Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Co/102/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108218835 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8108218835.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Márie Kupkovej v právnej veci žalobcu Citibank Europe plc, pobočka zahraničnej banky, Mlynské Nivy 43, Bratislava, zastúpeného JUDr. Davidom Soukeníkom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14 proti žalovanej B. B., nar. X.XX.XXXX, bytom M., A. J. X, o zaplatenie 1.578,65 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 29.6.2011 č.k. 10 C 213/2010-51 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené. Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 553,20 Eur a to v mesačných splátkach po 20 Eur splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere na základe žiadosti o úver, ktorú podpísala žalovaná ako spolužiadateľka spoludlžníčka úveru. Následne bolo oznámené podaním žalobcu, že žalovanej bol schválený úver vo výške 30.000,- Sk, tieto prostriedky boli prevedené na účet žiadateľov s tým, že financovaná čiastka predstavuje 35.349,60 Sk a skladá sa zo schválenej výšky úveru, poplatku za poskytnutie úveru vo výške 4.500,- Sk a poplatku za poistenie vo výške 849,60 Sk. Zároveň žalobca oznámil, že úroková sadzba pre úver je 29,99 % p.a. s ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 15,49 % ročne. Žalovaná uhradila na tento úver sumu 13.334,- Sk. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že ako vyplýva z oznámenia zasielaného žalobcom žalovanej, výška úrokov vypočítaných s použitím základnej úrokovej sadzby pre úver predstavovala 29,99 %. Z uvedených skutočností mal súd prvého stupňa za to, že takáto formulácia výšky ročnej percentuálnej miery nákladov nie je v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri spotrebiteľských úveroch nebol podľa súdu prvého stupňa vykonaný v súlade s prílohou k citovanému zákonu. Pri zisťovaní výšky RPMN je zrejmé, že pri spotrebiteľskom úvere nemôže byť RPMN nižšia ako je úverová sadzba úveru, to znamená, že nie je možné, aby RPMN bola 15,49 % pri základnej úrokovej sadzbe vo výške 29,99 %. Z uvedeného dôvodu mal súd prvého stupňa za to, že predmetná zmluva, na základe ktorej bol poskytnutý spotrebný úver, nie je v súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, aj keď formálne tam uvedená bola. Táto RPMN nie je správne uvedená, preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že tento spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. So zreteľom na tento skutkový stav, vyhovel žalobe v časti o zaplatenie samotného úveru, ktorý v danom prípade predstavuje rozdiel medzi poskytnutou finančnou hotovosťou 30.000,- Sk a zaplatenými splátkami vo výške 13.334,- Sk, ktoré odporkyňa uhradila. V prevyšujúcej časti bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá. Súd prvého stupňa povolil splácanie dlžnej sumy žalovanej v splátkach podľa § 160 ods. 1 O.s.p. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zmeniť tak, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 1.025,45 Eur s prísl. ako aj trovami konania. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplynulo, že dôvodom zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti bola skutočnosť, že výška RPMN nemôže byť nižšia ako úroková sadzba úveru. Žalobca poukazuje na to, že z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, na základe čoho súd prvého stupňa dospel k záveru, že RPMN nemôže byť nižšia ako úroková sadzba. Tento záver nie je nijak podložený a je aj nesprávny. Výška úrokovej sadzby podlieha úplne inému výpočtu ako výpočet RPMN, z čoho je zrejmé, že ich výška nie je vo vzájomnej súvislosti. Zároveň poukazuje na to, že pôvodný vzorec na výpočet RPMN nevypovedal o skutočnej výške nákladov, čo v konečnom dôsledku viedlo k jeho nahradeniu v roku 2006 novým vzorcom. Žalobca poukazuje na to, že súčasná hodnota P je 35.349,60 Sk, budúca hodnota F je 50.670,- Sk a časové obdobie T je 2,5 roka. Pri dosadení do vzorca pre výpočet RPMN vyjde rozsah 15,49 %, teda presne tá výška ako je uvedená v Zmluve o úvere. Zároveň tvrdí, že z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona č. 258/2001 Z.z. nevyplýva, že v prípade nesprávne uvedenej RPMN je úver bezúročný, tento dôsledok nastáva iba v prípade absencie RPMN a nie v prípade uvedenia jej nesprávnej výšky. Navyše žalobca tvrdí, že výpočet RPMN v Zmluve o úvere bol správny. Taktiež vytýka súdu prvého stupňa, že nepriznal žalobcovi úroky z omeškania, ktoré požadoval, nakoľko nenastali žiadne okolnosti, ktoré by mali za následok ich nepriznanie. Zdôrazňuje, že nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vyplýva žalobcovi z § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a zo Zmluvy o úvere. Ide o nárok sankčnej povahy a nie povahy odmeny za poskytnutie peňažných prostriedkov. Súd prvého stupňa preto v tejto časti dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a daným postupom súdu prvého stupňa, keď rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené, bolo odňaté právo žalobcovi konať pred súdom. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené v zmysle zásad vyjadrených v § 212 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. Rozsudok v časti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené nebol dotknutý odvolaním účastníkov, a preto nepodliehal preskúmavaniu odvolacím súdom (§ 206 ods. 2, 3 O.s.p.). Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom k 4.9.2003, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona, pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ako vyplynulo z obsahu spisu, žalovaná ako spolužiadateľka spolu s Pavlom Mackom dňa 4.9.2003 požiadala spoločnosť žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 30.000,- Sk (995,81 Eur) pre svoje súkromné účely a navrhla tento úver splácať v mesačných splátkach po 1.689,- Sk (56,06 Eur). Žalobca dňa 19.9.2003 oznámil žalovanej, že jej žiadosť o poskytnutie úveru bola schválená, táto suma bola dňa 19.9.2003 zároveň prevedená na osobný účet s tým, že bankou financovaná čiastka pozostáva zo sumy 35.349,60 Sk. Táto suma sa skladala zo schválenej výšky úveru, z poplatku za poskytnutý úver v rozsahu 4.500,- Sk, úrokov vypočítaných s použitím základnej úrokovej sadzby pre poskytnutý úver v rozsahu 29,99 % s tým, že ročná percentuálna miera nákladov pre úver je 15,49 % a z poplatku za poistenie vo výške 849,60 Sk. Doba splácania bola určená rozsahom 30 mesiacov s tým, že dátum poslednej splátky bol určený na 19.3.2006. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že z takto poskytnutého úveru žalovaná uhradila čiastku 13.334,- Sk (442,60 Eur). Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu o dôsledkoch vady RPMN. Odvolací súd navyše poukazuje aj na to, že v konaní nebolo zistené, aby žalovaná ako spolužiadateľka o poskytnutý úver bola pred uzavretím Zmluvy o úvere oboznámená s výškou ročnej percentuálnej miery nákladov. Dokazovanie vykonané v tejto veci totiž potvrdzuje, že 4.9.2003 žalovaná požiadala o poskytnutie úveru, 19.9.2003 jej žalobca oznámil schválenie žiadosti o úver a zároveň týmto listom oznámil výšku ročnej percentuálnej miery nákladov pre poskytnutý úver. V tomto smere pritom nepostačuje len bez ďalšieho poukaz na existenciu Všeobecných podmienok poskytovania úverov pre fyzické osoby spoločnosti žalobcu z marca 2003, keďže v týchto podmienkach je iba všeobecne určený spôsob výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov podľa príslušného vzorca bez zohľadnenia osobitostí jednotlivo poskytovaného úveru. Článok 4 ods. 1 a 2 Smernice 87/102 pritom stanovuje, že zmluva o úvere musí byť uzatvorená písomne a musí obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako aj uvedenie podmienok, za ktorých môže byť táto miera zmenená. Článok 1a tejto Smernice stanovuje metódu výpočtu RPMN a vo svojom ods. 4 písm. a/ spresňuje, že sa vypočítava „v dobe uzatvárania zmluvy“. Táto informácie spotrebiteľa o celkových nákladoch úveru vo forme miery vypočítanej podľa jednotného matematického vzorca má preto podstatný význam. Táto informácia, ktorá musí byť podľa článku 3 Smernice 87/102 oznámená už v štádiu inzercie, prispieva k transparentnosti trhu v rozsahu, v akom spotrebiteľovi umožňuje porovnať ponuky úverov. Na druhej strane mu umožňuje posúdiť aj rozsah jeho záväzku (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-76/10 Pohotovosť, s.r.o. c/a Iveta Kočkovská, bod 70). Preto za situácie, keď v prejednávanej veci bola žalovaná ako žiadateľka o úver až následným oznámením informovaná o výške ročnej percentuálnej miery nákladov pre ňou žiadaný úver, núka sa záver, že zmluva o spotrebiteľskom úvere tento údaj neobsahuje, v dôsledku čoho sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Údaj o RPMN, ako jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa úverovej služby je už zbytočný, ak ho veriteľ oznámi až v čase vyplatenia úveru spotrebiteľovi. Odvolací súd tiež poznamenáva, že údaj o RPMN nijako nenahradí klauzula vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorá upravuje vzorec výpočtu RPMN. Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže sám dospieť k tomuto výpočtu. Praktika žalobcu, ktorou oboznamuje spotrebiteľa o RPMN až v čase vyplácania prostriedkov na účet spotrebiteľa, predstavuje nekalú (klamlivú) obchodnú praktiku (m. m. C-453/10). Výkon práv žalobcu je tak poznačený aj porušením Smernice EP a Rady 2005/29/ES „o nekalých obchodných praktikách.“ So zreteľom na všetky tieto dôvody je preto potrebné považovať rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania za vecne správne a odvolací súd rozsudok v tejto časti potvrdil postupom podľa § 219 O.s.p. O trovách odvolacieho konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca vzhľadom na výsledok tohto štádia konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto konaní trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.