadnym spôsobom neuľahčil. Ďalej žalovaný citoval § 191 ods. l zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov (ďalej len zákon č. 346/2005 Z. z.) a § 182 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len ZP). Uviedol, že odvolací orgán považuje tvrdenie, že prvostupňové rozhodnutie o povinnosti profesionálneho vojaka nahradiť škodu č.: EKŠ 17/2011-2 zo dňa 31.1.2014 je nezákonné z dôvodu, že hmotne zodpovedná osoba na základe spoločnej DoHZ prevzala len materiál uložený na budove UB-300, v sklade výkonného poddôstojníka a v zbrojnom sklade 3.mr a nie v budove B-30 za irelevantné, nakoľko 3.mr má pridelené dva zbrojné sklady (tak ako aj ostatné jednotky 22.mpr) a tiež nie sú umiestnené iba v budove UB-300 (jeden na uloženie ručných zbraní v budove UB-300 a jeden na uloženie lafetových zbraní a SIMRADOV v budove B-30). Taktiež sklad výkonného poddôstojníka sa nenachádza v budove UB-300, ale v budove B-2. Čo sa týka samotnej dohody o hmotnej zodpovednosti, tá neobmedzuje zodpovednosť profesionálneho vojaka len na tie hodnoty, ktoré sú mu zverené pri uzavretí dohody o hmotnej zodpovednosti. Podpísaním dohody o hmotnej zodpovednosti berie na seba profesionálny vojak zodpovednosť za schodok na akýchkoľvek ďalších hodnotách, ktoré budú profesionálnemu vojakovi zverené kedykoľvek po uzavretí dohody, ak pôjde o predmety, ktoré môžu byť predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti. Fakt, že miesto uloženia hodnôt a hodnoty zverené profesionálnemu vojakovi nie sú identifikované priamo v dohode o hmotnej zodpovednosti, nie je na ujmu platnosti takejto dohody. V zmysle žiadneho zákona sa nevyžaduje, aby profesionálny vojak mal tieto predmety sústavne u seba v osobnej opatere, stačí, ak ich má zabezpečené proti zásahu inej osoby. Poukazovanie odvolateľa na výsledky psychofyziologického overovania pravdivosti, že je právne irelevantné, pretože uvedené overovanie pravdivosti nemá žiadnu oporu v právnom poriadku SR považoval odvolací orgán za irelevantné, pretože (tzv. detektor lži, ktorý mimochodom vyznel v neprospech spoločne hmotne zodpovednej osoby S. P.) sa v SR nepovažuje za dôkaznú formu, ale to platí pre trestné konanie a nie pre potreby náhradového konania, tak ako je v tomto prípade. Treba tiež uviesť, že rtm. E.. sa psychofyziologickému overovaniu pravdivosti podrobil dobrovoľne. Čo sa týka vykonávania kontroly zbraní dňa 23.12.2011 pred vianočnými sviatkami, kedy bol do celodennej zmeny 22.mpr ako Dozorný 22.mpr určený kpt. O.. T. T. bolo odvolacím orgánom zistené, že túto kontrolu vyplývajúcu z nariadenia veliteľa 22.mpr na zabezpečenie vianočných a novoročných sviatkov bol povinný vykonať veliteľ 3.mr (v prípade jeho neprítomnosti zastupujúci veliteľ 3.mr) čiže nie len kpt. Ing. T. T., ktorý bol v daný deň určený na výkon celodennej zmeny 22.mpr ako Dozorný 22.mpr. Odvolací orgán mal zato, že kpt. O.. T. T. ako veliteľ 3.mr a profesionálny vojak s dlhoročnou praxou na veliteľských (riadiacich) funkciách a ako osoba hmotne zodpovedná mal na túto skutočnosť včas upozorniť a do celodennej zmeny by nemusel nastúpiť, resp. by mu bol upravený časový harmonogram plnenia úloh počas výkonu celodennej zmeny tak, aby mu bolo umožnené túto kontrolu vykonávať predpísaným spôsobom, poctivo, zodpovedne a v zmysle platných predpisov. Ďalej žalovaný citoval § 178 ods. 2, § 183 ods. 1 ZP, § 119 ods. 1 písm. d), s) zákona č. 346/2005 Z. z. a uviedol, že čo sa týka režimu vstupu do zbrojného skladu lafetových zbraní, nebolo zistené kto každý do predmetného skladu vstupoval, pretože evidencia vstupov do skladu za dané obdobie neexistuje, pretože nebolo povinnosťou ju viesť v zmysle žiadnych interných predpisov. Do skladu mali prístup funkcionári ako velitelia rôt, výkonní poddôstojníci rôt (teda hmotne zodpovedné osoby), príslušníci dozornej služby a PrV, ktorí zastupovali jednotlivých funkcionárov. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zistených skutočností mal odvolací orgán má zato, že veliteľ 22.mpr Michalovce pri vytváraní podmienok pre riadne hospodárenie so zvereným materiálom postupoval v rámci svojich zákonných možností, hlavne vo vzťahu k počtu a rozlohe skladovacích priestorov a možných podmienok pre uloženie zbraní (vrátane SIMRADOV). Podmienky pre uloženie zbraní majú všetky jednotky 22.mpr rovnaké. Nezistil, že by spoločne hmotne zodpovedná osoba ktorou je aj rtm. E. písomne upozornil veliteľa 22.mpr Michalovce, aby odstránil nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré by bránili riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami, ako to mohol a mal urobiť v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Nezistil ani existenciu upozornenia spoločne hmotne zodpovednej osoby rtm. E. P. na akékoľvek nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré by mu bránili v riadnom hospodárení so zverenými hodnotami a stále má platnú dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty. Odvolací orgán ďalej zistil, že spoločne hmotne zodpovedná osoba rtm. E. P., nemal hmotnú zodpovednosť za zbrojný sklad, ale za materiál uložený v debnách, ktoré boli uložené v tomto sklade. Zo zbrojného skladu nezmizla debna, ale materiál z nej. Do uvedenej debny mali prístup len hmotne zodpovedné osoby a len ony mohli s nimi manipulovať. To, že hmotne zodpovedné osoby dovolili manipuláciu s uvedenými debnami (kontrola rtn. W. R., ktorú kpt. O.. T. T. len formálne zapísal) je len na zodpovednosti hmotne zodpovedných osôb. Pri preskúmavaní odvolací organ nezistil žiadnu existenciu upozornenia, námietku alebo sťažnosť spoločne hmotne zodpovednej osoby rtm. E. P., že kpt. O.. T. T. ako hmotne zodpovedná osoba za majetok zverený len jemu na základe dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti, poveril vykonaním kontroly tretiu osobu (rtn. W. R.), to len preukazuje, že aj rtm. E. P. ku zvereným hodnotám za ktoré zodpovedal umožnil prístup aj iným príslušníkom útvaru. Poverením kontroly zverených hodnôt treťou osobou kpt. O.. T. T. spolu vytvorili podmienky na možný prístup k tomu materiálu cudzím - tretím osobám, čím porušil podmienky uzatvorenej spoločnej dohody o hmotnej zodpovednosti a tiež týmto svojím konaním vytvoril riziko možnej krádeže jemu zverených hodnôt zo zbrojného skladu. Pre odvolací orgán je právne významná skutočnosť, že rtm. E. T., ktorý dňa 27.12.2011 vykonával kontrolu debny, nemohol otvoriť visiaci zámok na debni č.12 štandardným kľúčom, pretože kľúč nesedel do visiaceho zámku, ktorým bola debna uzamknutá. Tým vzniká podozrenie, že niekto vymenil pôvodný visiaci zámok od debny s iným visiacim zámkom. Keďže žiadny dozorný zbrojného skladu nezistil a ani nenahlásil, žeby niekto v zbrojnom sklade pílil alebo odstrihoval visiaci zámok na debni, to len preukazuje, že pôvodný visiaci zámok mohol byť otvorený len originálnym kľúčom a následne vymenený za iný visiaci zámok. V tejto súvislosti sa naskytá otázka, ako sa niekto mohol dostať k originálnemu kľúču od pôvodného visiaceho zámku, ktorým bola debna uzamknutá a zabezpečená, keď originálne kľúče od pôvodných visiacich zámkov od debny boli uložené v krabičkách, pričom tieto krabičky si mohli u dozorného útvaru vyzdvihovať a následne ich používať len spoločne hmotne zodpovedné osoby, teda aj rtm. E. P.. Vzniká možné podozrenie, že ak kpt. T. T. poveroval vykonávaním kontrol materiálu (SIMRADOV) tretie osoby, tie si mohli zadovážiť kópiu kľúčov k pôvodnému visiacemu zámku. Poverovaním vykonávania kontrol tretími osobami v podstate svojím konaním vytvoril podmienky na to, aby ku SIMRADOM mohli mať bezproblémový prístup aj tretie osoby, pretože im mohol byť umožnený prístup ku kľúčom od visiacich zámkov resp. si mohli dať urobiť kópie potrebných kľúčov na to, aby si mohli zabezpečiť prístup ku SIMRADOM a následne ich odcudziť. Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách na základe dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti je osobitným druhom zodpovednosti, ktorá vychádza z prezumpcie viny zamestnanca. Hoci krádež troch kusov SIMRADOV bola predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní, ktoré skončilo prerušením vyšetrovania pretože nebol zistený páchateľ krádeže, táto skutočnosť sama o sebe ešte neznamená, že rtm. E. P., ktorý uzavrel spoločnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, sa z dôvodu prerušenia trestného stíhania vyvinil zo zodpovednosti za škodu. V súvislosti s touto zodpovednosťou existujú skutočnosti, pri ktorých si možno vytvoriť záver, že práve rtm. E. P. svojím konaním mohol vytvárať podmienky na možnú krádež jemu zverených SIMRADOV, keď poveroval tretie osoby výkonom kontroly SIMRADOV v zbrojnom sklade. Tiež je otázne, ako sa mohli tretie osoby dostať ku originálu kľúču od visiaceho zámku, ktorým bola uzamknutá debna v ktorej boli SIMRADY uložené, keď bez toho, aby pôvodný visiaci zámok bol bez prípadného očividného pílenia alebo strihania nahradený iným visiacim zámkom. Treba zdôrazniť, že prístup ku originálnemu kľúču mali len kpt. T. T. a rtm. E. P., ktorí sú spoločne hmotne zodpovedné osoby za uvedený materiál. Hmotne zodpovedná osoba sa môže zbaviť zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách celkom alebo z časti aj vtedy, ak ku škode došlo protiprávnym konaním tretích osôb, napríklad krádežou zverených hodnôt hmotne zodpovednej osobe. Protiprávne konanie tretích osôb však musí byť objektívne preukázané a tiež nemôžu existovať žiadne skutočnosti resp. pochybnosti o tom, že aj konaním hmotne zodpovednej osoby mohli byť vytvorené hoci len minimálne podmienky na možnú krádež jemu zverených hodnôt. Odvolací orgán dospel k názoru, že na základe vyššie uvedeného sa rtm. Martin P. nijako nevyvinil zo zodpovednosti za vzniknutú škodu na jemu zverených hodnotách. Hmotne zodpovedné osoby podpisovali Dohodu o hmotnej zodpovednosti v čase, keď im bol štatút uloženia predmetných SIMRADOV v zbrojnom sklade známy. Podpísaním dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti ďalej vyhlásil, že bol oboznámení so všetkými predpismi, rozkazmi a smernicami potrebnými na riadny výkon pracovných povinností a žiadnym spôsobom zamestnávateľa neupozornil, ani nemal žiadne námietky voči skutočnosti, že by mohla byť táto dohoda v niečom sporná. Vo vyjadrení k žalobe aj na pojednávaní konanom dňa 20.5.2015 žalovaný zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného. V žalobe v časti I., II. opísal skutkový stav a uviedol, že základným predpokladom pre postup podľa § 188 ZP je uzavretie platnej písomnej dohody o hmotnej zodpovednosti. Podľa Dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti profesionálnych vojakov č. 22.mpr-7/18-30/3-PP zo dňa 22.11.2011, prevzal rtm. Martin Kysel spolu s kpt. Ing. T. T. spoločnú hmotnú zodpovednosť za: materiál uložený v budove UB - 300, v sklade výkonného poddôstojníka a v sklade zbraní 3. mr, alebo iné hodnoty podľa preberacej inventarizačnej zápisnice a inventarizačných súpisov, ako aj za hodnoty, ktoré počas výkonu funkcie kedykoľvek neskoršie prevezmú. Pri výklade ustanovení dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti podľa § 15 ZP je nepochybné, že žalobca prevzal hmotnú zodpovednosť za materiál uložený na budove UB 300, v sklade výkonného poddôstojníka a v sklade zbraní 3. mr. V žiadnom ustanovení dohody o hmotnej zodpovednosti č. 22.mpr-7/18-30/3-PP zo dňa 22.11.2011 nie je uvedené, že S. preberá hmotnú zodpovednosť za materiál v zbrojnom sklade lafetových zbraní na budove B 30. V odôvodnení rozhodnutia o povinnosti nahradiť škodu je uvedené, že zastupujúci veliteľ 3. mr rtm. E. T., počas kontroly debny č. 12 a debny č. 13 uloženej v zbrojnom sklade lafetových zbraní v budove B 30 zistil, že v debni č. 12 chýbajú 3 SIMRADY. Žalobcovi bola rozhodnutím o povinnosti nahradiť škodu udelená povinnosť nahradiť škodu, za ktorú podľa dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 22.11.2011 nezodpovedá. Poukazovanie na spôsob uloženia a zabezpečenia zbraní (vrátane SIMRADOV) a jeho súlad s vojenskými predpismi a poukazovanie na inventarizačnú zápisnicu ako neoddeliteľnú súčasť dohody spoločnej hmotnej zodpovednosti, ktorá je uvádzané na strane 3 rozhodnutia, je pokusom o liberáciu nedostatkov samotnej dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Na str. 1 rozhodnutia je uvedené: „S.. E. T. počas vykonávania kontrolnej činnosti nemohol otvoriť visiaci zámok na debni č. 12 (ďalej len debna) štandardným kľúčom a spodná pečať (veliteľa roty) nesedela v pečatnom lôžku. Debna č. 13 bola neporušená. V uvedenom čase boli na debni dve pečate. Jedna hore s evidenčným číslom predeleným výkonnému poddôstojníkovi (nepoškodená v pečatnom lôžku č. 56403) a jedna dole s evidenčným číslom prideleným veliteľovi roty (samostatne vypadávajúca z pečatného lôžka č. 56357)“. Na str. 2 rozhodnutia sa ďalej uvádza, že v mesiaci máj 2012 komisia obdržala uznesenie príslušníka Vojenskej polície o prerušení trestného stíhania, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. V odvolaním napadnutom rozhodnutí sa ale úmyselne zamlčujú podstatné a právne významné skutočnosti z uznesenia vyšetrovateľa vojenskej polície : - že v rámci trestného konania bol preskúmaný visiaci zámok, ako aj kľúče, pričom sa zistilo, že kľúčmi zabezpečenými z útvaru nie je možné odomknúť predložený visiaci zámok, teda kľúče nie sú príslušné k visiacemu zámku., - že v dobe od 23.12.2011 do 27.12.2011 došlo k odcudzeniu 3 kusov prístrojov na nočné videnie, - že do zbrojného skladu lafetových zbraní v budove B 30, vzhľadom na neexistenciu evidencie vstupov, vstúpil „kto každý“, narušil a vymenil visiaci zámok na debni č. 12 a odcudzil 3 kusy prístrojov na nočné videnie SIMRAD. Zo záverov uznesenia vyšetrovateľa vojenskej polície nepochybne vyplýva, že páchateľ uvedeného činu k tomu nepotreboval ani kľúče, ktoré boli uložené predpísaným spôsobom, pretože mu postačovalo dostať sa do skladu bez toho, aby sa evidoval jeho vstup. Jednoduchým spôsobom odstránil jeden z visiacich zámkov a nahradil ho iným obdobným. Poukazovanie na výsledky psychofyziologického overenia pravdepodobnosti (tzv. detektor lží) nemá žiadny právny význam, pretože podľa právneho poriadku Slovenskej republiky výsledky vyšetrenia na polygrafe nie je možné použiť ako dokazovanie viny alebo neviny resp. iných skutočností napr. pravdovravnosti. Právne preto neobstojí vyjadrenie na strane 2 rozhodnutia, že: „Výsledky tohto odborného psychofyziologického overovania potvrdzujú, že z vyšetrovaných funkcionárov okrem dvoch (S. a slon. E.) boli všetci, vrátane S. nepravdovravní.“ Žalovaný bez toho, aby sa vysporiadal s námietkami uvádzanými v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu veliteľa 22. mpr Michalovce č. EKŠ: 17/2011-2 zo dňa 31.1.2014 odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V časti III. žaloby uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia na strane 5 žalovaný uvádza: „Fakt, že miesto uloženia hodnôt a hodnoty zverené profesionálnemu vojakovi nie sú identifikované priamo v dohode o hmotnej zodpovednosti, nie je na ujmu platnosti takejto dohody. V zmysle žiadneho zákona sa nevyžaduje, aby profesionálny vojak mal tieto predmety sústavne u seba v osobnej opatere, stačí ak ich má zabezpečené proti zásahu inej osoby.“ Týmto vyjadrením sám žalovaný spochybnil svoje vlastné rozhodnutie o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, pretože žalobca mal predmety - prístroje na nočné videnie riadne zabezpečené proti zásahu inej osoby. Na strane 2 rozhodnutia je uvedené: „Dňa 16.12.2011 odchádzal Výkonný poddôstojník rtm. E. P. na dovolenku. Pred odchodom vykonal kontrolu SIMRADOV a zapečatil debnu č. 12 svojou pečaťou (obidve pečatné lôžka na debni). Čiže dňa 16.12.2011 boli na debni obidve pečate Výkonného poddôstojníka č. 56403). Taktiež o tom vykonal zápis do knihy kontrol pod poradovým číslom 33. Následne bola dňa 22.12.2011 vykonávaná kontrola Veliteľom roty kpt. O.. T. T., ktorý jednu pečať výkonného poddôstojníka porušil a po vykonaní kontroly, kde skontroloval počet a nie súhlasnosť evidenčných čísel SIMRADOV, debnu uzamkol a zapečatil vlastnou pečaťou č. 56357. Poukazovanie žalobcu v odvolaní na výsledky psychofyziologického overovania pravdivosti považuje žalovaný za irelevantné, pretože detektor lži sa v Slovenskej republike nepovažuje za dôkaznú formu v trestnom konaní, ale to neplatí pre náhradové konanie, tak ako je to v tomto prípade. K tomuto záveru žalovaného je potrebné poukázať na to, že z psychofyziologického overovania pravdivosti boli vykonané nielen u žalobcu a spoločne hmotne zodpovedného kpt. Ing. T. ale aj u ďalších profesionálnych vojakov, pričom z vyšetrovaných funkcionárov okrem dvoch (rtm. M. J. a slob. E. M.) boli všetci, vrátane rtm. E. P. nepravdovravní. V zmysle tohto zistenia prvostupňového správneho orgánu a odôvodnenia žalovaného by malo byť v náhradovom konaní potvrdené, že všetci funkcionári (okrem dvoch) sa podieľali na vzniku škody, čím pri neúčasti žalobcu na pracovisku a čerpaní dovolenky by znamenalo, že žalovaný za vzniknutú škodu nezodpovedá. K vyjadreniam žalovaného na strane 5 rozhodnutia vo veci týkajúcej sa kontroly zbraní dňa 23.12.2011, ktorú mal vykonať veliteľ 3.mr kpt. O.. T., ktorý bol na uvedený deň určený do celodennej zmeny ako Dozorný 22.mpr, bol povinný na túto skutočnosť upozorniť a do celodennej zmeny by nemusel nastúpiť, resp. by mu bol upravený harmonogram plnenia úloh tak, aby kontrolu mohol vykonať žalobca uviedol, že ide o zavádzajúce vyjadrenie, pretože veliteľ, ktorý rozhodol o zaradení kpt. O.. T. do funkcie Dozorného vedel, že kpt. O.. T. z jeho funkcie veliteľa 3.mr vyplýva aj povinnosť vykonať kontrolu zbraní, čo mu bolo rozhodnutím o zaradení do funkcie Dozorného znemožnené. Osobné vykonanie, či nevykonanie kontroly kpt. O.. T. dňa 23. 12. 2011 nemalo žiadny vplyv na skutočnosť, že prístroje na nočné videnie boli zo skladu odcudzené. Na strane 2 rozhodnutia žalovaného je uvedené nasledovné: „Na deň 23. 12. 2011 bol Veliteľ roty kpt. O.. T. T. určený do celodennej zmeny 22.mpr ako Dozorný 22.mpr. Taktiež v tento deň bol na základe nariadenia veliteľa 22. mpr na zabezpečenie vianočných a novoročných sviatkov povinný ako veliteľ roty vykonať fyzickú kontrolu zbraní, teda SIMRADOV. P.. O.. T. T. túto kontrolu fyzicky nevykonal, ale ju poslal vykonať rtn. W. R.. S.. W. R. túto kontrolu vykonal, ale skontroloval len súhlasnosť pečatí a neporušenosť debni“. S.. W. R. debnu s materiálom neotváral a skontroloval len pečate, pričom žiadne porušenie pečatí zistené nebolo. Za účelové, s cieľom určiť žalobcu zodpovedným za vzniknutú škodu je potrebné považovať vyjadrenia žalovaného na str. 6 rozhodnutia, ktoré sa týkajú režimu vstupu do skladu lafetových zbraní. Tieto vyjadrenia sú obhajobou závažných nedostatkov na strane 22. mpr., za ktoré žalobca nenesie zodpovednosť. Ako obhajoba závažných nedostatkov na strane 2. mpr vyznievajú aj vyjadrenia žalovaného na str. 6 a 7 rozhodnutia týkajúce sa zistenia poškodenia a výmeny visiaceho zámku na debni, v ktorej boli prístroje na nočné videnie uložené. Špekulatívne úvahy žalobcu o tom, že zámok mohla vymeniť osoba s originálnym kľúčom, pretože žiadny dozorný zbrojného skladu nezistil ani nenahlásil, žeby niekto v zbrojnom sklade pílil alebo odstrihoval visiaci zámok na debni. Žalovaný s cieľom usvedčiť žalobcu zo zodpovednosti za vzniknutú škodu vôbec neriešil to, že do pílenia alebo odstrihovania zámku mohol byť zaangažovaný dozorný zbrojného skladu. Žalovaný neriešil ani to, že na výmenu visiaceho zámku mohol byť použitý kľúč, ktorý v zmysle interných predpisov, bol uložený u Dozorného počas vianočných sviatkov, keď už žalobca bol na dovolenke. Z akých dôkazov vyplýva záver, že žalobca mohol vytvárať podmienky na možnú krádež jemu zverených SIMRADOV, keď poveroval tretie osoby výkonom kontroly žalobca na strane 7 neodôvodňuje. Žalobcom tvrdené skutočnosti totiž preukázané neboli. Zavádzajúce je aj tvrdenie žalovaného, že prístup k originálnemu kľúču mali len kpt. O.. T. a rtm. P., pretože kľúč sa v zmysle internej smernice odkladal u C. a mali k nemu prístup aj iné osoby. Za maximálne absurdné je potrebné považovať záver žalovaného uvádzaný na strane 8: „Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti profesionálneho vojaka nemôže byť ani šikovnosť a vynachádzavosť zlodejov pri krádeži SIMRADOV.“ Žalovanému je zrejmé, že prístroje na nočné videnie boli odcudzené z uzamknutého skladu počas neprítomnosti a dovolenky žalobcu. Žalovanému je zrejmé aj to, že tretia osoba vymenila zámok na debni, v ktorej boli prístroje uložené no napriek tomu vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie veliteľa 22. mpr. Rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu má za cieľ zakryť vlastné nedostatky na strane ozbrojených síl. Uvedený názor vyplýva aj z vyjadrenie žalovaného strane 6 rozhodnutia: S.. E. P. nemal hmotnú zodpovednosť za zbrojný sklad ale za materiál uložený v debniach, ktoré boli uložené v tomto sklade. Zo zbrojného skladu nezmizla debna ale materiál, ktorý bol v nej uložený. Do uvedenej debny mali prístup len hmotne zodpovedné osoby a len ony mohli s nimi manipulovať.“ Čo však so zodpovednosťou v prípade porušenia pečatí a odstránenia visiaceho zámku sa už v rozhodnutí nerieši. V časti IV. žaloby ďalej uviedol, že k záverom žalovaného o zodpovednosti žalobcu za vzniknutú škodu je potrebné poukázať na tieto právne významné skutočnosti: Rtm. E. P. dňa 17. 12. 2011 nastúpil na dovolenku, ktorú čerpal až do 26. 12. 2011. V objekte 22.mpr sa v uvedenej dobe nezdržiaval. Po ukončení dovolenky nastúpil do služby dňa 27. 12. 2011, kedy bolo zistené, že na debni so SIMRADMI bol vymenený visiaci zámok. (Poznámka: kontrola bola vykonaná 16. 12. 2011). Kpt. O.. T. T. vykonal kontrolu SIMRADOV osobne dňa 22. 12. 2011, kedy počty SIMRADOV súhlasili s evidovaným stavom. Dňa 23.12.2011 bol kpt. O.. T. T. v rámci pracovného rozdelenia určený do celodennej zmeny 22.mpr ako Dozorný 22.mpr., čím mu bolo zamestnávateľom priamo znemožnené vykonať v ten istý deň aj kontrolu zbraní podľa nariadenia veliteľa 22. mpr na zabezpečenie vianočných a novoročných sviatkov. V prípade, ak by opustil pracovné miesto Dozorného 22.mpr za účelom vykonania osobnej kontroly zbraní, závažným spôsobom by porušil povinnosti profesionálneho vojaka s následkom ďalšieho postihu. P.. O.. T. T. dňa 23. 12. 2011 jednoducho nemohol vykonávať dve navzájom si odporujúce činnosti podľa dvoch navzájom protichodných rozhodnutí jeho nadriadených. Dňa 23.12.2011 rtn. W. R. skontroloval úplnosť a neporušenosť pečatí, pretože kľúče od debny s materiálom nemal. Debnu s materiálom neotváral a skontroloval len pečate, pričom žiadne porušenie pečatí zistené nebolo. P.. O.. T. T. po ukončení výkonu funkcie Dozorného 22.mpr dňa 24. 12. 2011 nastúpil na dovolenku. V časti V. žaloby žalobca uviedol, že zo strany žalobcu boli splnené všetky povinnosti na zabezpečenie zverených hodnôt pred stratou, zničením, či odcudzením. Zverené hodnoty v zmysle interných predpisov uložil do debien, tieto uzamkol, zapečatil a kľúče uložil predpísaným spôsobom. Pre zabezpečenie zverených hodnôt je právne nevýznamné to, či počas neprítomnosti rtm. E. P., kpt. O.. T. T. osobne dňa 23.12.2011 vykonal alebo nevykonal fyzickú kontrolu zbraní, teda aj SIMRADOV, pretože fyzická kontrola nemá žiadny vplyv na samotné odcudzenie. Z vyšetrovacieho spisu vyšetrovateľa vojenskej polície nepochybne vyplýva, že v presne nezistenom čase od 16.12.2011 do 27.12.2011 došlo k odcudzeniu 3 kusov prístrojov na nočné videnie tým spôsobom, že do zbrojného skladu lafetových zbraní v budove B 30 vstúpila nezistená osoba, ktorá narušila a vymenila visiaci zámok na debni č. 12 a tieto prístroje odcudzila. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva aj to, že vstupy osôb do zbrojného skladu lafetových zbraní neboli evidované. Zamestnávateľ žalobcu umožnil bez akejkoľvek evidencie vstupovať do skladu aj tretím osobám, ktoré tak mohli bez problémov porušiť pečať, odcudziť prístroje a následne vymeniť aj zámok. Do skladu mali prístup funkcionári ako velitelia rôt, výkonní poddôstojníci rôt, príslušníci dozornej služby a PrV, ktorí zastupovali jednotlivých funkcionárov. S poukazom na § 182, § 191 ZP mal za to, že žalobca aj napriek uzavretej dohode o hmotnej zodpovednosti za škodu vzniknutú odcudzením troch kusov prístrojov na nočné videnie nezodpovedá. Škoda bola spôsobená trestným činom, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie vo veci. Žalobca konanie páchateľa žiadnym spôsobom neuľahčil, čo jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu vylučuje. Rozhodnutie žalovaného je vydané v rozpore s § 3, § 32. § 59 ods. 1 správneho poriadku, v rozpore s § 182 a nasl., § 189 a nasl. ZP, v rozpore s § 180 a nasl. zákona č. 346/2005 Z. z.. Žalovaný vo veci rozhodol účelovo bez toho, aby sa náležite vysporiadal so základnými právnymi a vecnými otázkami vzniku škody, zodpovednosti za vzniknutú škodu a náhrady škody. Svojim rozhodnutím porušil práva žalobcu zaručené Ústavou SR a zákonmi, preto žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Predmetom preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§ 247 a nasl. O.s.p.) je rozhodnutie správneho orgánu (Veliteľa 22. mechanizovaného práporu Michalovce), ktorý podľa § 186 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť škodu na materiáli ZP II, ktorá vznikla odcudzením troch kusov SIMRADOV - prístrojov na nočné videnie, na základe Dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti č. 22. mpr 7/18-30/3-PP zo dňa 22.11.2011. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Vzhľadom na rozsah žalobných námietok bolo rozhodujúcou právnou otázkou posúdenie, či žalobca za vzniknutú škodu v zmysle § 182 ZP zodpovedá a či bol v potrebnom rozsahu zistený skutkový stav. Podľa § 184 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. ak vedúci služobného úradu alebo veliteľ zistí, že bola spôsobená škoda, je povinný najneskôr do 24 hodín nariadiť vyšetrenie škody. Podľa § 184 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z. výšku požadovanej náhrady škody a spôsob jej náhrady v medziach ustanovených týmto zákonom určuje vedúci služobného úradu alebo veliteľ, ktorý ju prejedná so zodpovedným profesionálnym vojakom. Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. s profesionálnym vojakom, ktorý po skončení vyšetrovania škody písomne uzná svoju zodpovednosť za škodu čo do výšky a dôvodov a povinnosť túto škodu nahradiť vo výške určenej vedúcim služobného úradu alebo veliteľom, možno uzavrieť dohodu o náhrade škody a spôsobe jej náhrady (ďalej len "dohoda o náhrade škody"). Podľa § 185 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z. súčasťou dohody o náhrade škody je aj dohoda o zrážkach z platu profesionálneho vojaka počas trvania služobného pomeru a po jeho skončení. Podľa § 185 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z. dohoda o náhrade škody musí byť písomná, inak je neplatná. Podľa § 186 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. ak profesionálny vojak riadne neplní dohodu uzavretú podľa § 185 alebo odmietne takúto dohodu uzavrieť aj napriek tomu, že za škodu spôsobenú inak ako trestným činom zodpovedá, vedúci služobného úradu alebo veliteľ je povinný rozhodnúť o náhrade škody vydaním rozhodnutia o povinnosti profesionálneho vojaka nahradiť škodu. Podľa § 191 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej služby sa primerane použijú ustanovenia § 1 ods. 4, § 15 až 18, § 20, § 32 až 35, § 37 a 38, § 39 ods. 1, § 40 ods. 1, 2, 5 až 7, § 49 ods. 4, § 75 ods. 3, § 79 ods. 2 § 85 ods. 2, 3 a 5, § 86 ods. 2 a 3, § 90 ods. 1, 7 až 9 a 11, § 91 ods. 1, 3 až 6, § 92 a 93, § 94 ods. 1, § 99, § 104, § 106 ods. 2 § 117, § 118, § 122 ods. 4, § 129 až 131, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, 4 a 5 písm. a), b), i), j) a l), § 138, § 141 ods. 1, ods. 2 písm. a) až h), ods. 3 a 5, § 144 ods. 1 a 2, § 146 ods. 1, 2 a 4, § 147, 148, 150, 160, 161, § 166 až 170, § 178 až 180, § 181 ods. 1 a 2, § 182 až 189, § 192 až 194, § 195 ods. 2 a 6, § 196, 197, § 198 ods. 1 písm. d), § 217 až 219, § 220 ods. 1 a 2, § 221 a 222 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Podľa § 182 ods. 1 ZP ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Podľa § 182 ods. 2 ZP dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Podľa § 182 ods. 3 ZP zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Podľa § 81 zákona č. 346/2005 Z. z. na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 32 ods. 1správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Zákon č. 346/2005 Z. z. subsidiárne umožňuje aplikovať taxatívne vymedzené ustanovenia ZP, teda aj § 182 ZP upravujúci zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Uvedené ustanovenie zakotvuje tzv. objektívnu zodpovednosť zamestnanca za vzniknutý schodok, keď zavinenie zamestnanca sa zo zákona predpokladá. Ak sa chce zamestnanec tejto zodpovednosti zbaviť, musí preukázať, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Musí preukázať nielen existenciu skutočností nasvedčujúcich tomu, že schodok mohol vzniknúť celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia ale aj príčinnú súvislosť medzi týmito skutočnosťami a vznikom schodku. Predpokladom takejto zodpovednosti je riadne uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti, ktorá sa musí uzatvoriť písomne (§ 182 ods. 2 ZP). V danom prípade sa krajský súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že Dohodou o hmotnej zodpovednosti č. 22. mpr-7/18-30/3-PP neprevzal hmotnú zodpovednosť aj za prístroje na nočné videnie uložené v zbrojnom sklade lafetových zbraní v budove B 30. Z predmetnej dohody o hmotnej zodpovednosti totižto vyplýva, že ňou žalobca preberá spoločnú hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty a to materiál uložený v budove UB-300 a za materiál v sklade výkonného poddôstojníka, t. j. aj za materiál v sklade zbraní 3. mechanizovanej roty Michalovce. Tá mala pridelené dva zbrojné sklady. Jeden na uloženie ručných zbraní v budove UB-300 a jeden na uloženie lafetových zbraní a nočných pozorovacích prístrojov práve v budove B 30, keď aj z pripojených inventarizačných súpisov vyplýva, že ich súčasťou bola materiálová trieda ZT II, teda aj debny č. 12 a č. 13 s prístrojmi na nočné videnie, tzv. SIMRADY. Aj napriek tomu, že žalobca síce mal platne uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti aj za prístroje na nočné videnie - SIMRADY uložené v debni č. 12, na rozdiel od správnych orgánov sa krajský súd nestotožňuje s ich názorom, že žalobca na základe tejto dohody o hmotnej zodpovednosti za škodu zodpovedá, lebo tak ako to správne namietal, nemal v inkriminovanom čase možnosť debnu č. 12 v sklade lafetových zbraní v budove B 30 zabezpečiť pred zásahom inej osoby, keď z obsahu administratívneho spisu nepochybne vyplýva (v rozhodnutí to opakovane potvrdil aj sám žalovaný), že do skladu lafetových zbraní mali prístup aj iné osoby (velitelia rôt, výkonní poddôstojníci, príslušníci dozornej služby a ďalší funkcionári...), pričom podrobná evidencia o vstupoch do skladu vedená nebola, nebol ani náležite šetrený režim prístupu k originál kľúču od skladu lafetových zbraní, ktorý sa v zmysle internej smernice odkladal u dozorného zbrojného skladu a mali k nemu prístup aj iné osoby. Ak žalobca nemohol ovplyvniť kto každý mal prístup do skladu lafetoveých zbraní, kde boli uložené aj debny s prístrojmi na nočné videnie, keďže zamestnávateľ žalobcu umožnil bez akejkoľvek evidencie vstupovať do skladu aj tretím osobám, ktoré tak teoreticky mohli bez problémov vymeniť zámok a odcudziť prístroje, o vstupoch do skladu nebola vedená žiadna evidencia, nebol podrobne šetrený ani režim úschovy kľúčov od tohto skladu, pričom k odcudzeniu prístrojov na nočné videnie došlo tým spôsobom, že došlo k výmene visiaceho zámku, nemožno súhlasiť s argumentáciou správnych orgánov a ich právnym posúdením, že odcudzeniu SIMRADOV mohol žalobca zabrániť. Žalobca pritom preukázal nielen existenciu skutočností nasvedčujúcich tomu, že k odcudzeniu SIMRADOV došlo bez jeho zavinenia (vstup tretích osôb do zbrojného skladu), ale aj príčinnú súvislosť medzi týmito skutočnosťami a vznikom schodku (šetrením vojenskej polície bolo potvrdené, že k odcudzeniu troch kusov prístrojov na nočné videnie došlo tým spôsobom, že do zbrojného skladu lafetových zbraní v budove B 30 vstúpila nezistená osoba, ktorá narušila a vymenila visiaci zámok na debni č. 12 a tieto prístroje odcudzila...). Z uvedených dôvodov, ak aj napriek skutočnosti, že sa žalobca s poukazom na § 182 ods. 3 ZP zodpovednosti za odcudzenie (schodok) zbavil, ho správne orgány na náhradu škody zaviazali, pričom sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje aj s ďalšími žalobnými námietkami o nedostatočne zistenom skutkovom stave (lebo správne orgány nešetrili okolnosti súvisiace s režimom vstupu do skladu lafetových zbraní, okolnosti súvisiace s výmenou visiacich zámkov, s režimom úschovy kľúčov od skladu lafetových zbraní) a o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť (lebo žalovaný na strane 7 preskúmavaného rozhodnutia tvrdí, že žalobca poveroval tretie osoby výkonom kontroly, hoci to v konaní nebolo preukázané, že prístup k originálnemu kľúču mali len kpt. Ing. T. a žalobca, hoci sa odkladal u dozorného skladu a prístup k nemu mali aj iné osoby, že na strane 3 ods. 1 preskúmavaného rozhodnutia žalovaný argumentuje, že zamestnanec sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že schodok nezavinil v dôsledku úmyselného konania tretích osôb, čím mu bolo znemožnené hospodáriť s verejnými hodnotami a na strane 8 prvý odsek preskúmavaného rozhodnutia si protirečí lebo uvádza, že ...„ dôvodom zbavenia sa zodpovednosti nemôže byť zásah inej osoby, ktorý znemožní profesionálnemu vojakovi starať sa o zverené hodnoty ...“), rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p. zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude postupovať podľa právneho názoru vysloveného v tomto rozsudku, ktorým je viazaný (§ 250j ods. 7 O.s.p.). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v sume 689,44 Eur. Tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 70,- Eur a trov právneho zastúpenia v sume 619,44 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané podľa § 11 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. vo výške 1/6-iny výpočtového základu, t.j. v roku 2014 v sume 134,00 Eur a v roku 2015 v sume 139,83 Eur za úkony právnej služby: 3.6. 2014 - prevzatie a príprava zastúpenia 134,00 Eur, 16.6.2014 - písomné vypracovanie a podanie žaloby 134,00 Eur, 20.5.2015 - zastupovanie na pojednávaní na krajskom súde 139,83 Eur. Režijný paušál v sume 8,04 Eur v roku 2014 a v sume 8,39 Eur v roku 2015 2 x režijný paušál po 8,04 Eur =16,08 Eur, 1 x režijný paušál po 8,39 Eur = 8,39 Eur. Náhrada za stratu času podľa § 17 vyhl. č. 655/2004 vo výške 1/60 výpočtového základu, t. j. v roku 2015 v sume 13,98 Eur/1 polhodinu: 20.5.2015 - 4 polhodiny x 13,98 = 55,92 Eur. Náhrada cestovného, ktorá pozostáva z cestovného za cestu osobným motorovým vozidlom Chevrolet Cruze z Vranova nad Topľou do Prešova a späť spolu 100 km dňa 20.5.2015: a) základná náhrad 0,183 Eur/km x 100 km = 18,30 Eur, b) náhrada PHM - 0,071 l/km x 100 km x 1,364 Eur = 9,68 Eur. Základ pre 20 % DPH (odmena podľa B/a, b, c, d) = 516,20 Eur, DPH = 103,24 Eur. Trovy právneho zastúpenia sú 619,44 Eur. O vrátení preplatku na súdnom poplatku po príslušnom krátení, súd rozhodne samostatným rozhodnutím. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.