Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2CoP/63/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8408200404 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8408200404.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Márie Kupkovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa JUDr. P. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z. S. č. XXX, toho času bytom C. č. XX, XXX XX S., proti odporkyni F. O., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. S. XX, G., zastúpenej JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Ul. 17. novembra 31, o neplatnosť manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. V. O., nar. X.XX.XXXX, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 23.6.2011 č.k. 8 C 85/2008 - 321 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 10.5.2012 č.k. 8 C 85/2008 - 364 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o zamietnutí návrhu o neplatnosť manželstva. V prevyšujúcej časti rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušuje a v tejto časti konanie zastavuje. Nepriznáva účastníkom náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia, aby súd vyslovil, že manželstvo uzatvorené s odporkyňou dňa 7.2.1998 je neplatné, že zveruje mal. V. O., nar. X.XX.XXXX do opatery a starostlivosti otca, že matku zaväzuje prispievať na výživu maloletého a že sa zakazuje jej styk s maloletým zamietol. Vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania a Slovenskej republike sa náhrada trov konania nepriznáva. V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že odporkyňa v čase uzavretia manželstva nebola spôsobilosti na právne úkony pozbavená, jej spôsobilosť na právne úkony v tom čase nebola ani obmedzená, a preto nebol ani potrebný súhlas v zmysle § 12 ods. 2 zákonnej úpravy. Mal za zistené, že odporkyňa v čase uzavretia manželstva netrpela ani duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony, tak ako to predpokladá zákon, netrpela takou duševnou poruchou, ktorá by mala za následok pozbavenie jej spôsobilosti na právne úkony, a preto neboli splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie o tom, že by manželstvo účastníkov malo byť určené za neplatné. Vzhľadom na uplatňované dôvody neplatnosti manželstva navrhovateľom, splnenie zákonných podmienok neplatnosti manželstva predpokladaných v § 14 Zákona o rodine, neboli predmetom súdneho preskúmavania. V súvislosti s návrhom navrhovateľa na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému V. O. súd prvého stupňa poukázal na absenciu ustanovenia hmotného práva, na základe ktorého by bolo možné v konaní o neplatnosť manželstva obligatórne rozhodovať aj o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti manželstva, tak ako to v prípade rozvodu manželstva predpokladá § 24 ods. 1 Zákona o rodine a aj vzhľadom na absenciu procesnoprávnej úpravy o tejto otázke (§ 113 ods. 1 O.s.p.) súd prvého stupňa zamietol aj návrh týkajúci sa výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov k mal. V.. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa podľa § 144 O.s.p. a o trovách konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľovi bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu, toto bolo priznané aj odporkyni, z tohto dôvodu nebolo možné účastníkov zaviazať na zaplatenie trov štátu. Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý zdôraznil, že odvolaním napáda celý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom, navrhuje rozhodnutie zrušiť, vrátiť vec na ďalšie konanie súdu prvého stupňa a súčasne žiada, aby odvolací súd rozhodol o vylúčení sudcu JUDr. Šteffela z prejednávania a rozhodovania tejto veci. V dôvodoch odvolania navrhovateľ uvádza, že súd prvého stupňa mu ako účastníkovi odňal možnosť konať pred súdom, keď súdu bolo známe, že je absolútne hluchý, ale dokáže dokonale rozprávať. Predložil o tom aj lekársku správu, rozhodnutie KS Prešov a Ústavného súdu SR o tom, že vzhľadom k tejto jeho sluchovej poruche, musí súd podľa § 117 ods. 1 O.s.p. zabezpečiť priebeh pojednávania tak, aby boli jeho práva účastníka rešpektované. Sudca túto jeho poruchu pred otvorením pojednávania, ako je zrejmé zo zápisnice z 10.9.2010 znevažoval, opakovane sa mu pre postihnutie vysmieval pred účastníkmi, síce zabezpečil na pojednávaní spisovanie zápisnice pomocou duálneho monitoru a jeden mal navrhovateľ pred sebou na stole, ale okamžite mu túto možnosť odobral a trval na tom, že má predstúpiť pred súd, mimo miesta kde mal monitor počítača. Trval na tom, že v takom prípade nebude vedieť, čo je do zápisnice zaznamenávané, a to pri jeho hluchote je odňatím práva konať pred súdom ako účastník konania. Sudca trval na svojom, z toho dôvodu navrhovateľ v dôsledku porušenia jeho práv z konania pojednávania odišiel. Konanie sudcu prešetrovalo OO PZ SR, vec bola postúpená ako podnet na disciplinárne konanie voči sudcovi Šteffelovi. Tvrdí, že postupom sudcu na pojednávaní 10.9.2010 bolo porušené právo účastníka konať aj v tom, že sa súd nezaoberal jeho procesným návrhom, aby celý priebeh pojednávania bol zaznamenaný na zvukovom nosiči. O vyhotovenie takéhoto zvukového záznamu výslovne žiadal. Opakoval túto žiadosť aj pred začiatkom pojednávania 23.6.2011. Súd mal povinnosť sa týmto návrhom zaoberať. Nekonal však podľa Občianskeho súdneho poriadku. Netvrdí, že sudca musí každému návrhu účastníka na priebeh konania vyhovieť, musí však o takomto návrhu rozhodnúť. Stačí aj protokolácia v zápisnici. Sudca tak nekonal. Tvrdí, že jeho návrh bol v zmysle § 104 ods. 2 O.s.p. odstrániteľnou prekážkou v konaní, sudca však nesmel konať vo veci samej a vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Tým súd porušil povinnosť v právach navrhovateľa a odňal mu možnosť konať pred súdom. Rovnako postupoval samosudca aj pri príprave pojednávania 23.6.2011. V úprave pre kanceláriu uviedol iba zabezpečiť duálny monitor počítača. Navrhovateľ zistil, že o jeho návrhu na zvukový záznam rozhodnuté nebolo. Preto opakoval súdu svoju žiadosť o vyhotovenie zvukového záznamu, o tomto návrhu sudca nerozhodol a záznam nezabezpečil. Tým mu odňal právo účastníka konania a nie je podstatné, že mal pripravený duálny monitor na sledovanie priebehu konania. Tvrdí, že pre hluchotu nie je schopný počuť otázky kladené sudcom odporkyni, jej právnemu zástupcovi, kolíznemu opatrovníkovi, ani počuť ich odpovede. Nedokáže teda posúdiť to, či protokolácia do počítača je skutočne taká, ako odznelo z úst sudcu a ostatných prítomných účastníkov, resp. svedkov a znalcov. Tým bolo porušené jeho právo konať pred súdom, aj právo na verejný proces. Predsa záznam by dokazoval, či protokolácia, otázky a vyjadrenia ostatných účastníkov boli také, ako sudca zaprotokoloval. Nestačí, aby vedel ako je zaprotokolovaný jeho prednes. Súdu ďalej v zápisnici z 23.6.2011 uvádza, že navrhovateľ sa neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania. Poukazuje na úradný záznam spísaný na OS Kežmarok 16.6.2011, kde je uvedené, že žiada o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní 23.6.2011 a dodatočne zašle súdu ďalšie podanie k veci. V liste z 21.6.2011 navrhovateľ uvádzal, že žiada zabezpečiť podmienky pojednávania tak, aby boli zachované jeho práva. Žiadal o predvolanie znalkyne a pripojenie iných súdnych spisov. Žiadal určiť nový termín pojednávania v dňoch od 18.7. do 29.7.2011 alebo neskôr v auguste 2011. Nerobil žiadne obštrukcie, ale po zistení, že súd v úprave na pojednávanie 23.6.2011 nezabezpečil zvukový záznam a nepredvolal znalkyňu, bolo mu jasné, že nesmie vo veci samej súd rozhodnúť. Navrhovateľ napísal, že nemá financie na to, aby na súd, keď nie sú splnené podmienky na konanie, cestoval. Každé podanie sa musí posudzovať podľa jeho obsahu a z jeho listu a úradného záznamu vyplynulo, že žiada pojednávanie odročiť. Keďže súd konal svojvoľne a nerozhodol o jeho návrhoch, vo veci vydal konečné rozhodnutie, bola mu odňatá možnosť konať pred súdom. To stačí na to, aby bol rozsudok odvolacím súdom v celom rozsahu zrušený. Ďalším pochybením sudcu je to, že konal vo veci napriek dvom námietkam zaujatosti podaným po rozhodnutí odvolacieho súdu, o prvej námietke v roku 2010. V týchto námietkach uviedol úplne nové, resp. doplnené dôvody na vylúčenie sudcu. K prvej námietke mu súd oznámil, že ju považuje za opakovanú a nepredložil ju na rozhodnutie odvolaciemu súdu. K námietke z 21.6.2011 sudca nedal žiadne vyjadrenie. Súd nesmel vo veci rozhodnúť. Dodnes o jeho námietke sudca nerozhodol a nedoručil mu listinu ako s touto námietkou naložil. Tým navrhovateľ dokazuje, že vo veci konal vylúčený sudca. Pripojil tri rozhodnutia Krajského súdu Prešov, ktoré sa týkali JUDr. Jenčovej, ktorú súd pôvodne nevylúčil z konaní, táto sama podala návrh na vylúčenie a to z dôvodu, že bola odporkyňou v 2. rade označená navrhovateľom v súdnom konaní. Odvolací súd túto skutočnosť považoval za dôvod na jej vylúčenie. Táto skutočnosť nastala aj vo vzťahu k sudcovi JUDr. Šteffelovi. Pripája pozmenený návrh vo veci OS Brezno sp. zn. 3 C 168/2010 z 22.2.2011, kde v spore s Ministerstvom spravodlivosti SR ako odporca v 2. rade vystupuje aj tento sudca. Navrhovateľ sa pýta, prečo u jedného sudcu OS Kežmarok je spor na ochranu osobnosti medzi ním a účastníkom konania dôvodom na jeho vylúčenie a u druhého tento dôvod nie je, a to ani v tom zmysle, aby sudca námietku predložil na rozhodnutie nadriadenému súdu. Vzťah sudcu k jeho osobe je výslovne nepriateľský a s jeho vedomím, či na jeho podnet podal na neho predseda OS Kežmarok nepravdivé trestné oznámenie. Závažným pochybením súdu je aj tá skutočnosť, že svoje rozhodnutie o veci založil na znaleckom posudku MUDr. K. G.. Znalkyňa bola do konania pribratá v rozpore s § 127 ods. 1 O.s.p., neboli vypočutí predtým účastníci konania a nebola mu daná možnosť znalkyni predložiť listiny dokazujúce skutočný stav odporkyne. Znalkyňa sa uspokojila iba s tým, že osobne odporkyňu jednorázovo vyšetrila. Ide o znalkyňu aj v oblasti gerontopsychiatrie. Predmetom znaleckého dokazovania však nebola problematika používania návykových látok a odporkyňa v čase uzavretia manželstva mala iba 26 rokov a pri znaleckom vyšetrení iba 39 rokov. Povinnosťou znalkyne vzhľadom na jej odbornosť bolo odmietnuť vykonanie znaleckého úkonu. Mala povinnosť súdu oznámiť, že na takúto otázku nie je ako znalkyňa sama príslušná konať. Nepopiera, že znalkyňa je psychiatričkou, môže ambulantne liečiť aj osoby vo veku nižšom ako 65 rokov. Nesmie však sama konať ako znalkyňa o spôsobilosti na právne úkony osoby ako je odporkyňa. V prípade, že odvolací súd toto rozhodnutie potvrdí, podá na znalkyňu trestné oznámenie. Súdu dokumentuje, že odbornosť znalcov psychiatrov oprávnených na znalecké dokazovanie je v zozname znalcov presne špecifikovaná číselnými kódmi. Teda odborník na liečbu alkoholizmu a toxikománie, či gerontopsychiater môže vykonať sám znalecký úkon iba v rámci jeho špecializácie presne označenej číselným kódom. Neexistuje tak relevantný znalecký posudok na stav odporkyne v čase uzavretia manželstva, a teda je rozhodnutie súdu predčasné a založené na nepravdivom znaleckom posudku. Na pojednávanie 10.9.2010 súd prvého stupňa znalkyňu predvolal, ale na ďalšie pojednávanie už nie. Pokiaľ súd predvolal znalkyňu už na deň 10.9.2010, bolo povinnosťou sudcu predvolať ju aj na pojednávanie 23.6.2011. Z úpravy pre kanceláriu z mája 2011 je zrejmé, že sudca znalkyňu vôbec nepredvolal, ani následne neuviedol dôvod, prečo túto znalkyňu nevypočuje. Mal preto povinnosť rozhodnúť uznesením, že upúšťa od výsluchu znalkyne a krátko uviesť dôvod pre takýto postup. Navrhovateľ zdôrazňuje, že on opakovane trval na tom, aby súd znalkyňu na pojednávaní vypočul a dal mu dostatočný časový priestor na to, aby jej položil otázky. Ani o tomto jeho návrhu na výsluch znalkyne nebolo rozhodnuté. Navrhovateľ napokon vytýka súdu prvého stupňa aj postup, keď súd svojvoľne vykonal dňa 10.9.2010 pojednávanie s ÚPSVaR Kežmarok, ktorý však už v ten deň nebol zákonným kolíznym opatrovníkom, keďže proti rozhodnutiu o ustanovení kolízneho opatrovníka bolo z jeho strany podané odvolanie. Navyše v marci 2011 odvolací súd vyhovel jeho odvolaniu a za opatrovníka v konaní ustanovil ÚPSVaR Poprad. Za tohto stavu súd nemohol vypočuť 10.9.2010 odporkyňu vo veci samej, vypočuť jej právneho zástupcu a na základe týchto výpovedí rozhodnúť 23.6.2011. V zmysle týchto dôvodov tak navrhol navrhovateľ podanému odvolaniu vyhovieť. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Má za to, že odvolanie je nedôvodné, zameriava sa predovšetkým na procesné záležitosti týkajúce sa protokolácie súdu, zdravotného stavu navrhovateľa a podobne a nezameriava sa na meritum veci, teda reálne zdôvodnenie vyhlásenia, že manželstvo je neplatné. Má za to, že súd prvého stupňa správne zhodnotil okolnosti v rodine odporkyne a vyporiadal sa aj s otázkou starostlivosti odporkyne o maloletého Andreja. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je. Navrhovateľ sa v prebiehajúcom konaní domáhal určenia neplatnosti manželstva uzatvoreného s odporkyňou dňa 7.2.1998, ako aj úpravy práv a povinností rodičov k maloletému V. O., nar. X.XX.XXXX. Navrhovateľ poukazoval na to, že v zmysle Zákona o rodine môže súd na návrh niektorého z manželov vyhlásiť manželstvo za neplatné, ak skutočnosti nasvedčujú tomu, že niektorý z manželov už v čase uzavretia manželstva trpel chorobou, či poruchou, ktorá vylučovala u neho, aby mohol riadne plniť svoje manželské povinnosti a manželstvo mohlo spĺňať zákonom sledovaný účel. Tvrdil, že odporkyňa v deň uzavretia manželstva a po celú dobu spolužitia nebola schopná plniť to, čo predpokladá Zákon o rodine a to pre svoje duševné ochorenie. Podľa § 14 ods. 1, 2 Zákona o rodine v znení platnom k 7.2.1998, manželstvo nemôže uzavrieť občan postihnutý duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Súd môže uzavretie takéhoto manželstva povoliť, ak je zdravotný stav občana zlučiteľný so spoločenským účelom manželstva. Ak uzavrie manželstvo občan postihnutý takouto duševnou poruchou bez povolenia súdu, vysloví súd neplatnosť tohto manželstva na návrh ktoréhokoľvek z manželov. K výroku o neplatnosti však nedôjde a manželstvo sa stane platným, ak sa zdravotný stav manžela stal zlučiteľným so spoločenským účelom manželstva. Spôsobilosť na právne úkony vzniká postupne a podľa zákona môže byť rozhodnutím súdu obmedzená, prípadne celkom vylúčená. Pozbaviť alebo obmedziť fyzickú osobu spôsobilosti na právne úkony môže iba súd v konaní podľa § 186 až § 191 O.s.p. Predpokladom pozbavenia spôsobilosti na právne úkony je, že fyzická osoba trpí duševnou poruchou, duševná porucha je dlhodobejšieho charakteru, nie je len prechodná a fyzická osoba nie je schopná robiť právne úkony v dôsledku duševnej poruchy. Právne úkony, ktoré urobila fyzická osoba pozbavená, či obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, sú absolútne neplatné. Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady odôvodňujúce rozhodnutie o neplatnosti manželstva účastníkov. Ako je zrejmé z obsahu spisu, na základe návrhu odporkyne súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru zdravotníctva - odvetvia psychiatrie, úlohou ktorej bolo oboznámiť sa so zdravotným stavom odporkyne a jej dokumentáciou ku dňu uzatvorenia manželstva. Znalkyňa MUDr. K. G. po prevedenom psychiatrickom vyšetrení odporkyne vypracovala znalecký posudok č. 4/2010, zo záverov ktorého plynie, že odporkyňa v čase uzavretia manželstva netrpela žiadnou duševnou poruchou, ani duševnou chorobou. V čase uzavretia manželstva neboli u odporkyne prítomné žiadne známky duševnej poruchy ani duševnej choroby, vôľová a rozpoznávacia zložka odporkyne pri konaní v čase uzavretia manželstva nebola ovplyvnená žiadnou duševnou poruchou, ani chorobou a odporkyňa mohla posúdiť následky svojho konania. Odporkyňa teda nepochybne bola v plnej miere schopná (spôsobilá) k právnemu úkonu uzavretia manželstva. Ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti obsahu tohto znaleckého posudku, ktorý bol nepochybne vypracovaný znalkyňou z odvetvia psychiatrie, spôsobilou a kompetentnou k danému znaleckému úkonu. S obsahom znaleckého posudku boli účastníci konania oboznámení a súd prvého stupňa znalkyňu aj vypočul na pojednávaní konanom dňa 1.10.2010. Navrhovateľ v priebehu konania namietal zaujatosť znalkyne MUDr. K. G., pričom uznesením Okresného súdu Kežmarok z 30.3.2009 č.k. 8 C 85/2008 - 115 v spojení s uznesením KS Prešov z 26.6.2009 č.k. 4 Co 92/2009 - 130 bolo rozhodnuté o nevylúčení znalkyne z vypracovania posudku v predmetnej veci. Ako ďalšiu odvolaciu námietku navrhovateľ prezentoval odňatie možnosti konať pred súdom za situácie, že súdom prvého stupňa nebol zabezpečený zvukový záznam priebehu pojednávaní, keďže vzhľadom k jeho preukázanej sluchovej poruche mal byť podľa § 117 ods. 1 O.s.p. zabezpečený priebeh pojednávania tak, aby jeho práva ako účastníka konania boli rešpektované. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na Spravovací poriadok č. 543/2005 Z.z., konkrétne ustanovenie § 51 ods. 1,2, podľa ktorého ak koná občan pred súdom v inom ako slovenskom jazyku, priberie súd tlmočníka. Tlmočenie môže zabezpečiť aj asistent; v iných ako trestnoprávnych veciach aj predseda senátu alebo niektorý člen senátu. Táto okolnosť sa poznamená v zápisnici. Podľa ustanovení ods. 1 sa postupuje obdobne aj pri výsluchu osôb hluchých, nemých alebo hluchonemých, ak sa nedá s nimi dorozumieť iným spoľahlivým spôsobom. Z vyjadrení navrhovateľa vyplynulo, že k jeho zdravotným problémom - hluchote došlo v neskoršom veku, neovláda posunkovú reč, je však spôsobilý čítať obsah textu a je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Súd prvého stupňa vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľa priebeh pojednávaní (č.l. 171 a nasl.) z hľadiska technických možností súdu zabezpečoval prepojením dvoch PC monitorov tak, aby to, čo bolo obsahom zápisnice videl navrhovateľ na duálnom monitore. O priebehu súdneho pojednávania sa vyhotovuje zápisnica, ktorá má obsahovať podstatné prednesy účastníkov. Nejde v tomto smere o doslovný zápis všetkého, čo bolo na pojednávaní povedané (§ 40 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ tak mal možnosť vidieť na monitore, čo je predmetom súdneho pojednávania, vedel o úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkom, ako prebieha dokazovanie a čo sa píše do zápisnice. Navrhovateľ mohol diktovať svoje vyjadrenia priamo asistentke senátu, ktorá ich spisovala do zápisnice o pojednávaní a túto možnosť mali aj odporkyňa a jej právny zástupca tak, aby aj ich vyjadrenia sa zobrazili po zápise na samostatnom monitore pred navrhovateľom. Navrhovateľ v konaní nemal požiadavku na tlmočníka alebo asistenta, či opatrovníka a v konaní sa obhajoval sám, i z hľadiska toho, že má dosiahnuté právnické vzdelanie. Nedá sa preto konštatovať, že súd prvého stupňa odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom a porušil jeho právo na nestranný a spravodlivý súdny proces, ak pojednávanie pred súdom prebiehalo takým spôsobom, že sa nevyhotovil celý zvukový záznam súdneho pojednávania, ale navrhovateľovi bolo umožnené sledovať zápis textu zápisnice zo súdneho pojednávania. Je ďalej zrejmé, že prvostupňový súd v priebehu konania rozhodoval o všetkých uplatnených procesných návrhoch navrhovateľa. Uznesením z 27.3.2008 č.k. 8 C 85/2008 - 35 priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkoch, uznesením z 30.3.2009 č.k. 8 C 85/2008 - 115 rozhodol o už spomínanej námietke zaujatosti voči znalkyni, uznesením z 24.6.2010 č.k. 8C 85/2008 - 167 zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania z 28.4.2010 a napokon uznesením z 29.10.2010 č.k. 8 C 85/2008 - 217 zamietol aj ďalší návrh na prerušenie konania z 30.9.2010. Pokiaľ ide o namietané vykonanie pojednávaní súdom prvého stupňa bez účasti navrhovateľa napriek jeho ospravedlneniu, obsah spisu potvrdzuje, že v poradí prvé pojednávanie bolo určené na termín 15.10.2008, toto pojednávanie bolo zrušené z dôvodu oznámenej práceneschopnosti navrhovateľa, a to rovnako ako aj ďalšie pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 5.12.2008. Pojednávania dňa 10.9.2010 sa navrhovateľ zúčastnil s tým, že vzhľadom na vyjadrené námietky smerujúce proti postupu súdu v konaní nebol prítomný až do konca tohto pojednávania. Pojednávania dňa 1.10.2010 sa navrhovateľ napriek vykázanému doručeniu nezúčastnil a rovnako sa to stalo aj pri pojednávaní určenom na deň 23.6.2011. Navrhovateľ sa ospravedlnil listom z 2.6.2011 (č.l. 277) s tým, že podáva opätovnú námietku zaujatosti voči vec prejednávanému sudcovi, pričom v tejto súvislosti bol súdom upovedomený o nepredložení námietky zaujatosti nadriadenému súdu vzhľadom na postup podľa § 14 ods. 3 O.s.p. (č.l. 288). Nemožno tak konštatovať, že by súd prvého stupňa za danej situácie pojednávanie dňa 23.6.2011 aj bez prítomnosti navrhovateľa nemohol vykonať. K namietanej zaujatosti sudcu súdu prvého stupňa JUDr. Juraja Šteffela, odvolací súd uvádza, že po prvýkrát navrhovateľ uplatnil námietku zaujatosti 21.4.2008 poukazujúc na nepriateľský pomer sudcov Okresného súdu Kežmarok k jeho osobe, keď navyše zákonný sudca vo veci ho pozná ešte z doby, keď navrhovateľ pôsobil ako advokát. Sudca JUDr. Juraj Šteffel uznesením Krajského súdu v Prešove z 25.6.2008 č.k. 13 Ncc 6/2008 - 48 nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Ďalšia námietka zaujatosti navrhovateľa (3.3.2009, č.l. 99) sa týka postupu súdu v konaní s tým, že navrhovateľ poukazoval na pribratie znalca do konania bez toho, aby mu bolo umožnené predložiť listinné dôkazy. Krajský súd Prešov uznesením z 31.3.2010 č.k. 3 NcC 7/2010 - 156 po druhýkrát rozhodol, že sudca JUDr. Juraj Šteffel nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Námietku zaujatosti v tomto prípade navrhovateľ odôvodňoval tým, že so sudcom je v súdnom spore na ochranu osobnosti, v ktorom žiada aj úhradu nemajetkovej ujmy. Krajský súd Prešov napokon aj uznesením z 15.3.2011 č.k. 5 Co 155, 156, 157/2010 - 243 rozhodol o nevylúčení sudcu JUDr. Juraja Šteffela z prejednávania a rozhodovania veci. Navrhovateľ pri tejto námietke zaujatosti uvádzal, že voči menovanému sudcovi opakovane podal trestné oznámenia, na sudcu podal už druhú žalobu na ochranu osobnosti, pripojil kópiu žaloby podanú na Okresný súd v Brezne zdôrazňujúc, že ide už o žalobu voči sudcovi. V ďalších námietkach zaujatosti voči zákonnému sudcovi (č.l. 277, 294) a aj v podanom odvolaní navrhovateľ opakovane namieta postup sudcu v konaní o prejednávanej veci. Na takúto námietku zaujatosti sa neprihliada a v takom prípade sa ani vec nadriadenému súdu nepredkladá (§ 15a ods. 5 O.s.p.). Navrhovateľ tiež opätovne namieta zaujatosť sudcu vzhľadom na existenciu súdnych sporov na ochranu osobnosti. Vychádzajúc z obsahu týchto podaní navrhovateľa je zrejmé, že aj v tomto smere ide o opakovanú námietku podávanú z tých istých dôvodov, o ktorých už o zaujatosti konajúceho sudcu bolo v predchádzajúcom konaní rozhodované a zároveň námietky sa týkajú postupu sudcu v konaní o veci. V takom prípade sa na námietky zaujatosti neprihliada a preto odvolací súd o opätovne uplatnenej námietke zaujatosti zo strany navrhovateľa nerozhodoval (§ 15a ods. 4, 5 O.s.p.). So zreteľom na všetky uvádzané skutočnosti odvolací súd hodnotí preskúmavaný rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o zamietnutí návrhu o neplatnosť manželstva účastníkov ako vecne správny a potvrdil ho postupom podľa § 219 O.s.p. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa na úpravu práv a povinností rodičov k mal. V. O., nar. X.XX.XXXX, odvolací súd uvádza, že absencia ustanovení hmotného práva, ktoré by umožňovali v konaní o neplatnosť manželstva rozhodovať obligatórne aj o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, v zásade nebráni tomu, aby účastník mohol aj v tomto konaní daný návrh uplatniť v prípade splnenia podmienok určených § 36 Zákona o rodine. Išlo by v tomto smere o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu do skončenia konania o rozvod ich manželstva, keď toto konanie vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 9 C 120/2006 doposiaľ ukončené nie je. Z rozhodovacej činnosti súdu však je zrejmé aj to, že na základe skôr podaného návrhu odporkyňou - matkou maloletého, prebieha na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 19 P 188/2007 konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému V. O.. Maloleté dieťa je predbežným opatrením z 27.6.2007 zverené do osobnej starostlivosti matky a otec - navrhovateľ je zaviazaný predbežne prispievať na jeho výživu sumou po 22,60 Eur mesačne s účinnosťou od 27.6.2007. Konanie Okresného súdu Humenné sp. zn. 19 P 188/2007 je v štádiu znaleckého dokazovania nariadeného súdom za účelom posúdenia, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné predpoklady k zabezpečeniu správneho a zdravého vývinu maloletého, zistenia citových väzieb medzi účastníkmi a zistenia podmienok úpravy styku s rodičom, ktorému maloletý nebude zverený do osobnej starostlivosti, resp. či je daný záujem maloletého zakázať jeho styk s týmto rodičom. Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie (§ 83 O.s.p.). Citované zákonné ustanovenie vyjadruje prekážku súdneho konania, ktorá bráni tomu, aby prebiehalo na súde iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka vzniká (je daná) ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Predmet konania je vymedzený petitom návrhu, základ uplatneného nároku je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit zdôvodnený a o totožnosť účastníkov ide aj vtedy, ak účastníci v druhom konaní vystupujú v opačnom procesnom postavení. Vychádzajúc z uvedených zistení je zrejmé, že v súčasnosti naďalej nie je ukončené skôr začaté konanie vedené na OS Humenné pod sp. zn. 19 P 188/2007 o úprave práv a povinností rodičov k ich maloletému dieťaťu. Ide o konanie týkajúce sa totožných účastníkov a rovnakého predmetu konania. Odvolací súd preto rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v prevyšujúcej časti zrušil a v tejto časti konanie zastavil podľa § 221 ods. 1 písm. d/, § 83, § 104 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.