Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sa/132/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200866 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200866.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobkyne: P. M., bytom M. M., N. XX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. 08. 2017 číslo: 48189-3/2017-BA, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobkyňa podala dňa 05. 04. 2017 žiadosť o priznanie nároku na materské a jeho výplatu od 10. 04. 2017 z poistného vzťahu zamestnankyne zamestnávateľa Bývanie Slovensko s.r.o. Na žiadosti ošetrujúci lekár MUDr. Miroslav Krjak, PhD. uviedol, že pôrod u žalobkyne nastane pravdepodobne 22. 05. 2017. Žiadosť bola potvrdená zamestnávateľom Bývanie Slovensko s.r.o., ktorý uviedol, že materská dovolenka bola žalobkyni poskytnutá od 10. 04. 2017 a naposledy pracovala dňa 07. 04. 2017. Podľa údajov v informačnom systéme sociálnej poisťovne, žalobkyňa bola povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa zamestnávateľa Bývanie Slovensko s.r.o. od 13. 10. 2016. Z rodného listu dieťaťa vyplýva, že syn žalobkyne U. Podmienka nároku na materské najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom sa preto sleduje v období od 17. 05. 2015 do 16. 05. 2017. Žalobkyňa v sledovanom období dosiahla 216 dní nemocenského poistenia, a to od 13. 10. 2016 do 16. 05. 2017 ako povinne nemocensky poistená zamestnankyňa zamestnávateľa Bývanie Slovensko s.r.o. Z dôvodu nesplnenia podmienky 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ustanovenej v § 48 ods. 1 v znení zákona č. 555/2007 Z.z. prvostupňový správny orgán žalovaného rozhodnutím č. 200-014057-CA04/2017 zo dňa 29. 05. 2017 nárok na materské nepriznala. 2. Proti rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie. Poukázala na ustanovenie § 49a zákona č. 310/2006 Z.z. a skutočnosť, že od 01. 11. 2015 poberá rodičovský príspevok, o čom predložila potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica. Domnieva sa, že do obdobia 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom je možné započítať aj obdobie od 01. 11. 2015 do 12. 10. 2016, čím by splnila podmienku v zmysle § 48 ods. 1 v znení zákona č. 555/2007 Z.z. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 3. Rozhodnutím žalovaného č. 48189-3/2017-BA zo dňa 15. 08. 2017 bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra bolo potvrdené. 4. Svoje rozhodnutie odôvodnil žalovaný tým, že podľa § 30 písm. a/ zákona, v znení zákona č. 543/2010 Z.z., zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote. Podľa § 48 ods. 1 v znení zákona č. 555/2007 Z.z., poistenkyňa, ktorá je tehotná, alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená, najmenej 270 dní. Maloletý syn žalobkyne sa narodil dňa XX. XX. XXXX. Podmienka nároku na materské najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom sa sleduje v období od 17. 05. 2015 do 16. 05. 2017. Navrhovateľka v sledovanom období dosiahla 216 dní nemocenského poistenia, a to od 13. 10. 2016 do 16. 05. 2017 ako povinne nemocensky poistená zamestnankyňa zamestnávateľa Bývanie Slovensko s.r.o. V zmysle § 49a zákona č. 310/2006 Z.z., na ktorý poukazuje žalobkyňa v odvolaní, do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu. Z uvedeného ustanovenia zákona vyplýva, že na účel splnenia podmienky najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenka a nie samostatné poberanie rodičovského príspevku, ako to navrhovateľka uvádza v odvolaní. Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, si navrhovateľka v predchádzajúcom období uplatnila nárok na materské od 24. 05. 2015, po zániku poistenia u zamestnávateľa Neila, s.r.o. v ochrannej lehote. U tohto zamestnávateľa pracovala od 02. 09. 2014 do 19. 09. 2014 na základe dohody o vykonaní práce. Materské jej bolo vyplatené za obdobie od 24. 03. 2015 do 16. 11. 2015. Toto poistenie navrhovateľke zaniklo dňa 19. 09. 2014 a nedošlo k jeho prerušeniu z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, a preto obdobie poberania rodičovského príspevku nie je možné započítať na účel splnenia podmienky 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom pri aktuálne uplatnenom nároku na materské ako navrhovateľka požaduje v odvolaní. Keďže navrhovateľka nesplnila podmienku najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, nárok na materské uplatnený predložením Žiadosti o materské č. B 08777103 jej nevznikol. Na záver žalovaná poukazovala na zákon č. 571/2006 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje poskytovanie štátnej sociálnej dávky, a to rodičovského príspevku, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. O rodičovskom príspevku rozhoduje a rodičovský príspevok oprávnenej osobe vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa má možnosť informovať sa v danej veci na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 5. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 15. 08. 2017 podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote žalobu doručenú dňa 30. 10. 2017 a žiadala, aby súd rozhodnutie žalovanej ako i prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na nové konanie. Poukázala na to, že rozhodnutie žalovanej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Bola je priznaná dávka na materské od 24. 03. 2015 do 16. 11. 2015, a teda bola považovaná za poistenkyňu. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 6. Žalovaná sa k písomnej žalobe vyjadrila dňa 18. 12. 2017 a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 7. K námietkam žalobkyne k priznaniu materského príspevku žalovaná uviedla, že žalobkyňa si uplatnila nárok na materské a jeho výplatu od 10. 04. 2017 z poistného vzťahu zamestnankyne, ktorý jej vznikol od 13. 10. 2016. Podmienku existencie nemocenského poistenia v čase vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, t.j. všeobecnú podmienku nároku na nemocenské dávky splnila. Zákon v ustanovení § 48 a nasledujúci stanovuje podmienky nároku na materské. Podľa § 48 ods. 1 v znení zákona č. 555/2007 Z.z. upravuje, že pre vznik nároku na materské musí poistenkyňa splniť podmienku 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, pričom do tohto obdobia možno v súlade s § 49a zákona č. 310/2006 Z.z. započítať aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu. Žalobkyňa uvádza v žalobe, že jej bolo priznané materské od 24. 03. 2015 do 16. 11. 2015 a počas tohto obdobia sa má na ňu hľadieť ako na nemocensky poistenú. Žalobkyni však v tomto období bol priznaný nárok na materské a jeho výplatu a tento nárok si uplatnila po zániku poistenia u zamestnávateľa Neila, s.r.o. v ochrannej lehote. Zamestnávateľ Neila, s.r.o. zaslal Sociálnej poisťovni odhlášku, ktorou žalobkyňu dňa 19. 09. 2014 odhlásil zo systému sociálneho poistenia. Nakoľko žalobkyňa bola v tom čase tehotná, po zániku poistenia jej plynula 8 mesačná ochranná lehota (v zmysle § 32 ods. 2 písm. b/ zákona č. 543/2010 Z.z.). Pri uplatnení nároku na materské preto splnila všeobecnú podmienku na nemocenské dávky. Žalobkyni bolo priznané a vyplatené materské za obdobie od 24. 03. 2015 do 16. 11. 2015, avšak v tomto období nebola povinne nemocensky poistená. Poistenie zaniklo pred uplatnením nároku na materské, t.j. 16. 09. 2014, preto nie je možné na ňu hľadieť ako na nemocensky poistenú. Po zániku nároku na materské bol žalobkyni priznaný nárok na rodičovský príspevok. V prípade poistenia žalobkyne u zamestnávateľa Neila, s.r.o. nedošlo k prerušeniu povinného nemocenského poistenia zamestnankyne z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky od 24. 03. 2015, nakoľko toto poistenie žalobkyni zaniklo už dňa 19. 09. 2014, preto obdobie poberania materského príspevku, resp. rodičovského, nie je možné započítať na účel plnenia podmienky 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom pri aktuálne uplatnenom nároku na materské v zmysle § 49a zákona č. 310/2006 Z.z. Toto obdobie 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom sa započíta len obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu, v posledných dvoch rokoch pred pôrodom žalobkyňa dosiahla 216 dní nemocenského poistenia ako povinne nemocensky poistená zamestnankyňa zamestnávateľa Bývanie Slovensko, s.r.o., keďže nesplnila podmienku najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, nárok na materské dávky jej nevznikol. V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 18. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 23 ods. 2 písm. c/ SSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovanej zo dňa 15. 08. 2017 bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa ust. § 190 SSP. 19. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí žalovanej zo dňa 15. 08. 2017 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobkyni postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 29. 05. 2017. 20. Rozhodnutím č. 48189-3/2017-BA zo dňa 15. 08. 2017 bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 29. 05. 2017 vo veci nepriznania nároku na materské. 21. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovanej ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobkyne a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. 22. Správny súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal I. stupňový správny orgán, ako aj žalovaný správny orgán. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu na základe žaloby je povinný posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie, ktoré bolo vydané, bolo v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi. 23. Pri preskúmavaní rozhodnutia je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 24. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného správny súd dospel k záveru, že nezistil ani jeden z dôvodov taxatívne uvedených v § 191 ods. 1 písm. a/ až g/, pre ktoré by napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušil. 25. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného o nepriznaní nároku žalobkyne na materské. 26. Žiadosťou zo dňa 05. 04. 2017 žiadala žalobkyňa o priznanie materského príspevku od 10. 04. 2017 z poistného vzťahu zamestnávateľa Bývanie Slovensko, s.r.o. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa žalobkyňa pracovala dňa 07. 04. 2017. Dňa 17. 05. 2017 žalobkyňa porodila syna U.. Podmienku nároku na materské najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, t.j. od 17. 05. 2015 do 16. 05. 2017 nesplnila, pretože v sledovanom období dosiahla 216 dní nemocenského poistenia, preto jej žiadosť na materské bola zamietnutá. 27. Námietka žalobkyne, ktorú uvádza v žalobe, že počas poberania rodičovského príspevku sa má na ňu hľadieť ako na nemocensky poistenú, a toto obdobie sa má započítať do obdobia nemocenského poistenia, nie je dôvodná, pretože ako vyplýva z vykonaného dokazovania žalovaným žalobkyni bola priznaná materská od 24. 03. 2015 do 16. 11. 2015. Na tento nárok si uplatnila plnenie po zániku poistenia u zamestnávateľa Neila, s.r.o. v ochrannej dobe. Podľa zamestnávateľa bola žalobkyňa odhlásená k 19. 09. 2014 zo systému sociálneho poistenia. Keďže bola žalobkyňa v danom čase tehotná, po zániku poistenia jej plynula 8 mesačná ochranná lehota. Pri uplatnení nároku na materské od 24. 03. 2015 splnila všeobecnú podmienku nároku na nemocenské dávky a bolo jej priznané a vyplatené materské za obdobie od 24. 03. 2015 do 16. 11. 2015 aj keď v tomto období nebola nemocensky poistená, pretože poistenie jej zaniklo pred uplatnením nároku na materské, t.j. 19. 09. 2014. Preto nie je možné na ňu hľadieť počas poberania materského príspevku ako na nemocensky poistenú. Z tohto dôvodu súd považuje túto námietku žalobkyne ako právne irelevantnú. 28. Správny súd dospel k záveru, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe nie sú relevantné k vyhoveniu žaloby, a preto správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.