Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3S/87/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200553 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8010200553.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobkyne Ing. G. K., bytom G. D. XXX/ X, T. Q. W., právne zastúpenej JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom so sídlom M.R.Štefánika 2465, Vranov nad Topľou, proti žalovanému Obvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie vo Vranove nad Topľou, Námestie slobody 5, za účasti 1. R. S., bytom F. XXXX, T. Q. W., 2. Mesta Vranov nad Topľou, Dr.C.Daxnera 87/1, 3. Lesov Slovenskej republiky, odštepný závod Vranov nad Topľou, Čemernianska 123, 4. Ing. R. D., bytom D. XXXX/X, J., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 8/2010/00368-002 zo dňa 21. mája 2010 na základe žaloby takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Vranov nad Topľou č. 8/2010/00368-002 zo dňa 21. mája 2010 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ O.s.p. a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie. Z a v ä z u je ž a l o v a n é h o nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 492,24 €, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Dušana Kmeca do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný ako príslušný cestný správny orgán podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c/ a § 3 ods. 5 písm. c/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Cestný zákon“), § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 534/2003 Z.z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa § 58 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) vo veci odvolania žalobkyne zo dňa 16.04.2010 proti rozhodnutiu Mesta Vranov nad Topľou (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. SP 3422/2010 zo dňa 22.03.2010, ktorým podľa § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a ods. 4a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) dodatočne povolil stavebníkovi Mestu Vranov nad Topľou stavbu: „Prístupová cesta k rodinnému domu na parcelách KN reg. „C“ č. 3258 a 2040/16“ (reg. „E“ 935/17) zapísaných na LV č. XXXX a XXXX rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22.03.2010 potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 03.12.2009 bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená výzva žalobkyne na vykonanie nápravy, v ktorej poukázala, že na pozemku parc.č. 935/17 sa nachádza čierna stavba - komunikácia, na ktorú nebolo vydané stavebné povolenie, vrátane osadenia dopravnej značky, o ktorej mal rozhodnúť príslušný správny orgán. Miestnym šetrením prvostupňový správny orgán ako špeciálny stavebný úrad dňa 28.12.2009 zistil vybudovanie účelovej komunikácie bez stavebného povolenia. Na základe tejto skutočnosti podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona vyzval listom zo dňa 07.01.2010 Mesto Vranov nad Topľou, aby v termíne do 30 dní predložilo doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami Stavebného zákona s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Dňa 12.02.2010 Mesto T. predložilo prvostupňovému správnemu orgánu žiadosť o dodatočné povolenie a kolaudáciu stavby „Prístupová cesta k rodinnému domu na parcele č. 3258 a 2040/16 v k.ú. T.“. Pretože žiadosť o vydanie dodatočného povolenia a dokumentácia neposkytovali dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, prvostupňový správny orgán podľa § 60 ods. 1 Stavebného zákona vyzval stavebníka o doplnenie podania v lehote do 30 dní a podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušil správne konanie. Po doplnení podania listom zo dňa 01.03.2010 oznámil známym účastníkom konania, dotknutým orgánom a správcom sietí začatie správneho konania a pozval ich na ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 16.03.2010. Vlastník stavby v stavebnom konaní preukázal, že dodatočné stavebné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, ani s územným plánom mesta. Ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán na základe týchto skutočností rozhodnutím zo dňa 22.03.2010 dodatočne povolil vyššie uvedenú stavbu na parcelách KNC č. 3258 a 2040/16 zapísaných na LV č. XXXX a XXXX v k.ú. T. a určil podmienky na užívanie stavby podľa § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a ods. 4 Stavebného zákona. Žalobkyňa v konaní uplatnila námietky k dodatočne povolenej stavbe, ktorým prvostupňový správny orgán nevyhovel. Z uvedených dôvodov sa proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalobkyňa odvolala. V odvolaní poukázala na to, že pri vydávaní dodatočného povolenia došlo k zásadnému právnemu pochybeniu, pretože § 3a ods. 3 Cestného zákona upravuje pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre cesty II. a III. triedy. Novovybudovaná cesta nie je pozemnou komunikáciou II. a ani III. triedy. Pozemné komunikácie II. a III. triedy prešli dňom 01.01.2004 z vlastníctva štátu do vlastníctva vyšších územných celkov. Štátna správa a štátny odborný dozor nad pozemnými komunikáciami II. a III. triedy v územnom obvode okresu Vranov nad Topľou vykonáva Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie vo Vranove nad Topľou. Konštatoval, že novovybudovaná cesta je účelovou komunikáciou a jej vlastníctvo upravuje § 3d ods. 4 Cestného zákona. Predmetná účelová komunikácia je vo vlastníctve Mesta Vranov nad Topľou a štátnu správu a štátny odborný dozor nad miestnymi a účelovými komunikáciami vykonáva Mesto Vranov nad Topľou ako príslušný cestný správny orgán v rámci preneseného výkonu štátnej správy podľa § 3 ods. 2 Cestného zákona. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu upravuje Cestný zákon, a to v § 3a ods. 4, kde pôsobnosť tohto úradu pre miestne a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy a § 120 ods. 1 Stavebného zákona. Uviedol, že pri vydávaní dodatočného povolenia nedošlo zo strany špeciálneho stavebného úradu k rozporu s Cestným zákonom. Dôvodil, že Mesto Vranov nad Topľou vydalo dňa 19.04.2007 pod č. 16966/3317/2006/03-Oo stavebné povolenie, ktorým povolilo stavbu „Novostavba rodinného domu a garáže - stavba na bývanie“ umiestnenú na parcelách č. 2040/11 a 2041/8, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. T. pre žalobkyňu ako stavebníka. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 09.07.2007. Žalobkyňa k stavebnému povoleniu predložila zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 29.09.2006 uzavretú medzi žalobkyňou a predávajúcou T. X. na parc. č. 2041/1, ktorá bude slúžiť ako prístupová komunikácia k jej rodinnému domu prechodom aj cez parcelu č. 2040/2 so súhlasom Mesta Vranov nad Topľou, čo stavebný úrad rešpektoval pri vydávaní stavebného povolenia. Prístup k rodinnému domou je podmieňujúcim faktorom pri vydávaní stavebného povolenia, inak nie je možné stavebné povolenie vydať. Pri vypracovaní projektovej dokumentácie na stavbu prístupová cesta k rodinnému domu na parcelách KNC 3258 a 2040/16 pre dodatočné povolenie autorizovaným stavebným inžinierom sa prihliadalo na existujúcu stavbu, ako aj na vydané stavebné povolenia okolitých rodinných domov. Z uvedených dôvodov prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia o dodatočnom povolení prístupovej cesty nemal dôvod nevydať predmetné dodatočné povolenie. Zrealizovanie prístupovej cesty je v súlade s projektovou dokumentáciou vypracovanou Ing. R. D., autorizovaným inžinierom, zamerania skutočného stavu prístupovej cesty a geometrického plánu, ktorý vypracoval geodet J. I.. J. konštatoval, že žalobkyňa v odvolaní poukazuje na protiprávne dopravné značenie, ktoré je osadené na prístupovej komunikácii, ktorá je predmetom dodatočného povolenia. K tejto námietke uviedol, že Mesto Vranov nad Topľou v rámci preneseného výkonu štátnej správy povolením č. 3368/2008/ ŽP zo dňa 14.10.2008 na základe žiadosti R. S. so súhlasom Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky Vranov nad Topľou podľa § 3 ods. 2 Cestného zákona určilo použitie zvislého dopravného značenia B2+E s textom „Mimo dopravnej obsluhy a obyvateľov rodinného domu č. 2674/38 a peších obyvateľov“. Toto povolenie je v súlade s Cestným zákonom a je vecou príslušného cestného správneho orgánu aké potrebné dopravné značenie určí na komunikáciách, na ktorých je oprávnený vykonávať štátnu správu, ale len so súhlasom Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky. Uviedol, že žalobkyňa v konaní vzniesla námietku zaujatosti správneho orgánu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 9 až § 13 Správneho poriadku upravujúce podanie námietky zaujatosti účastníkom konania a ďalší postup správneho orgánu. Argumentoval, že účastník konania môže podať námietky zaujatosti len voči konkrétnemu zamestnancovi správneho orgánu, ustanovenia zákona nepoznajú námietku zaujatosti voči správnemu orgánu. Ak žalobkyňa vo svojom odvolaní poukázala na výrub stromov realizovaný p. S. a domáhala sa výsadby nových stromov, že výrub a výsadba nie je predmetom tohto konania, a preto sa k tomu nevyjadruje. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že nezistil v napadnutom dodatočnom povolení ani v konaní, ktoré mu predchádzalo nedostatky, pre ktoré by sa dodatočné povolenie muselo považovať za nesprávne a muselo byť preto zmenené alebo zrušené. Prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s ustanoveniami Stavebného zákona, Cestného zákona a Správneho poriadku. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadala zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Uviedla, že Mesto Vranov nad Topľou, primátor mesta ako správny orgán a stavebný úrad (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) príslušný podľa § 3a ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Cestný zákon“) dňa 22.03.2010 pod č. SP 3422/2010 vydal rozhodnutie, ktorým dodatočne povolil stavbu „Prístupová cesta k rodinnému domu na parcelách KNC č. 3258 a 2040/16 (reg. „E“ 935/17), zapísaných na LV č. XXXX a XXXX na vlastníka Mesto Vranov nad Topľou v podiele 1/1. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie, ktorým sa domáhala zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Bola toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože v ňom rozhodoval správny orgán, ktorý je vo veci zaujatý a je z tohto dôvodu z prejednávania vylúčený, neboli rešpektované jej práva ako vlastníčky susedného pozemku, pretože pri výstavbe boli vytvorené prekážky, ktoré jej bránia vstupu na pozemok a vjazdu motorových vozidiel. Žalovaný bez toho, aby sa vyrovnal so všetkými otázkami týkajúcimi sa práv a povinností stavebníka pri výstavbe účelovej komunikácie podľa Cestného zákona a Stavebného zákona a s otázkami práv vlastníkov susedných pozemkov, teda aj jej právami, ako aj s otázkou vydania rozhodnutia zaujatým orgánom, jej odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Uviedla, že rozhodnutie žalovaného považuje za chybné, vydané v rozpore s ustanoveniami § 3, § 9, § 19, § 32 a § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). V odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu poukazovala na to, že pri jeho vydávaní došlo k právnemu pochybeniu, pretože prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie ako príslušný orgán podľa § 3a ods. 3 Cestného zákona. Ustanovenie § 3a ods. 3 Cestného zákona pritom upravuje pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre cesty II. a III. triedy, ktoré vykonávajú obvodné úrady dopravy, a preto prvostupňový správny orgán nemohol vydať rozhodnutie s odkazom na § 3a ods. 3 Cestného zákona. K tejto námietke žalovaný uviedol, že dodatočne povolená stavba je účelovou komunikáciou a prvostupňový správny orgán vykonáva pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu podľa § 3a ods. 4, teda nie podľa § 3a ods. 3 Cestného zákona ako je to uvedené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. Poukázala na ust. § 22 Cestného zákona, podľa ktorého účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Podľa § 22 ods. 3 účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka. Z uvedených dôvodov prechod a prejazd cez túto účelovú komunikáciu k rodinnému domu žalobkyne nesmie byť ničím bránený, tobôž nie stavebnými úpravami, pretože iný prístup motorovými vozidlami k rodinnému domu žalobkyne nie je naprojektovaný, ani možný. V dôsledku zamedzenia prístupu a prejazdu k rodinnému domu stavebnými úpravami pri výstavbe cesty je znemožnený aj prístup vozidiel Hasičského a záchranného zboru a Rýchlej zdravotnej služby, čo môže mať negatívne následky v prípade mimoriadnej udalosti. Dôvodila, že vychádzajúc z účelu využívania dodatočne povolenej prístupovej cesty je možné ju považovať za miestnu komunikáciu podľa § 4b Cestného zákona, podľa ktorého miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územnou plánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy a ak to vyžadujú všeobecné záujmy aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu. Z obsahu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, že ak vydal rozhodnutie ako správny orgán a stavebný úrad príslušný podľa § 3a ods. 3 Cestného zákona, rozhodoval o povolení stavby miestnej komunikácie ako vecne nepríslušný správny orgán. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s týmito pochybeniami nevyrovnal. Namietala, že pri rozhodovaní o odvolaní žalovaný pri posudzovaní stavebného povolenia vydaného na jej rodinný dom nebral do úvahy skutočnosť, že v právoplatnom stavebnom povolení, ktoré vydalo Mesto Vranov nad Topľou dňa 19.04.2007 sa okrem iného uvádza, že stavba bude realizovaná podľa projektovej dokumentácie vypracovanej Ing. arch. J. M.. V tejto projektovej dokumentácii sú jasne zakreslené vstupy na pozemok. Vstup a vjazd na pozemok je v dokumentácii riešený práve z prístupovej komunikácie, ktorá bola dodatočne povolená. Iný vstup pre príjazd vozidiel k rodinnému domu nie je možný z dôvodu výškových rozdielov a projektovanému a vybudovanému opornému múru. Uskutočnením stavby prístupovej komunikácie došlo k ohrozeniu a obmedzeniu jej práv ako účastníčky konania a vlastníčky susedného pozemku tým, že boli vytvorené prekážky k vstupu na pozemok v jej vlastníctve. Na vstupe na pozemok parc.č. 2041/8 boli vykonané terénne úpravy - násyp, uložené zatrávňovacie panely a obrubníky, ktoré bránia vstupu na tento pozemok. Naviac, v jednej tretine brány zakreslenej v stavebnom povolení je umiestnený stĺp verejného osvetlenia. Na nezákonnosť týchto zásahov upozorňovala vo svojich námietkach už pri vydávaní rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, kde žiadala právo prechodu a prejazdu motorovými a nákladnými vozidlami po protiprávnej prístupovej ceste pre ňu a rodinných príslušníkov, prípadne budúcich majiteľov rodinného domu, ako aj pre všetkých občanov mesta tak ako to bolo deklarované pri stavebnom povolení. Ďalej žiadala odstránenie protiprávneho dopravného značenia, ktoré sa nachádza pred prístupovou komunikáciou, ktorá obmedzuje ju a občanom mesta pri prechode a prejazde po mestskom pozemku, odstránenie prekážok - obrubníkov, zatrávňovacích panelov, nánosov hliny a štrku, ktoré boli vytvorené na podnet p. S., keď bez stavebného povolenia realizoval výstavbu tejto cesty a protiprávne zatarasil prístup k jej rodinnému domu a odstránenie obrubníkov a prekážok, ktoré protiprávne realizoval p. S. na ulici S., ktorá nadväzuje na spomínanú prístupovú cestu a tým znemožnil jej a občanom mesta prechod a prejazd po ulici S.. Ďalej uviedla, že v rámci správneho konania o dodatočnom povolení stavby vzniesla námietku zaujatosti, v ktorej poukázala na zaujatosť prvostupňového správneho orgánu a žiadala ho vylúčiť z prejednávania a rozhodnutia veci. Napriek tomu prvostupňový správny orgán bez rozhodnutia o námietke zaujatosti vydal rozhodnutie vo veci samej, čím došlo k porušeniu Správneho poriadku. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že účastník konania môže podať námietku zaujatosti len voči konkrétnemu zamestnancovi správneho orgánu s tým, že ustanovenie zákona nepozná námietku zaujatosti voči správnemu orgánu. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 19 Správneho poriadku, podľa ktorého podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní. Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil, súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. Prvostupňový správny orgán po doručení námietky zaujatosti porušil ustanovenia Správneho poriadku a nevyzval ju na odstránenie vád podania, či doplnenie podania a bez zaujatia stanoviska k vznesenej námietke vydal rozhodnutie vo veci samej. V závere uviedla, že žalovaný vo veci rozhodol účelovo bez toho, aby sa vyrovnal so základnými právnymi a vecnými otázkami dodatočného povolenia už uskutočnenej stavby a týmto rozhodnutím porušil jej práva zaručené ústavou a zákonmi. Podľa § 250 ods. 1 O.s.p., účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Uznesením sp.zn. 3S 87/2010 zo dňa 30.01.2012 súd pribral podľa § 250 ods. 1 O.s.p. do konania účastníkov správneho konania R. S., Mesto Vranov nad Topľou, Lesy Slovenskej republiky a Ing. R. D.. Účastník konania Lesy Slovenskej republiky sa z účasti na pojednávaní dňa 23.05.2012 ospravedlnil písomným podaním zo dňa 22.05.2012. Nežiadal pojednávanie odročiť na iný termín, preto súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. v konaní pokračoval v jeho neprítomnosti. Krajský súd preskúmal podľa § 250j ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.05.2010 č. 8/2010/00368-002, ktorým ako príslušný cestný správny orgán podľa § 3 ods. 1 písm. c/ a § 3 ods. 5 písm. c/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Cestný zákon“), § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 534/2003 Z.z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa § 58 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) potvrdil rozhodnutie Mesta Vranov nad Topľou (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) zo dňa 16.04.2010 č. SP 3422/2010, ktorým dodatočne povolil stavbu „Prístupová cesta k rodinnému domu na parcelách KNC č. 3258 a 2040/16 (reg. „E“ č. 935/17) zapísaných na LV č. XXXX a XXXX k.ú. T. na vlastníka Mesto Vranov nad Topľou a odvolanie žalobkyne zamietol. O dodatočnom povolení stavby prvostupňový správny orgán rozhodoval podľa § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a ods. 4a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“). Žalobkyňa namietala, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevyrovnal s pochybením prvostupňového správneho orgánu, ktorý v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby zo dňa 22.03.2010 uviedol, že vo veci rozhoduje ako správny orgán a stavebný úrad príslušný podľa § 3a ods. 3 Cestného zákona, ktorý upravuje pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre cesty II. a III. triedy, ktoré vykonávajú obvodné úrady dopravy. Ak teda v danom prípade rozhodoval prvostupňový správny orgán - Mesto Vranov nad Topľou podľa § 3a ods. 3 Cestného zákona, rozhodoval ako vecne nepríslušný správny orgán. Táto námietka žalobkyne je neopodstatnená. Podľa § 3a ods. 3 Cestného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre cesty II. a III. triedy vykonávajú obvodné úrady dopravy. Podľa § 3a ods. 4 Cestného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj z odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, že stavba - prístupová cesta k rodinnému domu, ktorá bola dodatočne povolená je účelovou komunikáciou a teda podľa § 3 ods. 4 Cestného zákona rozhodovanie o tejto komunikácii je v pôsobnosti prvostupňového správneho orgánu - obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy. Zo strany prvostupňového správneho orgánu preto nedošlo k pochybeniu a rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 3a ods. 4 Cestného zákona. Žalovaný sa s touto námietkou žalobkyne zaoberal a dostatočne aj odôvodnil. Pri vyhotovení rozhodnutia došlo k chybe v písaní, ktorá nemôže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán túto chybu opravil podaním zo dňa 08.10.2010 č. SP 8422/2010, ktoré tvorí obsah administratívneho spisu žalovaného. Ďalej žalobkyňa namietala, že v konaní o dodatočnom povolení stavby žalovaný ani prvostupňový správny orgán nezohľadnili skutočnosť, že právoplatné stavebné povolenie, vydané Mestom Vranov nad Topľou dňa 19.04.2007 č. 16966/3317/2006/03-Vo, ktorým bola povolená stavba jej rodinného domu, odkazuje na realizáciu podľa projektovej dokumentácie vypracovanej Ing. arch. J. M.. Podľa predmetnej dokumentácie je vstup a vjazd na jej pozemok zakreslený práve z prístupovej komunikácie, ktorej stavbu prvostupňový správny orgán dodatočne povolil. Iný vstup pre príjazd vozidiel k rodinnému domu nie je možný z dôvodu výškových rozdielov, projektovanému a vybudovanému opornému múru. Uskutočnením stavby a jej dodatočným povolením došlo k ohrozeniu a obmedzeniu jej práv ako účastníčky konania a vlastníčky susedného pozemku tým, že na vstupe na pozemok p.č. 2041/8 boli vykonané také terénne úpravy - násyp, uložené zatrávňovacie panely a obrubníky, ktoré jej bránia vstupu na pozemok. Taktiež v prvej tretine brány zakreslenej v projektovej dokumentácii je umiestnený stĺp verejného osvetlenia. Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe zaväzujúcich stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88a ods. 7 Stavebného zákona, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až § 66. Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovení inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Prvostupňový správny orgán oznámil začatie správneho konania vo veci dodatočného povolenia stavby prístupovej cesty k rodinnému domu listom zo dňa 01.03.2010 a navrhol ústne pojednávanie na deň 16.03.2010 o 14.00 hod. Žalobkyňa svoje námietky k stavbe, kde sa okrem iného domáhala aj práva prechodu a prejazdu po predmetnej komunikácii ako aj práva prístupu k jej rodinnému domu uplatnila v zákonnej lehote na stavebnom úrade písomne dňa 15.03.2010, ako aj na ústnom pojednávaní dňa 16.03.2010, kde namietala porušenie jej práv a nesúhlasila s dodatočným povolením stavby. Prvostupňový správny orgán sa s námietkami žalobkyne uplatnenými v stavebnom konaní dostatočne nevyrovnal. V odôvodnení rozhodnutia zo dňa 22.03.2010 sa iba obmedzil na konštatovanie, že predmetným dodatočným povolením sa neriešia vstupy na pozemky, ale iba prístupová cesta ako účelová komunikácia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že dňa 19.04.2007 vydalo Mesto Vranov nad Topľou pod č. 16966/3317/2006/03-Vo stavebné povolenie, kde povolilo stavbu „Novostavba rodinného domu a garáže - stavba na bývanie“ umiestnenú na parc.č. 2040/11 a 2041/8 zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. W. pre stavebníka - žalobkyňu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2007. Vo vzťahu k prístupu žalobkyne k rodinnému domu konštatoval, že žalobkyňa k stavebnému povoleniu doložila Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 29.09.2006 uzavretú medzi žalobkyňou a predávajúcou T. X. na parcelu č. 2041/1, ktorá bude slúžiť ako prístupová komunikácia k jej rodinnému domu s prechodom cez parcelu č. 2040/2. Ďalej konštatoval, že pri vypracovaní projektovej dokumentácie na stavbu prístupovej komunikácie sa prihliadalo na existujúcu stavbu s prihliadnutím na vydané stavebné povolenia okolitých rodinných domov. Tento záver, ktorý žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol však nezodpovedá listinným dôkazom, ktoré sú obsahom administratívneho spisu. Dňa 19.04.2007 vydalo Mesto Vranov nad Topľou pod č. 16966/3317/2006/03-Vo stavebné povolenie pre novostavbu rodinného dom a garáže na parcelách č. 2040/11, 2041/8 zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. T. Q. W. pre žalobkyňu ako stavebníčku. Z obsahu odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že stavba bude osadená v stavebnom obvode parciel č. 2040/1 a 2041/8 na ul. F. podľa situácie osadenia stavby. Podľa tohto rozhodnutia je komunikačné napojenie riešené z miestnej komunikácie ul. F. v napojení na ul. D.. Dňa 29.09.2006 bola uzavretá medzi žalobkyňou ako kupujúcou a T. X. ako predávajúcou Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej je nehnuteľnosť parc.č. 2040/1 v podiele 1/1, ktorá má slúžiť ako prístupová cesta na parcelu č. 2040/11. Z obsahu tejto zmluvy nevyplýva záver, že by touto zmluvou sa mal riešiť prístup k rodinnému domu žalobkyne, ktorý ako to vyplýva z projektovej dokumentácie predloženej žalobkyňou je umiestnený na parcele č. 2041/8. Vstup k rodinnému domu je podľa tejto dokumentácie riešený z parcely č. 2040/2 (na ktorej sa nachádza sporná prístupová cesta) na parcelu č. 2041/8. Projektová dokumentácia rodinného domu žalobkyne vypracovaná Ing. arch. J. M. sa v administratívnom spise žalovaného nenachádza a ani z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, žeby bola predmetom posúdenia. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného je aj rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Prešove zo dňa 27.06.2007 č. 2007-690/2208-2/SP-BUJ, ktorým potvrdil rozhodnutie Mesta Vranov nad Topľou č. 16966/3317/2006/03-Vo zo dňa 19.04.2007 vo veci povolenia stavby „Novostavba rodinného domu a garáže - stavba na bývanie „ pre žalobkyňu. V odôvodnení tohto rozhodnutia na strane 5 je uvedené, že prístupová komunikácia - par.č. 2040/2 je vo vlastníctve Mesta Vranov nad Topľou a tá prebieha pozdĺž stavebného pozemku žalobkyne - parc.č. 2040/11 a 2041/8. Na základe vyššie uvedených listinných dôkazov, preto nie je možné vysloviť objektívny záver, že parcela č. 2041/1 (ktorú mala odkúpiť žalobkyňa od T. X. na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 29.06.2006) bude slúžiť ako prístupová komunikácia k jej rodinnému domu tak, ako to vyslovil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný. Preskúmavané rozhodnutie preto vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ustanovenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci, t.j. vykonať všetky potrebné šetrenia a získať dôkazy, ktoré majú rozhodujúci význam pre posúdenie veci a zodpovedajú skutočnému stavu. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností žalovaný v danom prípade nepostupoval v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku a nezistil úplne a presne skutočný stav veci. Nezaoberal sa dôsledne námietkou žalobkyne vo vzťahu k zamedzeniu prístupu na jej pozemok k stavbe rodinného domu, nezaobstaral si všetky podklady aby objektívne vyhodnotil, kde je plánovaný a realizovaný prístup k jej rodinnému domu, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobkyňa namietala aj tú skutočnosť, že v rámci správneho konania pred prvostupňovým správnym orgánom vo veci dodatočného povolenia stavby - prístupovej komunikácie vzniesla námietku zaujatosti, v ktorej poukázala na zaujatosť samotného prvostupňového správneho orgánu a žiadala o jeho vylúčenie z prejednávania veci. Napriek tejto vznesenej námietke prvostupňový správny orgán bez toho aby o nej rozhodol, vydal rozhodnutie vo veci samej, čím došlo k porušeniu Správneho poriadku. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k tejto námietke iba dôvodil, že podanie námietky zaujatosti účastníkom konania upravuje § 9 až § 13 Správneho poriadku a konštatoval, že účastník konania môže podať námietku zaujatosti iba voči konkrétnemu zamestnancovi správneho orgánu. Ustanovenia Správneho poriadku neupravujú námietku zaujatosti voči správnemu orgánu. Správny poriadok v ustanovení § 9 ods. 1 a 2 upravuje, kedy dochádza k vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu z konania, t.j. prejednávania a rozhodovania veci. Je pravdou, tak ako argumentoval žalovaný, že Správny poriadok nemá ustanovenia, ktoré by upravovali postup v prípadoch, keď je vylúčený správny orgán ako celok. O vylúčení zamestnanca rozhoduje správny orgán rozhodnutím (§ 46 Správneho poriadku) na základe podnetu účastníka konania. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 17.03.2010 prvostupňovému správnemu orgánu námietku zaujatosti, v ktorej uviedla že dňa 16.03.2010 sa zúčastnila ústneho prejednania stavebného konania vo veci dodatočného povolenia prístupovej cesty, kde zistila, že zamestnanec správneho orgánu na tomto prejednaní nemal k dispozícii osobne podané aj písomné námietky zo dňa 15.03.2010, čím úmyselne zadržiaval listiny rozhodujúce pre vydanie zákonného rozhodnutia. Ďalej namietala, že s Mestom Vranov nad Topľou, ktorý je aj správnym orgánom v konaní vedie súdny spor o umožnenie prechodu a prejazdu po spornej ceste. Preto žiadala, aby bol správny orgán Mesto Vranov nad Topľou vylúčený z prejednania veci. Prvostupňový správny orgán vo veci námietky zaujatosti konal až dňa 31.03.2010, kedy jej iba oznámil, že v merite veci rozhodol rozhodnutím zo dňa 22.03.2010 vydaním dodatočného povolenia stavby proti ktorému môže podať odvolanie. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená aj zákonnosťou postupu správneho orgánu, ktorý predchádza vydaniu rozhodnutia. Ak súd zistí, že v postupe správneho orgánu došlo k procesnému pochybeniu, skúma, či toto procesné pochybenie je takou vadou konania, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Podľa § 3 ods. 3 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 19 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní. Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. V danom prípade je nesporné, že prvostupňový správny orgán procesne pochybil, ak vydal meritórne rozhodnutie vo veci bez toho, aby rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej žalobkyňou v konaní dňa 17.03.2010. Toto procesné pochybenie neodstránil v konaní o opravnom prostriedku ani žalovaný. Na tomto závere nemá vplyv ani skutočnosť, že žalobkyňa namietala zaujatosť správneho orgánu ako celok. Správne orgány mali v tomto prípade postupovať v súlade so základnými zásadami správneho konania upravenými v § 3 a v súlade s § 19 ods. 3 Správneho poriadku a vyzvať žalobkyňu, aby nedostatky zistené v podaní v určenej lehote odstránila a následne o námietke zaujatosti rozhodnúť. V danom prípade ide o takú vadu v konaní, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. (Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne iba na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.) Na základe uvedených skutočností krajský súd napadnuté rozhodnutie podľa § 250j písm. c/, d/, e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude úplne a presne zistiť skutočný stav veci, vykonať potrebné dokazovanie v súlade s § 32 a nasl. ustanovení Správneho poriadku, vyhodnotiť získané podklady a až na tomto základe vo veci rozhodnúť a rozhodnutie vydať tak, aby zodpovedalo kritériám uvedeným v § 46 a § 47 Správneho poriadku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,- € a trov právneho zastúpenia vo výške 426,24 €. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky“). Pozostávajú z tarifnej odmeny za 3 úkony právnej pomoci: príprava a prevzatie zastúpenia 14.09.2010 a účasť na pojednávaní dňa 25.01.2012 a 23.05.2012 v hodnote právneho úkonu vyčísleného podľa § 11 ods. 4 vyhlášky právnym zástupcom za rok 2010 - 55,49 € a rok 2012 58,69 €, celkom 172,87 € (podľa § 11 ods. 4 by mala byť tarifná hodnota právneho úkonu vyčíslená vo výške 1/6 výpočtového základu, nie 1/13); režijného paušálu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 1 x 7,21 €, 2 x 7,63 €, celkom 22,47 €; náhrady za stratu času (§ 17 vyhlášky) za rok 2012 za účasť na pojednávaní 25.01.2012 a 23.05.2012, 2 x za 4 polhodiny x 12,71 €, celkom 101,68 €; náhrady cestovného za cestu na pojednávania osobným motorovým vozidlom DAEWOO NUBIRA III. z Vranova nad Topľou do Prešova a späť - 100 km dňa 25.01.2012 a 23.05.2012 a to základná náhrada 0,183 €/km x 100 km = 18,30 km x 2 celkom 36,60 € a náhrada PHM - 0,071 l/km x 100 km x 1,495 € dňa 25.01.2012 celkom 10,61 € a 0,071 l/km x 100 km x 1,569 € celkom 11,14 €. Náhrada cestovného celkom je 58,35 €. Právnemu zástupcovi patrí aj náhrada dane z pridanej hodnoty 20 % zo sumy 354,37 €, t.j. 70,87 €. Trovy konania predstavujú celkom sumu 492,24 €. Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.