Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Co/88/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307207330 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8307207330.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Márie Kupkovej vo veci žalobkyne C. V., nar. XX.X.XXXX, bytom G. č. XXXX/ XXX, D., zastúpenej JUDr. Dušanom Sitarčíkom, advokátom v Humennom, Ul. Staničná č. 11, proti žalovanej Pharm. Dr. C. V., nar. XX.X.XXXX, bytom D., Ul. E. č. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Igorom Šafránkom, advokátom vo Svidníku, Nám. sov. hrdinov č. 163/66, o odvolaní oboch účastníčok proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11 C 23/2007 - 268 z 24.5.2011 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva, vo výroku o prikázaní veci žalovanej a vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 46.471,49 Eur istiny. V prevyšujúcej časti, vrátane výrokov o trovách konania, rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k majetku získanému výkonom spoločnej činnosti združenia. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal majetok získaný spoločnou činnosťou združenia bližšie špecifikovaný vo výroku napadnutého rozsudku, pričom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 46.471,49 Eur s 10 % -ným úrokom z omeškania od 21.1.2009 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu ohľadom úrokov z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 46.471,49 Eur od 16.10.2002 do 20.1.2009 a úroku z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 46.471,49 Eur od 21.1.2009 do zaplatenia zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Zaviazal žalovanú zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné náhradu trov konania štátu vo výške 380,56 Eur a žalobkyňu v tej istej výške na účet Okresného súdu, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že hodnota majetku združenia k 31.12.2001 bola 3.126.217,- Sk, pričom toto bolo potrebné znížiť o hodnotu vozidla v leasingu a takto súd dospel k sume 2.804.577,- Sk. Keďže podľa bodu 10 Zmluvy o združení, ako aj v súlade s Občianskym zákonníkom, sa majetok nadobudnutý združením rozdelí rovnakým dielom medzi účastníčky, predstavuje nárok žalobkyne sumu 1.402.288,50 Sk, t.j. 46.547,45 Eur. Nakoľko však žalobkyňa v žalobe aj po pripustení zmeny žiadala len sumu 46.471,49 Eur, súd jej prisúdil takto žiadanú sumu. Hnuteľné veci získané počas existencie združenia uvedené vo výroku žaloby súd prisúdil po zrušení podielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva žalovanej, pretože to tak navrhla žalobkyňa a žalovaná proti tomu nenamietala a okrem toho len žalovaná spĺňa podmienky na prevádzkovanie činnosti lekárne, čo sa týka vzdelania a licencie. Rozsah, špecifikácia a hodnota vecí nebola medzi účastníkmi sporná a nebola nimi ani do ukončenia dokazovania spochybňovaná a okrem toho vyplynula aj zo znaleckého posudku súdnej znalkyne. Suma 675.000,- Sk, ktorú poskytla žalobkyňa ako vklad do združenia, čo je aj zachytené v písomnej zmluve o združení, bola združením vrátená v priebehu činnosti združenia, čo nebolo sporné medzi účastníkmi a vyplynulo to aj z výpovede znalkyne a účtovných dokladov. Medzi účastníčkami bolo vytvorené združenie na základe písomnej zmluvy o združení zo dňa 13.6.1997, pričom prvotné ústne jednania prebehli medzi účastníkmi už koncom roka 1996 a nakoniec boli spečatené podpísaním zmluvy. Z výpovedí účastníkov a svedkov, ich manželov, vyplynulo, že podnet na tieto jednania a uzavretie zmluvy vyšiel od žalovanej. V zmluve si účastníčky presne špecifikovali svoje práva a povinnosti. Zákon nevyžaduje pre zmluvu o združení písomnú formu a predchádzajúce ústne jednania nemajú vplyv na platnosť tejto písomnej zmluvy. Predmetom združenia bolo prevádzkovanie spoločnej lekárne ALBA. Žalobkyňa aj žalovaná sa podieľali na tejto dohodnutej činnosti, každá dojednaným spôsobom, t.j. žalobkyňa maloobchodom, predajom doplnkového predaju v lekárni v rámci voľných živností a na čo získala aj živnostenský list a ďalšou činnosťou podľa potreby. Združenie malo v súlade s čl. VI. zmluvy jediný účet, kde mala dispozičné právo aj žalobkyňa. V súlade s čl.I. viedlo združenie spoločné účtovníctvo, delil sa zisk zo združenia medzi účastníčky. Žalobkyňa v súlade s čl. IV. zmluvy poskytla do združenia vklad a to peňažné prostriedky 675.000-Sk na účelovú opravu priestorov a nákup zariadenia lekárne. Okrem toho v súlade s § 831 nič nebránilo žalobkyni ale ani žalovanej, aby robili v združení aj tzv. pracovnú činnosť, čo aj obe reálne v združení robili a s čím aj OZ vopred pri združení počíta v § 831 OZ. Námietky žalovanej ohľadom neexistencie združenia a existencie pracovnej činnosti teda len potvrdzujú existenciu združenia v súlade so zmluvou o združení a v súlade s vyššie citovaným § 831 OZ. Súd podotýka, že združiť sa môžu aj osoby s rôznym aj keď nerovnakým vzdelaním, s rôznou odbornosťou a na rôznu činnosť a to aj v prípade ak jedna z nich nemá vzdelanie či oprávnenie na podnikanie - licenciu na nejakú činnosť, v tomto prípade namietané žalovanou, že žalobkyňa nemala licenciu - oprávnenie na prevádzkovanie lekárne a teda sa nemohlo jednať o združenie. Vytvorenie združenia a uzavretie zmluvy o združení medzi účastníčkami potvrdzujú aj samotné výpovede účastníčok, výpovede svedkov a to dokonca aj ich manželov, svedka T., ale aj listinné dôkazy a to predovšetkým písomná zmluva o združení, ktorú obe účastníčky aj žalovaná dokladovali aj na Daňový úrad Snina, ďalej správa Daňového úradu Snina, daňové priznania, ktoré podávali účastníčky na Daňový úrad, tak ako sa to robí pri združení, listy oboch účastníčok, vrátane listov samotnej žalovanej (napríklad čl.7, čl.6), listov vtedajšieho právneho zástupcu žalovanej (napríklad čl. 8, čl.9), v ktorej riešili ukončenie združenia a vyporiadanie majetku z neho, pripojený spis Okresného súdu Humenné sp.zn. 5C/1/2002 a z neho žaloba žalobkyne a predovšetkým vyjadrenie žalovanej k žalobe kde potvrdzuje existenciu združenia, zápisnica z pojednávania a uznesenie súdu o zastavení tohto konania. Na veci právne nič nemení, že zmluvu o leasingu auta, či zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvárala len žalovaná. Združenie totiž nemá právnu subjektivitu a súd poukazuje aj na pečiatky použité napríklad na leasingovej zmluve - Lekáreň ALBA a na dohodnutý názov združenia Lekáreň ALBA. Čo sa týka zániku združenia, súd z vykonaného dokazovania zistil, že združenie zaniklo ku dňu 31.12.2001 a to v súlade s § 841 rozpustením združenia, pretože zo zhodných prejavov a konania účastníčok je zrejme, že k tomuto dátumu združenie prestalo fakticky vykonávať činnosť spoločným konaním oboch účastníčok. Vyplýva to aj z prejavu vôle žalobkyne v žalobe kde si uplatňuje nárok k tomuto dátumu, ďalej z jej podaní v pripojenom a vyššie špecifikovanom spise Okresného súdu Humenné a zo strany žalovanej to vyplýva predovšetkým z jej listu z 27.12.2001, kde navrhuje žalobkyni ukončenie činnosti k 31.12.2001, ako aj z toho, že skutočne najneskôr od 31.12.2001 už účastníčky spolu činnosť združenia nevykonávali. Tak ako OZ nevyžaduje písomnú formu pre zmluvu o združení, nestanovuje ani formu pre rozpustenie združenia a teda k nemu môže dôjsť ústnou, čo písomnou dohodou, vrátane faktického konania, či nekonania, t.j. správania sa účastníčok. V tomto prípade k tomu došlo k 31.12.2001 z vyššie uvedených dôvodov. Čo sa týka žalovaných úrokov z omeškania, žalobkyňa požadovala úroky z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 46.471,49 eur od 16.10.2002 až do zaplatenia. Dátum omeškania 16.10.2002 žalobkyňa bližšie nekonkretizovala a aj napriek dôkaznej povinnosti ničím nepreukázala. Rovnako ničím neodôvodnila a nepreukázala žalovanú výšku úrokov 16,5 % ročne z dlžnej sumy. Súd však konštatuje, že žalovanej bol doručený na vyjadrenie znalecký posudok súdnej znalkyne dňa 20.1.2009 (čl.402) ktorým sa ohodnotil majetok združenia ku dňu 31.12.2001 a teda až deň potom, t.j. 21.1.2009 má žalobkyňa nárok na zákonné úroky z omeškania a to v zákonnej výške 10 % ročne z dlžnej sumy v súlade s § 517, odsek 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu 21.9.2009, t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd ustálil, že až týmto dňom sa dozvedela žalovaná zo znaleckého posudku o objektívnej výške majetku združenia a tým aj o objektívnej výške nároku žalobkyne na jej podiel na majetku združenia uplatneného žalobou a teda až od 21.1.2009 mohla žalovaná dobrovoľne plniť, čo však neurobila a dostala sa tým do omeškania s plnením peňažného záväzku. Na tom nič nezmení ani predtým podaná samotná žaloba a ani predchádzajúce návrhy na majetkové vyporiadanie, pretože boli robené bez znaleckého posudku. Z týchto príčin súd čo sa týka žalovaného úroku z omeškania priznal žalobkyni zákonný úrok z omeškania vo výške 10 % ročne z dlžnej žalovanej sumy 46.471,49 eur od 21.01.2009 až do zaplatenia a naopak žalobu zamietol, čo sa týka žalovaného úroku z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 46.471,49 eur od 16.10.2002 do 20.1.2009 a úroku z omeškania vo výške 6,5% ročne zo sumy 46.471,49 eur od 21.1.2009 až do zaplatenia. Preto súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak ide o konanie, v ktorom mali účastníci úspech len čiastočný, čo bolo aj v predmetnej veci. O trovách konania štátu rozhodol súd prvého stupňa podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obe účastníčky. Žalobkyňa vo svojom odvolaní poukázala na to, že nie je spokojná s tým, ako súd prvého stupňa rozhodol o úrokoch z omeškania. Žalovaná o stave majetku združenia ku dňu 31.12.2001 vedela, a to najneskôr dňa 18.4.2001, keď podpísala tlačovo rozdelenie príjmov a výdavkov medzi spoločníkmi združenia Lekáreň ALBA za rok 2001. Tlačivo je pripojené ako dôkaz k žalobe. Žalobkyňa požadovala úrok z omeškania od 16.10.2002, pretože listom zo 4.10.2002 poskytla žalovanej lehotu do 15.10.2002 na majetkové vysporiadanie združenia. V tom čase bola diskontná sadzba NBS 8,25 % ročne. Žalobkyňa tvrdí, že prvostupňový súd mal určiť úrok z omeškania vo výške 16.5 % ročne zo sumy 46.471,49 Eur od 16.10.2002 až do zaplatenia. Na istine 46.471,49 Eur žalobkyňa trvala od počiatku sporu. Ak by prvostupňový súd správne stanovil v bode III. rozsudku výšku úrokov z omeškania, výrok rozsudku pod bodom VI. by bol bezpredmetný. Bez ohľadu na vyššie uvedené, pokiaľ ide o istinu, teda základ sporu, žalobkyňa bola úspešná v celom rozsahu a táto okolnosť by mala byť hodnotená aj vo výroku o trovách konania. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil, priznal jej úroky z omeškania vo výške 16,5 % od 16.10.2002 do zaplatenia a zaviazal žalovanú aj na náhradu trov konania. Žalovaná vo svojom odvolaní poukázala na to, že súd prvého stupňa neúplne a nesprávne zistil skutkový stav a vyvodil aj nesprávne právne závery. Aj keď okresný súd uvažuje o tom, že združenie vzniklo nezávisle na tom, či je písomná zmluva platná alebo neplatná, nevyplýva z napadnutého rozsudku jednoznačne, aký právny úkon združenie založil a kedy a s akým obsahom. Či sa tak stalo už v roku 1996 a to či už na základe ústnej dohody alebo konkludentne, alebo až v roku 1997 na základe písomnej zmluvy. V tejto súvislosti zostalo nevyjasnené, ak by týmto právnym úkonom bola až písomná zmluva, aký právny vzťah medzi účastníkmi existoval od začatia činnosti lekárne v roku 1996 do písomnej zmluvy v roku 1997. Tieto nejasnosti sú dôsledkom toho, že okresný súd sa nezaoberal tvrdeniami, že už v roku 1996 začala spolupráca so žalobkyňou a to formou závislej činnosti, keď uzatvorili pracovný pomer ústne s modifikáciou konkludentným konaním. Pracovnoprávny vzťah, tak ako bol dohodnutý na začiatku spolupráce, trval aj do jeho ukončenia a formálna písomná zmluva o združení na tomto vzťahu nič nezmenila. V tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že súdy, ktoré sa doposiaľ touto vecou nezaoberali nevyslovili explicitne, či túto písomnú zmluvu považujú za platnú alebo neplatnú, len uvažujú, že je to jedno, lebo na platné združenie sa nevyžaduje platná písomná zmluva. Táto otázka je však zásadná, lebo ak písomná zmluva platná nie je, čo tvrdí žalovaná, nebol preukázaný právny úkon s obsahom, ktorý by bezpochyby dokazoval vznik združenia inou formou alebo iným právnym úkonom. Okresný súd sa vyhol vyhodnoteniu skutočnosti, že žalobkyňa sa pri svojej činnosti riadila pokynmi žalovanej, pracovala ohraničený pracovný čas s rovnakou pracovnou dobou, žalovaná žalobkyni ukladala pracovné úlohy a poskytovala pracovný odev a ochranné prostriedky. Čo sa týka postavenia žalovanej, tak táto mala prenajaté priestory, ona objednávala všetok tovar, nielen lekárnicky, ale aj doplnkový a za tento tovar platila. Žalobkyňa mala každý mesiac pravidelne vyplácanú mzdu 10.000,- Sk. Žalovaná bola držiteľkou povolenia na poskytovanie lekárskej starostlivosti. Zákonník práce neobsahuje legálnu definíciu pracovného pomeru. Podľa bodu 6 odporúčania Medzinárodnej organizácie práce č. 198 o pracovnom pomere z roku 2006, vymedzenie existencie pracovného pomeru by sa primárne malo spravovať skutočnosťami týkajúcimi sa výkonu práce a odmeňovania zamestnanca bez ohľadu na to, ako sa tento vzťah charakterizuje v akejkoľvek inej zmluve, na ktorej sa zmluvné strany dohodli. Osobitne je napadnutý rozsudok nesprávny aj v otázke úrokov z omeškania. Ak súd zrušil podielové spoluvlastníctvo rozsudkom z 24.5.2011, ktorý ešte nie je právoplatný, nemôže byť žalovaná v omeškaní s vyplatením vyrovnávacieho podielu, pokiaľ stále je spoluvlastníčkou sporných vecí, pokiaľ by sa aj vychádzalo z právneho názoru prvostupňového súdu, že spoluvlastníctvo vzniklo. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné. V zásade je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa v rozhodujúcom rozsahu zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Podľa § 829 ods. 1 Občianskeho zákonníka, niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. Podľa § 830 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu. Podľa § 834 Občianskeho zákonníka, majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov. Podľa § 841 Občianskeho zákonníka, pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účel združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovnakým dielom. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že účastníčky tohto konania uzavreli zmluvu o združení pod názvom Lekáreň ALBA, ktorého účelom bolo poskytovanie činnosti v súvislosti s prevádzkou lekárne, pričom podľa predmetnej zmluvy o združení z 13.6.1997 sa každému účastníkovi mali vrátiť ním vnesené veci do združenia a finančné prostriedky a nadobudnutý majetok sa mal rozdeliť rovnakým dielom. V tomto smere nie sú pochybnosti o tom, že účastníčky skutočne uzavreli predmetnú zmluvu o združení a že v skutočnosti nevznikol pracovnoprávny vzťah medzi účastníčkami konania. Tieto závery boli vyslovené už v predchádzajúcich štádiách konania v čase, keď vo veci rozhodol Najvyšší súd SR a naviac sa súd prvého stupňa riadil aj právnym názorom Krajského súdu v Prešove ako súdu odvolacieho, ktorý sa vecou taktiež zaoberal, a to uznesením č.k. 1 Co 74/2010 - 503 z 25.10.2010. Súd prvého stupňa taktiež správne zistil hodnotu majetku združenia a v tomto smere využil znalecké dokazovanie, ktoré bolo vo veci vykonané, zaoberal sa aj hodnotou leasingových splátok, okolnosťou, že predmetné motorové vozidlo sa nestalo majetkom združenia a v závislosti od toho správne ustálil, že podiel žalobkyne na vzniknutom majetku, pokiaľ sa má v zmysle zmluvy deliť rovnakým dielom, predstavuje sumu 1.402.288,50 Sk, teda sumu 46.547,45 Eur, pričom žalobkyňa v tomto smere žiadala sumu o niečo nižšiu, t.j. 46.471,49 Eur. Všetky tieto skutkové zistenia súd prvého stupňa náležite odôvodnil, v závislosti od znenia zákona ustálil, že išlo o vznik združenia a podielového spoluvlastníctva medzi účastníčkami tohto konania a v závislosti od toho správne postupoval, pokiaľ zrušil toto podielové spoluvlastníctvo účastníčok k získanému majetku a toto vyporiadal tak, že hnuteľné veci prikázal do vlastníctva žalovanej, ktorá sa naďalej zaoberá prevádzkou lekárne. Takéto rozhodnutie je logické a zodpovedá súčasnému pracovnému postaveniu účastníčok konania, pretože žalobkyňa sa touto činnosťou už nezaoberá. Ako bolo vyššie naznačené, vznik pracovnoprávneho vzťahu medzi účastníčkami nebol zistený a pri hodnotení právneho vzťahu účastníčok je potrebné vychádzať práve z predmetnej zmluvy o združení. Na tom nič nemení ani tá okolnosť, že medzi účastníčkami eventuálne existovala deľba úloh a aj vydávanie pokynov v práci, pričom nie je vylúčené, že žalobkyňa sa skutočne podriaďovala pokynom žalovanej, a to práve z pohľadu toho, že žalovaná bola odborníčkou a nositeľkou licencie pri prevádzkovaní lekárne, ale ako bolo vyššie naznačené, to neznamená, že by bolo možné odhliadnuť od vzniknutej zmluvy o združení. V závislosti od toho, súd prvého stupňa, ako bolo vyššie naznačené, správne postupoval v otázke zistenia existencie združenia medzi účastníčkami, zrušenia podielového spoluvlastníctva k predmetnému majetku, prikázania tohto majetku do výlučného vlastníctva žalovanej a zaviazania žalovanej na zaplatenie žalobkyni sumy zodpovedajúcej jej podielu, teda 46.471,49 Eur. Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ však ide o úroky z omeškania, je potrebné vychádzať z odvolania žalovanej, ktorá namieta, že pokiaľ došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva účastníčok až samotným predmetným rozhodnutím súdu, nie je zrejmé, ako sa mohla žalovaná zároveň dostať do omeškania s vyplatením finančných prostriedkov na úplné vyrovnanie žalobkyni, pretože pri existencii podielového spoluvlastníctva, nemohlo byť zrejmé, komu sa vlastne dostanú veci do výlučného vlastníctva. Touto otázkou sa súd prvého stupňa doposiaľ nezaoberal a prevzal iba názor uvedený v žalobe a produkovaný žalobkyňou v priebehu celého prvostupňového konania, že žalobkyňa je legitimovaná na to, aby dostala finančnú výplatu zo združenia bez ohľadu na to, aby bolo prizreté na okolnosť, že naďalej trvá podielové spoluvlastníctvo k hnuteľnému majetku, pričom jeho osud nie je jasný, pokiaľ sa účastníčky v tomto smere nedohodli. Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa, aby tieto otázky vyhodnotil a zaujal k ním jednoznačné právne stanovisko a náležite si zdôvodnil, na základe čoho mohla sa dostať žalovaná do omeškania a kedy sa tak konkrétne stalo. Ako bolo vyššie naznačené, existujú pochybnosti o takomto závere, pokiaľ podielové spoluvlastníctvo účastníčok bolo zrušené až predmetným rozhodnutím súdu prvého stupňa. Preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktoré je zároveň odňatím účastníkovi možnosti konať pred súdom), odvolací súd rozsudok v prevyšujúcej časti zrušil, vrátane výrokov o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Až po vyhodnotení vyššie uvedených okolností, bude možné vo veci aj v prevyšujúcej časti zákonne rozhodnúť. V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.