Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 10Co/62/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110207482 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Irena Dobňáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8110207482.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a sudcov JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobkyne: I. G., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, G., právne zastúpená ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava 851 01, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.25C 61/10-147 zo dňa 6.6.2011, zhodou hlasov členov senátu takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd rozsudkom rozhodol tak, že zrušil rozsudok Rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. z 22.2.2010 č. SR 17307/09, odložil vykonateľnosť rozsudku Rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. z 22.2.2010 č. SR 17307/09 a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 666,48 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobkyne. V dôvodoch odôvodnenia rozsudku uvádza, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá zmluva na poskytnutie pôžičky. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok došlo v súlade s § 524 OZ k platnému postúpeniu pohľadávky z postupcu Slovenská požičovňa na postupníka EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako žalobcu v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd mal za to, že žalobca, teda v tomto konaní žalovaný, neuniesol dôkazné bremeno, čo sa týka splnenia podmienky oznámenia, resp. preukázania postúpenia pohľadávky dlžníkovi. Dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorená medzi žalobcom v rozhodcovskom konaní a žalovanou dňa 25.3.2008 mala nedostatky, súd sa nestotožnil s prepočtom zo slovenských korún na euro a rovnako nepovažoval uznanie dlhu obsiahnuté v dohode o úhrade pohľadávky v splátkach za platné. Pre platnosť právneho úkonu uznania dlhu je potrebné dodržanie jeho náležitosti, a to určitosť právneho úkonu vo vzťahu k vyjadreniu dôvodu vzniku záväzku a jeho výšky. K dohode o úhrade pohľadávky v splátkach sa však nachádza len vyjadrenie čo do dôvodu, a to bez ďalšej bližšej špecifikácie. Rozhodcovský súd mal za to, že neplatnosť uznania dlhu nespôsobuje neplatnosť celej dohody o úhrade pohľadávky v splátkach, a to z dôvodu, že sa jedná o neplatnosť len z časti záväzku, ktorý je možno oddeliť od jej zvyšku. Žalobkyňa vo svojich vyjadreniach namietala aj neplatnosť rozhodcovskej doložky, ako aj absenciu RPMN, pričom uviedla, že RPMN uvedené vo všeobecných podmienkach právneho predchodcu žalovaného nezodpovedá skutočnej výške, kde je uvedené 17 %, ale správne má byť uvedené asi 43 %. Ďalej žalobkyňa uviedla, že išlo o klasickú formulárovú zmluvu, ktorá bola uzavretá v priebehu piatich minút, a to na financovanie predchádzajúceho úveru, pričom pri uzatváraní úveru uviedla, že vykonáva živnosť ako kaderníčka, avšak pracovníkovi, ktorý uzatváral zmluvu uviedla, že to potrebuje na svoje súkromné účely. Úver bol použitý na prefinancovanie ďalšieho úveru. Taktiež žalobkyňa predložila súdu prehľad úverov, ktoré si spolu s manželom zobrali od nebankových spoločností. Dôvodom uzatvárania množstva takýchto úverov bola skutočnosť, že manžel žalobkyne uzatvoril ručiteľský záväzok niekedy v roku 2001 na hypotekárny úver vo výške asi 600.000,-- Sk. V predmetnom konaní súd podobne, ako rozhodcovský súd, nepovažoval za platné uznanie dlhu žalobkyňou v dohode o úhrade pohľadávky v splátkach. Tak, ako sa uvádza v § 558 OZ, uznanie dlhu má byť urobené písomne, čo do dôvodu, ako aj výšky. Neide len o konštatovanie, že dlh sa uznáva, ale podľa súdu v tomto uznaní dlhu má byť priamo ozrejmený dôvod vzniknutého záväzku a výška. Čo sa týka namietanej skutočnosti zo strany žalovaného, že neide o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko žalobkyňa vystupovala ako podnikateľka, prvostupňový súd uviedol, že síce žalobkyňa je v zmluve uvedená ako podnikateľka, keďže vykonáva drobnú živnosť, avšak sama uviedla, že peniaze neboli brané za účelom podnikania, ale na súkromné účely. Žalobkyňa preukázala skutočnosť, že úver potrebovala na prefinancovanie ďalšieho úveru prehľadom jednotlivých poskytovaných úverov, čo vyplýva z prehľadu jednotlivých poskytovaných úverov. Súd zisťoval, ako je možné vymedziť pojem spotrebiteľ, pričom z judikatúry Európskeho súdneho dvora prípad Gruber C 464/01 je zrejmé, že a) osoba, ktorá uzavrela zmluvu týkajúcu sa tovaru určeného čiastočne na podnikateľský účel a čiastočne na účel, ktorý nie je súčasťou obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nemá právo dovolávať sa výhod vyplývajúcich z pravidiel osobitnej právomoci stanovených v článku 13 až 15 dohovoru s výnimkou prípadu, že podnikateľský účel je do takej miery okrajový, že má v celkovom kontexte predmetného plnenia len zanedbateľný význam, pričom skutočnosť, že prevažuje nepodnikateľský aspekt, nie je v tomto ohľade významná. b) je na konajúcom súde, aby rozhodol, či bola predmetná zmluva uzavretá s cieľom uspokojiť v nie nezanedbateľnom rozsahu potreby týkajúce sa obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti dotknutej osoby, alebo naopak, či bol podnikateľský účel nevýznamný. c) na tento účel musí tento súd zohľadniť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré objektívne vyplývajú zo spisu, naopak nie je potrebné zohľadňovať okolnosti alebo skutočnosti, o ktorých mohol druhý účastník zmluvy vedieť pri uzatváraní zmluvy s výnimkou prípadu, ak sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správa tak, že u druhého účastníka mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely. V prípade C 269/95 ESD uviedol, zároveň aby bolo možné určiť, či osoba jednajúca má charakter spotrebiteľa, či je nutné skúmať jej postavenie v konkrétnom zmluvnom vzťahu. Prihliadnuť je nutné k povahe a cieľu zmluvy, nie k subjektívnemu postaveniu osoby. Osoba musí konať v záujme uspokojenia svojich osobných potrieb prostredníctvom súkromnej osoby, aby mohla byť považovaná za spotrebiteľa. V tomto konaní prvostupňový súd mal za preukázané, že žalobkyňa vystupovala ako súkromná osoba, hoci je zapísaná v živnostenskom registri. Žalobkyňa uviedla, že pracovník právneho predchodcu žalovaného nejavil žiadnu snahu zistiť, na aký účel je daný úver poskytnutý a len skutočnosť, že žalobkyňa je živnostníčka, nie je dôvod k tomu, aby zmluva a samotná žalobkyňa uzatvorením tejto zmluvy nepožívala ochranu ako spotrebiteľka, hoci si úver zobrala na súkromné účely a ako preukázala, na prefinancovanie skôr poskytnutých úverov. Prvostupňový súd mal za dostatočne preukázané, že si úver brala ako spotrebiteľka. Ďalej prvostupňový súd v dôvodoch poukazuje na to, že v samotnej zmluve absentujú podstatné náležitosti, ktoré vyžaduje Zákon o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne RPMN, ktorá je síce uvedená vzadu vo Všeobecných podmienkach, nevzťahuje sa však ku konkrétnej zmluve a taktiež, ako žalobkyňa preukázala, je nesprávne uvedená. Z tohto dôvodu potom mal súd za to, že táto zmluva je bezúročná a bez poplatkov a pri vydávaní rozhodcovského rozsudku bol porušený § 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní a to, že došlo k porušeniu všeobecných záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Čo sa týka platnosti rozhodcovskej doložky, aj keď žalovaný uviedol, že je dohodnutá alternatívne, súd poukazuje, že rozhodcovská doložka v samotnej zmluve je súčasťou klasickej formulárovej zmluvy, kde spotrebiteľ nemá možnosť obsah tejto doložky ovplyvniť. S poukazom na skutočnosť, že dojednanie o spôsobe riešenia sporov nebolo individuálne dohodnuté tak, ako to napr. umožňuje Zákon o platobných službách v § 90 ods. 3 a vlastne z existujúceho formulárového dojednania, či už v zmluve alebo v dohode o úhrade pohľadávky v splátkach, je voľba pre konanie pre spotrebiteľa len iluzórna a súd poukazuje aj na skutočnosť, že v dohode o úhrade pohľadávky v splátkach je taktiež štandardným formulárom, ktorý žalovaný využíva bežne, ako to je zrejmé aj z pripojeného spisu 12C/141/2010, súd teda vyhodnotil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda za neplatnú. V predmetnom konaní žalobkyňa žiadala odložiť predbežnú vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, súd vyhovel žalobe aj v tejto časti v záujme ochrany žalobkyne minimálne do právoplatnosti tohto rozsudku. V predmetnom konaní mala úspech žalobkyňa, preto súd priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi podľa pomeru úspechu. Podaním zo dňa 7.6.2011 si žalobkyňa vyčíslila trovy konania, včetne režijného paušálu, DPH a cestovného vo výške 666,48 eur. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote bolo podané odvolanie zo strany žalovaného. Odvolanie podáva k zamietavej časti v zákonnej lehote z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré odôvodnil nasledovne: Súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa v zmluvnom vzťahu so žalovaným vystupovala ako spotrebiteľka a rozhodcovská doložka je neplatná. S týmto názorom súdu prvého stupňa sa žalovaný nestotožňuje. Súd pri ustálení osoby žalobkyne ako spotrebiteľky sa uspokojil len s tvrdením žalobkyne, že potrebovala finančné prostriedky na prefinancovanie ďalšieho úveru, predložila prehľad úverov, čo však nijako nedokazuje, že tieto prostriedky na tento účel použila. Rovnako zastáva názor, že aj keby žalobkyňa použila úver na prefinancovanie ďalšieho úveru, nebolo preukázané, na aký účel boli poskytnuté predošlé úvery, či nedochádzalo len k prekrývaniu podnikateľského úveru. Z vykonaného dokazovania súdom je nutné konštatovať, že navrhovateľka v celom konaní nepreukázala, že poskytnutý úver použila na iný účel, ako na podnikanie. Zároveň má za to, že rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje jej neplatnosť, nakoľko dáva spotrebiteľovi možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde. Uvedenému tvrdeniu dáva za pravdu aj dôvodová správa k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. V žiadnom prípade uvedený názor súdu prvého stupňa nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vyjadrenie k odvolaniu zo strany žalobkyne nebolo doručené. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol viazaný dôvodmi a rozsahom podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený, ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by boli len prípadné vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd vo veci nenariaďoval pojednávanie a rozhodol v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p.. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolaním žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutých výrokov rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorými došlo k zrušeniu rozsudku rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. z 22.2.2010 č. SR 17307/9 a odloženiu vykonateľnosti citovaného rozsudku, ako aj povinnosti zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 666,48 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa využila právo a podala žalobu na zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 22.2.2010 č. SR 17307/09 s návrhom o odloženie vykonateľnosti tohto rozsudku. Predtým, ako odvolací súd venoval pozornosť odvolacím dôvodom, preskúmal dôvodnosť podania žaloby, či táto bola podaná v lehote. Pokiaľ ide o doručenie rozsudku rozhodcovského súdu a včasnosť podania žaloby, nakoľko doručenie rozsudku žalobkyni nebolo v priebehu prvostupňového súdu preukázané, zákonná lehota na podanie žaloby bola splnená. Odvolací súd má za to, že i napriek tomu, že nebolo preukázané doručenie rozhodcovského rozsudku žalobkyni, stanovená lehota 30 dní zo strany žalobkyne bola dodržaná, čo vyplýva z dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Rozhodcovské konanie sa vykonávalo dňa 22.2.2010. Žaloba bola podaná na súd dňa 18.3.2010 vo faxovom podaní a na súd bola doručená 22.3.2010 s tým, že návrh bol podaný na pošte dňa 19.3.2010, čiže 30 dňová lehota bola dodržaná na včasnosť podania žaloby. Ďalším právnym problémom, ktorým sa odvolací súd zaoberal pred rozhodovaním vo veci samej, je splnenie podmienky konania pred rozhodcovským súdom. Z obsahu spisu, resp. konkrétne aj zo Všeobecných obchodných podmienok, ako aj z uzavretej zmluvy o úvere nevyplýva, aby medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá rozhodcovská zmluva o tom, že všetky, alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. I napriek tomu, že rozhodcovský súd v rozsudku č. k. SR 17307/09 zo dňa 22.2.2010 konštatuje, že je príslušný na rozhodnutie o predmetnej veci, odvolací súd zastáva opačný názor a konštatuje, že podmienky pre rozhodovanie pred rozhodcovským súdom neboli splnené. Nebola splnená základná podmienka, a to individuálne uzavretej zmluvy na konanie v rozhodcovskom konaní. Takáto zmluva v písomnej forme individuálne nebola uzavretá. Vo Všeobecných obchodných podmienkach je konštatované, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou, budú riešené dohodou. V prípade, ak nedôjde k dohode, budú rozhodované pred rozhodcovským súdom. Z tohto dôvodu, že nebola splnená podmienka konania pred rozhodcovským súdom, odvolací súd zastáva právny názor, že takýto rozsudok je ničotným rozsudkom a z tohto dôvodu má za to, že prvostupňový súd správne rozhodol, ak tento rozsudok zrušil. Ak nebola platne uzavretá rozhodcovská doložka, nemal právomoc rozhodovať rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní o predmete konania a takýto rozsudok nemôže zakladať práva a povinnosti pre účastníkov konania. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na geografickú neprijateľnosť miesta konania sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu je rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá síce zakladá alternatívnu právomoc rozhodcovského súdu, avšak ktorá nebola individuálne dohodnutá, neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Takéto zmluvné ustanovenie je v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 23a Zákona na ochranu spotrebiteľa, ako aj v rozpore s výkladom článku 3 ods. 1, 2 a článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a preto je, v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 8.11.2005, neplatné. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení rozhodcovského rozsudku. Zároveň potvrdzuje rozsudok aj vo výroku o odklade vykonateľnosti rozsudku rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. z 22.2.2010. Prvostupňový súd správne rozhodol o návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. z 22.2.2010 č. SR 17307/09, nakoľko do právoplatnosti rozsudku, ktorý je predmetom tohto konania bolo potrebné rozhodnúť o odklade vykonateľnosti predmetného rozsudku z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením uvedeným v rozsudku súdu prvého stupňa a pre doplnenie ešte uviedol uvedené odôvodnenie. Vzhľadom na uvedené potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 229 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Úspešná žalobkyňa náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, neúspešnému účastníkovi náhrada trov v odvolacom konaní nevznikla. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.