Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 20Co/21/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8105228447 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8105228447.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcov v 1. rade E. F., M. XX, XXX XX P., v 2. rade D. F., G. X., XXX XX P., v 3. rade I. F., F. XX, XXX XX P., v 4. rade W. G., ul. T. F. XX, XXX XX P., v 5. rade B. B., G. O. XX, XXX XX P., proti žalovanému Z. L. F. P. - O. X., I. X, XXX XX O. X., IČO: 31 946 402, v konaní o vypratanie a odovzdanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7C 257/2005-287 zo dňa 8.11.2010 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku vo veci samej, vo výroku o trovách konania a vo výroku o trovách štátu. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyslovil, že žalovaný je povinný na vlastné náklady odstrániť betónové oplotenie prebiehajúce po južnej strane cez podrobné body 25-517, 25-577 a severnej strane cez podrobné body 25-440, 25-441, oceľové zábradlie ohraničujúce trávnik futbalového ihriska prebiehajúce po južnej strane cez podrobné body 1-2 a severnej strane cez podrobné body 5-6-7 (medzi podrobnými bodmi 6-7 je už len zbytok oceľového zábradlia), futbalovú bránu s oceľovými žrďami nachádzajúcu sa medzi podrobnými bodmi 3-4, samostatne stojace oceľové stožiare za futbalovou bránkou na okraji trávnatého ihriska, oceľovú skruž vodovodnej šachty na polievanie futbalového trávnika športového areálu, nachádzajúce sa na pozemku parcela č. CKN 1838 - ostatné plochy o výmere 1130 m2, zapísanom na LV č. XXXX, k.ú. O. X., lokalizácia ktorých je popísaná v znaleckom posudku č. 3/2009 zo dňa 17.3.2009 znalca Ing. X. Y., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcom v 1. a 5. rade trovy konania vo výške 1 325,60 Eur a na účet Okresného súdu nahradiť trovy štátu vo výške 278,65 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania bolo nepochybne zistené, že žalobcovia v 1. až 5. rade sú vedení ako podieloví spoluvlastníci parcely č. 1838 o výmere 1 130 m2, ostatné plochy, katastrálne územie O. X., každý v podiele 1/5. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudli na základe dedičského konania po právnej predchodkyni, ich matke. Právna predchodkyňa žalobcov vniesla túto parcelu do družstva za účelom spoločného hospodárenia. Predmetná parcela je súčasťou areálu futbalového ihriska v užívaní žalovaného, zriadeného v 60-tych rokoch 20. storočia v tzv. akcii „Z". Stavba ihriska, ako aj oplotenia bola prevedená bez súhlasu žalobcov a ich právnej predchodkyne. Z pripojených znaleckých posudkov Ing. X. Y., ako aj Ing. U. U. bolo zistené, že zriadené ihrisko je podľa stavebného zákona stavbou, v danom prípade sa jedná o stavbu zriadenú na cudzom pozemku. Jedná sa o neoprávnenú stavbu. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby, alebo staviteľa je každý pozemok ku ktorému nemá vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo, prípadne iné právo umožňujúce výstavbu. Ak stavebník zriadi stavbu na takomto pozemku, ide o neoprávnenú stavbu. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje zákon. Vlastník sa môže ochrany domáhať v tomto prípade tak, že bude žalovať odstránenie stavby na jeho pozemku na náklady žalovaného - neoprávneného stavebníka, bude žiadať o prikázanie stavby do jeho vlastníctva, ak odstránenie stavby by nebolo účelné ani so zreteľom na hodnotu a možnosť iného využitia pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí, alebo súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj tak, že zriadi za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Za neoprávnenú stavbu treba považovať z hľadiska občiansko-právnej úpravy stavbu postavenú na cudzom pozemku bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam zriadiť. V danom prípade aj v čase zriadenia stavby ihriska sa vyžadoval súhlas vlastníkov pozemkov na ktorých sa mala táto stavba zriadiť, na ktorú skutočnosť boli ako funkcionári družstva, tak aj funkcionári MNV O. X. pri rokovaniach o vyčlenení pozemkov na výstavbu ihriska, zástupcom odboru výstavby ONV v Prešove podľa záznamu zo dňa 11.07.1964 upozornení. Tento zákonný postup podľa vtedy platných právnych predpisov nebol zo strany žalovaného dodržaný. V tomto prípade sa nejedná o čiernu stavbu postavenú bez stavebného povolenia, nakoľko pred začatím výstavby bol určený stavebný obvod rozhodnutím ONV v Prešove, ale v tomto prípade ide o neoprávnenú stavbu zriadenú bez súhlasu vlastníka pozemku. Súd prvého stupňa nemohol brať za rozhodujúce ani tvrdenie žalovaného, podľa ktorého nemôže ísť o neoprávnenú stavbu z dôvodu, že v čase výstavby ihriska bol žalovaný socialistickou organizáciou, oprávnenou zriaďovať stavby na pozemkoch, ktoré obhospodaroval. V tomto smere súd prvého stupňa posúdil charakter stavby podľa práva platného v čase zriadenia stavby, t.j. podľa vtedy platného § 221 zákona č. 64/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Dovtedajšia právna úprava pri stavbách neoprávnene fyzickými ale aj socialistickými organizáciami neumožňovala domáhať sa odstránenia stavby na základe vlastníckej žaloby, ale iba majetkového vysporiadania medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. V uvedenej dobe nebolo pochýb, že pokiaľ na pozemku občana zriadila stavby socialistická organizácia bez právneho dôvodu, išlo o protiprávny stav a o neoprávnenú stavbu. Novela OZ č. 509/1991 upravila režim vyporiadania neoprávnených stavieb tak, že neoprávneným stavebníkom podľa § 135 c ods. 1 OZ, ktorý nahradil § 221 ods. 1 a 2 je ten, kto zriadil stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemal právo. Naďalej nerozlišoval medzi stavbami zriadenými fyzickými osobami, právnickými osobami alebo štátom. Pri posudzovaní otázky, či ide o neoprávnenú stavbu súd vychádzal z platnej právnej úpravy v okamihu vzniku stavby, ako veci v právnom slova zmysle pričom platí, že stavba postavená pred 31.12.1991 aj niekým iným ako občanom na cudzom pozemku neoprávnene, bola stavbou protiprávnou. To platí aj v prípade, pokiaľ túto stavbu zriadila socialistická organizácia. Súd prvého stupňa použil spôsob vyporiadania pomerov k stavbe vo vlastníctve žalovaného na pozemku žalobcov odstránením drobných stavieb podrobne popísaných v znaleckom posudku Ing. X. Y. č. 3/2009, pričom vychádzal zo zistenia, že žalobcovia nemajú záujem o prikázanie stavieb do ich vlastníctva a žalovaný nemá záujem zaplatiť náhradu za zriadenie vecného bremena. Vychádzal pritom z vyjadrení štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý tvrdil, že nemá finančné prostriedky a za užívanie týchto nehnuteľnosti nemá z čoho žalobcom platiť. Súd prvého stupňa mal za to, že v tomto prípade, žalobcovia poskytli žalovanému možnosti ako usporiadať pomery k stavbe, čo žalovaný nevyužil a nemal záujem sa so žalobcami mimosúdne dohodnúť. Právo žalovaného na užívanie svojho majetku športového ihriska, odstránenia ktorého sa domáhajú žalobcovia, je taktiež právom vlastníka rovnocenným s právom žalobcov na užívanie svojho pozemku. Žalovaný sa však vlastníkom stavby stal tak, že porušil práva vlastníka pozemku na ktorom je stavba postavená, tento stav bez reálneho výhľadu pre jeho riešenie pretrváva. Ak sa žalobcovia za tohto stavu domáhajú odstránenia stavieb postavených na ich parcele, ich postoj nie je ani šikanózny ani v rozpore s dobrými mravmi, o čom svedčí aj to, že pred začatím konania, ako aj počas celého konania dávali žalovanému možnosť a dostatočný časový priestor na to, aby sa ich vzájomné vzťahy vyriešili mimosúdne: napr. odkúpením pozemku, platením nájomného, čo však žalovaný nevyužil a odmietal. Rovnako súd prvého stupňa nebral za rozhodujúce vyjadrenie zástupcu žalovaného, v zmysle ktorého sa žalobcovia majú svojho práva domáhať v konaní pred Mestom Prešov, ktoré v zmysle zákona č. 138 z roku 91 prevzalo túto stavbu do svojho vlastníctva a malo sa so žalobcami finančne vysporiadať. Podľa oznámenia Mesta Prešov zo dňa 07.07.2010 č. M 12600/2010 vyplýva, že v prípade nehnuteľností užívaných vtedajšou TJ Nižná Šebastová neboli im predložené žiadne doklady o zriadení trvalého užívania nehnuteľnosti. Príslušné doklady o stavbe športového ihriska neboli nájdené ani v archívoch a ich existenciu napriek viacerým rokovaniam nepotvrdili ani vtedajší funkcionári TJ. Vychádzajúc z platnej legislatívy tak nemohlo dôjsť k delimitácii predmetného majetku na Mesto Prešov. Na základe uvedeného Mesto Prešov žalobcom oznámilo, že pozemky na ktorých je vybudované ihrisko, ako aj stavby a budovy na ňom umiestnené neboli a nie sú vo vlastníctve Mesta Prešov. Spôsob ich výstavby v minulosti im nie je známy, a preto sa so žalobcami finančne nevysporiadajú. Žalobcovia chcú s predmetnou parcelou, ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi, voľne disponovať, nakladať, chcú ju predať. Preto súd prvého stupňa považoval ich žalobu za dôvodnú a v celom rozsahu jej postupom podľa § 135c ods. 1 OZ vyhovel a prikázal žalovanému odstrániť na jeho náklady neoprávnenú stavbu podrobne popísanú v znaleckom posudku Ing. X. Y. č. 3/2009 na jeho náklady. V prevyšujúcej časti, ktorou sa žalobcovia domáhali vypratania nehnuteľnosti, ako aj uvedenia nehnuteľnosti do pôvodného stavu žalobu zamietol, nakoľko uvedenie pozemku do pôvodného stavu a vypratanie nehnuteľnosti nie je obsiahnuté v zákonnom ustanovení § 135c OZ. O trovách konania rozhodol poukazujúc na ust. § 142 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a o trovách štátu v zmysle ust. § 148 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co 4/2009-199 zo dňa 30.4.2009. Mal za to, že súd sa nezaoberal a nevyporiadal vzťah (vlastníctvo) k nehnuteľnostiam, ktoré boli postavené (vybudované) z prostriedkov štátu a ide o stavbu vo verejnom záujme v zmysle zákona č. 278/1993 Z.z. patriacu samospráve. Nie je preto možné, aby majetok nepatriaci užívateľovi, ale samospráve odstraňoval na príkaz súdu užívateľ. Navrhol rozsudok podľa obsahu odvolania zrušiť vo vyhovujúcom výroku vo veci samej, vo výroku o trovách konania a vo výroku o trovách štátu. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca v 1. rade. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. Podľa § 135c ods. 1 O.s.p ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie správnosti záveru uvádza nasledovné: Pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné zistiť, či ide o neoprávnenú stavbu vo vlastníctve žalovaného na pozemku vo vlastníctve žalobcov a následne usporiadať vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobcovia v 1. až 5. rade sú vedení ako podieloví spoluvlastníci parcely č. 1838 o výmere 1 130 m2, ostatné plochy, katastrálne územie O. X., každý v podiele 1/5. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudli na základe dedičského konania po právnej predchodkyni, ich matke. Na predmetnej parcele sa nachádza betónové oplotenie prebiehajúce po južnej strane cez podrobné body 25-517, 25-577 a severnej strane cez podrobné body 25-440, 25-441, oceľové zábradlie ohraničujúce trávnik futbalového ihriska prebiehajúce po južnej strane cez podrobné body 1-2 a severnej strane cez podrobné body 5-6-7 (medzi podrobnými bodmi 6-7 je už len zvyšok oceľového zábradlia), futbalovú bránu s oceľovými žrďami nachádzajúcu sa medzi podrobnými bodmi 3-4, samostatne stojace oceľové stožiare za futbalovou bránkou na okraji trávnatého ihriska, oceľovú skruž vodovodnej šachty na polievanie futbalového trávnika športového areálu, lokalizácia ktorých je popísaná v znaleckom posudku č. 3/2009 zo dňa 17.3.2009 znalca Ing. X. Y. (čl. 140-161). Bez pochýb ide o stavby v zmysle stavebného zákona (čl. 228). Žalovaný napriek vyjadreniam, že pasívne legitimovaným v tomto prípade má byť Mesto Prešov, nepredložil v tomto smere žiadne relevantné listiny uvedenú skutočnosť preukazujúce. Pasívne legitimovanou v konaní o vypratanie nehnuteľnosti je osoba, ktorá bráni v užívaní vlastníckeho práva oprávnenej osoby v zmysle ust. § 126 OZ. Skutočnosti vyplývajúce zo spisu neumožňujú prijať iný záver ako ten, že takouto osobou je žalovaný, preto odvolaciu námietku považoval odvolací súd za neopodstatnenú a v plnom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom vyjadreným v uznesením Krajského súdu v Prešove, na ktoré odvolateľ poukazoval z dôvodu, že nebolo možné dôjsť k odňatiu vlastníckeho práva iba jeho faktickým odňatím, ale musí ísť o odňatie právne. Na potvrdenie správnosti tohto záveru a odklonu od vyjadreného právneho názoru poukazuje odvolací súd na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co 47/2009 zo dňa 24. 3. 2010, s ktorým sa stotožňuje. Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že v predmetnom prípade ide o stavbu neoprávnenú, keďže neboli dodržané právne predpisy vzťahujúce na predmetnú stavbu. Z obsahu spisu nevyplýva a žalovaný v tomto smere ani odvolacie námietky nevzniesol, že by v súvislosti s výstavbou vyššie označených stavieb bol spojený súhlas vlastníkov pozemkov. V predmetnej veci sa jedná o právny vzťah vzniknutý na základe neoprávnenej stavby, ktorý vznikol tým, že došlo k výstavbe ihriska bez súhlasu vlastníkov pozemku. Jedná sa o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcov, ktorého vyporiadanie rieši ust. § 135c OZ. Zákon upravuje tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje zákon. Vlastník sa môže ochrany domáhať tak, že bude žalovať o odstránenie stavby na jeho pozemku na náklady žalovaného neoprávneného stavebníka. Predpokladom na takýto záver je to, že odstránenie stavby je účelné; účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie. Ďalej o prikázanie stavby do jeho vlastníctva, ak odstránenie stavby by nebolo účelné ani so zreteľom na hodnotu a možnosť iného využitia pozemku, na ktorom bola zriadená neoprávnená stavba. Podaním takejto žaloby vlastník pozemku výslovne súhlasí s tým, aby sa stavba prikázala do jeho vlastníctva. Keďže z obsahu spisu nevyplynulo, že by účastníci konania využili možnosti, ktoré im umožňuje predmetné ustanovenie OZ v rámci vyporiadana vzťahov k neoprávnenej stavbe, súd postupom, ktorému nebolo možné nič vyčítať, rozhodol zákonne a vecne správne, že žalovaný je povinný stavby uvedené vo výroku rozsudku na vlastné náklady odstrániť. Za takejto situácie odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok vo vyhovujúcom výroku vo veci samej s nadväzujúcimi výrokmi o trovách konania a trovách štátu ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný a žalobcom v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.