Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 11Scud/5/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200253 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8012200253.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobkyne W. Y., prechodne bytom Z. Z. XXXX/XX, I., K. F. I. X., zastúpenej JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom so sídlom Baštová 5/A, Bardejov, proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková 31, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-73-003/2012 zo dňa 12. marca 2012, na základe žaloby takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-73-003/2012 zo dňa 12. marca 2012 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Z a v ä z u j e ž a l o v a n é h o nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 738,24 € na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Svätoslava Vaška v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 12.03.2012 žalovaný ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Prešov (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. PPZ-HCP- PO8-KP-1019-010/2011 zo dňa 30.12.2011, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 27 ods. 4, § 26 ods. 2 písm. h/ a § 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) a podľa § 27 ods. 7 citovaného zákona jej určil lehotu na vycestovanie do 14 dní od právoplatnosti rozhodnutia potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmaním a vyhodnotením spisového materiálu zistil, že žalobkyni bolo prvostupňovým správnym orgánom dňa 30.12.2008 prvýkrát udelené povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania s dobou platnosti do 30.12.2009. Dňa 15.09.2009 bolo vyhovené jej žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt do 30.12.2010. Dňa 29.12.2010 bolo taktiež vyhovené jej žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt do 30.12.2011. Tieto povolenia boli udelené na účel podnikania na adrese Z. Z. XXXX/XX v meste I.. Žalobkyňa je spolu so svojim manželom W. T., taktiež žiadateľom o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, spoločníčkou a zároveň konateľkou obchodnej spoločnosti BPS Motors s.r.o. so sídlom na adrese I., Z. Z. XXXX/XX. Predmetom podnikania tejto obchodnej spoločnosti je kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi - maloobchod alebo iným prevádzkovateľom živnosti - veľkoobchod, konkrétne import vybraných druhov potravín ako sú čipsy, sucháre z Ruskej federácie na územie Slovenskej republiky. Ďalej spoločnosť vykonáva rekonštrukcie bytov a domov na území Slovenskej republiky. Dňa 28.11.2011 podala žalobkyňa prvostupňovému správnemu orgánu žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 27 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. K žiadosti priložila všetky požadované doklady uvedené v citovanom ustanovení zákona, ktorými preukázala, že má uhradené daňové a colné záväzky, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Jedným z dokladov bola aj overená kópia daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby - spoločnosti BPS Motors s.r.o. overená Daňovým úradom Bardejov dňa 28.11.2011 o hospodárskom výsledku za zdaňovacie obdobie roka 2010, v ktorom je uvedené, že spoločnosť vykázala stratu vo výške mínus 1 457,08 €. Citoval ust. § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého je cudzinec povinný k žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania preukázať, že je schopný zo zdaneného príjmu z podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu. V tejto súvislosti uviedol, že vyššie uvedeným daňovým priznaním je preukázané, že žalobkyňa nemala žiaden príjem z podnikania v spoločnosti BPS Motors s.r.o., na ktoré jej bolo udelené povolenie na prechodný pobyt. Túto skutočnosť potvrdila žalobkyňa aj vyjadrením na nariadenom ústnom pojednávaní dňa 20.12.2011 pred prvostupňovým správnym orgánom. Žalobkyňa žila zo svojich úspor z predchádzajúceho podnikania v domovskom štáte a získaných financií z rekonštrukcie dvoch bytov v meste I. v sume približne 2 000,- €. Tieto financie dokladovala k žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania potvrdením Slovenskej sporiteľne a.s., pobočka Bardejov zo dňa 22.11.2011 o zostatku na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu vystavenia potvrdenia vo výške 5 015,97 € a predložením potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti o dani vybranej zrážkou z týchto príjmov a daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie 2010, vypracované Ing. A. I., daňovým poradcom pre zamestnávateľa BPS Motors s.r.o. úhrnom zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti vo výške 232,58 €. Konštatoval, že na základe týchto skutočností prvostupňový správny orgán začal konanie vo veci zamietnutia obnovenia povolenia na prechodný pobyt žalobkyne podľa § 27 ods. 4, § 26 ods. 2 písm. h/ a § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. Podľa prvostupňového správneho orgánu žalobkyňa nesplnila podmienku uvedenú v § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, pretože na podklade vyššie uvedených listinných dôkazov a jej vyjadrenia je preukázané, že nie je schopná zo zdaneného príjmu z podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení sama potvrdila, že finančné prostriedky na dokladovanom osobnom účte v peňažnom ústave na území Slovenskej republiky nepochádzajú z jej podnikania na území Slovenskej republiky, ale z úspor nadobudnutých v domovskom štáte v I.. Uviedol, že na základe týchto skutočností prvostupňový správny orgán s poukázaním na ust. § 26 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov rozhodol, že boli naplnené dôvody na zamietnutie žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 27 ods. 4, § 26 os. 2 písm. h/ a § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. Prvostupňový správny orgán pritom prihliadal na záujmy maloletého dieťaťa cudzinca, osobné a rodinné pomery cudzinca i jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu. Taktiež sa zaoberal aj zásahom do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie garantovaného čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kde dospel k záveru, že zásah do tohto práva je v súlade s čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, keďže štát zasiahol do tohto práva zákonom o pobyte cudzincov za podmienok upravených v § 27 ods. 4, § 26 ods. 2 písm. h/ a § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. Pri určovaní lehoty na vycestovanie vychádzal z okolností zistených v priebehu konania, t.j. že spoločnosť BPS Motors s.r.o. nemá žiadnych zamestnancov na území Slovenskej republiky, nevlastní, okrem priestorov sídla spoločnosti, žiadny iný nehnuteľný majetok, nemá žiadne iné samostatné prevádzky a lehotu preto určil do 14 dní od právoplatnosti rozhodnutia, čo je možné považovať za dostatočne dlhé časové obdobie na vysporiadanie prípadných záväzkov vyplývajúcich z podnikateľskej činnosti. Poukázal na odvolacie námietky žalobkyne, v ktorých tvrdí, že informácie, ktoré sa týkajú vlastnenia dvojizbového bytu spolu so svojim manželom sa nezakladajú na pravde, že prostredníctvom darovacej zmluvy previedla predmetný byt svojej mame, ktorý je teraz výhradne v jej osobnom vlastníctve. Okrem nej tam býva aj dcéra žalobkyne. Spolu s manželom nevlastnia v I. žiadnu nehnuteľnosti, v ktorej by mohli trvalo bývať. S manželom sa zosobášila dňa XX.XX.XXXX v I.. Ďalej tvrdí, že zákon o pobyte cudzincov neporušila a na území Slovenskej republiky sa nachádza viac ako 180 dní v roku, a to od udelenia prvého povolenia na prechodný pobyt. Do I. cestuje dvakrát až trikrát v roku výhradne s cieľom návštevy svojich blízkych. V domovskej krajine nemá vytvorené dobré podmienky na podnikanie a preto sa rozhodla podnikať na území Slovenskej republiky, t.j. v krajine, v ktorej platia demokratické princípy. Firma BPS Motors s.r.o. v roku 2011 podnikla opatrenia na zvýšenie ekonomickej a hospodárskej efektivity v oblasti obchodu a sprostredkovateľskej činnosti. Je si vedomá toho, že predmetná spoločnosť bola podkapitalizovaná, ale rozsiahly marketing uskutočnený v druhej polovici roka 2011 jej dáva predpoklady na to, že hospodársky výsledok v tomto roku bude pozitívny aj vo vzťahu k daňovým povinnostiam. Taktiež tvrdí, že kúpou bytu v meste I., ktorý slúži na firemné ako aj ubytovacie priestory zvýšila základný kapitál spoločnosti, čo sa odrazilo aj na účtovnej bilancii a hospodárskom výsledku. Na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, boli naplnené zákonné dôvody na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania, lebo žalobkyňa nepreukázala, že je schopná zo zdaneného príjmu z podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu a rozhodnutie bolo preto vydané podľa zákona. Prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal skutočnosť, že žalobkyňa nespĺňa podmienku uvedenú v § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého je cudzinec povinný k žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania preukázať, že je schopný zo zdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu. Dôvodil, že životné minimum je definované ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Výška životného minima je stanovená podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov na sumu 185,38 € na jeden mesiac s platnosťou od 01.07.2010. Z toho vyplýva, že na jeden rok pobytu žalobkyňa potrebuje 12 násobok výšky životného minima, čo predstavuje sumu 2 224,56 €. Imanie spoločnosti BPS Motors s.r.o. je 6 640,- €. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov zistil, že vklad žalobkyne v tejto spoločnosti je 2 324,- €, čo predstavuje podiel na imaní v tejto spoločnosti vo výške 35 %. Žalobkyňa nemala z činnosti tejto spoločnosti žiadny príjem z dôvodu, že spoločnosť vykázala stratu vo výške mínu 1 457,08 €. Aby mohla splniť podmienku uvedenú v § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, musel by jej podiel na zisku predstavovať sumu najmenej 2 224,56 €. Poukázal na ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ a b/ Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri a osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. S poukázaním na § 26 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov uviedol, že prihliadal najmä na príjmy z podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Spoločnosť BPS Motors s.r.o. za zdaňovacie obdobie roku 2009 vykázala stratu mínus 572,17 €. Strata bola u tejto spoločnosti vykázaná aj za zdaňovacie obdobie roka 2010, a to vo výške mínus 1 457,08 €. Šetrením bolo zistené, že spoločnosť BPS Motors s.r.o. nezamestnáva žiadnych zamestnancov. Tvrdenie žalobkyne o tom, že hospodárska kríza jej neumožnila v plnom rozsahu realizovať jej plány, ako aj kúpa bytu v roku 2010 v meste I., ktorý slúži na firemné účely, ako aj na ubytovanie, je postačujúce. Spoločnosť od svojho vzniku od roku 2008 nevykazuje žiaden zisk. Tvrdenie žalobkyne v odvolaní, ktoré sa týkajú nepretržitého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, uzatvorenia manželstva a vlastníctva bytu v domovskom štáte v I. nemajú relevantný význam v predmetnom konaní. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie povolenia prihliadal na záujmy žalobkyne, osobné a rodinné pomery, jej finančnú situáciu a dĺžku jej doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu. Vychádzajúc z administratívneho spisu usúdil, že žalobkyňa má prechodný pobyt na území Slovenskej republiky udelený od 30.12.2008, čo nie je dlhá doba. Ako vyplýva zo žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt, žalobkyňa je vydatá, žije so svojim manželom W. T. v I. v meste A.. Na území Slovenskej republiky, okrem spoločnosti BPS Motors s.r.o. nevlastní žiaden hnuteľný, ani nehnuteľný majetok, nemá žiadnych trvalo žijúcich príbuzných z čoho vyplýva, že okrem samotnej podnikateľskej činnosti nemá k územiu Slovenskej republiky žiadne iné väzby. Uviedol, že pri vydávaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky prvostupňový správny orgán rešpektoval Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústavu Slovenskej republiky, ako aj platné zákony. Zaoberal sa aj zásahom do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie garantovaného čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobkyňa je konateľkou a zároveň spoločníčkou spoločnosti BPS Motors s.r.o. spolu so svojim manželom, ktorý je v súčasnosti tiež žiadateľom o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. Jej rodinní príslušníci sú štátnymi občanmi I. a na území Slovenskej republiky nemajú udelené prechodné pobyty. Zamietnutie žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt nemožno považovať za závažný zásah do jej súkromného a rodinného života a je primeraný naliehavosti sledovaného legitímneho cieľa. Uvedený zásah do práva je v súlade s čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, keďže štát zasiahol do tohto práva zákonom o pobyte cudzincov za podmienok uvedených v § 27 ods. 4, § 26 ods. 2 písm. h/ a § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. Uviedol, že dňa 01.01.2012 nadobudol účinnosť zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona č. 404/2011 Z.z.“). Podľa ust. § 131 ods. 1 tohto zákona, konania začaté pred účinnosťou zákona č. 404/2011 Z.z. sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa zákona č. 404/2011 Z.z. sa dokončia iba vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie. Z ust. § 34 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z.z. vyplýva, že na jeden rok pobytu žalobkyňa potrebuje 60 násobok výšky životného minima, čo predstavuje sumu 11 122,80 €. Z ust. § 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z.z. vyplýva, že na jeden rok pobytu žalobkyňa potrebuje 12 násobok výšky životného minima, čo predstavuje sumu 2 224,56 €, teda konanie podľa tohto ustanovenia je pre žalobkyňu priaznivejšie. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán dostatočne určil a odôvodnil lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky do 14 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 27 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. Žalobkyňa, ktorá je konateľkou spoločnosti BPS Motors s.r.o. nezamestnáva žiadnych zamestnancov na území Slovenskej republiky, nevlastní, okrem priestorov sídla spoločnosti, žiadny iný nehnuteľný majetok, spoločnosť nemá žiadne iné samostatné prevádzky. Uvedenú lehotu preto možno považovať za dostatočne obdobie na vyporiadanie prípadných záväzkov vyplývajúcich z podnikateľskej činnosti a na zabezpečenie záležitosti súvisiacich s vycestovaním. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia a žiadala, aby súd toto rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutie žalovaného podľa názoru žalobkyne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nezákonné. Tvrdí, že u nej nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty uvedenej v ust. § 27 ods. 4 a § 26 ods. 2 písm. h/ a žalovaný ničím neodôvodnil v čom spočíva nesplnenie podmienok na udelenie povolenia na prechodný pobyt podľa § 26 ods. 2 písm. h/. V čase podávania žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania spĺňala aj naďalej základné podmienky pre udelenie povolenia na prechodný pobyt. Hlavným dôvodom pre zamietnutie žiadosti bol dôvod uvedený v § 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), a to že nepreukázala, že je schopná zo zdaniteľného príjmu z tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu. Aplikáciu tohto zákonného ustanovenia ako hlavného zákonného dôvodu považuje za nezákonnú. Je toho názoru, že § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov nezakladá sám o sebe dôvod pre zamietnutie žiadosti. Obsahuje iba dôvod, ktorého nesplnenie môže žiadateľovi priťažiť, t.j. ak žiadateľ spĺňa ostatné podmienky a nespĺňa podmienku uvedenú v § 27 ods. 6 automaticky to nezakladá dôvod pre zamietnutie žiadosti, ale môže pôsobiť ako priťažujúca okolnosť, ktorá musí byť vyhodnotená správnym orgánom samostatne podľa konkrétneho prípadu. Súčasne je potrebné brať osobitný zreteľ aj na čas, v ktorom sa rozhoduje o tejto žiadosti, pretože u žiadateľa môže dôjsť k zmene pomerov v jeho prospech. Nezohľadnenie týchto skutočností môže pre žiadateľa spôsobiť závažnú ujmu v jednotlivých sférach jeho života. V jej prípade o žiadosti rozhodol prvostupňový správny orgán dňa 30.12.2011 a odvolaní rozhodol žalovaný dňa 12.03.2012. V obidvoch rozhodnutiach bolo predmetom posúdenia dôvody uvedené v § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, a to daňové priznanie podané do 31.03.2011 za kalendárny rok 2010. Poukazuje na to, že v čase rozhodovania žalovaného skončilo zdaňovacie obdobie roku 2011 a práve v čase tohto rozhodovania žalovaný mal brať na zreteľ aj skončené zdaňovacie obdobie roku 2011 a skúmať z vlastnej iniciatívy tieto skutočnosti. Aj napriek tomu, že podala na príslušný daňový úrad žiadosť o odklad podania daňového priznania do 30.06.2012 už je jej známe, že výsledok zdaňovacieho obdobia roku 2011 bude pozitívny. Rozhodnutie žalovaného považuje za veľmi prísne a toto striktné posúdenie schopnosti zo zdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu za neprimerane tvrdé a prísne. Poukázala na to, že daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2010 bolo výrazne ovplyvnené aj investovaním do kúpy nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza sídlo spoločnosti, v ktorej je spoločníčkou a konateľkou. Odôvodnenie žalovaného, že jej podnikanie nemožno považovať za prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky považuje za nesprávne a nedôvodné. Odvodové povinnosti vo vzťahu k poisťovniam si plní, rovnako si plní aj daňové povinnosti a nevytvára nijaké dlhy. Prispieva do hospodárstva, či rozpočtu Slovenskej republiky platením odvodov, daní a to isté platí aj vo vzťahu k rozpočtu vyššieho územného celku, miest a obcí. Nevyužila ani sociálny, či zdravotný systém na poskytnutie štátnych dávok, či zdravotnej starostlivosti. Ustanovenie § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov považuje za nezákonné predovšetkým v ukladaní podmienok pre žiadateľa a ich splnenie z hľadiska času a možnosti ovplyvniť výsledok zdaňovacieho obdobia v jeho prospech. Skúmanie schopnosti uživiť seba, prípadne svoju rodinu zo zdaneného príjmu z tohto podnikania zisteného na základe daňového priznania podaného ku dňu 31.03.2011 za zdaňovacie obdobie roku 2010, v čase v ktorom sa rozhoduje o žiadosti (30.12.2011 a 12.03.2012) považuje za nezmyselné a diskriminačné. Je toho názoru, že v čase rozhodovania správnych orgánov sa mali správne orgány z vlastnej iniciatívy zaoberať aj výsledkami za zdaňovacie obdobie roku 2011 a prihliadať na nich. Nezákonnosť ust. § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov spočíva podľa jej názoru aj v povinnosti žiadateľa preukázať schopnosť zo zdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu minimálne v sume 12 násobku výšky životného minima podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. V tomto prípade je žiadateľ diskriminovaný v tom, že nemôže ovplyvniť výšku 12 násobku životného minima, pretože výška životného minima sa stanovuje až po podaní daňového priznania žiadateľom za zdaňovacie obdobie predchádzajúceho roka. V čase podávania daňového priznania v roku 2011 jej nebola známa minimálna výška 12 násobku životného minima, ktorá je určitým faktorom pre posúdenie a skúmanie schopnosti uživiť seba, prípadne svoju rodinu zo zdaneného príjmu. Namietala, že počas konania pred prvostupňovým správnym orgánom a v konaní pred žalovaným nemala možnosť konať v materinskom jazyku a nebol zo strany správnych orgánov pribratý tlmočník. Táto skutočnosť mohla mať vplyv na nezákonnosť rozhodnutia správnych orgánov. Vyslovila pochybnosť, že správne orgány konali a rozhodovali rozdielne o skutkovo podobných prípadoch v rovnakom čase v otázke posudzovania schopnosti podľa § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov a kde na toto preukázanie postačovalo v niektorých prípadoch u žiadateľov preukázanie hotovosti na bankovom účte, prípadne iná skutočnosť. Namitala, že jej nebola daná možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia u prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, čím nebola splnená povinnosť uvedená v § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. V závere uviedla, že investovanie a obchodný manažment spoločnosti dospel k tomu, že v priebehu mesiaca apríl 2012 uzavrie spoločnosť BPS Motors s.r.o. so slovenským výrobcom minerálnych vôd zmluvu o kúpe minerálnej vody a jej vývoze na ruský trh. Tým sa v rámci hospodárstva Slovenskej republiky zvýši export tovaru mimo územia Slovenskej republiky a z tohto dôvodu aj jej podnikanie bude jednoznačným prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 10.05.2012, v ktorom navrhoval, aby súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol. V priebehu konania bol zo strany Krajskej prokuratúry Prešov dňa 21.05.2012 podaný protest prokurátora proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 12.03.2012. O tomto proteste rozhodlo Prezídium Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície v Bratislave rozhodnutím zo dňa 12.07.2012 č. PPZ-HCP-OCP1-2012/007769-002, ktorým podľa § 69 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie o odvolaní žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-73-003/2012 zo dňa 12.03.2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. PPZ-HCP-PO8-KP-1019-010/2011 zo dňa 30.12.2011 o zamietnutí žiadosti žalobkyne o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky potvrdil a protestu prokurátora nevyhovel. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktorý zamietol žiadosť navrhovateľky o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 27 ods. 4, § 26 ods. 2 písm. h/ a § 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) a určená lehota na vycestovanie podľa § 27 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov do 14 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Podľa § 27 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže obnoviť povolenie na prechodný pobyt a) najviac na 180 dní, ak bolo povolenie na prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania udelené na menej ako 180 dní a skončenie práce si vyžaduje pobyt, b) najviac na tri roky, ak predpokladaný pobyt cudzinca bude trvať najmenej tri roky, alebo c) najviac na päť rokov, ak ide o cudzinca s dlhodobým pobytom. Z ustanovenia § 27 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že k žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania je cudzinec povinný priložiť aj potvrdenie o tom, že má uhradené daňové a colné záväzky, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Podľa § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, cudzinec je povinný k žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania preukázať, že je schopný zo zdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu. Na rozhodovanie o žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt platia primerane ustanovenia § 25 a 26, ak nie je ustanovení inak (§ 27 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov). Podľa § 26 ods. 2 písm. h/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt zamietne, ak cudzinec nespĺňa podmienky na udelenie povolenia na prechodný pobyt. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu vyplýva, že dňa 28.11.2011 podala žalobkyňa prvostupňovému správnemu orgánu žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania podľa § 27 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. K žiadosti predložila všetky požadované doklady, ktorými v súlade s citovaným ustanovením zákona preukázala, že má uhradené daňové a colné záväzky, poistné na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové poistenie. Podľa § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov bolo povinnosťou žalobkyne preukázať, že je schopná zo zdaneného príjmu z podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu. Žalobkyňa za týmto účelom ako konateľka a spoločníčka spoločnosti BPS Motors s.r.o. predložila overenú kópiu daňového priznania z dani z príjmov právnických osôb - spoločnosti BPS Motors s.r.o. overenú Daňovým úradom Bardejov dňa 28.11.2011 z ktorého vyplýva, že uvedená spoločnosť v zdaňovacom období 2010 vykázala stratu -1 457,08 €. K žiadosti predložila aj potvrdenie Slovenskej sporiteľne a.s., pobočka Bardejov zo dňa 22.11.2011 o zostatku na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu vystavenia potvrdenia vo výške 5 015,97 € a Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti o dani vykonanej zrážkou z týchto príjmov a daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie 2010, vypracované Ing. A. I., daňovým poradcom pre zamestnávateľa BPS Motors s.r.o. úhrnom zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti vo výške 232,58 € Vo vzťahu k zostatku na účte v Slovenskej sporiteľni žalobkyňa prehlásila, že tieto finančné prostriedky nepochádzajú z podnikania na území Slovenskej republiky, ale z úspor nadobudnutých v domovskom štáte v I. (zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 20.12.2011). Na podklade týchto skutočností vyslovil prvostupňový správny orgán a žalovaný záver, že žalobkyňa nesplnila podmienku uvedenú v § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, pretože nepreukázala, že je schopná zo zdaneného príjmu z podnikania uživiť seba prípadne svoju rodinu a zamietol jej žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania. Toto tvrdenie podporil aj poukázaním na ust. § 25 ods. 9 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého finančné zabezpečenie pobytu cudzinec preukáže vo výške životného minima na každý mesiac pobytu, čo podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime s platnosťou od 01.07.2010 predstavuje za 12 mesiacov 2 224,56 € (12 x 185,38 €). Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, aplikáciu ustanovenia § 27 ods. 6 považuje za nezákonnú. Podľa jej názoru žalovaný ničím nezdôvodnil v čom spočíva nesplnenie podmienok na udelenie povolenia na prechodný pobyt podľa § 26 ods. 2 písm. h/ zákona o pobyte cudzincov. Nesplnenie podmienky uvedenej v § 27 ods. 6 podľa nej automaticky nezakladá dôvod pre zamietnutie žiadosti, ale môže pôsobiť iba ako priťažujúca okolnosť. Poukázala na to, že prvostupňový správny orgán posudzoval pri žiadosti daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2010. V čase rozhodovania žalovaného skončilo zdaňovacie obdobie roku 2011 a preto v čase rozhodovania mal žalovaný brať zreteľ aj na skončené zdaňovacie obdobie roku 2011. Aj napriek tomu, že podala na daňový úrad žiadosť o odklad podania daňového priznania do 30.06.2012. V súčasnosti je jej známe, že výsledok zdaňovacieho obdobia spoločnosti BPS Motors s.r.o. bude za rok 2011 pozitívny. Vyššie uvedenú námietku súd nepovažuje za opodstatnenú. Je zrejmé, že pri posudzovaní žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt skúma správny orgán podľa § 27 ods. 6 v spojení s § 25 ods. 9 zákona o pobyte cudzincov aj finančné zabezpečenie a schopnosť cudzinca uživiť zo zdaneného príjmu seba, prípadne svoju rodinu. Zdaniteľný príjem podnikateľského subjektu, t.j. právnickej osoby alebo fyzickej osoby sa preukazuje daňovým priznaním za posledné zdaňovacie obdobie. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmaní rozhodnutia je pre súd rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správne orgány pri posudzovaní týchto podmienok teda vychádzajú z podkladov aktuálnych v čase rozhodovania o žiadosti. Žalobkyňa podala žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt dňa 28.11.2011, t.j. v čase podania žiadosti mohla preukázať výšku zdaneného príjmu jedine daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie 2010. Ako tvrdila žalobkyňa, za spoločnosť BPS Motors s.r.o. podala žiadosť na daňový úrad o odklad podania daňového priznania za rok 2011 do 30.06.2011. Z uvedeného je zrejmé, že ani žalovaný pri rozhodovaní vo veci (rozhodnutie zo dňa 12.03.2012) nemohol posúdiť iné podklady než daňové priznanie za rok 2010, kde spoločnosť BPS Motors s.r.o. vykazovala stratu -1 457,08 €. Za neopodstatnenú považuje súd aj námietku žalobkyne, že v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným nemala možnosť konať v materinskom jazyku a nebol zo strany správnych orgánov pribratý tlmočník. Podľa § 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa ods. 2, má právo na tlmočníka. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 20.12.2011, kedy sa žalobkyňa vyjadrovala k veci finančného zabezpečenia je nepochybné, že o tlmočníka nežiadala a vyjadrila sa, že slovenskému jazyku dobre rozumie slovom i písmom. Účasť tlmočníka nežiadala ani na pojednávaní pred súdom dňa 21.11.2012. Pred samotným začiatkom pojednávania sama prehlásila, že slovenskému jazyku rozumie a tlmočníka nežiada. Žalobkyňa v žalobe vyslovila pochybnosť, že správne orgány konali a rozhodovali rozdielne o skutkovo podobných prípadoch v rovnakom čase v otázke posudzovania schopnosti podľa § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov rozdielne, kde na preukázanie finančného zabezpečenia postačovalo v niektorých prípadoch u žiadateľov preukázanie hotovosti na bankovom účte, prípadne iná skutočnosť. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, v ktorom sú upravené základné zásady správneho konania správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobkyni bol prvostupňovým správnym orgánom dňa 30.12.2008 prvýkrát udelené povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania s dobou platnosti do 30.12.2009. Dňa 15.09.2009 bolo vyhovené jej žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt do 30.12.2010 a dňa 29.12.2010 bol jej opätovne obnovený prechodný pobyt do 30.12.2012. Je nepochybné, že pri rozhodovaní o obnovení povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania na rok 2009 a 2010 u žalobkyne musel prvostupňový správny orgán postupovať taktiež podľa § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov a skúmať podmienku či je žalobkyňa schopná zo zdaneného príjmu z podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia pritom žalovaný uviedol, že spoločnosť BPS Motors s.r.o., ktorej je žalobkyňa spoločníčkou a konateľkou vykázala za obdobie roku 2009 stratu mínu 572,17 €. Z toho vyplýva, že pri posudzovaní žiadosti žalobkyne o obnovenie prechodného pobytu v roku 2010 žalobkyňa nespĺňala podmienky uvedené v § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov a aj napriek tomu prvostupňový správny orgán jej žiadosti vyhovel dňa 29.12.2010 (administratívny spis k posudzovaniu žiadosti žalobkyne za roky 2008 až 2010 nebol zo strany žalovaného súdu predložený). Správne orgány teda rozhodli v skutkovo zhodnom prípade u žalobkyne rozdielne, v rozpore so základnou zásadou materiálnej rovnosti vyjadrenej v § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Ak teda žalovaný za skutkovo rovnakých okolností pri povoľovaní obnovenia prechodného pobytu u žalobkyne za rok 2010 a za rok 2011 postupoval rozdielne a túto skutočnosť v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil, je toto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou správneho orgánu bude opätovne posúdiť žiadosť žalobkyne, následne vo veci rozhodnúť tak, aby rozhodnutie zodpovedalo kritériám uvedeným v § 46 a 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku. Pri opätovnom posúdení veci je správny orgán viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 6 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k os. 1 O.s.p. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť jej trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 66,- € a trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške 738,24 €, ktoré pozostávajú z odmeny za 4 právne úkony prevzatie a príprava, podanie žaloby, písomné podanie na súd dňa 18.06.2012 a účasť na pojednávaní dňa 21.11.2011 v hodnote jedného právneho úkonu 127,16 € (§ 14 ods. 1 vyhlášky, režijného paušálu 30,52 € (4 x 7,63 €), náhrady cestovného za cestu I. a späť osobným motorovým vozidlom FORD MONDEO s priemernou spotrebou 7,9 l/100 km, náhrade za amortizáciu vozidla 84 km x 0,18, celkom 15,12 €, náhrade spotrebovaných pohonných hmôt pri cene PHM 1,52 €/l, celkom 10,08 €, náhrady za stratu času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) za 4 polhodiny (4 x 12,71 €) vo výške 50,84 € a dane z pridanej hodnoty 20 % zo sumy 615,20 €, t.j. 123,04 €. Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.