Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15Cob/129/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614210216 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4614210216.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: ALFA BETA, s.r.o., so sídlom Železničiarska 408/16, Topoľčany, IČO: 36 548 634, právne zast. advokátkou JUDr. Luciou Anovčinovou, so sídlom Štefánikova 5, Bratislava, proti žalovanému: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, o určenie neoprávnenosti vyúčtovania škody, zaplatenie sumy 13 447,34 eura a vzájomnej žalobe žalovaného, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb/46/2014-335 zo dňa 14.07.2016 v napadnutých častiach výrokov I., III., IV., takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb/46/2014-335 zo dňa 14.07.2016 v napadnutých častiach výrokov I., III., IV. p o t v r d z u j e. II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu a o vzájomnej žalobe žalovaného tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13 447,34 eura so špecifikovaným príslušenstvom, vo zvyšku žalobu zamietol, vzájomnú žalobu žalovaného zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení tohto rozhodnutia ďalej poukázal na to, že na požadovanom určení neoprávnenosti vyúčtovania náhrady škody špecifikovanými faktúrami, nie je daný naliehavý právny záujem. Žalobca sa okrem týchto dvoch určovacích petitov, zároveň tretím petitom podanej žaloby sa domáha od žalovaného aj zaplatenia peňažnej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd je toho názoru, že vyhovením požadovanému určeniu by sa žiadnym spôsobom neodstránil ani stav právnej neistoty žalobcu vo vzťahu k žalovanému a samotné takéto určenie by ani priaznivo neovplyvnilo právne postavenie žalobcu ani v otázke žalobcom už zaplateného plnenia. Je preto zrejmé, že tieto otázky (oprávnenosti vyúčtovania škody) súd v danom prípade a za daného skutkového stavu musí posudzovať ako otázky predbežné vo vzťahu k (oboma stranami podaným) žalobám na plnenie. Vyhovenie požadovanému určeniu by totiž samé o sebe žiadnym spôsobom s konečnou platnosťou neupravilo vzťahy medzi sporovými stranami a v oboch prípadoch by museli nasledovať (a aj sú podané) žaloby na plnenie. Súd preto podanú žalobu žalobcu v časti požadovaného určenia ako nedôvodnú zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalovaného na náhradu škody spôsobenú neoprávneným odberom plynu, ktorý si voči žalobcovi uplatnil dvomi vyššie špecifikovanými faktúrami, nie je dôvodný. Je nesporné, že žalobca odoberal plyn na predmetných odberných miestach, t. j. Topoľčany, F. Kráľa 9999 Pavilón „A“ a Pavilón „C“ od svojho zmluvného dodávateľa SPP, a.s. a žalovaný v konaní vystupuje ako prevádzkovateľ distribučnej siete zemného plynu. Dňa 15.11.2016 pri kontrole meradla pracovníkmi žalobcu, vzniklo podozrenie na pozmenenie overovacej a zabezpečovacej značky dvoch meradiel, v dôsledku čoho boli uvedené meradlá demontované a predložené Ing. Leškovi, znalcovi z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, ktorý vo svojich znaleckých posudkoch vyslovil predpoklad, že pôvodné zabezpečenie meradiel bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou a vzhľadom na zistené skutočnosti môže predpokladať, že bol robený zásah do plomby meradla. Na základe záverov uvedených znaleckých posudkov žalovaný vyčíslil škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany žalobcu za obdobie od 19.01.2013 do 15.11.2013, z ktorej časť v celkovej výške 13 447,34 eura už žalobca uhradil. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný nepredložil vizuálnu evidenciu ciach u meračov, ktoré merače sú spravidla až po nejakom časovom odstupe od ciachovania montované, t. j. jednoznačne nepreukázal, s akými konkrétnymi overovacími značkami boli predmetné meradlá skutočne na dané odberné miesto žalobcu aj namontované. Preto základ pre vznik objektívnej zodpovednosti nemožno ustáliť. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že mu vznikla škoda v dôsledku neoprávneného odberu plynu a v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by súd mohol zistiť, či škoda skutočne vznikla a v akom rozsahu. Zo samotných znaleckých posudkov je možné zistiť iba to, že existuje predpoklad odstránenia zabezpečenia na meradle a jeho nahradenie iným zabezpečením, ale z týchto posudkov nie je možné jednoznačným spôsobom vyvodiť záver, že v dôsledku porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane žalovaného ku vzniku škody, a to či už neoprávnenou manipuláciou so samotným meradlom, prípadne iným spôsobom. Povinnosť nahradiť škodu podľa názoru súdu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za porušenie plomby na meradle spotreby plynu. Ustanovenie § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. jednoznačne v súlade s realitou predpokladá, že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má za následok vznik škody a nadväzujúci ods. 3 tohto zákonného ustanovenia na úpravu výpočtu škody všeobecne záväzným právnym predpisom odkazuje pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda skutočne vznikla. Odber plynu zo strany žalobcu bol vykonávaný na základe zmluvného vzťahu s dodávateľom plynu a nie je preto dôvod považovať ho za škodu, ktorá by bola v príčinnej súvislosti, t. j. vo vzťahu príčiny a následku, s porušením povinnosti odoberať plyn iba s meradlom s nepoškodenou overovacou značkou. Žalovaný nepreukázal, že by mu v dôsledku zistenia nepravých overovacích značiek na plynomeroch vznikla skutočná škoda, vo vzťahu ku ktorej by sa potom javilo dôvodné vynaloženie nákladov špecifikovaných vo výpočtoch náhrady škody, spojených so zistením a odstránením neoprávneného odberu, na zaplatenie ktorých by bol povinný žalobca. Z uvedených dôvodov potom súd vzájomnú žalobu žalovaného, ktorou sa domáhal zaplatenia zvyšku vyúčtovaného nároku na náhradu škody, ako nedôvodnú zamietol. Keďže súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal vznik škody, pričom žalobca už doposiaľ titulom tohto nároku (náhrady škody) zaplatil žalovanému sumu 13 447,34 eura, na základe faktúr vystavených žalovaným, je zrejmé, že v dôsledku vykonanej úhrady zo stany žalobcu (13 447,34 eura) došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu plnením bez právneho dôvodu. Súd preto uložil žalovanému povinnosť toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Súd zároveň žalovanému uložil v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka, povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9,05 % ročne, a to zo sumy 12 122,34 eura odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalobcovi, t. j. od 17.02.2015. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti prvého, tretieho a štvrtého výroku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti prvého výroku zmenil tak, že žalobu zamietne, v časti tretieho výroku vzájomnej žalobe vyhovel a v časti tretieho výroku zmenil tak, že žalobcovi uloží povinnosť na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. 4. V odôvodnení podaného odvolania ďalej poukázal na to, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Keďže žalobca mohol z distribučnej siete žalovaného odobrať len plyn patriaci jeho dodávateľovi (pozn. SPP, a. s.) alebo plyn patriaci žalovanému a bolo preukázané, že plyn, ktorý žalobca v rozhodnom období odobral jeho dodávateľovi nepatril, je zrejmé, že plyn, ktorý žalobca odobral, patril žalovanému, ako prevádzkovateľom distribučnej siete, na ktorú sú odberné plynové zariadenia žalobcu pripojené. Medzi stranami nebolo sporné, že sa na plynomeroch nainštalovaných u žalobcu našli dňa 15.11.2013 nesprávne overovacie značky. Okresný súd Topoľčany v rozsudku súdu prvej inštancie správne konštatuje, že došlo k neoprávnenému odberu plynu. Skutočnosť, že žalovanému škoda vznikla však bola preukázaná tým, že žalobca odobral z distribučnej siete žalovaného plyn patriaci žalovanému, pričom ho odobral spôsobom, ktorý zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „ZoE“) kvalifikuje ako neoprávnený. Objektívna zodpovednosť žalobcu, ako odberateľa zemného plynu za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu však vyplýva zo samotného ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) ZoE a bola viackrát judikovaná Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Odberateľ plynu zodpovedá v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii už za to, že takýmto meradlom plyn odoberal, pričom je irelevantné, či porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii spôsobil samotný odberateľ alebo akákoľvek iná osoba s vedomím, alebo aj bez vedomia odberateľa. To, že sa na plynomeroch nainštalovaných u žalobcu našli nesprávne overovacie značky pritom sporné nebolo, čím bolo jednoznačne preukázané, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s meradlom. Žalovaný nemusel a nemusí preukazovať, že by meracie zariadenie v dôsledku porušenia plomby (overovacej značky) bolo nefunkčné, nesprávne meralo alebo došlo k neoprávnenej manipulácii s meradlom. Súd prvej inštancie v tomto prípade vec nesprávne právne posúdil. Pokiaľ však je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a zároveň dochádza k odberu plynu cez takéto meradlo (pozn. čo bol aj prípad, prejednanie ktorého bolo predmetom konania na OS Topoľčany), je daný odber podľa ZoE kvalifikovaný ako neoprávnený a takýmto odberom vzniká škoda, výška ktorej spočíva prioritne v hodnote odberateľom odobratého množstva zemného plynu za rozhodné obdobie. Tým, že Okresný súd Topoľčany napriek vyššie uvedeným preukázaným a/alebo nesporným skutočnostiam vyhovel žalobe žalobcu a vzájomnú žalobu žalovaného zamietol, tak v súčasnosti navodil stav, pri ktorom žalobca ako odberateľ zemného plynu, ktorý preukázateľne odoberal plyn patriaci žalovanému, nemusel za odber plynu zaplatiť. Tento faktický stav, aký v súčasnosti navodil rozsudok súdu prvej inštancie, nie je možné akceptovať. 5. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach prvého, tretieho a štvrtého výroku potvrdil. V obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že žalobca nesúhlasí so záverom, že na plynomeroch nainštalovaných u žalobcu sa našli nesprávne overovacie značky, rovnako ani s názorom žalovaného, že originálna plomba bola zamenená za inú plombu. V prvoinštančnom konaní nebolo preukázané, aké overovacie značky mali byť inštalované. Takýto dôkaz žalovaný (hoci na ňom spočívalo dôkazné bremeno v dôsledku podaného vzájomného návrhu) počas celého konania nepredložil. V konaní boli predložené len znalecké posudky, a to v kópii, v ktorých znalec vyslovil len určitú mieru pravdepodobnosti, ale nie je možné z neho vyvodiť záver, že došlo k porušeniu pôvodného zabezpečenia a už vôbec nie je možné hypoteticky uvažovať o tom, či mohol byť robený zásah do počítadla. Rovnako z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že zo samotných znaleckých posudkov je možné zistiť iba to, či existuje predpoklad odstránenia zabezpečenia na meradle a jeho nahradenie iným zabezpečením, a teda záver žalovaného nie je akceptovateľný. Žalovaný v konaní nepreukázal zodpovednosť žalobcu za uplatnenú škodu spôsobenú údajným neoprávneným odberom plynu, pretože neboli naplnené všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Žalovaný nepreukázal ani žiadne porušenie povinnosti žalobcom, teda absentuje protiprávne konanie, ktoré by bolo spôsobilé privodiť škodu. 6. K podanému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, pričom poukázal na to, že v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z. z. nevyplýva dôkazné bremeno žalovanému, v zmysle ktorého by mal preukazovať nesprávne metrologické vlastnosti meradla. V ďalšom poukázal na skutočnosti a dôvody uvedené v podanom odvolaní. 7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach podaného odvolania podľa ust. § 379, § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vopred na úradnej tabuli a webovej stránke súdu podľa § 219 ods. 3 CSP. 8. Rozsudok bol vyhlásený dňa 07.03.2017. 9. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Vychádzajúc z obsahu spisu vykonaného dokazovania, ako aj zisteného skutkového stavu, bolo v konaní preukázané, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neoprávnosti vystavených faktúr č. 9000172503 a 9000172466, obe zo dňa 17.01.2014, ďalej zaplatenia sumy 13 447,34 eura s príslušenstvom a žalovaný sa vzájomnou žalobou domáhal od žalobcu zaplatenia sumy 11 437,02 eura s príslušenstvom. Z preukázaného skutkového stavu vyplynulo, že dňa 15.11.2013 žalovaný po vykonanej kontrole na odberných miestach žalobcu realizoval výmenu dvoch plynomerov, pričom tieto boli následne znalcom odborne posúdené a nakoľko podľa znaleckých posudkov Ing. Petra Lešku bolo zistené porušenie zabezpečenia plynomerov proti neoprávnenej manipulácii, mal žalovaný za to, že zo strany žalobcu došlo k neoprávnenému odberu, čím si žalovaný vyúčtoval faktúrami v sumách 15 202,34 eura a 9 662,02 eura náhradu škody voči žalobcovi. 11. Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) Zák. č. 251/2012 Z. z. neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. 12. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je teda nepochybným predpokladom konštatovania neoprávneného odberu plynu preukázanie porušenia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii. V danom prípade bolo teda povinnosťou žalovaného preukázať nad všetku pochybnosť porušenie zabezpečovacej značky na oboch plynomeroch odobratých žalobcovi z odberného miesta dňom 15.11.2013. Žalovaný na preukázanie tejto skutočnosti obstaral vyhotovenie dvoch znaleckých posudkov od Ing. Petra Lešku pod č. 1/PL-2014 a č. 12/PL-2014, oba zo dňa 02.01.2014. 13. Z obsahu oboch podaných znaleckých posudkov vyplýva, že sporné odtlačky porovnal s kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští, ktoré prevzal od zástupcu žalovaného. Na základe optického skúmania môže jednoznačne potvrdiť, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. V závere znalec uvádza, že predpokladá s veľkou pravdepodobnosťou, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. 14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že oba znalecké posudky potvrdili skutočnosť, že kontrolné odtlačky vyhotovené aktuálne predloženými plombovacími kliešťami žalovaným nie sú zhodné so spornými odtlačkami, ktoré sa nachádzali na odobratých plynomeroch, avšak z uvedeného nemožno vyvodiť záver, že sporné odtlačky sa nenachádzali na meracích prístrojoch už v čase ich pôvodnej montáže, resp. znalecké posudky nevyvrátili skutočnosť, že sporné odtlačky mohli byť vytvorené inými plombovacími kliešťami, než tými, ktoré predložil k znaleckému posudku žalovaný. Rozdielnosť sporných odtlačkov a kontrolných odtlačkov teda sama o sebe nepreukazuje samotné porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii, a preto aj konštatovanie znalca, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou nevyplýva zo žiadneho právne relevantného dôkazu. Inak povedané, pokiaľ žalovaný nepreukázal, že znalcovi predložené plombovacie kliešte boli použité už pri vyhotovení plomby nachádzajúcej sa na meracích prístrojoch, ktoré boli montované do odberných miest žalobcu, nie je možné považovať skúmané plomby ako porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii. 15. S poukazom na vyššie uvedené teda odvolací súd dospel k záveru, že nebola splnená a preukázaná podmienka neoprávneného odberu plynu žalobcom zo strany žalovaného, s čím nepochybne súvisí jednak uplatnený nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj nárok žalovaného na zaplatenie zostatku vyúčtovanej škody zo vzájomne podanej žaloby. 16. S poukazom na vyššie uvedené ako aj dôvody napadnutého rozhodnutia, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vecne správne rozhodol a preto rozhodol o potvrdení jeho rozhodnutia podľa ust. § 287 ods. 1, 2 CSP. 17. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.