Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 20Co/2/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109203310 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8109203310.3 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu X. P., bytom X., L. XX, proti žalovaným v 1. rade K. B., bytom X., X. Q. č. X, v 2. rade J. K., bytom X., X. Q. č. X, v 3. rade G. K., bytom X., X. Q. č. X, v 4. rade P. P., bytom X., X. Q. č. X,. v 5. rade F. P., bytom X., X. Q. X, v 6. rade A. O., bytom X., X. Q. X, o náhradu za užívanie nehnuteľností, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 29. 6. 2010, č. k. 13C 52/2009-142 a uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 27. 10. 2010, č. k. 13C 52/2009-158 jednohlasne takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie zo dňa 29. 6. 2010, č. k. 13C 52/2009-142. Z r u š u j e uznesenie zo dňa 27. 10. 2010, č. k. 13C 52/2009-158. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením zo dňa 29. 6. 2010 č. k. 13C 52/2009-142 súd prvého stupňa uložil žalobcovi poriadkovú pokutu vo výške 200 Eur a zaviazal ho k povinnosti ju zaplatiť na účet Okresného súdu Prešov, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa bez predchádzajúceho ospravedlnenia nezúčastnil pojednávania dňa 16. 6. 2010, pričom jeho neúčasť ospravedlnila právna zástupkyňa žalobcu v priebehu pojednávania jeho pracovnými povinnosťami a tým, že žalobca nepovažuje za potrebné, aby ho súd vypočul. Podľa názoru prvostupňového súdu žalobca hrubým spôsobom sťažil postup konania súdu tým, že sa bez predchádzajúceho ospravedlnenia nezúčastnil pojednávania vytýčeného na deň 16. 6. 2010 a z toho dôvodu súd prvého stupňa nemohol vykonať jeho výsluch, ktorý považoval za potrebný. Žalobca z obsahu predvolania na pojednávanie vytýčené na deň 16. 6. 2010 expedované 4. 5. 2010 vedel o tom, že jeho účasť na tomto pojednávaní je nevyhnutná, pretože je potrebné ho vypočuť. Žalobca napriek uvedenému predvolaniu svoju neúčasť na pojednávaní odôvodnil svojim vlastným rozhodnutím, že sa pojednávania nezúčastní, pretože nepovažoval za potrebné, aby ho súd vypočul. Prvostupňový súd ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením zo dňa 14. 4. 2010 bola uložená žalobcovi poriadková pokuta vo výške 200 Eur z dôvodu jeho neodôvodnenej neúčasti na pojednávaní dňa 14. 4. 2010. Aj z uvedeného postupu súdu je zrejmé, že súd považuje účasť žalobcu na pojednávaniach súdu za nevyhnutnú a v prípade opakovanej neúčasti žalobcu na pojednávaní mohol žalobca predpokladať uloženie rovnakého poriadkového opatrenia. Prvostupňový súd zdôraznil, že žalobca je povinný svoju prípadnú neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlniť a svoje pracovné povinnosti zabezpečiť tak, aby nebránili jeho účasti na pojednávaní. Preto prvostupňový súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je to uvedeného vo výrokovej časti tohto uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a priznal mu náhradu trov konania vo výške 315,70 Eur. Odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že súd prvého stupňa vychádzal v dôvodoch z nedostatočne zisteného stavu veci. Na základe stavu veci, na ktorý odkazuje, dospel súd prvého stupňa k nesprávnym zisteniam, čo v konečnom dôsledku viedlo k nesprávnym právnym záverom. Ďalej odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že jeho neúčasť ospravedlnila jeho právna zástupkyňa pracovnými povinnosťami a neúčasť žalovaných v 4. a 5. rade nebola ospravedlnená žiadnymi skutočnosťami, ktoré by mohol súd vôbec posudzovať. Nevedno, prečo sa žalovaní pojednávania nezúčastnili, avšak poriadkovú pokutu zrejme nedostali. Poukázal na to, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie, čo súd prvého stupňa vydaním napadnutého uznesenia nerešpektoval. Ďalej poukázal na to, že nie je pravdou, že žalobca odôvodnil neúčasť na pojednávaní svojim vlastným rozhodnutím, že sa pojednávania nezúčastní, pretože to nepovažoval za potrebné, aby ho súd vypočul, pretože žalobca ospravedlnil svoju neúčasť pracovnými povinnosťami, ako to súd v prvom odseku odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol. Odvolateľ taktiež nesúhlasil s tým, žeby hrubým spôsobom sťažil postup konania, pretože jeho právna zástupkyňa uviedla, že zabezpečí jeho účasť na pojednávaní. V žiadnom ohľade nebolo, preukázateľne, úmyslom žalobcu sťažovať postup v konaní, dokonca hrubým spôsobom, nakoľko zo zápisnice z pojednávania je zrejmé, že žalobca bude prítomný na najbližšom pojednávaní, pokiaľ to súd považuje za potrebné. Dôvodnosť odvolania podporuje aj skutočnosť, že súd prvého stupňa dňa 16.6.2010 poriadkovú pokutu žalobcovi neuložil. Súd odročil pojednávanie na deň 20.9.2009 za účelom predvolania žalobcu a žalovaných v 4. a 5. rade. Ďalej odvolateľ poukázal na uznesenie prvostupňového súdu zo dňa 14. 4. 2010, ktoré bolo súdom prvého stupňa v rámci autoremedúrv, uznesením z 18.5.2010 zrušené, po tom ako bolo zistené, že žalobca je riadne zastúpený v konaní a prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnil aj svoju neúčasť a nesúhlasil, aby sa vo veci konalo v neprítomnosti právneho zástupcu. Na základe daného stavu odvolateľ mal za to, že je právom žalobcu, ktorý je účastníkom konania, nie jeho povinnosťou, byť účastný na pojednávaní, navyše žalobca bol v konaní riadne zastúpený, ospravedlnený právnym zástupcom pracovnými povinnosťami a ďalej poukázal aj na to, že v obdobných veciach vedených na Okresnom súde Prešov bolo rozhodované v merite veci, bez toho, aby súd žiadal výsluch žalobcu. Prvostupňový súd napadnutým uznesením zo dňa 27. 10. 2010, č. k. 13C 52/2009-158 uložil žalobcovi poriadkovú pokutu vo výške 1.000 Eur a zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť ju na účet OS Prešov do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danej právnej veci sa žalobca nedostavil na pojednávanie nariadené na deň 27. 10. 2010, hoci naň bol riadne a včas predvolaný. Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil dočasnou práceneschopnosťou. S rovnakým ospravedlnením sa žalobca nedostavil ani na pojednávanie dňa 20. 9. 2010. Súd prvého stupňa zistil od lekára žalobcu, že práceneschopnosť žalobcu nie je takého charakteru, žeby mu znemožňovala účasť na pojednávaniach súdu a že má povolené vychádzky. Žalobcovi je známe, že má byť počas konania vypočutý ako účastník konania. V danom prípade žalobca opakovane hrubo sťažil postup konania tým, že sa nedostavil na pojednávanie, a preto mu súd prvého stupňa uložil poriadkovú pokutu vo výške 1.000 Eur. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil. Odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že súd vychádzal v dôvodoch z nedostatočne zisteného stavu veci. Na základe stavu veci, na ktorý odkazuje, dospel súd prvého stupňa k nesprávnym zisteniam, čo v konečnom dôsledku viedlo k nesprávnym právnym záverom. Pokiaľ prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie o vyjadrenie lekára žalobcu, ktorý vraj uviedol, že práceneschopnosť žalobcu nie je takého charakteru, žeby mu znemožňovala účasť na pojednávaniach súdu a že má povolené vychádzky, je takéto tvrdenie, ako lekára žalobcu, tak aj súdu prvého stupňa nepodložené a v rozpore s potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej ošetrujúcim lekárom žalobcu, dňa 7.10.2010, ktoré žalobca predložil súdu dňa 19.10.2010 spolu s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní, ktoré bolo vytýčené na 27.10.2010. V predloženom potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti nie je uvedené povolenie vychádzok, keďže v treťom riadku potvrdenia ošetrujúci lekár neuviedol deň a hodinu, odkedy má, resp. mal žalobca povolené vychádzky, podľa žalobcu povolené vychádzky nemal. K veci uviedol, že nemá oporu v logike a už vonkoncom nie v platnom práve, aby niekoľkonásobná neprítomnosť na pojednávaní v jeho prípade v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti - tzn. choroby bola v rozpore s ust. § 53 ods. 1 O.s.p., keďže svoju neprítomnosť včas ospravedlnil a odôvodnil podľa jeho názoru vážnymi okolnosťami. Odvolateľ poukázal na to, že súd prvého stupňa zatiaľ nepostrehol, že chorobu si účastník konania nevyberá, tak ako ani nezákonného a zaujatého sudcu, a to nielen v tomto konaní. Ak účastník z dôležitého a existujúceho dôvodu požiadal o odročenie pojednávania a súd mu za neúčasť na pojednávaní vymeral pokutu s odkazom na porušenie § 53 ods. 1 O.s.p., spočíva takéto rozhodnutie na nesprávnom posúdení veci. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenia spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutých uznesení ani na ich zmenu. V súvislosti s napadnutým uznesením prvostupňového súdu zo dňa 29. 6. 2010, č. k. 13C 52/2009-142 odvolací súd poukazuje na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 16. 6. 2010 č. l. 128, z ktorej vyplýva, že na uvedené pojednávanie sa neustanovil žalobca ani žalovaní v 4. a 5. rade, pričom neúčasť žalovaní v 4. a 5. rade ospravedlnil ich právny zástupca a právna zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že žalobca sa pojednávania nezúčastní, pretože má iné pracovné povinnosti a podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu v konaní nie je potrebné vypočúvať. Právna zástupkyňa žalobcu to vníma tak, že v tomto prípade ide skôr o právne posúdenie veci. Súd prvého stupňa konštatoval, že výsluch žalobcu v konaní je potrebným dôkazným prostriedkom. Na to právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že pokiaľ súd považuje za potrebné žalobcu vypočuť, samozrejme zabezpečí jeho účasť na pojednávanie. V danom prípade sa jedná bez akýchkoľvek pochybností o sporové konanie medzi účastníkmi konania, ktoré je ovládané zásadou kontradiktórnosti a pokiaľ ide v tomto prípade o žalobcu, tak aj povinnosťou unesenia dôkazného bremena pre prípad jeho úspešnosti. Uvedené možno teda zhrnúť, že žalobca v konaní má sám zodpovednosť za výsledok tohto konania. V danom prípade žalobca bol aj vypočutý na pojednávaní dňa 1. 12. 2010, tak, ako to vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní z č. l. 162 a nasl. Odvolací súd zastáva názor, že v danej právnej veci o zaplatenie náhrady za užívanie nehnuteľností neprítomnosť žalobcu na pojednávaní dňa 16. 6. 2010 nemohla vzhľadom na uvedenú kontradiktórnosť a zodpovednosť za výsledok konania samotného žalobcu spôsobiť hrubé sťaženie postupu konania súdu prvého stupňa. Čo sa týka uznesenia o uložení poriadkovej pokuty zo dňa 14. 4. 2010, tak odvolací súd poukazuje na to, že toto uznesenie sám súd prvého stupňa v rámci autoremedúry zrušil tak, ako to vyplýva z uznesenia prvostupňového súdu zo dňa 18. 5. 2010 (č. l. 122 spisu). Keďže žalobca hrubým spôsobom nesťažil postup konania súdu prvého stupňa svojou neúčasťou na pojednávaní dňa 16. 6. 2010 a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali (§ 221 ods. 1 písm. i) O.s.p.), tak bolo dôvodné uvedené uznesenie zrušiť. Odvolací súd v súvislosti s napadnutým uznesením prvostupňového súdu zo dňa 27. 10. 2010, č. k. 13C 52/2009-158 poukazuje na to, že žalobca sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní dňa 20. 9. 2010 podaním zo dňa 10. 9. 2010 s tým, že sa nemôže tohto pojednávania osobne zúčastniť z dôvodu dočasnej práceneschopnosti, a preto požiadal súd prvého stupňa, aby ospravedlnil jeho neprítomnosť a nesúhlasí, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Zároveň oznámil súdu prvého stupňa, že odvolal plnomocenstvo na zastupovanie JUDr. Zuzane Molokáčovej. V prílohe tohto podania žalobca predložil prvostupňovému súdu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, z ktorej nevyplýva, žeby mal mať povolené vychádzky. Žalobca svojím podaním zo dňa 18. 10. 2010 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní dňa 27. 10. 2010 s tým, že pojednávania sa nemôže osobne zúčastniť z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, a preto požiadal súd prvého stupňa, aby ospravedlnil jeho neprítomnosť a zároveň nesúhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, pričom opätovne k tomuto podaniu priložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, z ktorého nevyplýva, žeby mal mať povolené žalobca vychádzky. Za stavu, keď z obsahu spisu nevyplýva, žeby žalobca mal stanovené vychádzky v rámci svojej dočasnej práceneschopnosti, tak nemožno hodnotiť postup súdu prvého stupňa pri vydávaní uvedeného uznesenia ako za správny. V danej veci odvolací súd poukazuje na to, že aj keby žalobca mal stanovené lekárom vychádzky vyplývajúce z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, tak aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 4Cdo 327/2009 zo dňa 15. 12. 2009, podľa ktorého je nepochybné, že choroba účastníka je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania, i keď v súvislosti so zistenými ďalšími skutočnosťami môže súd dôjsť k záveru, že takýto dôvod nemožno pre odročenie pojednávania považovať. Odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti žiadosti žalobkyne o odročenie pojednávania vychádzal z lekárskej správy ošetrujúcej lekárky, ktorá nevylúčila možnosť žalobkyne zúčastniť sa pojednávania v čase povolených vychádzok. Odvolací súd dovolateľku ani jej právnu zástupkyňu s lekárskou správou neoboznámil i napriek tomu, že túto považoval za rozhodujúcu pre posúdenie dôležitosti uplatneného dôvodu na odročenie odvolacieho pojednávania. Navyše svoj postup v rozhodnutí nezdôvodnil. Za toho stavu, keď predchádzajúce pojednávania nariadené odvolacím súdom boli na základe žiadosti dovolateľky zo zdravotných dôvodov s poukazom na práceneschopnosť odročené, treba nevyhovenie žiadosti dovolateľky o odročenie pojednávania považovať za prekvapujúce a nepredvídateľné, majúce za následok neprípustný zásad do základného práva účastníkov konania osobne sa zúčastniť pojednávania. Za takejto situácie, keď napadnuté uznesenie bolo vydané bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali (absencia povolenia vychádzok ošetrujúceho lekára), tak odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.