Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/256/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200802 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4018200802.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: L. H., nar. XX. XX. XXXX, O. trieda XX, I., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova 69, Nitra, za účasti: 1/ Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501 a pribratých účastníkov konania: 2/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpeného MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 15/A, Bratislava, 3/ Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, Trnavská cesta 100, Bratislava, 4/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31 820 174, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, Bratislava, P. O. Box 218, Bratislava, 5/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, 6/ DESIGN ENGINEERRING a.s., Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 609 633, 8/ L.. F. E., N. XX, Z., 9/ R.. V. W., B. X. X, I., 10/ B. O., V. X., I. a 11/ B. H., B. X. XX, I. o správnej žalobe zo dňa 19. 12. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OCDPK-2018/037511 zo dňa 10. 10. 2018, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Účastníkovi - ad 1/ Železnice Slovenskej republiky a ostatným pribratým účastníkom konania ad 2/ - 11/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 16. 10. 2017 bola správnemu orgánu prvého stupňa (Obec Lužianky) doručená žiadosť o stavebné povolenie pre stavbu Terminál Intermodálnej prepravy Lužianky UČS 02 TIP Lužianky, v rozsahu stavebných objektov - SO 02-38-10 Príjazdová komunikácia na spevnenú plochu pre skladovanie tovarov. Predmetnú žiadosť podal stavebník: Železnice Slovenskej republiky, zastúpený spoločnosťou STRABAG spol. s.r.o., v zastúpení PRODEX spol. s r.o., miesto stavby Priemyselný park Nitra, katastrálne územie Y., pričom vlastníkom pozemkov, na ktorých sa má stavba vybudovať je stavebník resp. spoločnosť MH Invest, s.r.o. a vlastníkom pozemkov evidovaných na LV č. XXXX k. ú. Y. je spoločnosť Nitra Invest, s.r.o. 2. Následne správny orgán prvého stupňa (Obec Lužianky) vydal dňa 02. 05. 2018 oznámenie o začatí stavebného konania s upustením od ústneho rokovania (formou verejnej vyhlášky) na stavbu: „Terminál intermodálnej prepravy Y. v rozsahu stavebných objektov - SO 02-38-10 Príjazdová komunikácia na spevnenú plochu pre skladovanie tovarov. V oznámení uviedol, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje v súlade s ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, lebo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo osvedčenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 13. 07. 2015 a zo dňa 22. 07. 2015 o významnej investícii. 3. Súčasťou spisu sú i osvedčenia vydané Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, a to osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 a tiež rozhodnutie zo zisťovacieho konania zo dňa 08. 10. 2015 s tým, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“ sa po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať. V spise sa nachádza i záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 4783/2016-1.7/pl z dňa 04.11.2016 k stavbe „Automotive Nitra Project - Fáza 2“. Súčasťou spisu je i záväzné stanovisko k stavebnému konaniu vydané Okresným úradom Nitra, odborom starostlivosti o životné prostredie zo dňa 15. 12. 2017, ktorým stavebníkovi Železniciam Slovenskej republiky vydal stanovisko, podľa ktorého je z koncepčného hľadiska stavba v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a v súlade s rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní zo dňa 08. 10. 2015, 4. Dňa 13. 06. 2018 vydal správny orgán prvého stupňa stavebné povolenie č. j. 439/2018-2246-02- Žá, ktorým na základe žiadosti o vydanie stavebného povolenia povolil stavbu „Terminál intermodálnej prepravy Lužianky“ v rozsahu stavebných objektov - SO 02-38-10 Príjazdová komunikácia na spevnenú plochu pre skladovanie tovarov, ktorý rieši vybudovanie príjazdovej komunikácie, ktorá bude spájať výrobný areál a spevnenú plochu pre skladovanie tovarov. Nejedná sa o verejne prístupnú cestu. Miesto stavby je uvedený Priemyselný park Nitra, katastrálne územie Y., parcelné čísla pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve stavebníka - Železnice Slovenskej republiky a spoločnosti MH Invest, s.r.o. V stavebnom povolení je uvedený účel stavby - zabezpečenie dopravy tovarov a materiálov a export výrobkov podľa potrieb strategického parku Nitra. Vybudovaním príjazdovej komunikácie bude zabezpečené prepojenie výrobného areálu so spevnenou plochou pre skladovanie tovarov. Ďalej je v rozhodnutí uvedené, že sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, pretože na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku boli vydané Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky osvedčenia o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015. Pre stavbu bolo vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania Okresným úradom Nitra, odborom starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015. 5. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie podaním zo dňa 17. 07. 2018, v ktorom namietal podstatnú skutočnosť, že Obec Lužianky nie je vecne príslušný správny orgán vo veciach tohto stavebného konania, lebo podľa ust. § 117b stavebného zákona, na uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania obvodný úrad v sídle kraja, teda vecne príslušným v tomto konaní je okresný úrad v sídle kraja. Poukázal na porušenie procesných predpisov, Aarhuského dohovoru, Ústavy Slovenskej republiky, zákona č. 24/2006 Z. z., stavebného zákona a správneho poriadku. Poukázal na to, že správnemu orgánu podal a písomne doručil vyjadrenie, pripomienky, stanoviská a námietky k stavebnému konaniu, pričom správny orgán sa nimi nezaoberal, a preto doručil opakovane námietky a pripomienky účastníka konania k oznámeniu o začatí stavebného konania. Poukázal na to, že žiadal i o doručenie fotokópie celého správneho spisu. 6. Žalovaný (Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií) rozhodnutím zo dňa 10. 10. 2018 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obce Lužianky zo dňa 13. 06. 2018 II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 7. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-NR-OCDPK-2018/037511 zo dňa 10. 10. 2018 uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu - Obce Lužianky zo dňa 13. 06. 2018, zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V rozhodnutí popisuje priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia stavebného orgánu - Obce Lužianky a tiež podrobne uvádza obsah odvolania podaného žalobcom. V ďalšej časti sa venoval námietkam - žalobcu. K námietke vecnej nepríslušnosti Obce Lužianky rozhodnúť v tomto stavebnom konaní uviedol, že obec správne vyhodnotila námietku účastníka, ktorú vzniesol už v oznámení o začatí stavebného konania zo dňa 05. 06. 2018, pretože považoval Obec Lužianky za špeciálny stavebný úrad v súlade s ust. § 120 stavebného zákona a § 3a ods. 4 zák. č. 135/1961 Zb. K požiadavke žalobcu dodatočne doplniť odvolanie žalovaný uviedol, že žalobcovi bolo riadne doručené stavebné povolenie a mal možnosť podri nemu podať odvolanie a o tejto možnosti bol poučený v stavebnom povolení. Lehota na podanie odvolanie je zákonnou lehotou a správny orgán ju nemôže v prípade predlžovať. Žalovaný poukázal na to, že postavenie účastníka konania nebolo žalobcovi odopreté, bolo mu umožnené, aby využil všetky svoje procesné práva v plnom rozsahu. Žalovaný sa stotožnil so závermi rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorý uviedol, že povoľovaná stavba sa má realizovať na pozemkoch odlišných od pozemkov vo vlastníctve žalobcu v kat. území E., aj od parcely č. XXXX k. ú. Y.. Žalobca mal v stavebnom konaní postavenie účastníka konania na základe ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, ako účastník predchádzajúceho zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. vo veci navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“. Žalovaný uviedol, že nie je oprávnený rozhodovať o údajnom porušení ústavných práv žalobcu a Aarhuský dohovor nepriznáva žiadny práva fyzickým osobám alebo právnickým osobám. Zároveň poukázal na to, že žalobca nekonkretizuje, akým konaním stavebného úradu mali byť porušené jeho práva a žalovaný žiadne porušenie nezistil. V konaní boli dodržané práva verejnosti, ako i žalobcu na úseku životného prostredia a tiež ďalšie procesné a iné práva žalobcu, ktoré mu priznáva platná právna úprava. K namietanej nedostatočnej dokumentácii dopravného napojenia žalovaný sa stotožnil so závermi stavebného úradu, že dokumentácia, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie stavebného úradu je postačujúca, spĺňa zákonné podmienky a požiadavky. Posúdenie vplyvov úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A na životné prostredie je predmetom samostatného zisťovacieho konania. K ďalším námietkam žalovaný uviedol, že pojem strategický park vyplýva z osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii pre stavbu Vybudovanie strategického parku, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme a ak ide o námietku o nesprávnej aplikácii ust. § 32 od. 2 stavebného zákona, v tomto prípade sú splnené podmienky podľa predmetného ustanovenia, lebo na stavbu bolo vydané osvedčenie o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015, doplnené 22. 07. 2015. Stavebný úrad je viazaný osvedčením o významnej investícii a preto postupoval správne, keď od stavebníka nevyžadoval predloženie územného rozhodnutia s odkazom na ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona. Ohľadom námietky, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie, týkajúce sa strategického parku ako celku žalovaný uviedol, že zo spisu je zrejmé, že už v roku 2005 bola posúdená činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“ a to v rozsahu komunikácií a inžinierskych sietí. Pojem strategický park je použitý v osvedčeniach o významnej investícií, ktoré uvádzajú, že uskutočnenie stavby „Vybudovanie strategického parku“ je vo verejnom záujme. Je nepochybné, že zámer navrhovanej činnosti „Priemyselný park Nitra - Sever! Sa zhoduje s účelom vybudovania strategického parku. Je teda zrejmé, že strategický park ako celok bol posúdený v roku 2005 ako navrhovaná činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“. K námietke žalobcu, ktorá smeruje proti obsahu záväzného stanoviska č. OU-NR-OSZP3-2017/45113 zo dňa 07. 12. 2017 žalovaný uviedol, že ide iba o všeobecné konštatovanie, bez bližšej konkretizácie. Žalobca neuviedol, čo konkrétne proti obsahu tohto záväzného stanoviska namieta, ani aké právne predpisy mali byť pri jeho vydávaní porušené. Nie je teda zrejmé, čo žalobca uvedenou námietkou sleduje. Navyše, v spise sa nachádza záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 15. 12. 2017, v ktorom je uvedené, že navrhovaná stavba „Terminál intermodálnej prepravy Lužianky“ je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a v súlade s rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015. Teda záväzné stanovisko zo dňa 07. 12. 2017, ktoré žalobca v odvolaní napadol, nesúvisí s touto stavbou. K argumentácii žalobcu o nerešpektovaní ust. § 9 ods. 2 vyhl. č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona žalovaný uviedol, že zastavovací plán bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu a rieši priestorové usporiadanie strategického parku. Vydaním prvého stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzný pre priestorové usporiadanie daného územia. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že neboli dodržané lehoty na vydanie oznámenia ani na vydanie stavebného povolenia považoval žalovaný za potrebné uviesť, že v zmysle § 61 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad vydá oznámenie o začatí stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o vydanie stavebného povolenia úplná. Táto lehota tak začína plynúť od momentu kompletizácie žiadosti o vydanie stavebného povolenie, nie odo dňa podania žiadosti. Vydanie stavebného povolenie spadá pod režim ust. § 49 ods. 2 správneho poriadku. Žalovaný poukázal na to, že žalobca preberal v uvedenom správnom konaní písomnosti, ktoré mu boli doručované doporučenou zásielkou tým spôsobom, že maximálne využíval úložné doby, čím došlo k predĺženiu času od začatia konania do vydania rozhodnutia. Uvedené lehoty majú len poriadkový charakter a ich prípadné nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu žalobcu. Žalovaný sa tiež stotožnil so závermi stavebného úradu v tom, že stavebný úrad aj odvolací orgán sú viazaní právoplatným rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní a nemá kompetenciu opätovne sa zaoberať námietkami účastníkov tohto konania, a to ani v prípade, ak sú aj účastníkmi prebiehajúceho stavebného konania. K žiadosti žalobcu o umožnenie vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia v úradnom spise a navrhovať doplnenie podkladov rozhodnutia žalovaný uviedol, že v stavebnom konaní bolo žalobcovi riadne umožnené, aby nahliadol do spisu, oboznámil sa s jeho obsahom a s jednotlivými podkladmi a vyjadril sa k nim a tiež aby navrhol ich doplnenie. V závere svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tvrdeniu žalobcu, že v stavebnom konaní boli porušené jeho práva garantované Ústavou SR, alebo procesné práva vyplývajúce zo správneho poriadku alebo stavebného zákona. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 8. Podanou žalobou zo dňa 19. 12. 2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. 10. 2018, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Popísal skutkový sta, ako prebehol pred správnymi orgánmi. Namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i Obce Lužianky je v rozpore so zákonom, pričom tieto dôvody mal vziať na zreteľ žalovaný, a to s ohľadom na znenie § 59 správneho poriadku, ktorý stanovuje povinnosť pre odvolací orgán preskúmať rozhodnutie napadnuté odvolaním v celom rozsahu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku. 9. Namietal, že Obec Lužianky (III.1) nie je vecne príslušný správny orgán vo veciach tohto stavebného konania s poukazom na ust. § 117b stavebného zákona. Podľa názoru žalobcu mal rozhodovať ako vecne príslušný okresný úrad v sídle kraja, lebo išlo o stavbu, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, a to s poukazom na vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vecne príslušným v tomto konaní je okresný úrad v sídle kraja - Okresný úrad Nitra. Tak ako nebol príslušný prvostupňový orgán, rovnakým spôsobom absentuje príslušnosť aj u odvolacieho orgánu. To, že sa jedná o významnú investíciou podľa osobitného predpisu vyplýva ja z toho, že na predmetnú stavbu nebolo vydané územné rozhodnutie a v spise sú doložené osvedčenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015, ktoré sú osvedčenia o významnej investícii na Vybudovanie strategického parku. 10. V ďalšej časti svojej žaloby (III.2) namietal nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenie s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona. V prípade stavebného konania, v rámci ktorého bolo vydané stavebné povolenie, ktoré bolo napádaným rozhodnutím žalovaného potvrdené, orgány verejnej správy postupovali práve podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona. Takýto postup, teda aplikácia § 32 ods. 2 stavebného zákona o nevyžadovaní územného rozhodnutia na umiestnenie povoľovanej stavby nie je zákonný. Ide konkrétne o to, že výstavba strategického parku ako významná investícia nie je obsiahnutá v územnom pláne všetkých dotknutých obcí, na území ktorých sa má táto investícia realizovať, konkrétne určite nie je v územnom pláne Mesta Nitra. 11. V časti III. 3 žaloby poukázal na porušenie Aarhuského dohovoru, Ústavy Slovenskej republiky, zákona č. 24/2006 Z. z., stavebného zákona a správneho poriadku. Uviedol, že v konaní neboli dodržané práva verejnosti a účastníkov konania na úseku životného prostredia a jeho procesné a iné práva ako účastníka, ktorú mu priznáva platná právna úprava. V rámci tejto časti žaloby žalobca namietal i to, že ak má stavebný úrad v zmysle ust. § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona určiť aj podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné komunikácie, nie je možné takéto konanie uskutočniť bez znalosti navrhovanej dopravnej situácie. Poukázal na ust. § 4 ods. 2 vyhl. Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie s tým, že bez znalosti dopravnej situácie stavebný úrad nemôže zabezpečiť dodržanie základnej podmienky pri daných stavbách. Úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku a taktiež daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. 12. V časti žaloby III.3 žalobca poukazoval na svoju námietku v stavebnom konaní, že stavebnému konaniu k tejto veci nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zák. č. 24/2006 Z. z. týkajúce sa strategického parku ako celku. Poukázal na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ uvedeného zákona a o prílohu č. 8 časti 9 Infraštruktúra, položka 15, kde sú v časti B upravené kritériá a zo zákona je povinné viesť zisťovacie konanie. V zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov povinné viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Zdôraznil, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zák. č. 24/2006 Z. z. a strategický park nebol posudzovaný. 13. V časti označenej III.4 poukázal na nerešpektovanie ust. § 9 ods. 2 vyhl. Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. V stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb tvoriacich „Automotive Nitra Poject“ takýto dokument - zastavovací plán celého súboru stavieb predložený nebol. Dokumentácia, ktorá bola podkladom pre rozhodnutia stavebného úradu o žiadosti stavebníka o povolenie stavby tak nebola postačujúca, nespĺňa zákonné podmienky a požiadavky a nemôže predstavovať dostatočný podklad pre vydanie stavebného povolenia. Je nutné pri takýchto povoleniach sa zaoberať všetkými námietkami účastníkov zisťovacieho konania, ktoré boli uplatnené v predmetnom zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. 14. V časti III.5 namietal, že neboli splnené podmienky pre povolenie stavby, pred prvostupňovým ako i odvolacím orgánom sa vyskytli prekážky, a keďže sa nezaoberali jeho námietkami v dostatočnom rozsahu, je nepochybné, že bol porušený právny poriadok a žalovaný nepostupoval správne, stavebné povolenie tak nie je v súlade s platnou právnou úpravou a ani nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu vec. IV. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 0. 05. 2019 popísal priebeh administratívneho konania. 16. K jednotlivým námietkam žalobcu v podanej žalobe žalovaný uviedol nasledovné: - k námietke nepríslušnosti Obce Lužianky konať a rozhodnúť uviedol, že Obec Lužianky je príslušná vykonať stavebné konanie a vydať stavebné povolenie na základe ust. § 120 stavebného zákona v spojení s ust. § 3a ods. 4 zák. č. 135/1961 Z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon); územné rozhodnutie na uvedenú stavbu sa nevyžaduje a to na základe zákona § 32 ods. 2 stavebného zákona. Ministerstva hospodárstva SR vydalo pre uvedené investíciu osvedčenia o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015 a zo dňa 22. 07. 2015, vydané podľa zákona č. 175/199 Zb. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Stavebný úrad je viazaný osvedčením o významnej investícii, a preto postupoval správne, keď od stavebníka nevyžadoval predloženie územného rozhodnutia s odkazom na ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona. 17. K ďalšej námietke o porušení množstva procesných noriem - Aarhuský dohovor, Ústava SR, zákon č. 24/2006 Z. z., stavebný zákon a správny poriadok - žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tvrdeniu žalobcu o tom, že v stavebnom konaní boli porušené uvedené právne normy. Stavebné povolenie je správne a zákonné, obsahuje všetky zákonné náležitosti, je v súlade s platnou právnou úpravou a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. - k námietke o nezákonnosti správneho konania spočívajúcej v tom, že úsek cesty I/64 s napojením na R1A nebol do vydania rozhodnutie dopravne a kapacitne riešený uviedol, že dopravné napojenie nie je premetom stavebného povolenia ani projektovej dokumentácie a nesúvisia s realizáciou stavby. 18. K ďalšej námietke týkajúcej sa neposudzovania vplyvov podľa zák. č. 24/2006 Z. z. strategického parku ako celku žalovaný uviedol, že zo spisu je zrejmé, že v roku 2005 bola posúdená činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“ a to v rozsahu komunikácií a inžinierskych sietí. Je nepochybné, že zámer navrhovanej činnosti Priemyselný park Nitra - Sever sa zhoduje s účelom vybudovania strategického parku, teda je z toho zrejmé, že strategický park ako celok bol posúdený v roku 2005 ako navrhovaná činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“. Na stavbu bolo vydané záväzné stanovisko č. OU-NR-OSZP3-2017/45113 zo dňa 15. 12. 2017, ktorým bol potvrdený súlad objektovej sklady stavby s podmienkami rozhodnutia zo zisťovacieho konania zo dňa 08. 10. 2015. 19. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou ohľadom absencie zastavovacieho plánu. Zastavovací plán bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu a rieši priestorové usporiadanie strategického parku. Vydaním prvého stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. 20. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že nemá vedomosť o vydaní záväzného stanoviska podľa § 140b v nadväznosti na § 120 stavebného zákona žalovaný uviedol, že Obec Lužianky vydala dňa 16. 05. 2017 záväzné stanovisko, na základe ktorého podľa ust. §117 stavebného zákona, ako príslušný stavebný úrad v zmysle § 140b v nadväznosti na § 120 ods. 2 stavebného zákona udelila súhlas k vydaniu stavebného povolenia. Tento súhlas je z hľadiska súladu projektu pre stavebné povolenie v uvedenom rozsahu s funkčným využitím územia, územným a polohovým riešením stavby. Navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V. Ďalší priebeh súdneho konania 21. Dňa 29. 05. 2019 bol súdu doručený návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o. zo dňa 28. 05. 2019 na pribratie do konania ako účastníka konania. V predmetnom podaní je uvedené, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. zabezpečuje výstavbu strategického priemyselného parku v Nitre, pre ktorý bolo vydané osvedčenie o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015 a osvedčenie zo dňa 22. 07. 2015, ktoré sa týkajú aj stavby „Terminál intermodálnej prepravy Lužianky“ v stavebnom konaní vedenom Obcou Lužianky. Spoločnosť bola v čase vydania stavebného povolenia vlastníkom pozemku - parc. č. XXXX/X v k. ú. Y., na ktorom je povolená a má byť realizovaná stavba na základe stavebného povolenia. 22. Uznesením č. k. 11S/256/2018 - 130 zo dňa 31. 07. 2019 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to: MH Invest, s.r.o., Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu, Združenie domových samospráv, Nitra Invest, s.r.o., DESIGN ENGINEERRING a.s., W.. W. L., L.. F. E., R.. V. W., B. O. a B. H., ktorým (resp. ich právnym zástupcom) zaslal žalobu spolu s prílohami a s výzvou, aby sa k podanej žalobe a k jej prílohám v určenej lehote vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, súd môže pokračovať ďalej v konaní. W.. W. L., v uznesení označený pod poradovým číslom 7/ sa účinne vzdal účastníctva v tomto súdnom konaní, a preto s ním súd ďalej nekonal. Pre prehľadnosť veci však bolo zachované číselné označenie pribratých účastníkov tak, ako vyplývalo z uznesenia zo dňa 31. 07. 2019. 23. K podanej žalobe sa ako účastník konania vyjadril pribratý účastní v rade 2/ MH (Invest, s.r.o.) v podaní zo dňa 30. 10. 2019. Citoval ust. § 120 stavebného zákona a § 3a ods. 4 cestného zákona a konštatoval, že Obec Lužianky rozhodovala v pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu. Ďalej poukázal na to, že stavba je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Obce Lužianky, v ktorej katastrálnom území sa realizovala a táto územnoplánovacia dokumentácia dostatočne reguluje dotknuté územie, na základe čoho je nepochybné, že v stavebnom konaní bola daná dôvodnosť postupu podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona. Poukázal tiež na to, že Krajský súd v Nitre sa identickou námietkou zaoberal v rozsudku sp. zn. 11S/236/2016 zo dňa 12. 09. 2018. K namietanému porušeniu právnych predpisov, na ktoré žalobca poukázal uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizuje, v čom malo ich údajné porušenie spočívať. V súvislosti s námietkou nedostatočnej dokumentácie týkajúcej sa dopravného napojenia poukázal na to, že dokumentácia, ktorá bola podkladom pre rozhodovanie stavebného úradu o žiadosti stavebníka na vydanie povolenia realizácie stavby je postačujúca, spĺňa zákonné podmienky a požiadavky a prestavuje dostatočný poklad pre vydanie rozhodnutia obce pre povolenie stavby. K tvrdeniu žalobcu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie tákajúce sa strategického parku ako celku uviedol, že už v roku 2005 bola posúdená činnosť „priemyselný park Nitra - Sever“ a tento zámer - sa zhoduje s účelom vybudovania strategického parku. Vo vzťahu k ostatným námietkam sa vyjadril zhodne, ako žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe. Poukázal na už vydané rozsudky Krajského súdu v Nitre, ktoré k svojmu podaniu i pripojil. Prezentovala názor, že ide o rozsudky, ktoré sú skutkovo obdobné prejednávanej veci. Žiadal, aby súd prihliadol na predložené rozhodnutia a v súlade s ust. § 190 SSP žalobu žalobcu zamietol. 24. K správnej žalobe sa vyjadrili i Železnice Slovenskej republiky v podaní zo dňa 28. 10. 2019. V súvislosti s námietkou o nepríslušnosti Obce Lužianky ako prvostupňového správneho orgánu poukázali na ust. § 120 stavebného zákona a § 3a ods. 4 cestného zákona a teda podľa ich názoru bola Obec Lužianky príslušná na vydanie stavebného povolenia zo dňa 13. 06. 2018. Taktiež mali za to, že zo strany správnych orgánov bolo dôvodne a správne aplikované ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona. Žalobca bližšie nešpecifikuje, akým spôsobom boli porušené jeho subjektívne práva. Dali do pozornosti súdu, že posúdenie vplyvov úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú cestu R1A na životné prostredie bolo predmetom samostatného zisťovacieho konania, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. 2017/026765-052-F21. K ďalšej námietke týkajúcej sa neposudzovania vplyvov podľa zák. č. 24/2006 Z. z. strategického parku ako celku uviedli, že už v roku 2005 bola posúdená činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“ a to v rozsahu komunikácií a inžinierskych sietí. Je nepochybné, že zámer navrhovanej činnosti Priemyselný park Nitra - Sever sa zhoduje s účelom vybudovania strategického parku. Naviac, zákon č. 24/2006 Z. z. neupravuje posudzovanie strategických parkov. Ďalej vo svojom vyjadrení poukázali na to, že zastavovací plán bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu a rieši priestorové usporiadanie strategického parku. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že nemá vedomosť o vydaní záväzného stanoviska podľa § 140b v nadväznosti na § 120 stavebného zákona uviedli, že Obec Lužianky vydala takéto záväzné stanovisko dňa 16. 05. 2017. Navrhli, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 25. Na pojednávaní konanom dňa 23. 09. 2020 sa vyjadril právny zástupca žalobcu a žalobca (ktorí predložili súdu Zámer SARIO - str. 17 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/2020-20 zo dňa 17. 06. 2020 a dokument „vysvetlenie, prečo sa strategický park Nitra musí posudzovať ....“, základné údaje o navrhovanej činnosti Strategický park Haniska a „zákonné podmienky uplatnenie § 32 ods. 2 stavebného zákona), zástupkyňa žalovaného, zástupca MH Invest, s.r.o.. Ostatní účastníci konania sa pojednávania nezúčastnili, predvolanie mali riadne vykázané. 26. Žalobca na pojednávaní predložil fotokópiu námietky zaujatosti zo dňa 25. 09. 2019 (doručenú súdu dňa 25. 09. 2019 na pojednávaní v inej veci) proti senátu 11S Krajského súdu v Nitre v zložení JUDr. Vargová, JUDr. Šišková a JUDr. Kováčová. Uviedol, že táto námietka sa podľa jej obsahu vzťahuje i na toto konanie. Na tejto námietke zaujatosti proti JUDr. Vargovej a JUDr. Šiškovej trvá a námietku zaujatosti proti JUDr. Marte Molnárovej nevznáša. 27. Z predloženého podania - námietky zaujatosti (č. l. 303 - 304 v súdnom spise) zo dňa 25. 09. 2019 súd zistil, že sa jedná o totožnú námietku zaujatosti, ako žalobca podal v konaní vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. 11S/22/2018 a sp. zn. 11S/24/2018, resp. v konaniach pod sp. zn. 11S/2/2017 a sp. zn. 11S/124/2017. V súvislosti s vyššie uvedenými tvrdeniami žalobcu správny súd poukazuje na predmetné podanie zo dňa 25. 09. 2019, v ktorom žalobca konkrétne uviedol, že námietku zaujatosti vznáša „v konaní 11S/22/2018 a 11S/24/2018 ako aj na október 2019 vytýčené pojednávania v konaniach 11S/2/2017 a 11S/124/2017“, pričom tvrdil, že podľa obsahu sa uvedená námietka zaujatosti vzťahuje aj na konanie sp. zn. 11S/256/2018. 28. Námietka zaujatosti musí obsahovať všeobecné náležitosti podania v zmysle ust. § 57 SSP a osobitné náležitosti v zmysle ust. 90 ods. 2 SSP, pričom v prípade prebiehajúceho súdneho konania je náležitosťou podania aj uvedenie spisovej značky konania. Žalobca nemôže očakávať, že súd vyhotoví fotokópie jeho námietky zaujatosti, v príslušnom súdnom registri vylustruje spisové značky konaní, ktoré sa týkajú žalobcu (a pritom súvisia s výstavbou automobilového závodu Jaguar Land Rover) a následne tieto fotokópie založí do vylustrovaných súdnych spisov. Pokiaľ žalobca mienil podať námietku zaujatosti i v ostatných konaniach, ktoré sa vedú vo veciach jeho žalôb a ktoré napadli do senátu 11S, mal tak urobiť právne relevantným spôsobom, a nie vo fotokópii a bez uvedenia spisovej značky. 29. Správnemu súdu je taktiež z jeho doterajšej rozhodovacej činnosti známe, že o námietke zaujatosti zo dňa 25. 09. 2019 vznesenej žalobcom vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/22/2018 rozhodol Najvyšší súd SR uznesením v konaní pod sp. zn. 4Ndz/1/2019 zo dňa 02. 10. 2019 (doručeným tunajšiemu súdu dňa 09. 10. 2019) tak, že sudkyne Krajského súdu v Nitre JUDr. Eva Šišková, JUD. Darina Vargová a JUDr. Oľga Kováčová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodnutia veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/22/2018. 30. Dňa 21. 10. 2019 bolo tunajšiemu súdu doručené ďalšie uznesenie Najvyššieho súdu SR vydané v konaní pod sp. zn. 8Ndz/1/2019 zo dňa 07. 10. 2019, ktorým Najvyšší súd SR rozhodol o totožnej námietke zaujatosti zo dňa 25. 09. 2018 vznesenej žalobcom tak, že sudkyne Krajského súdu v Nitra JUDr. Eva Šišková, JUDr. Darina Vargová a JUDr. Oľga Kováčová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/24/2018. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyššie uvedených spisových značiek si správny súd pripojil a založil do súdneho spisu vedeného v tejto predmetnej veci (sp. zn. 11S/256/2018 na č. l. 305 - 309, 310- 314). Na doplnenie je potrebné uviesť, že JUDr. Oľga Kováčová už toho času nie je sudkyňou Krajského súdu v Nitre. 31. Z vyššie uvedeného vyplýva, že oba senáty Najvyššieho súdu SR rozhodovali na základe námietky zaujatosti zo dňa 25. 09. 2019, ktorá bola podaná jedným podaním vo veciach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/22/2018, 11S/24/2018, 11S/2/2017 a 11S/124/2017. V uznesení v konaní pod sp. zn. 8Ndz/1/2019 zo dňa 07. 10. 2019 Najvyšší súd SR okrem iného uviedol: „Záverom najvyšší súd poučuje žalobcu, že v zmysle ust. § 95 SSP, ak nevyhovie šikanóznej alebo zjavne bezdôvodnej námietke zaujatosti, môže uložiť účastníkovi konania, ktorý takúto námietku uplatnil, poriadkovú pokutu do 500,- eur. Napriek tomu, že v predmetnej veci sa jedná o zjavne bezdôvodnú námietku zaujatosti, najvyšší súd tentokrát toto svoje oprávnenie nevyužil, je však potrebné upozorniť žalobcu, najmä s ohľadom na skutočnosť, že vystupuje ako strana v 120 obsahovo obdobných konaniach pred Krajským súdom v Nitre, že v prípade, ak bude v citovaných konaniach vznášať zjavne bezdôvodné námietky zaujatosti, najvyšší súd k uloženiu pokuty podľa § 95 SSP pristúpi“. 32. Vzhľadom na totožnosť obsahu námietok vznesených žalobcom v podaní zo dňa 25. 09. 2019 v tomto konaní (sp. zn. 11S/256/2018) a v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/22/2018 a sp. zn. 11S/24/2018, ale predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že totožné námietky žalobcu (vznesené v jednom podaní, ktoré žalobca ďalej predkladá vo fotokópii) už boli predmetom posudzovania zo strany senátov Najvyššieho súdu SR a žalobcom namietané sudkyne neboli vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci, postupoval tunajší súd tak, že obsahovo totožné námietky už nepredložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR. Správny súd takto postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na veľký komentár k Správnemu súdnemu poriadku (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol), str. 517: „Účastník konania proti nepredloženiu veci nadriadenému správnemu súdu nemá možnosť podania opravného prostriedku. Svoj nesúhlas s takýmto postupom môže uplatniť v rámci kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu. Pokiaľ by došlo k pochybeniu (namietaný sudca nesprávne posúdil obsahovú totožnosť námietky), kasačný súd sa tým v rámci konania o kasačnej sťažnosti musí zaoberať. Posúdi, či konanie netrpelo vadou spočívajúcou v tom, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca (§ 440 ods. 1 písm. e/ SSP). V kladnom prípade ide o vadu, na ktorú musí prihliadnuť. Ak dospeje k záveru, že dôvody vznesené účastníkom nie sú spôsobilé spochybniť nezaujatosť sudcu, teda vo veci nerozhodol vylúčený sudca, vyjadrí tento záver v odôvodnení rozhodnutia, ktorým rozhodol o kasačnej sťažnosti“. VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 33. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 19. 12. 2018, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 10. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol. 34. Podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec. Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon. Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu. Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. 35. Podľa § 8 ods. 1, 2, 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom od 17. 10. 2015 do 31. 12. 2018, teda i v čase stavebného konania, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: a/ koncepcia územného rozvoja Slovenska, b/ územný plán regiónu, c/ územný plán obce, d/ územný plán zóny. Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie ( § 13). Podľa § 11 ods. 5, 6 vyššie citovaného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c/ zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d/ zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e/ hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce, f/ zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g/ plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny. Územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny. Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje a/ obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce, b/ vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely. Podľa § 13 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, ods. 3 písm. b/ vyššie citovaného zákona, územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene. Podľa § 27 ods. 3, 6 vyššie citovaného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb. Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby, b/ rozhodnutie o využití územia, c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. Podľa § 66 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Podľa § 120 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. __________________________ 1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. 36. Podľa § 1 ods. 3, 8, 11, 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 07. 07. 2015, významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať a/ podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo b/ podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou. Strategickým parkom sa rozumie súhrn a/ pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a b/ stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb,2a) činností v oblasti výskumu a vývoja. Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a/ usporiadanie vlastníckych vzťahov, b/ výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c/ výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d/ výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e/ iné obdobné prípravné činnosti. 37. Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len "cestný správny orgán") sú: a) ministerstvo, b) okresné úrady v sídlach krajov, c) okresné úrady. Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií. Podľa § 3a ods. 1, 2, 4, 5 vyššie citovaného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá vykonáva ministerstvo. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre cesty I. triedy vykonávajú okresné úrady v sídle kraja. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Ak ide o stavbu pozemnej komunikácie rovnakej triedy okrem diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, ktorá sa má uskutočniť v pôsobnosti dvoch alebo viacerých špeciálnych stavebných úradov, tieto sa dohodnú, ktorý z nich uskutoční stavebné konanie a vydá stavebné povolenie. Ak sa nedohodnú, ministerstvo určí rozhodnutím špeciálny stavebný úrad, ktorý toto konanie uskutoční a vydá stavebné povolenie. Na konanie o určenie príslušnosti špeciálneho stavebného úradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 2/ § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom konaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa § 16 ods. 1, 5, 6 vyššie citovaného zákona, na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad ( § 3a), ak ďalej nie je ustanovené inak. Súčasťou povoľovania stavby pozemnej komunikácie podľa odseku 1 sú aj jej súčasti a vyvolané úpravy podľa § 18 ods. 13. Súčasťou konania podľa odseku 1 sú všetky konania, ktoré sú podľa osobitných predpisov potrebné na povolenie stavby podľa odseku 5. Správne orgány príslušné na tieto konania majú v konaní podľa odseku 1 postavenie dotknutého orgánu a svoju pôsobnosť uplatňujú záväznými stanoviskami. 6b) 38. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, na účely tohto zákona r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s/ dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní. Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a) fyzická osoba staršia ako 18 rokov, Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu. Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c/ meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu. 39. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c). Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1. Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 40. Žalobca v podanej žalobe (časť III., III.1 až III.5) proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 10. 10. 2018 vzniesol viacero námietok, pričom týmito námietkami ako žalobnými dôvodmi bol správny súd viazaný, a to s poukazom na ust. 134 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého je súd viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby, nakoľko v predmetnej veci sa nejednalo o žiadnu zo situácií uvedených v ust. § 134 ods. 2 SSP. Podľa názoru správneho súdu však ani jedna z námietok žalobcu nesmerovala priamo proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 10. 10. 2018, resp. ani jedna z týchto námietok sa priamo netýkala tohto rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 06. 2018, teda povolenia stavby „Terminál intermodálnej prepravy Lužianky v rozsahu stavebných objektov: SO 02-38-10 Príjazdová komunikácia na spevnenú plochu pre skladovanie tovarov. 41. V podanej žalobe ďalej tvrdil, že žalobu podáva z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, nakoľko bol ukrátený na svojich právach. S poukazom na vyššie uvedené tvrdenie žalobcu, ním formulované dôvody žaloby, ako i obsah predloženého administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. I keď žalobca v podanej žalobe (II. časť) tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného bol ukrátený na svojich právach, žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmito rozhodnutiami ukrátený, resp. nevymedzil, ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutými rozhodnutiami porušené alebo priamo dotknuté. 42. Pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo uplatňovať na súde. Súd aktívnu legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky konania, ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle ust. § 98 ods. 1 písm. e/ SSP. 43. Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) znení neskorších predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. 44. Stavebný zákon (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) v ust. § 59 ods. 1 ustanovuje, kto môže byť účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom alebo stavebnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a to s poukazom na ust. § 140 stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní). 45. Pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon, ako aj správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ut. § 59 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku. 46. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak. 47. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom. 48. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom zákone výslovne priznané. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. § 59 definuje účastníkov stavebného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžk/23/2017 zo dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania“. 49. V priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, nie je osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že predmetná stavba sa realizuje v katastrálnom území Y. na pozemkoch s parcelnými číslami konkrétne uvedenými v rozhodnutí stavebného úradu, pričom žalobca nie je vlastníkom týchto pozemkov (čo ani netvrdil) a nie je vlastníkom ani susedných pozemkov (čo tiež netvrdil), teda jeho vlastnícke práva nemôžu byť žiadnym spôsobom dotknuté. Ustanovenie § 139 stavebného zákon definuje pojem „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitý v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“. Iné práva k pozemkom sú definované v ust. § 139 písm. a/, b/, c/ stavebného zákona tak, že iným právom k pozemkom a stavbám sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov. 50. Žalobca nepreukázal iné práva k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje tak, ako sú tieto práva vymedzené v ust. § 139 písm. a/, b/, c/ vyššie citovaného zákona, teda nepreukázal užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, taktiež nepreukázal ani právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, resp. z iných právnych predpisov. V predmetnom stavebnom konaní žalobca nebol ani stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou, ani projektantom povoľovanej stavby. 51. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že správne orgány mohli konať a aj konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, čo znamená, že žalobca bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona, teda podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, ktorý predložila Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (čo vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 a podal odvolanie i proti uvedenému rozhodnutiu zo dňa 08. 10. 2015. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2015. 52. S poukazom na vyššie uvedené je potom súd toho názoru, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle ust. § 178 ods. 3 SSP, teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože žalobca žiadny iný dôvod svojej účasti v stavebnom konaní nepreukázal, pričom dôvod jeho účasti musí byť presne definovaný v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. a/ až e/ stavebného zákona, čo je dôležité i z hľadiska posúdenia jeho žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej veci, teda proti rozhodnutiu v stavebnom konaní, takéto tvrdenie obsahuje, ale žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v správnej žalobe je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že predmetné stavebné konanie súvisí s výstavbou a realizáciou strategického parku, teda investície extrémne veľkého rozsahu a malo sa viesť zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 53. V ďalej časti svojho rozsudku sa súd bude zaoberať jednotlivými žalobnými námietkami žalobcu v podanej žalobe, ktorými je viazaný. 54. Žalobca v podanej žalobe namietal (III.1), že Obec Lužianky nie je vecne príslušným správnym orgánom vo veciach tohto stavebného konania s poukazom na ust. § 117b stavebného zákona, lebo ide o stavbu, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu a podľa názoru žalobcu mal byť vecne príslušný na konanie okresný úrad v sídle kraja. 55. V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. b/ SSP. Pri zistení takejto vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné. 56. Z administratívneho spisu súd zistil, že v žiadosti o vydanie stavebného povolenia, podanej dňa 16. 10. 2017, stavebník - Železnice Slovenskej republiky uviedol, že stavba rieši vybudovanie príjazdovej komunikácie, ktorá bude spájať výrobný areál a spevnenú plochu pre skladovanie tovarov. Nejedná sa o verejne prístupnú cestu. Miesto stavby je uvedený Priemyselný park Nitra, katastrálne územie Y., parcelné čísla pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve stavebníka - Železnice Slovenskej republiky a spoločnosti MH Invest, s.r.o. V stavebnom povolení je uvedený účel stavby - zabezpečenie dopravy tovarov a materiálov a export výrobkov podľa potrieb strategického parku Nitra. Vybudovaním príjazdovej komunikácie bude zabezpečené prepojenie výrobného areálu so spevnenou plochou pre skladovanie tovarov. Uvedená skutočnosť, teda že ide o stavbu príjazdovej komunikácie v k. ú. Y. nebola sporná. Podľa názoru žalobcu však bol vecne príslušný stavebný úrad okresný úrad v sídle kraja z dôvodu, že ide o významnú investíciu podľa osobitného predpisu, a to podľa ust. § 117b stavebného zákona. 57. Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v ust. § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci je zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení neskorších predpisov, ktorý určuje pôsobnosť orgánov štátnej správy tak, že ust. § 1 určuje orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie, a v ust. § 3a špecifikuje pôsobnosť týchto špeciálnych orgánov, pričom v odseku 4 uvádza, že pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Správny orgán prvého stupňa, t. j. Obec Lužianky v záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 13. 06. 2018 uviedol, že rozhoduje ako špeciálny stavebný úrad podľa § 3a ods. 4 zák. č. 135/1961 Zb., v nadväznosti na ust. § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 50/1976 Zb. Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. cestné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i cestný zákon. Pri cestných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. „špeciálne stavebné úrady“. 58. S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že Obec Lužianky v predmetnej veci rozhodla dňa 13. 06. 2018 ako príslušný správny orgán prvého stupňa, a to i s poukazom na ust. § 3a ods. 4 cestného zákona. 59. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Obce Lužianky zo dňa 13. 06. 2018 rozhodol ako odvolací orgán okresný úrad, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorý v zmysle ust. 5 ods. 2 písm. a/ zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec, a v zmysle § 3 ods. 5, písm. c/ cestného zákona vykonávajú v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec. Uvedené zákonné ustanovenie je uvedené i v záhlaví rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. 10. 2018, ktorý rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu špecializovaného stavebného úradu Obce Lužianky. Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú. 60. Za nedôvodnú považoval i námietku uvedenú v časti III.2 podanej žaloby, ktorá sa týkala toho, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle ust. § 32 od 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a že stavebnému konaniu malo predchádzať územné konanie. Uviedol, že ide konkrétne o to, ž e výstavba strategického parku ako významná investícia nie je obsiahnutá v územnom pláne všetkých dotknutých obcí, na území ktorých má byť táto investícia realizovaná, konkrétne určite nie je v územnom pláne Mesta Nitra. K tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa oboznámil s územným plánom Mesta Nitra, ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. 05. 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Cieľom VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti a taktiež pre stanovenie regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj mesta Nitra v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Správny súd poukazuje na predmetné VZN mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov, konkrétne na jeho záväznú časť, t.j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia), kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce tu nie je uvedený. Na tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani zistenie, že v časti územného plánu mesta Nitra s označením „UPN Nitra - Zástavba“ pod bodom „zástavba“ a v časti „UPN Nitra - Komplexný výkres“ pod bodom „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia“ je uvedený text „Priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“. Ako vyplýva z ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle ust. § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo stavby „Terminál intermodálnej prepravy Lužianky“ s miestom stavby Priemyselný park Nitra v rozsahu stavebných objektov príjazdová komunikácia na spevnenú plochu pre skladovanie tovarov, ktorej účelom je zabezpečenie dopravy tovarov a materiálov a export výrobkov podľa potrieb strategického parku Nitra, teda výstavby objektu (komunikácie) na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo na základe žiadosti spoločnosti MH Invest, s.r.o. dňa 13. 07. 2015 a následne dňa 22. 07. 2015 osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s ust. § 1 ods. 12 vyššie citovaného zákona s tým, že výstavbu bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá o vydanie osvedčenia požiadala. V oboch osvedčeniach je uvedené, že stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Následne po vydaní týchto osvedčení bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii č. 08806/2017-4220-10455 dňa 27. 02. 2017. Z tohto osvedčenia súd zistil, že bolo vydané pre stavbu „vybudovanie strategického parku“ v rámci strategického parku v Nitre s tým, že stavbu bude zabezpečovať MH Invest, s.r.o. a táto stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. § 1 ods. 2 vyššie citovaného zákona. Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V predmetnej veci umiestnenie strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta bez potreby vypracovania územného plánu zóny, čo potvrdilo mesto Nitra vo svojom vyjadrení o dňa 25. 08. 2017. Umiestnenie strategického parku, resp. navrhovanej činnosti (podľa zámeru vypracovaného v auguste 2015 pre potreby navrhovateľa a užívateľa - Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu) v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever potvrdzuje i predmetný zámer. V územnom pláne mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07. 07. 2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne Mesta Nitra, nakoľko posledný dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom mesta Nitra dňa 11. 06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podľa zámeru „Automotive Nitra Project“ vypracovaného pre užívateľa Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu v auguste 2015 bude navrhovaná činnosť (spočívajúca vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne) umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever. Podmienkou pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené, podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená. 61. Súčasťou spisu je i záväzné stanovisko Obce Lužianky podľa § 140b v nadväznosti na § 120 ods. 2 stavebného zákona zo dňa 16. 05. 2017, v ktorom Obec Lužianky udeľuje súhlas k vydaniu stavebného povolenia stavebného objektu SO 02-38-10 Príjazdová komunikácia na spevnenú plochu pre skladovanie tovarov, v ktorom je uvedené, že súhlas obce je vydaný z hľadiska súladu projektu stavby pre stavebné povolenie v uvedenom rozsahu s funkčným využitím územia, územným a polohovým riešením stavby. 62. Žalobca v podanej žalobe (časť III.3) poukazoval na porušenie procesných noriem, ako Aarhuský dohovor, Ústavy SR, zákona č. 24/2006 Z. z., stavebného poriadku a správneho poriadku, ale k uvedenej námietke len cituje jednotlivé ustanovenia právnych predpisov, avšak žiadnym spôsobom neuvádza, aké jeho procesné práva mali byť postupom správnych orgánov porušené. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu je toho názoru, že žalobca bol účastníkom predmetného stavebného konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správny orgán sa týmito námietkami i zaoberal, posudzoval ich a rozhodol tak, že ich v rozhodnutí zo dňa 13. 06. 2018 (stavebné povolenie) zamietol. Rovnako sa námietkami žalobcu na základe je odvolania proti stavebnému povoleniu zaoberal i žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 10. 10. 2018. Nakoľko v správnom konaní žalobca so svojimi námietkami nebol úspešný, inicioval ako zainteresovaná verejnosť v zmysle SSP predmetné súdne konanie, v ktorom sa domáha zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov. 63. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu správny súd dáva do jeho pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23. 02. 2017, v zmysle ktorého „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011)“. Všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru a iných právnych noriem, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal (žalovaný ako aj prvostupňový orgán správne a dostatočne zrozumiteľne reagovali na všetky relevantné námietky), na prieskum správnym súdom nepostačuje. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom. Vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa § 6 písm. a/ SSP nie je súdom skutkovým, ale vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Nie je preto úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať. 64. K námietke žalobcu, že navrhované dopravné riešenie nie je dostatočné (dopravné napojenie, vyústenie dopravy na cestu I/64, napojenie na rýchlostnú komunikáciu R1A), správny súd poukazuje na ust. § 66 ods. 4 písm. d/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby podľa potreby okrem iného určia i podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie a pod. Z uvedeného vyplýva, že napr. požiadavky napojenia na pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby. V predmetnej veci je podstatná tá skutočnosť, že stavebník požiadal o stavebné povolenie k stavbe identifikovanej ako „Terminál intermodálnej prepravy Lužianky“ v rozsahu tam uvedených stavebných objektov. Správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, v súvislosti s požadovanou výstavbou nevzhliadli potrebu vo svojich rozhodnutiach určiť požiadavky napojenia predmetnej stavby - príjazdovej komunikácie na spevnenú plochu pre skladovanie tovarov) na pozemné komunikácie, čo žalovaný vo svojom rozhodnutí na základe námietky žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 13. 06. 2018 i riadne zdôvodnil. 65. K námietke žalobcu uvedenej v časti III.3 žaloby, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, správny súd dáva do pozornosti žalobcu a zdôrazňuje, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne: 9. Infraštruktúra Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné) (zisťovacie hodnotenie) konanie) 15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priemyselných parkov Argumentácia žalobcu vznesená v časti III.3 podanej žaloby by mohla poukazovať, resp. poukazuje na negatívne dôsledky neposudzovania navrhovanej činnosti na životné prostredie. Preverenie oprávnenosti tejto argumentácie je však úlohou správnych orgánov. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že pred stavebným konaním v predmetnej veci sa uskutočnilo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. (navrhovaná činnosť rieši výstavbu nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 ks vozidiel ročne. Súčasťou investície je aj vybudovanie potrebného množstva parkovacích miest a dopravných prípojok do výrobného areálu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2015, je teda právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/256/2018. 66. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/256/2018 je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 10. 10. 2018 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015 vydané v zisťovacom konaní (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 28. 12. 2015). Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovalo a stále existuje vyššie označené právoplatné rozhodnutie vydané v konaní, ktoré tomuto konaniu predchádzalo) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal. Z uvedených dôvodov potom nemožno považovať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím stavebného úradu ako správneho orgánu prvého stupňa za nezákonné. 67. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v predmetom stavebnom konaní, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom a tieto sú i predmetom samostatného súdneho konania vedeného na tunajšom súde. 68. K námietke žalobcu v bode III.4 žaloby (nerešpektovanie ust. § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. a nepredloženie zastavovacieho plánu) správny súd uvádza, že túto námietku žalobca vzniesol v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 06. 2018 a žalovaný sa s touto námietkou riadne vysporiadal, keď uviedol, že zastavovací plán bol predložený v rámci staveného povolenia na prvý objekt areálu a rieši priestorové usporiadanie strategického parku a jeho vydaním sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. Z rozhodovacej činnosti súdu je mu známe, že stavebné povolenie na prvý stavebný objekt bolo vydané pod č. OU-NR-OVBP2-2015/041342-026 dňa 16. 12. 2015. Z uvedených dôvodov potom správny súd posúdil žalobcom vznesenú námietku ako nedôvodnú. 69. N námietkou uvedené v časti III.5 žaloby sa súd vysporiadal v bode 61 tohto rozsudku a ďalej k nej uvádza, že námietku žalobcu považuje za nedôvodnú, lebo z administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný vyplýva, že tak prvostupňový správny orgán, ako i žalovaný sa námietkami žalobcu zaoberali, čo vyplýva z ich rozhodnutí. 70. Námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe súd posúdil ako nedôvodné a námietkami, ktoré žalobca vzniesol na pojednávaní dňa 23. 09. 2020 v predmetnej veci, teda jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanej verejnosti, sa správny súd nezaoberal a neposudzoval ich. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy, pričom táto lehota je prekluzívna a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Rozšírenie žaloby alebo uvedenie ďalších žalobných bodov je možné len v prekluzívnej lehote určenej pre jej podanie. V tejto lehote žalobca podal len tie námietky, ktoré sú uvedené v žalobe a s ktorými sa súd podrobne vysporiadal v odôvodnení tohto rozsudku. Ďalšie námietky boli uplatnené po uplynutí lehoty podľa ust. § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 3 SSP, preto na ne správny súd nemohol prihliadať. Z týchto dôvodov sa súd nezaoberal ani písomnými podaniami žalobcu, ktoré žalobca predložil na pojednávaní v predmetnej veci a argumentáciou v nich obsiahnutou. 71. Je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali stavebnému konaniu alebo ktoré budú na stavebné konanie nadväzovať. 72. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP. 73. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. 74. O trovách spoločnosti Železnice Slovenskej republiky a pribratých účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Žalobca už v podanej žalobe označil za účastníka konania Železnice Slovenskej republiky, ktoré súd vyzval na vyjadrenie k žalobe. Správny súd uznesením č. k. 11S/256/2018-130 zo dňa 31. júla 2019 pribral do súdneho konania účastníkov administratívneho konania (tak ako sú označení v tomto uznesení), ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať ani výzvu súdu zaslanú Železniciam Slovenskej republiky a pribratým účastníkom konania (resp. ich právnym zástupcov), aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné Železniciam Slovenskej republiky a pribratým účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 75. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.