Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 16Co/93/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310208957 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8310208957.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky: R. Q., bytom Q. nad A., L. XXX, zastúpenej Centrom právnej pomoci, kancelária Humenné, Mierová 4, Humenné proti odporcovi: SMART Capital, a.s., Zámocká 30, Bratislava, IČO: 43 906 915, právne zastúpenému JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, o neplatnosť zmluvy, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 12C 109/2010-148 zo dňa 24. 04. 2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Predkladá podľa č. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 115, 2008 "ZFEU") a čl. 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku: 1. Či sa má smernica Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11.mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 ("smernica o nekalých obchodných praktikách") (Ú.v.EÚ L 149, s.22) vo svetle čl. 38 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že je s nimi v rozpore právna úprava členského štátu, akou je ustanovenie § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktorá umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok vykonaním záložného práva na nehnuteľný majetok spotrebiteľa bez posúdenia zmluvných podmienok súdom napriek existencii sporu v otázke, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku? 2. Či právne predpisy Európskej únie uvedené v bode 1. bránia použitiu takého vnútroštátneho pravidla, akým je ustanovenie § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktoré umožňujú veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok vykonaním záložného práva na nehnuteľnosť spotrebiteľa bez posúdenia zmluvných podmienok súdom napriek existencii sporu v otázke, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku? 3. Či sa má rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9.marca 1978 vo veci C-106/77 Amministrazione delle Finanze dello Stato vs. Simmenhal vykladať tak, že v záujme naplnenia cieľa smerníc uvedených v bode 1. Vo svetle čl. 38 Charty základných práv Európskej únie vnútroštátny súd neuplatní vnútroštátne ustanovenia, akým je ustanovenie § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktoré umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok vykonaním záložného práva na nehnuteľný majetok spotrebiteľa bez posúdenia zmluvných podmienok súdom a tak napriek existencii sporu obísť ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok? 4. Či sa má čl. 4 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve, ktorú uzavrel spotrebiteľ bez zastúpenia advokátom, ktorá umožňuje veriteľovi vykonať mimosúdne záložné právo bez súdnej kontroly, je obchádzaním dôležitej zásady unijného práva ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok a z tohto dôvodu je nekalá aj za stavu, že znenie takejto zmluvnej podmienky vychádza z vnútroštátneho predpisu? II. Prerušuje konanie do skončenia konania o prejudicionálnej otázke pod bodom I. o d ô v o d n e n i e : 1. Oblasť práva Európskej únie Aproximácia právnych predpisov Ochrana spotrebiteľov Ľudské práva 2. Predmet konania Vo veci samej sa má v konaní pred vnútroštátnym súdom vykonať súdna kontrola zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska cieľov Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (C-237/02 Freiburger Kommunalbauten, bod 22; C-243/08 Pannon GSM ). Špecifickú situáciu predstavuje stav, že posudzovaná zmluvná klauzula o mimosúdnom výkone záložného práva na nehnuteľnosť spotrebiteľa je nielen zmluvnou klauzulou ale aj zároveň vnútroštátnym ustanovením právneho predpisu. Prejudiciálna otázka sa týka práva Európskej únie: článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288), článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (Ú. v. EÚ L 110, s. 30), čl.47 v spojení s čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, článku 11 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách") (Ú. v. EÚ L 149, s. 22). 4. Právny rámec Smernica 93/13 Dvanáste odôvodnenie smernice 93/13 znie: „keďže podľa súčasného stavu vnútroštátne právne predpisy umožňujú plánovať len čiastočné zosúladenie; keďže najmä zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté podliehajú tejto smernici; keďže členské štáty by mali mať možnosť výberu, so zreteľom na zmluvu, poskytnúť spotrebiteľom vysokú úroveň ochrany prostredníctvom vnútroštátnych ustanovení, ktoré sú prísnejšie ako ustanovenia tejto smernice". Dvadsiate prvé odôvodnenie tejto smernice znie takto: „keďže členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky neuplatňovali v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcu alebo dodávateľa a ak sa napriek tomu také podmienky uplatnia, nemajú viazať spotrebiteľa a nemajú byť záväzné pre spotrebiteľa a zmluva má byť naďalej záväzná pre zmluvné strany za týchto podmienok, ak jej plnenie môže pokračovať bez neprimeraných ustanovení". Dvadsiate štvrté odôvodnenie tejto smernice spresňuje: „keďže súdy alebo správne orgány členských štátov musia mať k dispozícii primerané a účinné prostriedky na zabránenie ďalšieho uplatňovania nekalých podmienok v zmluvách". Podľa článku 6 smernice 93/13: „1. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 2. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov." Článok 7 ods. 1 tejto smernice znie takto: „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov." Článok 8 tejto smernice stanovuje: „Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa." Smernica 2005/29 Článok 11 ods. 1 a 2 smernice 2005/29 stanovuje: 1. Členské štáty zabezpečia existenciu vhodných a účinných prostriedkov na boj proti nekalým obchodným praktikám s cieľom vynútiť súlad s ustanoveniami tejto smernice v záujme spotrebiteľov. 2. Na základe ustanovení uvedených v odseku 1 zveria členské štáty súdom alebo správnym orgánom právomoci, ktoré ich v prípadoch, ktoré považujú za nevyhnutné, a so zreteľom na všetky dotknuté záujmy, najmä verejný záujem, oprávňujú na to, aby: nariadili zastavenie nekalých obchodných praktík alebo začali príslušné konanie na súde, ktorým sa prikáže ich zastavenie, alebo ak nekalá obchodná praktika nebola doposiaľ vykonaná, ale jej vykonanie bezprostredne hrozí, zakázali takúto praktiku alebo začali príslušné konanie smerujúce k jej zákazu, a to aj bez dôkazu o skutočnej strate či škode alebo úmyslu, či nedbanlivosti na strane obchodníka. Podľa čl.38 Charty základných práv Európskej únie politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov. Podľa čl.47 Charty základných práv Európskej únie 5. Skutkový stav Spoločnosť SMART Capital a.s.( v ďalšom texte „SMART") poskytuje úvery vrátane úverov spotrebiteľom. Dňa 26.2.2009 žalobkyňa pani R. Q. uzavrela s obchodnou spoločnosťou SMART úverovú zmluvu, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver 10 000 Eur. Na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosť- rodinný dom , v ktorom má žalobkyňa obydlie. V čl. IV. úverovej zmluvy sú okrem iného uvedené sankcie, ktoré musí platiť spotrebiteľ v prípade omeškania napr. 0,2% denne (73 % p.a.) z nominálnej hodnoty úveru bez ohľadu na rozsah omeškania, ďalej jednorazovú zmluvnú pokutu 1 162 Eur, paušálnu náhradu výdavkov spojených vymáhaním pohľadávky 1 600 Eur. Tieto sankcie indikujú neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. l Občianskeho zákonníka a č.l.3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Tieto sankcie extrémne navýšili dlh. Podľa dodatku zo dňa 17.4.2009 k záložnej zmluve má žalobkyňa vrátiť úver s príslušenstvom 22.300 Eur. V úverovej zmluve je klauzula (III/2), podľa ktorej v prípade porušenia záväzku zo strany žalobkyne vzniká povinnosť vrátiť celý úver, celé príslušenstvo so všetkými sankciami teda najmenej 22.300Eur a to sa môže stať aj bezprostredne po poskytnutí úveru. Aj uvedená klauzula indikuje nekalosť zmluvnej podmienky. Žalobkyňa podala na spoločnosť SMART na Okresný súd Humenné žalobu o neplatnosť úverovej a záložnej zmluvy z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok. 6. Vnútroštátne právo § 151 j Občianskeho zákonníka (1) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Poznámka 3e) znamená odkaz na zákon č.527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (,,Zákon o dobrovoľných dražbách "). Poznámka pod 3f) odkazuje na Občiansky súdny poriadok alebo Exekučný poriadok § 151m Občianskeho zákonníka (1) Predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak Záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1. Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s cieľom uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedykoľvek počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na dražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva. Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách §6 Dražobník Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom8) a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti. §7 Navrhovateľ dražby (1) Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.9) (2) Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3). 7. Prejudiciálna otázka Žalobkyňa sa v predmetnej veci domáha neplatnosti úverovej zmluvy, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Žalobkyňa poukazuje na to, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Okresný súd Humenné ako súd prvého stupňa žalobe vyhovel len čiastočne tak, že určil niektoré zmluvné podmienky za neprijateľné . V ostatnej časti žalobu o neplatnosť úverovej zmluvy zamietol a ponechal ju v platnosti. Súd záložnú zmluvu určil v celom rozsahu za neplatnú. Proti rozsudku podali odvolanie obidve strany. Krajský súd v Prešove prejednáva predmetnú vec ako odvolací súd. Krajský súd v Prešove v zmysle cieľov smerníc uvedených vo výroku tohto uznesenia podrobil súdnej kontrole zmluvné podmienky v rámci suspenzívneho účinku odvolania. Zdá sa, že niektoré zmluvné podmienky môžu predstavovať neprijateľné (nekalé) zmluvné podmienky. Krajský súd v Prešove sa pridržiava judikatúry súdneho dvora , podľa ktorej súdy členských štátov posúdia, či zmluvná podmienka je neprijateľná ( C-237/02 Freiburger Kommunalbauten, bod 22; C-243/08 Pannon GSM ). Predmetná vec je však problematická v tom, že zmluvná podmienka o mimosúdnom výkone záložného práva na nehnuteľnosť spotrebiteľa, ktorú chce súd podrobiť súdnej kontrole, či nie je nekalá a ktorá je spôsobilá privodiť značnú nerovnováhu, predstavuje vnútroštátne zákonné pravidlo. Veriteľ spoločnosť SMART totiž môže predať žalobkyni jej nehnuteľný majetok bez akéhokoľvek súdneho procesu a sám veriteľ určí výšku pohľadávky. Nebezpečenstvo spočíva v tom , že v pohľadávke, ktorej výšku určí veriteľ, môžu byť aj plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Tak sa obíde dôležitý prvok práva Európskej únie, ktorým je ex offo súdna kontrola neprijateľných zmluvných podmienok (napr. C-.... Pannon ; C-....Cofidis; C-....Mostaza Claro; C-...Freiburger Kommunalbauten; C-429/05 Godard; C-240/98 až C-244/98 Océano grupo editoriale; C-40/08 Asturcom ; C-76/10 POHOTOVOSŤ ). Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľné podmienky alebo sa nedokáže sám brániť a odhodlať uplatniť svoje práva na súde (C-473/00 Cofidis,bod 34). Ak by spotrebiteľ zistil dodatočne, že v zmluve sú neprijateľné zmluvné podmienky, spotrebiteľ nemá podľa zákona právo žiadať podnikateľa, ktorý vykonáva dobrovoľné dražby, aby upustil od dražby. Zákon umožňuje upustiť od vykonania mimosúdnej dražby iba v prípadoch podľa § 19 ods. l zákona č. 527/2007 Z. z. o dobrovoľných dražbách, cit. (1) Dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia a) na základe písomnej žiadosti navrhovateľa dražby, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, ak je podľa vykonateľného rozhodnutia súdu zmluva o vykonaní dražby neplatná, ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy o vykonaní dražby alebo nie je možné podľa podmienok dohodnutých v zmluve o vykonaní dražby dražbu vykonať, ak neboli splnené podmienky ustanovené v §13 a 17, ak bol na majetok vlastníka predmetu dražby vyhlásený konkurz alebo ak bola povolená reštrukturalizácia v súvislosti s majetkom vlastníka predmetu dražby, ak je navrhovateľom dražby vlastník predmetu dražby a ak bol na predmet dražby alebo jeho časť nariadený výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov, l6) ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a na predmet dražby zaťažený jeho záložným právom bol nariadený s jeho súhlasom91 výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov, 161 ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej správy zakázané s predmetom dražby nakladať, ak zaniklo živnostenské oprávnenie dražobníka, ak dražobník nemá uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník alebo vlastník predmetu dražby pred dražbou zloží dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať; dražobník je oprávnený prijať plnenie popri veriteľovi. Veriteľ tak môže: 1. vyvolať default na základe nekalých klauzúl, 2. môže jednostranne stanoviť výšku pohľadávky , do ktorej zahrnie aj plnenia z nekalých klauzúl 3. nekalá klauzula mu môže umožniť postihnúť majetok spotrebiteľa s obídením ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok. Zmluvné podmienky sú pritom také, že veriteľ môže aj pre omeškanie sa dlžníka s nízkou sumou zasiahnuť do majetku spotrebiteľky a predať jej bez súdnej kontroly byt , pretože zmluvné podmienky umožňujú extrémny nárast pohľadávky prostredníctvom sankcii, ktoré sa vypočítavajú nie z výšky omeškanej splátky ale z nominálnej hodnoty úveru. Naviac pri sankciách nie je rozhodujúca doba omeškania, pretože niektoré sankcie sú jednorazové a podľa zmluvy tieto sankcie prichádzajú do úvahy bezprostredne po omeškaní a bez ohľadu na výšku sumy, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní. Zmluvné podmienky umožňujú veriteľovi predať majetok žalobkyne priamo bez súdnej kontroly a SMART aj reálne podnikol voči spotrebiteľom kroky k takémuto predaju. Takýto postup umožňujú zmluvné podmienky. Problém však spočíva v tom, že ide zároveň aj o zákonné pravidlo, ktoré veriteľovi umožňuje bez súdnej kontroly vykonať záložné právo a priamo bez súdnej kontroly predať majetok spotrebiteľa a jednostranne určiť výšku pohľadávky. Zdá sa, že ide o obídenie dôležitého pravidla práva Európskej únie, ktoré predpokladá ex offo kontrolu nekalých zmluvných podmienok , pretože sám spotrebiteľ či už z dôvodu neskúsenosti nepoukáže na neprijateľné podmienky alebo z dôvodu nepriaznivých majetkových pomerov rezignuje na svoju ochranu (Pannon, bod 23; Cofídis ,bod 26). Súd je viazaný zákonom. Zákon umožňuje veriteľovi priamo siahnuť na majetok spotrebiteľa, ktorý je predmetom záložnej zmluvy, a to aj v prípade nehnuteľnosti. Striktne podľa zákona veriteľovi nič nebráni predať majetok spotrebiteľa a pritom veriteľ sám určí výšku dlhu. Ide o zákonné pravidlo zakotvené v ustanovení § 151j ods. l Občianskeho zákonníka. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka (1) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ako vyplýva z uvedeného zákonného pravidla , veriteľ má možnosť na uspokojenie svojej pohľadávky vykonať záložné právo nasledovne: l. obídením súdneho konania (tzv. „dobrovoľná dražba", ktorú vykonávajú podnikateľské subjekty alebo priamo odpredajom založeného majetku tretej osobe, ktorú sám vyberie) alebo 2. podaním žaloby na súd (veriteľ podá žalobu na súd s cieľom získať exekučný titul a exekúciu vykoná súdny exekútor). Zdá sa, že výkon záložného práva v poradí druhým spôsobom by nemal byť z eurokonformného hľadiska problematicky. Ide o získanie exekučného titulu v občianskom súdnom konaní pred všeobecným súdom s prednosťou záložného práva v rámci exekúcie. V rámci tohto výkonu záložného práva sú vytvorené predpoklady na to, aby v rámci ustálenia výšky pohľadávky súd aplikoval ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok a zbavil spotrebiteľa účinkov neprijateľných klauzúl. Zdá sa , že v tejto časti by záložná zmluva nemala byť neplatná na rozdiel od záverov súdu prvého stupňa ( C-453/10 Pereničová). Krajský súd v Prešove reflektuje na judikatúru súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej je dôležité a v záujme právnej istoty a zachovania zmluvných vzťahov („favour contracťus"), aby bol spotrebiteľ zbavený neprijateľných zmluvných podmienok a zmluva aby bola zachovaná so zreteľom na objektívne okolnosti bez ohľadu na výhodnosť niektorej zmluvnej strany (C-453/10 Pereničová). Problematickým sa však javí v poradí prvý spôsob výkonu záložného práva, ktorý predstavuje zmluvnú podmienku no zároveň aj zákonnú dikciu výkonu záložného práva, ktorú však odvolací súd považuje za obchádzanie dôležitého prvku unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu (C-243/08 Pannon ; C-473/00 Cofidis; C-168/05 Mostaza Claro; C-237/02 Freiburger Kommunalbauten; C-429/05 Godard; C-240/98 až C-244/98 Océano grupo editoriale; C-40/08 Asturcom; C-76/10 POHOTOVOSŤ) Tretia prejudiciálna otázka sa týka prípustnosti súdnej kontroly neprijateľnej zmluvnej podmienky zo strany súdu členského štátu , ktorej zmluvnej podmienke korešponduje rovnaké zákonné pravidlo. V tomto smere súd poukazuje na judikatúru súdneho dvora, ktorá vyžaduje od súdu členského štátu nepoužiť zákonné ustanovenie, ktoré odporuje právu Európskej únie (Cofidis 473/00; C-l06/77 Amministrazione delle Finanze dello Stato v. Simmenhal „Vnútroštátny súd, ktorý v rámci svojej právomoci aplikuje ustanovenie práva Spoločenstva, je povinný zabezpečiť plný účinok týchto noriem a v prípade potreby z vlastnej úradnej moci neuplatní každé vnútroštátne ustanovenie, hoci by išlo o neskoršie ustanovenie, ktoré je v rozpore s právom Spoločenstva, bez toho, aby musel najprv žiadať alebo čakať na jeho zrušenie legislatívnou cestou alebo iným ústavným postupom"). Ak by išlo len o zmluvnú klauzulu o mimosúdnom výkone záložného práva, ktorá by mala svoj základ výlučne v zmluve , neboli by žiadne pochybnosti o možnosti súdnej kontroly takejto zmluvnej klauzuly . Avšak za stavu, že zmluvná klauzula je totožná so zákonným pravidlom, odvolací súd predkladá prejudiciálnu otázku. Otázna je súladnosť vnútroštátneho práva s princípom efektivity unijného práva a či právna úprava akou je relevantná právna úprava vo veci samej neprimerane sťažuje spotrebiteľovi výkon jeho práv z pohľadu, či existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ, ktorý nie je zastúpený advokátom nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky z dôvodu neinformovanosti alebo pre nepriaznivé majetkové pomery neuplatní na súde svoje práva. Nebezpečenstvo je o to väčšie, že veriteľ môže prísne formalistický vykonať mimosúdny výkon záložného práva bez ohľadu na výšku dlhu, čo môže na strane spotrebiteľa vyvolať obavy z neúspechu v súdnom konaní. V konečnom dôsledku práve SMART v iných prípadoch aj reálne vykonal mimosúdne dražby. V prípade T. T. proti Smart Capital bol vo veci tunajšieho súdu 20Co/69/2012 zaznamenaný za obdobných formulárových zmluvných podmienok extrémny nárast dlhu spotrebiteľov z poskytnutého úveru 8500 Eur za obdobie cca 18 mesiacov na viac ako 20.000Eur. Spotrebiteľom T. bol odpredaný mimosúdnou dražbou ich byt v hodnote cca 40.000 Eur a z bytu sa vypratali bez akejkoľvek súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok a mimo súdnej exekúcie, teda bez súdneho procesu. Zdá sa, že postavenie záložného veriteľa je oproti veriteľom v iných prípadoch neproporcionálne výhodnejšie, pretože nie záložný veriteľ ale dlžník musí na súde žiadať o súdnu ochranu. V prípade spotrebiteľov je tu však nezanedbateľné nebezpečenstvo, že sa nedokážu náležité zorientovať (Pannon,bod 30, Cofidis,bod 34). Najviac je to evidentné v prípadoch, kedy po mimosúdnych dražbách sa záložný veriteľ domáha vypratania nehnuteľností , ktoré predstavujú obydlia spotrebiteľov a v nejednom prípade sa z nich stávajú bezdomovci. Pritom sú evidentné neprijateľné sankcie, ktoré navýšili dlh a bez ktorých nemuselo dôjsť k defaultu a často tragickým situáciám spotrebiteľov. V prípade spotrebiteľov manželov Sivčových sa po mimosúdnej dražbe sami vypratali. Je teda evidentná rezignácia spotrebiteľov, ktorí nedokázali bez advokáta vyhodnotiť zmluvné podmienky. V rámci konaní o vypratanie spotrebiteľov z ich obydlí už spravidla uplynula prekluzívna trojmesačná lehota na podanie žaloby, ktorú by mal podať spotrebiteľ o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách dotknutá osoba môže podať žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby do troch mesiacov od jej vykonania. Krajský súd v Prešove považuje za problematický aj názov inštitútu „dobrovoľná dražba" podľa zákona č. 527/2002 Z.z. Termín „dobrovoľná" je spojený s obdobím vzniku záložnej zmluvy , keď sa dojednáva záložné právo a spotrebiteľ dáva súhlas s mimosúdnym predajom svojej nehnuteľnosti a vzhľadom na formulárovú zmluvu nemá fakticky možnosť meniť zmluvu. Paradoxne sa dražba nazýva „dobrovoľná" aj za stavu, že dražba sa vykonáva v čase existujúceho sporu. Na strane spotrebiteľa môže vzniknúť obava, že dobrovoľne pristúpil k súhlasu s dobrovoľnou dražbou a pritom ide o osobu, ktorá je z hľadiska vyjednávacej pozície a informovanosti v nevýhodnejšom postavení. Odvolací súd poznamenáva, že častokrát ide o drastické následky dobrovoľných dražieb s extrémnym navýšením dlhu s vážnymi sociálnymi následkami u sociálne slabších spotrebiteľov. Súd poznamenáva, že sa mimosúdny výkon záložného práva značne rozmohol. 8. Výklad inštitútu mimosúdneho výkonu záložného práva Inštitút mimosúdneho výkonu záložného práva bol explicitne do Občianskeho zákonníka zakotvený (§15lj ods. l) zákonom č. 526/2002 Z. z. Zákon o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z. bol schválený v skrátenom legislatívnom konaní bez potrebnej odbornej a verejnej diskusie a bez náležitého pripomienkového konania. V aplikačnej praxi súdov sa objavujú výhrady k mimosúdnemu výkonu záložného práva. Krajský súd v Prešove v rozsudku vo veci 6Co 108/2011 konštatuje cit.,, Dražobník nie je orgánom verejnej moci, ale obyčajnou súkromnou osobou, ktorá nedisponuje žiadnym verejno-mocenským oprávnením a právne vzťahy vznikajúce pri dobrovoľných dražbách sú tak vzťahmi súkromnoprávnymi, nie verejnoprávnymi, v dôsledku čoho je v nich subsidiárne použiteľný Občiansky zákonník. Krajský súd dodal, že inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 ústavy, a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa. Je otázne, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka) s dosahom na čl. 20 Ústavy SR, kedy je vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom). Súd ďalej uviedol, že postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami - podnikateľmi sledujúcimi dosahovanie zisku takmer bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany v rozsahu, aký umožňuje slovenská právna úprava je diskutabilné aj vo svetle porovnateľných právnych poriadkov, ktoré na tak závažný zásah do vlastníctva vyžadujú rozhodnutie sudcu. Model správania spočívajúci v preferencii dobrovoľnej dražby, medzičasom hromadne uplatňovaný účastníkmi právnych vzťahov, vo svojej podstate vážne deformuje a popiera základné ústavné princípy ochrany práv a prispieva k realizácii práva vžitím tak, že účastníci záložných právnych vzťahov pri vymáhaní pohľadávky už ani neuvažujú nad primeranejšou súdnou exekúciou, ale rovno žiadajú „ dobrovoľne " predať majetok dlžníkov (záložcov). Takáto aplikačná prax majúca svoj základ a pôvod v platnej právnej úprave „dobrovoľných" dražieb je nežiaducim až spoločensky nebezpečným obchádzaním a spochybňovaním inštitútov núteného výkonu rozhodnutia, (v ktorých sa v demokratickej spoločnosti štandardne prejavuje súdnou mocou garantovaný oprávnený vynucovací rozmer štátomocenskej autority), a to neraz pri popieraní ochrany práv dlžníkov a porušovaní ústavného princípu primeranosti (výkonu práva). Odvolací súd je presvedčený, že pri naplnení ústavného princípu primeranosti musí byť pri výkone záložného práva dražba nad akúkoľvek pochybnosť inštitútom uspokojenia pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio. Nebolo a ani nemôže byť zmyslom a cieľom právnej úpravy výkonu záložného práva to, aby niekto v dražbe „kúpil" rýchlo a lacnejšie. Výkon práva má v právnom štáte principiálne limity, na ktorých musí spoločnosť za každých okolností bezvýhradne trvať, pričom týmito princípmi nie sú kúpiť rýchlo, lacno a pri nerešpektovaní ústavných práv osôb. Princípy zhmotnené v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR musí reflektovať a napĺňať nielen aplikačná prax, ale svojou normotvornou činnosťou aj zákonodarca. Ak zákonodarca konštruuje právnu úpravu, dbá pritom na reflexiu ústavných limitov, ktoré podústavná právna úprava ďalej rozvíja. Preto ani záujmy veriteľa na uspokojení pohľadávky nemôžu byť hlavným cieľom realizácie právnej úpravy dobrovoľných dražieb, ako je mylne vžité v aplikačnej praxi. Aj z týchto dôvodov je preto diskutabilné, či v teste ústavnej súladnosti a konformnosti môže vo všeobecnosti obstáť právna úprava, ktorá v podmienkach súkromného procesu nielenže nezabezpečuje garanciu a ochranu ústavných práv účastníkov právnych vzťahov (a tým na podústavnej úrovni nerozvíja ústavné imperatívy ochrany práv), ale práve naopak vytvára neprimerane široký priestor pre ich faktické popretie v zmysle, že ústavné práva cez prizmu ich aplikácie a napĺňania nemajú inú ako len iluzórnu povahu. V prípade mimosúdneho výkonu záložného práva ide o väčšie nebezpečenstvo ako v prípade nekalej rozhodcovskej doložky, pretože v prípade nekalej rozhodcovskej doložky napriek rozhodcovskému nálezu mohol byť nútený výkon rozhodnutia zastavený (Asturcom,C-40/08; POHOTOVOSŤ C-76/10). V prípade mimosúdneho uspokojenia pohľadávky mimosúdnym postihnutím majetku spotrebiteľa by spotrebiteľ bol nútený vyvinúť značné úsilie pre to, aby vymohol od veriteľa späť plnenie , ktoré by predstavovalo bezdôvodné obohatenie veriteľa. Spotrebiteľ môže byť v prípade predaja jeho majetku aj odradený od uplatňovania práva na súde vzhľadom na náklady, ktoré súdny spor obsahuje. Mimosúdny výkon záložného práva môže veriteľ vykonať bez ohľadu na výšku pohľadávky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je odôvodnený záver, že vnútroštátne právo umožňuje veriteľovi obísť dôležitý prvok unijného práva judikovaný vo viacerých rozsudkoch súdneho dvora a to ex offo súdnu kontrolu nekalosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách . Za takýchto okolnosti sa javí dôvodný záver , že mimosúdny výkon záložného práva umožňuje postihnutie majetku spotrebiteľa aj na plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok a zdá sa, že vnútroštátne právo pozbavuje smernicu Rady 93/13/EHS jej užitočného účinku (effet utilé). V predmetnej veci spotrebiteľ vyvolal súdne konanie o neplatnosť zmluvy. Podľa de lége lata právnej úpravy veriteľovi nič nebráni pokračovať v mimosúdnom predaji majetku spotrebiteľa, ku ktorému však nemuselo dôjsť, ak by v rámci de faultu boli vylúčené neprijateľné zmluvné podmienky. Veriteľ môže pokračovať vo výkone záložného práva na zvyšok pohľadávky a obísť princíp ochrany povinného, ktorý platí pre zmenu v súdnom exekučnom konaní a ktorý umožňuje zachovanie výhod veriteľa zo záložného práva až do úplného splnenia dlhu vrátane možného povolenia splátok, čo je najmä významné pri zanedbaní odbornej starostlivosti zo strany veriteľa pri posudzovaní bonity spotrebiteľa. Mimosúdny výkon záložného práva umožňuje teda obísť aj zodpovednosť veriteľa pri posúdení bonity spotrebiteľa. Pri porušení požiadavky odbornej starostlivosti veriteľa posúdiť bonitu spotrebiteľa by veriteľ pred súdom čelil zodpovednosti z hľadiska, či výkon jeho práv neodporuje dobrým mravom. Pre porovnanie podľa zákona č. 129/2010 Z. z. (§ 11 ods.2) veriteľ, ktorý porušil povinnosť odbornej starostlivosti by nemohol žiadať pohľadávku od spotrebiteľa jednorazovo. §7 (1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský' úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3. §11 (2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. I, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Veriteľ však jednorazovým predajom majetku spotrebiteľa obíde zákonný príkaz spojený s nedostatkom odbornej starostlivosti, čo má nepriaznivý dopad osobitne na sociálne slabých spotrebiteľov. Je evidentné, že biznis v týchto vzťahoch je založený na mimosúdnych prevodoch nehnuteľnosti vo vlastníctve spotrebiteľov, u ktorých existuje riziko, že nedokážu poukázať najmä na nekalé sankcie. Rozmach mimosúdnych predajov nehnuteľnosti vo vlastníctve spotrebiteľov vrátane nebonitných spotrebiteľov je znepokojujúci. Predmetné zákonné pravidlo o mimosúdnom výkone záložného práva na nehnuteľnosti spotrebiteľov môže byť prelomené aj výkladom súdneho dvora. Inštitút mimosúdneho výkonu záložného práva obídením súdneho konania sa tak stáva zneužiteľným a značne poškodzujúcim. Niet žiadnej nestrannej inštitúcie, ktorú by bol povinný záložný veriteľ povinne požiadať o súdnu kontrolu zmluvných podmienok ex offo. Existuje tiež riziko značne nevýhodného predaja nehnuteľného majetku spotrebiteľa. Aplikačná prax potvrdzuje, že problém mimosúdneho postihu nehnuteľnosti spotrebiteľov nesúvisí len s plnením z neprijateľných zmluvných podmienok ale aj s neprimeranými postupmi pri predaji majetku spotrebiteľov výrazne pod trhovú cenu. V prípade, že by mimosúdny výkon záložného práva odporoval unijnému právu, záložný veriteľ má možnosť vykonať to isté záložné právo súdnou cestou a v takom prípade má prednosť pri uspokojovaní sa z predaja zálohu v súdnom exekučnom konaní. Občiansky súdny poriadok presne vymedzuje konania, ktoré môžu začať aj bez návrhu. § 81(1) Aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon. Vzniká nebezpečenstvo, že spotrebiteľ sám nepoukáže na nekalosť zmluvných podmienok a súd ex offo konať nemôže, pretože ide o sporovú agendu a takéto konanie možno začať len na základe žaloby. Predmetná zmluvná podmienka umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva vo svetle judikatúry súdneho dvora, ktorým je ex offo súdna kontrola v záujme naplnenia cieľa v čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS. Ako už súd uviedol, judikatúra súdneho dvora vyžaduje , aby súd členského štátu rozhodol o tom, či je zmluvná podmienka nekalá (C-237/02 Freiburger Kommunalbauten, bod 22; C-243/08 Pannon GSM ). Krajský súd v Prešove však predkladá prejudiciálnu otázku aj na povahu zmluvnej podmienky, pretože ide o určité osobitosti, ktoré sú s predmetnou zmluvnou podmienkou spojené. Zmluvná podmienka o mimosúdnom výkone záložného práva znamená výhody výlučne pre dodávateľa , spotrebiteľ nemá nijaké výhody a zmluvná podmienka je založená na vnútroštátnom predpise. Krajský súd v Prešove preto výnimočne si dovoľuje požiadať súdny dvor o výklad čl. 4 smernice 93/13 k otázke nekalosti zmluvnej podmienky (pozri Freiburger Kommunalbauten,bod 23). Krajský súd v Prešove v predchádzajúcej časti označil absolútnu nadvládu záložného veriteľa nad spotrebiteľom nielen čo do určovania výšky pohľadávky vrátane nebezpečenstva zahrnutia plnení z nekalých podmienok, ale aj čo do núteného zásahu do majetku spotrebiteľa všetko bez akejkoľvek súdnej kontroly. Pritom veriteľovi je zachovaný ďalší spôsob výkonu záložného práva prostredníctvom súdneho konania s výhodami plynúcimi zo záložného práva (prednosť pred ostatnými veriteľmi pri súdnej exekúcii). Prísne formalisticky by odvolací súd nemal určiť neplatnosť záložnej zmluvy v tej časti, v ktorej ide o zákonné pravidlo mimosúdneho výkonu záložného práva. Predmetom konania je neplatnosť právneho úkonu a v rámci súdnej kontroly zmluvných klauzúl sa musí posúdiť aj kontroverzné ustanovenie zmluvy o vymožení pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy výkonom záložného práva bez ex offo súdnej kontroly. Preto považujeme výklad súdneho dvora za dôležitý. Súdna kontrola zmluvnej podmienky o mimosúdnom výkone záložného práva vzhľadom na jej základ vo vnútroštátnom predpise je podľa názoru súdu závislá od výkladu unijného práva. 9. Krajský súd v Prešove z uvedených dôvodov predkladá prejudiciálnu otázku: Či sa má smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách") (U. v. EÚ L 149, s. 22) vo svetle čl.38 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že je s nimi v rozpore právna úprava členského štátu, akou je ustanovenie §151j ods. l Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktorá umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok vykonaním záložného práva na nehnuteľný majetok spotrebiteľa bez posúdenia zmluvných podmienok súdom napriek existencii sporu v otázke, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku ? Či právne predpisy Európskej únie uvedené v bode 1. bránia použitiu takého vnútroštátneho pravidla, akým je ustanovenie §151j ods. l Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej , ktoré umožňujú veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok vykonaním záložného práva na nehnuteľnosť spotrebiteľa bez posúdenia zmluvných podmienok súdom napriek existencii sporu v otázke, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku ? Či sa má rozsudok súdneho dvora Európskej únie z 9.marca 1978 vo veci C-106/77 Amministrazione delle Finanze dello Stato v. Simmenhal vykladať tak, že v záujme naplnenia cieľa smerníc uvedených v bode 1. Vo svetle čl. 38 Charty základných práv Európskej únie vnútroštátny súd neuplatní vnútroštátne ustanovenia , akým je ustanovenie §151j ods. l Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej , ktoré umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok vykonaním záložného práva na nehnuteľný majetok spotrebiteľa bez posúdenia zmluvných podmienok súdom a tak napriek existencii sporu obísť ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok? Či sa má čl. 4 smernice Rady 93/13 /EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve , ktorú uzavrel spotrebiteľ bez zastúpenia advokátom , ktorá umožňuje veriteľovi vykonať mimosúdne záložné právo bez súdnej kontroly , je obchádzaním dôležitej zásady unijného práva ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok a z tohto dôvodu je nekalá aj za stavu, že znenie takejto zmluvnej podmienky vychádza z vnútroštátneho predpisu? Vzhľadom na predloženie prejudiciálnej otázky odvolací súd konanie prerušil podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.