Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 20Co/86/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611205239 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8611205239.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka č. 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Údernícka č. 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. K. č. XX, XXX XX C. O., štátna príslušnosť SR, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom 091 01 Stropkov, Námestie SNP č. 7, o zaplatenie 1.157,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 13. 2. 2012, č. k. 7C 161/2011-69 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal a vyslovil, že žalobca nemá právo na ich náhradu. Prvostupňový súd ďalej napadnutým rozsudkom zaviazal žalobcu k povinnosti nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 391,26 Eur na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy je potrebné vykladať v súlade s obsahom a účelom európskej ochrany spotrebiteľov obsiahnutej v príslušných smerniciach. Vzhľadom na kogentné ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné posúdiť vznesenú námietku premlčania podľa všeobecného právneho predpisu upravujúceho spotrebiteľské právo, a to Občianskeho zákonníka. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Súd prvého stupňa v predmetnom spore prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, ktorú vzniesol vedľajší účastník. Z vykonaných dôkazov súd prvého stupňa zistil, že uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 12.2.2007 a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Žalobca podal žalobu dňa 26.08.2011, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Vznesenú námietku premlčania považoval súd za odôvodnenú, preto mu nezostávalo nič iné, ako bez ďalšieho, žalobu veriteľa, ktorou sa domáhal premlčaného práva, zamietnuť. Pokiaľ ide o dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.4.2010, ktorou bola predĺžená premlčacia doba, túto považuje súd prvého stupňa za neprijateľnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná si podpisom uvedenej dohody, ktorá jej bola na formulári predložená na podpis, zhoršila svoje postavenie, pričom obsahu predmetnej dohody nerozumela a o premlčaní nevedela. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade žalobca nepreukázal. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že z úradnej povinnosti je povinný prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv o to viac, že nemôže spotrebiteľovi poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Vzhľadom na uvedené dôvody súd prvého stupňa s uznaním záväzku žalovanej zo dňa 27.4.2010 nespájal žiadne právne účinky, preto pohľadávku považoval za premlčanú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal úspešnému vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 391,26 Eur. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu a zaviaže na úhradu trov konania a právneho zastúpenia spoločne a nerozdielne žalovaného a vedľajšieho účastníka. Odvolateľ v odvolaní nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku zo dňa 27.04.2010 je neplatná a jej uzavretie považuje súd prvého stupňa za neprijateľnú podmienku. Podľa názoru odvolateľa predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti potrebné pre uznanie dlhu zo strany dlžníka, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania a premlčacia doba sa predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Ďalej poukázal na čl. 3 Dohody, v ktorej je uvedené Osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3 tejto Dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Odvolateľ má za to, že rozhodnutím súdu dochádza k popretiu a nerešpektovaniu základných zákonných ustanovení a poškodzovaniu práv veriteľa. Dohoda má všetky náležitosti vyžadované zákonom pre uznanie dlhu zo strany súdu, čo v danom prípade nemôže spochybňovať ani súd. Odvolateľ taktiež zastáva názor, že nemožno hovoriť ani o nekalej obchodnej praktike, nakoľko prehlásenie dlžníka - odporcu o premlčaní dlhu je v Dohode jednoznačne, zrozumiteľne uvedené, obsah Dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním odporca nemal možnosť oboznámiť a okrem toho odporca Dohodu podpisoval v C. K., mal možnosť si Dohodu v pokoji prečítať a následne svojím podpisom s ňou vysloviť súhlas. Čo sa týka námietky premlčania uplatnenej zo strany vedľajšieho účastníka, v tomto smere odvolateľ zastáva názor, že vedľajší účastník nie je oprávnený uplatniť námietku premlčania v mene žalovanej. V konaní má vedľajší účastník oprávnenia na všetky procesné úkony ako účastník. Koná však iba sám za seba. Nemôže teda robiť úkony, ktoré predstavujú dispozíciu s predmetom konania, lebo jeho úlohou je účastníkovi v konaní len pomáhať. Vedľajší účastník nemôže uznať nárok žalobcu, nemôže uzavrieť zmier a nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť námietku premlčania, je dlžník, resp. jeho právny nástupca a prípadne aj ich zástupca. Vedľajší účastník je oprávnený na procesné úkony, pričom námietka premlčania je hmotnoprávny úkon, ktorý vedľajšiemu účastníkovi nepatrí. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ má za to, že súd prvého stupňa na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom nemal prihliadať, nakoľko ju uplatnila neoprávnená osoba. Zároveň odvolateľ poukázal v súvislosti s trovami právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na znenie ust. § 93 ods. 1, 2, § 142 ods. 1, § 150 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že má za to, že danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Odvolateľ nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Odvolateľ spochybňuje nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navvšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania (a to nielen samotným právnym zastúpením, ale taktiež priznaním trov konania za úkony právnej služby, ktoré predstavujú len umelé navyšovanie trov konania a nákladov spojených s konaním), k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia, a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 OSP. Pokiaľ ide o samotné vyčíslenie trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom aj z kapitalizovanej sumy úrokov z omeškania, odvolateľ zastáva názor, že príslušenstvo nie je súčasťou základu pre výpočet súdneho poplatku v zmysle zákona o súdnych poplatkoch, tak ako nie je súčasťou ani tarifnej hodnoty pre výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle vyhlášky. Cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je sama predmetom poplatkového úkonu. Úrok z omeškania, ktorý nie je bližšie určiteľný vzhľadom na označenie „do zaplatenia", nie je súčasťou ani základu pre výpočet súdneho poplatku ani pre výpočet trov konania. Uvedený názor podporuje aj aplikačná prax, pre ktorú nie je zvykom vyčíslenie úrokov z omeškania k dátumu prevzatia právneho zastúpenia, nakoľko by išlo len o navýšenie základu pre výpočet súdneho poplatku ako aj základnej sadzby tarifnej odmeny. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 94,80 Eur. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne z neho vyvodil právne závery a vo veci aj správne rozhodol, pričom odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v ostatnom odkazuje. Na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza. V prvom rade odvolací súd poukazuje na prednes žalovanej na pojednávaní dňa 28. 11. 2011, a to konkrétne na okolnosti, za ktorých žalovaná podpisovala listinu dňa 27. 4. 2010 na č. l. 36 spisu, a to bolo tak, že „on sedel v aute a mne dal podpísať papier a ja som mu podpisovala listinu cez okno auta tým, že on mi ukázal miesto, kde mám podpísať a povedal mi, že môžem splácať koľko chcem alebo aj po 5 Eur, koľko môžem, len aby som splácala. Viac mi k tomu nič nepovedal. Povedal mi, že je taký ako exekútor a že ide o dlh z VÚB, a.s. Ja som listinu nečítala, dostala som do rúk len šeky, nič viac. Dotyčný pán bol vyššej postavy, čierne dlhšie vlasy a rozprával rusínskym nárečím. Bol na bielom aute.“ Na otázku právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ako žalovaná rozumela listine, tomu čo podpisuje v apríli 2010, žalovaná uviedla: „Pán mi povedal, že je z VÚB, že mám tam dlh a že ho môžem splácať po 5 Eur alebo po koľko budem môcť, len nech to podpíšem, a teda nech mám snahu splácať a dal mi k tomu aj šeky. Nič iné mi k tomu nepovedal.“. Na ďalšiu otázku vedľajšieho účastníka žalovaná uviedla, že nevie, čo je uznanie záväzku, ďalej, či vie, čo je to rozhodcovská doložka, žalovaná uviedla, že nie. Ďalej, či vie, čo je to premlčanie, žalovaná uviedla, že nie. Žalovaná ďalej na tomto pojednávaní uviedla, že ten pán bol u nich v osade, bol tam u jednej pani a ona išla okolo domu, tá pani ju zavolala, povedala jej, aby si priniesla občiansky preukaz, že sú tam aj nejaké jej papiere ohľadne dlhu z VÚB vo výške 35.000,- Sk a treba podpísať nejaké listiny. Išla pre občiansky preukaz a potom sa vrátila. Ten pán už bol v aute a ona podpisovala papiere v aute tak, ako už uviedla. Bolo to v apríli 2010, vtedy dával podpisovať rovnaké papiere viacerým ľuďom. Teraz v októbri bol iný pán, ako už uviedla u nej doma na návšteve (č. l. 45 spisu). So zreteľom na uvedené okolnosti potom námietky odvolateľa v súvislosti s platnosťou uznania dlhu zo dňa 27. 10. 2010 sú neopodstatnené. V danom prípade pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Z tohto hľadiska je preto aj správny záver o tom, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná, a preto bola dôvodne uplatnená námietka premlčania (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co 37/2012 zo dňa 7.6.2012). Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu v tom smere, že vedľajší účastník sám nemôže vzniesť námietku premlčania odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 93 ods. 4 vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Je preto oprávnený uplatniť námietku premlčania tak, ako by ju bol oprávnený uplatniť účastník konania, na podporu ktorého v konaní vystupuje. Napokon odvolací súd vo vzťahu k neúčelnosti zastúpenia vedľajšieho účastníka a aplikácii ust. § 150 O.s.p. uvádza, že účastník konania, ktorý v spore uspel (§ 142 ods. 1 O.s.p.) alebo zastavenie konania nezavinil (§146 ods. 2 O.s.p.), má nárok na náhradu trov tohto konania Tento postup môže súd prelomiť a nepriznať náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.), na ktorú skutočnosť v podstate žalobca aj poukazuje. Odvolací súd preto podrobil žalobcom označené skutočnosti vyhodnoteniu, či predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca argumentuje predmetom činnosti vedľajšieho účastníka inter alia jeho vedľajšími intervenciami na ochranu spotrebiteľov v súdnych konaniach. Tým má byť podľa žalobcu vedľajší účastník spôsobilý sám vystupovať v konaní a zastúpenie advokátom len navyšuje trovy. Táto argumentácia je zjavne nepresvedčivá a naráža aj na základné princípy občianskeho súdneho konania. Predovšetkým žalobca neuviedol jediný rozumný dôvod, prečo práve tento typ právnickej osoby má byť vylúčený z práva na právne zastúpenie advokátom a niet na to opory v žiadnom ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu. Túto argumentáciu nepodporuje ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, ktorá naopak nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ ( porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09). Ak by súd mal prijať argumentáciu žalobcu, tak potom vzhľadom na jeho nepochybne profesionálne vymáhanie pohľadávok by sa malo to isté pravidlo aplikovať na neho samotného. Aj jeho právne zastúpenie by sa javilo nadbytočné a zbytočné navyšujúce trovy konania. Argument o navyšovaní trov zjavne neobstojí. Každý účastník musí počítať s tým, že v súdnom konaní môže neuspieť a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je aj náhrada trov konania protistrane, ale aj na jej podporu vedľajšiemu účastníkovi. Niet dôvodu na výnimku u profesionálnych právnických osôb zaoberajúcich sa vymáhaním pohľadávok. Aktivity vedľajšieho účastníka evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa a aj v predmetnej veci je zjavné, že žalovaný spotrebiteľ by musel čeliť žalobe profesionála pri vymáhaní pohľadávok naviac zastúpeného advokátom. Ochrana spotrebiteľa súvisí s kvalitou života a jej podoby môžu byť rozmanité. Nemusí ísť výlučne o agendu neprijateľných podmienok (smernica Rady 93/13 EHS), či nekalých obchodných praktík (smernica EP 2005/29), ale o celú škálu rozmanitých vzťahov dopadajúcich na bežných ľudí. To platí aj pre zbytočné odkladanie uplatňovania práva s výrazným časovým odstupom, ktoré je spájané aj s rizikom jeho premlčania. Nie je nič výnimočné, že s odstupom času má spotrebiteľ zhoršené podmienky obrany, sťažuje sa dôkazná situácia, a preto aj obrana námietkou premlčania je dôležitá a má svoj význam. Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Odvolacie námietky žalobcu sú neopodstatnené. Tarifná hodnota pri určení výšky advokátskej odmeny vedľajšieho účastníka bola stanovená správne. Správne vychádzal prvostupňový súd, keď k istine, ktorá bola predmetom konania prirátal aj príslušenstvo k tejto istine, a to úroky z o meškania, a tak stanovil tarifnú hodnotu sporu, z ktorej vypočítal tarifnú odmenu advokáta. Keďže celé peňažné plnenie predstavovalo nielen istinu, ale aj úroky z omeškania, je potrebné k tomuto pristúpiť tak, že tarifná odmena advokáta je rátaná aj z kapitalizovaných úrokov z omeškania. Za tohto stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.