Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Co/216/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111225309 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8111225309.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35724803, zastúpenej Tomášom Kušnírom, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36613843, proti žalovanému: Q. V., H. M. XX, B., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Ľuda Zúbka 2, Bratislava - Dúbravka, IČO: 42176778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 1.451,11 EUR s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 29C 6/2012-71 zo dňa 20.6.2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : M e n í uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka tak, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 237,41 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet JUDr. Ambróza Motyku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v predmetnej veci domáhal zaplatenia 1 451,11 Eur s príslušenstvom. Do konania vstúpil vedľajší účastník a namietal premlčanie. Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania vo výške 94,80 Eur postupom podľa § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Vo vzťahu k žalovanému rozhodol, že nemá právo na náhradu trov konania z dôvodu, že si ich náhradu neuplatnil. Proti uzneseniu v časti výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca i vedľajší účastník. Žalobca navrhol uznesenie zmeniť tak, aby vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov priznaná nebola s poukazom na ich neúčelnosť a ust. § 150 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Vedľajší účastník namietal nepriznanie trov konania za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie vedľajšieho účastníka je opodstatnené a neopodstatneným je odvolanie žalobcu. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Účastník konania, ktorý v spore uspel (§ 142 ods. 1 O.s.p.) alebo zastavenie konania nezavinil (§ 146 ods. 2 O.s.p.), má nárok na náhradu trov tohto konania Tento postup môže súd prelomiť a nepriznať náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.), na ktorú skutočnosť v podstate žalobca aj poukazuje. Odvolací súd preto podrobil žalobcom označené skutočnosti vyhodnoteniu, či predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca argumentuje predmetom činnosti vedľajšieho účastníka inter alia jeho vedľajšími intervenciami na ochranu spotrebiteľov v súdnych konaniach. Tým má byť podľa žalobcu vedľajší účastník spôsobilý sám vystupovať v konaní a zastúpenie advokátom len navyšuje trovy. Táto argumentácia je zjavne nepresvedčivá a naráža aj na základné princípy občianskeho súdneho konania. Predovšetkým žalobca neuviedol jediný rozumný dôvod, prečo práve tento typ právnickej osoby má byť vylúčený z práva na právne zastúpenie advokátom a niet na to opory v žiadnom ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu. Túto argumentáciu nepodporuje ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, ktorá naopak nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ ( porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09). Ak by súd mal prijať argumentáciu žalobcu, tak potom vzhľadom na jeho nepochybne profesionálne vymáhanie pohľadávok by sa malo to isté pravidlo aplikovať na neho samotného. Aj jeho právne zastúpenie by sa javilo nadbytočné a zbytočné navyšujúce trovy konania. Argument o navyšovaní trov zjavne neobstojí. Každý účastník musí počítať s tým, že v súdnom konaní môže neuspieť a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je aj náhrada trov konania protistrane, ale aj na jej podporu vedľajšiemu účastníkovi. Niet dôvodu na výnimku u profesionálnych právnických osôb zaoberajúcich sa vymáhaním pohľadávok. Aktivity vedľajšieho účastníka evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa a aj v predmetnej veci je zjavné, že žalovaný spotrebiteľ by musel čeliť žalobe profesionála pri vymáhaní pohľadávok naviac zastúpeného advokátom, ktorého trovy navrhované v žalobe 211,89 Eur sú ešte vyššie ako na strane vedľajšieho účastníka. Ochrana spotrebiteľa súvisí s kvalitou života a jej podoby môžu byť rozmanité. Nemusí ísť výlučne o agendu neprijateľných podmienok (smernica Rady 93/13 EHS), či nekalých obchodných praktík (smernica EP 2005/29), ale o celú škálu rozmanitých vzťahov dopadajúcich na bežných ľudí. To platí aj pre zbytočné odkladanie uplatňovania práva s výrazným časovým odstupom, ktoré je spájané aj s rizikom jeho premlčania. Nie je nič výnimočné, že s odstupom času má spotrebiteľ zhoršené podmienky obrany, sťažuje sa dôkazná situácia, a preto aj obrana námietkou premlčania je dôležitá a má svoj význam. Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Odvolacie námietky žalobcu sú neopodstatnené. Argumentácia súdom prvého stupňa o neúčelnosti úkonu prevzatie a príprava právneho zastúpenia z dôvodu podaného obdobného vyjadrenia ako v iných veciach na prvostupňovom súde je alogickou pri dôslednom uplatňovaní ústavného práva na právnu pomoc v konaní pred súdom (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Používanie rovnakého textu podania právneho zástupcu vedľajšieho účastníka nie je dôvodom pre nepriznanie trov právneho zastúpenia za úkon prevzatie a prípravy právneho zastúpenia úspešnému vedľajšiemu účastníkovi. Už splnomocnením advokáta sa realizuje základné právo účastníka na právnu pomoc v konaní pred občianskoprávnym súdom. Z článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ako aj inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy. Z uvedeného prívlastku „právna“ pomoc vyplýva, že v danom prípade ide o pomoc poskytnutú v kvalifikovanej právnej forme, ktorú môže poskytnúť iba osoba so zodpovedajúcim, tzn. právnickým vzdelaním. Opodstatnenosť úkonu prevzatia a prípravy právneho zastúpenia pred rozhodnutím vo veci samej je nepochybná, keďže účastník v konaní má právo byť právne zastúpený právnym zástupcom, ak tento prevzal jeho zastupovanie v spore. V množstve súdnych sporov už pomoc pri vstupe do konania pre žalobcu môže pôsobiť odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku berie svoju žalobu späť. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, preto namietanie úkonu prevzatie a prípravy právneho zastúpenia v súvislosti so vstupom účastníka do konania nemá opodstatnenie. Pokiaľ právny zástupca vedľajšieho účastníka žalovaného riadne prevzal zastupovanie vedľajšieho účastníka žalovaného z jeho konania (prípadne konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) nevznikli žiadne prieťahy, či neúčelné realizované úkony súdu, nemožno v takomto prípade náklady právneho zastúpenia spojené s týmto úkonom považovať za neúčelné. Rovnako nebol správny postup súdu prvého stupňa, ak vychádzal pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny iba z uplatnenej istiny. Bolo potrebné k istine, ktorá bola predmetom konania prirátať aj príslušenstvo k tejto istine, a to úroky z o meškania, a tak stanoviť tarifnú hodnotu sporu, z ktorej sa vypočíta vypočítal základná sadzba tarifnej odmeny advokáta. Keďže celé peňažné plnenie predstavovalo nielen istinu, ale aj úroky z omeškania, je potrebné k tomuto pristúpiť tak, že tarifná odmena advokáta je rátaná aj z kapitalizovaných úrokov z omeškania, t.j. zo sumy 2 256,58 Eur pozostávajúca z istiny 1 451,11 Eur a kapitalizovaného14% ročného úroku z omeškania zo sumy 805,47 Eur od 13.4.2007 do 2.1.2012. Odvolací súd má za to, že vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov konania vo výške 237,41 Eur pozostávajúcich z 91,27 Eur za prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom a režijného paušálu 7,63 Eur, 91,27 Eur za vyjadrenie zo dňa 15.3. 2012 a režijný paušál 7,63 Eur a 20% DPH. Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. uznesenie v napadnutom výroku tak, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 237,41 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet JUDr. Ambróza Motyku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.