Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/142/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200152 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4017200152.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: XING BO, spol. s r.o., F. Rákocziho 1760/64, Štúrovo, IČO: 35 942 568, zastúpeného JUDr. Jánom Vicianom, advokátom, Prievozská 14/ a, Bratislava 2, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 20. 01. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. SK/0490/99/2016 zo dňa 22. 12. 2016, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave č. SK/0490/99/2016 zo dňa 22. 12. 2016 ako i rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č.: W/0161/04/16 zo dňa 22. 07. 2016 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správneho orgánu prvého stupňa, bolo zistené, že dňa 14. 06. 2016 bol Slovenskou obchodnou inšpekciou Inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj (ďalej len správny orgán prvého stupňa) vypracovaný inšpekčný záznam, z ktorého vyplýva, že v uvedený deň bola v prevádzke : Textil - obuv - hračky XING BO, Hlavná 40, Štúrovo vykonaná kontrola zameraná na dodržiavanie zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o z mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien, zákona č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Kontrolou bolo zistené, že v ponuke pre spotrebiteľa sa nachádzal výrobok - plyšová hračka Mimoň s prísavkou N: 125395, ktorá je identická s nebezpečným výrobkom „Plyšová hračka s prísavkou N: 125395“ na základe výsledkov skúšok. Na hlave hračky je pomocou pružnej šnúrky - gumičky zlatej farby pripevnená plastová prísavka, ktorá predstavuje riziko udusenia. Uvedený druh hračky nespĺňa požiadavky bezpečného výrobku podľa § 2 ods. g/ zákona č. 250/2007 Z. z. a pri používaní deťmi predstavuje riziko poškodenia zdravia a je nebezpečným výrobkom. V ponuke žalobcu sa nachádzal jeden kus uvedeného výrobku. Správny orgán prvého stupňa na uvedený výrobok opatrením na mieste vydal zákaz jeho predaja. Nadobúdací doklad mu predložený nebol a bol predmetom došetrenia. 2. K výsledku kontroly uvedenom v inšpekčnom zázname sa vyjadril konateľ žalobcu tak, že nebezpečný výrobok stiahol z predaja dňa 21. 06. 2016. Uviedol, že predloží doklad o jeho nadobudnutí. 3. Dňa 21. 06. 2016 bol vypracovaný inšpekčný záznam za účelom došetrenia nadobúdacieho dokladu na nebezpečný výrobok - plyšová hračka Mimoň s prísavkou N: 125395 zistený pri vykonanej kontrole dňa 14. 06. 2016, z ktorého vyplýva, že konateľ žalobcu predložil nadobúdací doklad k nebezpečnému výrobku - doklad z ERP č. *0005 zo dňa 14. 06. 2016 dodaný v množstve 1 ks, pričom na doklade je uvedená hračka - nebezpečný výrobok pod názvom „plysak hračka 125935“ nadobudnutá od spoločnosti CCJ INVEST s.r.o. Bratislava. Správny orgán v uvedenom zázname skonštatoval, že v predajni sa nachádza na viditeľnom mieste oznam, ktorým predávajúci informuje spotrebiteľov o nebezpečnom výrobku „plyšová hračka Mimoň s prísavkou N: 125395“ a o možnosti vrátenia predmetného výrobku späť s tým, že im bude vrátená finančná čiastka zakúpeného predmetného výrobku. Tým boli záväzné pokyny zo strany žalobcu splnené. Konateľ žalobcu vyslovil v inšpekčnom zázname súhlas s jeho oboznámením. 4. V oznámení o začatí správneho konania zo dňa 30. 06. 2016 (doručenom žalobcovi dňa 08. 07. 2016) správny orgán prvého stupňa opísal zistenia uvedené v inšpekčnom zázname zo dňa 14. 06. 2016 a oznámil žalobcovi, že začína podľa § 18 ods. 2 správneho poriadku správne konanie o uložení pokuty podľa § 23 ods. 1, písm. a/ zák. č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2012 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 5. Následne správny orgán prvého stupňa vydal dňa 22. 07. 2016 rozhodnutie č. W/0161/04/16, ktorým žalobcovi uložil pokutu v sume 4.000,- eur podľa § 23 ods. 1, písm. a/ zák. č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2012 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmena a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na tom skutkovom základe, že v čase kontroly, dňa 14. 06. 2016 bolo v prevádzke žalobcu - textil, obuv, hračky XING BO na Hlavnej 40 v Štúrove zistené, že žalobca mal v ponuke na predaj pre spotrebiteľov jeden druh nebezpečného výrobku, a to konkrétne 1 kus hračky - „plyšová hračka s prísavkou N: 125395“ v celkovej hodnote 4,50 eur, ktorý bol vyhlásený na nebezpečný výrobok z dôvodu rizika zadusenia, nakoľko pri skúške ťahom sa šnúrka s prísavkou roztrhla a prísavka úplne zapadla do valca na malé časti, pričom textilné hračky s mäkkou výplňou sú určené pre deti do 36 mesiacov, preto berúc do úvahy bežné a nepredvídateľné správanie malých detí vkladať často veci do úst, predstavuje uvedená hračka pre tieto deti riziko zadusenia. Žalobca mal vedieť, že tento druh hračky bol vyhlásený za nebezpečný výrobok, nakoľko o tomto nebezpečnom výrobku Slovenská obchodná inšpekcia už dňa 18. 12. 2015 informovala na svojej webovej stránke širokú verejnosť. 6. Žalobca podal proti citovanému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 11. 08. 2016. Po podaní odvolania žalovaný v podaní zo dňa 11. 11. 2016 oznámil žalobcovi, že jeho námietka, (v ktorej poukazuje na to, že zverejnené údaje o nebezpečnosti výrobku „plyšová hračka s prísavkou N: 125395“ sú všeobecného charakteru, bez uvedenia relevantných údajov z vykonania skúšky overenia bezpečnosti a kvality predmetného výrobku, vrátane označenia autorizovanej skúšobne, ktorá skúšku vykonala) je dôvodná. Zaslal žalobcovi úradne overenú kópiu Protokolu o skúške č.: 151200092 zo dňa 04. 12. 2015, ktorá bola vykonaná v akreditovanom skúšobnom laboratóriu. Vyzval ho, že sa k uvedenému protokolu môže vyjadriť písomne do 4 dní od jeho doručenia. V prílohe podania sa nachádzal Protokol o skúške č.: 151200092 Technického skúšobného ústavu Piešťany, š.p. zo dňa 04. 12. 2016, z ktorého vyplýva, že predmetom skúšky bola plyšová hračka N: 125395 číslo modelu: MH395, dátum vykonania skúšky 20.11.2015 - 03.12. 2015. Pri skúške v ťahu sa prísavka uvoľnila silou 20 N (šnúrka sa roztrhla). Prísavka úplne zapadla do valca na malé časti. Výrobok nespĺňa požiadavky STN EN 71-1:2015. V závere protokolu je uvedené, že výsledky skúšok uvedených v tomto protokole o skúške sa týkajú len predmetu skúšky. 7. V podaní zo dňa 21. 11. 2016 sa žalobca vyjadril k podkladu vo veci vedenej pod č. SK/0490/99/2016 a poukázal na to, že z predloženého protokolu o skúške vyplýva, že skúšaný výrobok nebol odobratý na posúdenie v jeho prevádzke. Namietal, že nebola zistená identita výrobku, ktorý sa nachádzal v jeho prevádzke s tým, ktorý bol predmetom skúšky. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 8. Žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, rozhodnutím č. SK/0490/99/2016 zo dňa 22. 12. 2016 tak, že zmenil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č. W/0161/04/16 zo dňa 22. 07. 2016 v časti výroku, ktorým bola uložená pokuta a účastníkovi konania tak, že žalobcovi uložil podľa § 23 ods. 1, písm. a/ zák. č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2012 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pokutu v sume 2.000,- eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmaním rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, zistil dôvod na zmenu prvostupňového rozhodnutia, nakoľko bol toho názoru, že pokuta bola v danom prípade uložená v neprimeranej výške v neprospech účastníka konania, a to vzhľadom na zohľadnenie relevantných kritérií pre určenie výšky postihu v zmysle ust. § 23 ods. 5 zákona o bezpečnosti hračiek, ako aj s poukázaním na ustálenú rozhodovaciu prax Slovenskej obchodnej inšpekcie v prípadoch porušenia rovnakých alebo obdobných povinností. Zohľadnené pritom bolo, že išlo len o jeden druh výrobku a správny orgán žiadnym spôsobom nepreukázal, že by išlo o opakované porušenie tej istej povinnosti podľa zákona o bezpečnosti hračiek. Vykonaná zmena nezakladá dôvod na zbavenie sa zodpovednosti účastníka konania za porušenie zákona, nemá vplyv na spoľahlivo zistený skutkový stav, ktorý bol zistený kontrolou uskutočnenou dňa 14. 06. 2016 a dňa 21. 06. 2016 a zostal v plnej miere zachovaný. Konštatoval, že za zistené nedostatky účastník konania ako distribútor v zmysle § 1 ods. 1, písm. c/ zákona o bezpečnosti hračiek v plnom rozsahu zodpovedá. K námietke žalobcu, že jeho spoločnosť nespĺňa definíciu právnickej osoby v dodávateľskom reťazci z dôvodu, že predaj nebezpečného výrobku bol zistený v maloobchodnej prevádzke, kde spoločnosť predáva výrobky končeným spotrebiteľom, nedodáva ďalším podnikateľským subjektom, a preto bol nesprávne aplikovaný zákon č. 78/2012 Z. z. (čo dokazuje aj rozhodovacia činnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie ako aj rozhodovacia činnosť súdov) žalovaný uviedol, že si účastník konania nesprávne vykladá pojem distribútor. Niet pochybností o tom, že žalobca vystupuje v pozícii distribútora v zmysle čl. 2 bod 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 765/2008 zo dňa 09. júla 2008, na ktorý odkazuje § 1 ods. 1, písm. c/ zákona č. 78/2012 Z. z. pri povinnosti distribútora. Zdôraznil, že účastník konania je právnickou osobu, čo potvrdzuje výpis zo obchodného registra, ktorý je súčasťou administratívneho spisu. Taktiež figuruje v dodávateľskom reťazci, nakoľko kontrolou bolo preukázané, že predmetný výrobok nadobudol od iného subjektu a tento naďalej ponúkal na predaj. Podľa žalovaného je pritom irelevantné, či výrobok predáva spotrebiteľom, alebo podnikateľom. Podstatné je, že z jeho strany došlo k ponuke a predaju tohto výrobku. Účastník konania nie je výrobcom ani dovozcom, nevyrobil predmetný výrobok a ani ho neuviedol z tretej krajiny na trh spoločenstva. S ďalšou námietkou žalobcu, že výsledok skúšky sa vzťahuje len na konkrétny skúšaný výrobok žalovaný nesúhlasil, lebo je v rozpore s komunitárnym právom a aj so zaužívanou rozhodovacou praxou Slovenskej obchodnej inšpekcie ako orgánu aplikujúceho právo. Tvrdenie žalobcu je nesúladné s eurokonformným výkladom zákona č.128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný nepoprel, že v závere protokolu je konštatované, že výsledky skúšok sa týkajú len predmetu skúšky, ale s ohľadom na skutočnosť, že sa jednalo o sériovo vyrábaný výrobok a charakter časti výrobku, ktorého nebezpečenstvo bolo zistené, mal za to, že nemá opodstatnenie zotrvať, resp. stotožniť sa s tvrdením žalobcu. S poukazom na znenie ustanovení § 4 ods. 2, písm. e/, ods. 3, písm. d/, ako i ustanovenie § 6 ods. 1, písm. a/ bod 1 a písm. b/ zákona č. 128/2002 Z. z., ktoré i citoval, v danom prípade, vzhľadom na povahu nebezpečného skúšaného výrobku a vzhľadom na zachovanie ochrany trhu nie je možné pripustiť, aby sa výsledok skúšky vzťahoval len na skúšaný výrobok. Z teleologického výkladu predmetných ustanovení vyplýva, že by bolo neúčelné a rozporné s požiadavkami ochrany vnútorného trhu vykonávať skúška u všetkých kusov výrobkov toho istého druhu/typu predtým, ako by správny orgán informoval o nebezpečnosti týchto výrobkov; práve naopak, pôjde o všetky výrobky toho istého druhu v prípade, ak sú vyrábané strojovo. K argumentu žalobcu, že samotné zverejnenie nebezpečného výrobku neznamená automaticky, že by mal vedieť, že výrobok, ktorý má v ponuke, je nebezpečný žalovaný uviedol, že z podkladov pre vydanie rozhodnutia je evidentné, že oznámenie o nebezpečnosti účastníkom konania ponúkaného a predávaného výrobku - „plyšová hračka s prísavkou N: 125395“ bolo uverejnené na webovej stránke Slovenskej obchodnej inšpekcie už dňa 18. 12. 2015 a táto informácia sa tam nachádzala aj ku dňu vydania druhostupňového rozhodnutia. Žalobca teda mal objektívnu možnosť zistiť túto verejne dostupnú informáciu o nebezpečnosti predmetnej hračky a takým spôsobom aj postupovať. Sledovanie týchto skutočností súvisí s jeho podnikateľskými aktivitami a nevedomosť o tejto informácii ho nezbavuje zodpovednosti za porušenie ust. § 7 ods. 1, písm. d/ zákona o bezpečnosti hračiek. Argument účastníka konania, že samotné zverejnenie nebezpečného výrobku neznamená automaticky, že by mal vedieť, že výrobok, ktorý má v ponuke, je nebezpečný, nakoľko obsahoval označenie CE, vyhodnotil žalovaný ako neakceptovateľný, pretože žalobca je povinný pri svojej podnikateľskej činnosti konať s odbornou starostlivosťou. K výške uloženej sankcie žalovaný poukázal na závažnosť a možné následky protiprávneho konania. Účastník konania ponúkal na predaj 1 ks nebezpečnej hračky, ktorý bol vyhlásený za nebezpečný výrobok z dôvodu rizika zadusenia. Takýto následok považoval žalovaný za zvlášť závažný, nakoľko smeruje proti záujmu spoločnosti na ochrane života a zdravia tak osobitne chránenej skupiny spotrebiteľov, medzi ktorú rozhodne patria aj maloletí, v tomto prípade deti do 36 mesiacov veku. Z týchto dôvodov žalovaný pristúpil k sankcionovaniu žalobcu v primeranej výške. K aplikácii zákona o bezpečnosti hračiek odvolací správny orgán uviedol, že problematika bezpečnosti hračiek, teda bezpečnostné požiadavky na hračky, postupy posudzovania zhody, povinnosti hospodárskych subjektov, ako aj pôsobnosť orgánu dohľadu upravuje zákon č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2012 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V roku 2013 sa (zákon č. 78/2012 Z. z.) menil a dopĺňal zákonom č. 140/2013 Z. z. a bola vydaná vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 225/2013 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia citovaného zákona. Uvedenými právnymi predpismi bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná Smernica EP a Rady 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek. Zákon sa vzťahuje na výrobky uvedené na trh po 20. júli 2011, ktoré spĺňajú definíciu hračky. V závere svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že pokladá skutkový stav za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú, a teda nezistil v odvolacom konaní dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Výšku uloženej pokuty pokladá za primeranú zistenému skutkového stavu. III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe 9. V podanej žalobe zo dňa 20. 01. 2017 (ktorá bola súdu doručená dňa 31. 01. 2017) žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave č. SK/0490/99/2016 zo dňa 22. 12. 2016, ako i rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č. W/0161/04/16 zo dňa 22. 07. 2016 a vec vrátiť na ďalšie konanie. V žalobe popísal podstatu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, poukázal na obsah svojho odvolania ako i rozhodnutie žalovaného. Uviedol, že vydaním rozhodnutia žalovaného bol porušený zákon. Správny orgán prvého stupňa nesplnil povinnosť vymedziť vo výroku rozhodnutia spáchaný delikt z hľadiska vecného, a to z dôvodu, že neuviedol, na základe akého podkladu dospel k záveru, že „plyšová hračka s prísavkou N: 125395“ (v ďalšom texte len hračka), zistená v ponuke žalobcu bola vyhlásená za nebezpečný výrobok. Namietal, že výrok rozhodnutia inšpektorátu neobsahuje špecifikáciu hračky zistenej v ponuke žalobcu (sériové číslo, číslo šarže, EAN kód, uvedenie výrobcu), na základe ktorej by bolo možné konštatovať bez akýchkoľvek pochybností, že ide o identickú hračku. Rovnako túto špecifikáciu neobsahuje ani informácia o nebezpečnom výrobku hračky zverejnená na stránke www.soi.sk. Čas spáchania správneho deliktu vymedzil inšpektorát len v odôvodnení rozhodnutia ako obdobie od zverejnenia informácie o nebezpečnosti výrobku - hračky dňa 18. 12. 2015 na webstráke www.soi.sk do dňa vykonania kontroly dňa 14. 06. 2016 v prevádzke žalobcu. Takto vymedzený čas páchania protiprávneho konania je podľa názoru žalobcu nepreskúmateľný z dôvodu, že inšpektorát nedisponuje právne relevantným dôkazom, ktorým by preukázal takto vymedzený čas protiprávneho konania žalobcom. Povinnosť vymedziť vo výroku rozhodnutia spáchaný delikt z hľadiska vecného a časového nesplnil ani žalovaný. Žalobca mal za to, že z hľadiska posúdenia zákonnosti postihu za správny delikt nepostačuje, ak skutočnosti, na základe ktorých dospeje inšpektorát a žalovaný k právnemu názoru o nezákonnom konaní žalobcu, sú známe len týmto správnym orgánom. Z uvedených dôvodov považoval žalobca výrok rozhodnutia inšpektorátu i výrok rozhodnutia žalovaného za nepreskúmateľné. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nesprávne vykladá pojem distribútor, pričom použil neprípustný extenzívny výklad čl. 2 bod 6 nariadenia (nariadenie ES č. 765/2008) prijatím záveru, že je irelevantné, či žalobca predáva výrobky spotrebiteľom alebo dodávateľom, čo odôvodňuje pojmom sprístupnenie na trhu podľa čl. 2 bod 1 nariadenia ako každú dodávku určenú na distribúciu či spotrebu, a sprístupnenie na trhu bolo žalobcom preukázané kontrolou dňa 19. 01. 2016. Zo znenia čl. 2 ods. 6 nariadenia (ES č. 765/2008)) nevyplýva, že distribútorom je každý dodávateľ v reťazci, vrátane maloobchodníkov. Zdôraznil, že ako predávajúci nemôže byť v pozícii distribútora s poukazom na znenie ust. § 7 ods. 2, písm. e/ zákona (č. 78/2012 Z. z.), v zmysle ktorého je distribútor povinný určiť na žiadosť orgánu dohľadu alebo orgánu dohľadu členských štátov, ktorých hračku sprístupnil na trhu, 1. výrobcu, splnomocneného zástupcu, dovozcu alebo distribútora, ktorý mu hračku dodal, 2. distribútora, ktorému hračku dodal. Zákon teda vôbec neupravuje povinnosti predávajúceho. Za neodôvodnený považoval žalobca i právny názor žalovaného, podľa ktorého je v súlade s komunitárnym právom, že výsledok skúšky továrensky vyrobeného jedného kusu výrobku určitého druhu o jeho nebezpečnosti je automaticky podkladom pre záver, že všetky výrobky tohto druhu sú nebezpečné. Žalovaný neuviedol žiadnu relevantnú právnu normu, či už vnútroštátnu alebo komunitárneho práva, ktorá by odôvodňovala právny záver, že výsledky skúšky jedného kusu určitého druhu továrensky vyrobeného výrobku automaticky odôvodňujú záver, že všetky výrobky tohto druhu sú nebezpečné. Žalovaný reprodukoval protokol o skúške vo vzťahu k výrobku, ktorý nebol predmetom skúšky v rozpore so závermi protokolu, naviac, žalovaný reprodukuje časť protokolu o skúške bez písomného súhlasu autorizovanej osoby Technického skúšobného ústavu Piešťany š.p.. Okrem toho inšpektorát nepreukázal, že aj hračka zverejnená na www.soi.sk dňa 18. 12. 2015, aj hračka zistená v ponuke žalobcu, sú od rovnakého výrobcu z Číny. V ďalšej časti žaloby sa žalobca nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že nedostatok inšpektorátu v konaní nepredložením podkladu žalobcovi odstránil žalovaný tým, že doplnil do spisového materiálu Protokol o skúške č. 15100092 zo dňa 01. 12. 2015, vyhotovený autorizovanou osobou Technickým skúšobným ústavom Piešťany š.p. a tento zároveň zaslal žalobcovi s možnosťou vyjadrenia sa k jeho obsahu v stanovenej lehote pred vydaním rozhodnutia. V danom prípade ide o podklad, na základe ktorého inšpektorát rozhodol o zodpovednosti žalobcu za spáchanie správneho deliktu a z toho dôvodu sprístupnenie tohto dokladu v odvolacom konaní považuje žalobca za neprípustné. Takýto postup žalovaného nie je spôsobilý odstrániť nedostatok v konaní inšpektorátu, a to porušenie § 33 ods. 2 správneho poriadku z dôvodu, že v danom prípade sa nejedná o dôkaz vykonaný v odvolacom konaní, ale dôkaz, na základe ktorého inšpektorát konštatoval protiprávne konanie žalobcu bez toho, aby mu umožnil s týmto podkladom sa oboznámiť pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu. Žalobca mal za to, že inšpektorát i žalovaný mali v danom prípade miesto zákona (č. 78/2012 Z. z.) správne aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení. Na podporu svojho názoru poukázal na rozhodnutia žalovaného (napríklad číslo: SK/0048/99/2014, č. SK/0013/99/2015, č. SK/0401/99/2013), ako i rozhodnutia súdov (napr. rozsudky Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 1S/266/2013-56, sp. zn. 1S/300/2013-61 zo dňa 04. 02. 2016, ako i rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/64/2014). V uvedených rozsudkoch si súdy osvojili právny názor žalovaného, že v prípade nebezpečných výrobkov - hračiek, nie je možné aplikovať zákon č. 78/2012 Z. z. z dôvodu, že v zákone absentuje sankčný mechanizmus pre porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 2 zákona a samotný zákon odkazuje na zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, preto podľa názoru súdov žalovaný správne vyhodnotil zistený skutkový stav ako porušenie § 6 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. - ponuka nebezpečných výrobkov a uplatnil sankciu v takýchto prípadoch podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. V záverečnej časti žaloby žalobca uviedol, že mu bola uložená sankcia za porušenie povinnosti distribútora stanovenej v § 7 ods. 1, písm. d/ zákona (č. 78/2012 Z. z.), v zmysle ktorej distribútor nesmie sprístupniť na trh hračku, ak vie, alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 citovaného zákona. Ak bol žalobca postihnutý za tento správny delikt, bolo povinnosťou inšpektorátu aj žalovaného preukázať žalobcovi, že vedel, alebo mal vedieť, že uvádza na trh výrobok, ktorý nespĺňa požiadavky zákona. Povinnosť žalobcu vedieť o nebezpečnosti hračky odvodil inšpektorát aj žalovaný zo zverejnenia tejto informácie na webovej stránke www.soi.sk. Zákon neupravuje spôsob informácií o nebezpečnom výrobku. Poukázal na ust. § 6 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého orgán dozoru je povinný informáciu o nebezpečnom výrobku bez zbytočného odkladu zaslať na zverejnenie verejnoprávnym informačným inštitúciám, ktoré sú povinné tieto informácie bezodkladne uverejniť ako oznam. Za verejnoprávne informačné inštitúcie sa považuje RTVS. Žalobca poukázal i na to, že výška pokuty nebola odôvodnená v súlade s atribútmi v zmysle požiadavky zákona tak, ako to tvrdí žalovaný. Ani inšpektorát, ani žalovaný pri odôvodení výšky pokuty nevymedzili čas trvania sankcionovaného protiprávneho konania. Vzhľadom k uvádzaným námietkam mal žalobca za to, že žalovaný ako odvolací orgán nerešpektoval požiadavku zákonodarcu preskúmavať rozhodnutie inšpektorátu v celom rozsahu aj nad rámec obsahu podaného odvolania, neodstránil vady rozhodnutia inšpektorátu, resp. nevrátil vec na nové konanie a rozhodnutie. Miesto toho sám žalovaný vydal rozhodnutie zjavne v rozpore so zákonom. IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného 10. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18. 04. 2017 k podanej žalobe zaujal stanovisko k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v podanej žalobe. Mal za to, že výroková časť napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je súladná so zákonnými požiadavkami na obsahovú stránku výroku rozhodnutia predovšetkým z hľadiska určito, jasne a zrozumiteľne vymedzeného času, miesta a spôsobu spáchania skutku tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným. V žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s námietkou žalobcu, v zmysle ktorej žalovaný nesplnil povinnosť uviesť podklad, na základe ktorého dospel k záveru, že predmetná hračka zistená v ponuke žalobcu bola vyhlásená za nebezpečný výrobok. Túto záležitosť považoval žalovaný za marginálnu a má za to, že účelom výroku nie je a ani nemá byť zachytenie všetkých, aj detailných skutočností súvisiacich so spáchaným skutkom. V danej veci navyše nejde o náležitosť skutkovú, ale právnu, pričom žalovaný poukázal na to, že relevantným vo výrokovej časti bol zákon o bezpečnosti hračiek, ktorého príslušné ustanovenie bolo konaním žalobcu porušené. Výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky náležitosti tak, ako to ustanovuje Správny poriadok v príslušnom ustanovení. Vo výroku je presne a nezameniteľne identifikovaný skutok, konkretizovaný účastník konania, kontrolný orgán, čas a miesto výkonu kontroly, stručné popísanie skutkového stavu, ako i ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené, čím bola daná nezameniteľnosť konania. Výroková časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu obsahuje aj čas spáchania správneho deliktu, ako i jeho miesto. K argumentu žalobu o nedostatočnej identifikácii predmetnej hračky žalovaný uviedol, že „plyšová hračka s prísavkou N:125395“ je dostatočne špecifikovaná na to, aby sa predišlo pochybnostiam o jej totožnosti s tou hračkou, ktorá bola uverejnená na stránke www.soi.sk. Hračky sú rovnaké názvom, tvarom aj samotným vzhľadom, obe pochádzajú z Číny, majú zhodné čísla modelu (MH395), ako aj iné číselné označenie (N:125395), majú rovnaký obal, resp. balenie a označenie CE, sú vyrobené z rovnakého materiálu. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu o výklade pojmu distribútor žalovaný uviedol, že takýto výklad je výsledkom zrejmého nepochopenia legálnej definície článku 2 bod 1 a 6 nariadenia ES č. 765/2008. Už bod 6 jednoznačne ustanovuje, že distribútor je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci, okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje výrobok na trhu. Použitím argumentácie dôkazom opaku je nutné dospieť k záveru, že ak žalobca v danom prípade nebol výrobcom alebo dovozcom, musel byť zásadne v postavení distribútora. Taktiež z legálnej definície slovného spojenia sprístupnenie na trhu vyplýva, že je právne irelevantné postavenie podnikateľského subjektu, t. j. či ide o maloobchodníka alebo veľkoobchodníka. Výklad žalobcu by sa v konečnom dôsledku priečil účelu zákona o bezpečnosti hračiek, ktorým je ochrana vnútorného trhu pred dovozom a distribúciou nebezpečných hračiek. Naďalej trval na svojom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že výsledok skúšky sa vzťahuje nielen na skúšaný výrobok, ale na všetky výrobky toho istého druhu, až pokiaľ výrobca nepreukáže inak. Výrobkom sa nerozumie konkrétny výrobok, ale ide o druh výrobku. Tomuto nasvedčuje aj povinnosť zariadiť účinné a okamžité stiahnutie a upozornenie spotrebiteľov o rizikách, ktoré nebezpečný výrobok predstavuje bez toho, aby sa musela vykonať skúška na každý výrobok osobitne. V konečnom dôsledku výklad pojmu výrobok v celej smernici treba chápať ako výrobok určitého druhu. Platí teda právna domnienka, že pokiaľ je jeden výrobok z celej šarže alebo série nebezpečný, potom je nebezpečná celá šarža alebo séria. Žalovaný nevzhliadol na tvrdenie žalobcu, že aj samotné skúšobné laboratórium prehlasuje, že výsledky skúšok sa týkajú len predmetu skúšky. Dané vyhlásenie nemá právne dôsledky, na základe ktorých by sa tejto informácii mala prikladať opodstatnenosť. Tieto nie sú právne záväzné, nemajú oporu v žiadnej platnej právnej norme a nemožno k nim prísť ani žiadnym výkladom v práve obvyklým. Žalovaný ďalej poukázal na to, že protokol o skúške nie je jediným podkladom pre vydanie rozhodnutia a správny orgán prvého stupňa i žalovaný sa pri rozhodovaní opierali aj o inšpekčný záznam z kontroly vykonanej dňa 14. 06. 2016. Zastával názor, že doplnenie podkladu pre vydanie rozhodnutia (protokol o skúške č. 151200092 zo dňa 04. 12. 2013) do spisu a jeho následné zaslanie účastníkovi konania - žalobcovi zhojilo možné vady prvostupňového rozhodnutia. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalobcu, že na daný skutkový stav mal aplikovať príslušné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, namiesto jeho sankcionovaniu v zmysle § 7 ods. 1, písm. d/ v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o bezpečnosti hračiek. Zákon o bezpečnosti hračiek je lex specialis voči § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko upravuje len situácie výlučne súvisiace s výrobkami - hračkami, ale len vo vzťahu k úzko špecifikovanej problematike, t. j. k porušeniu povinnosti distribútora sprístupniť hračku na trhu, ak tento vedel, alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 zákona o bezpečnosti hračiek. Ďalej tvrdil, že informácia o nebezpečnom výrobku bola zákonným spôsobom zabezpečená dňa 18. 12. 2015 a tiež zverejnená na www.soi.sk , ako i na známych stránkach www.dtst.cz.. Pripojil i e-mail zo dňa 18. 12. 2015 zaslaný [email protected] a [email protected] s textom, v ktorom je uvedené, že zasiela informáciu o výskyte nebezpečných výrobkov na vnútornom trhu SR za účelom uverejnenia v ich médiu. Pokiaľ išlo o výšku pokuty, táto bola zdôvodnená sledujúc všetky kritériá uvedené v § 23 ods. 5 zákona o bezpečnosti hračiek, pričom výška uloženej pokuty nie je pre žalobcu likvidačná. Navrhol žalobu zamietnuť. VI. Ďalší priebeh súdneho konania 11. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 23. 05. 2017, v ktorom zotrval na svojom názore prezentovanom v podanej žalobe. K doloženému e-mailu s požiadavkou na zverejnenie informácie o nebezpečnom výrobku uviedol, že z podkladu žalovaného nevyplýva, že predmetný e-mail bol skutočne zaslaný RTVS, či bola predmetná informácia RTVS na základe uvedeného oznámenia zverejnená, kedy bola zverejnená a v akej spravodajskej relácii. V ďalšom svojom podaní zo dňa 01. 06. 2017 žalobca predložil súdu stanovisko Rozhlasu a televízie Slovenska, z ktorého vyplýva, že požiadavku uvedenú v maily žalovaného RTVS neobdržala, resp., že RTVS informáciu o nebezpečnosti uvedeného výrobku neodvysielala. VII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 12. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. §10, ust. § 13 ods. 1 Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“ v znení účinnom od 01. 07. 2016) na konanie v predmetnej veci, t. j. vo veci správneho trestania žalobcu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SK/0490/99/2016 zo dňa 22. 12. 2016 bez viazanosti rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 195, písm. a/ c/ zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), pričom dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná, nakoľko rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. 12. 2016, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22. 07. 2016 vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto bolo potrebné obe tieto rozhodnutia zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1, písm. c/ zák. č. 162/2015 Z. z. a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Správny súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko žalobca a ani žalovaný nepožiadali o prejednanie veci s nariadením pojednávania a súd nezistil existenciu zákonného dôvodu podľa ust. § 107 ods. 1 SSP na prejednanie veci s nariadením pojednávania. Rozsudok bol v zmysle ust. § 137 ods. 3, 4 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu určenú zákonom a pri splnení zákonom stanovených podmienok. 13. Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky. Podľa § 2 písm. b/, g/, h/, n/ vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet, g) bezpečným výrobkom výrobok, ktorý za bežných alebo rozumne predvídateľných podmienok používania, inštalácie alebo údržby nepredstavuje po dobu určenú výrobcom alebo po dobu obvyklej použiteľnosti nebezpečenstvo pre spotrebiteľa alebo jeho používanie predstavuje pre spotrebiteľa vzhľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia len minimálne nebezpečenstvo alebo svojimi vlastnosťami zodpovedá požiadavkám podľa osobitného predpisu, 4) h) nebezpečným výrobkom je výrobok, ktorý nespĺňa požiadavky uvedené v písmene g); za nebezpečný výrobok nemožno považovať výrobok iba preto, že bol do obehu uvedený bezpečnejší výrobok, n) odborným posúdením písomné vyjadrenie znalca 6) alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou, 7) alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv 7a) (ďalej len "určená osoba"). Podľa § 18a ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, odborné posúdenie musí obsahovať a) identifikáciu osoby, ktorá vykonáva odborné posúdenie, b) presnú identifikáciu posudzovaného výrobku, c) popis stavu výrobku, d) výsledok posúdenia, e) dátum vyhotovenia odborného posúdenia. Na odborné posúdenie, ktoré neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, sa neprihliada. Podľa § 20 ods. 1, 3, písm. a/, b/, c/, d/, g/, ods. 4, 5, 10 vyššie citovaného zákona, dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia. Orgán dozoru je povinný vykonávať kontrolu bezpečnosti výrobku alebo služby a na tento účel je oprávnený a) vyžiadať potrebné informácie od výrobcu, predávajúceho, dovozcu alebo dodávateľa, b) odobrať výrobok alebo vzorku zo série výrobkov a preveriť ich bezpečnosť, c) posúdiť, či výrobok alebo služba uvedená na trh obsahuje upozornenia na riziká, ktoré môže použitie výrobku alebo poskytnutie služby vyvolať, d) informovať včas a vhodným spôsobom osoby, ktoré môžu byť vystavené riziku vyvolanému výrobkom alebo poskytnutou službou, g) nariadiť alebo organizovať okamžité stiahnutie výrobku, série výrobku alebo služby z trhu 25a) alebo stiahnutie z predaja, 25b) ak je preukázané, že nie sú bezpečné a sú uvedené na trh; ak je to potrebné, nariadiť aj ich zničenie. Orgán dozoru môže postup podľa odseku 3 uplatniť proti výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi a proti osobám, ktoré výrobok alebo službu nadobudnú ako súčasť veci, a proti každej inej osobe, ak je to potrebné na zabezpečenie spolupráce pri opatreniach na zabránenie ohrozeniu pochádzajúcemu z výrobku. Orgán dozoru môže zakázať poskytnutie služby, uvádzanie výrobku na trh alebo jeho predaj alebo nariadiť okamžité stiahnutie výrobku z predaja alebo služby z trhu, alebo stiahnutie výrobku z predaja aj vtedy, ak je preukázané, že napriek posúdenej alebo preukázanej zhode 4) výrobku alebo služby s požiadavkami na ich bezpečnosť nie sú výrobok alebo služba bezpečné. Orgán dozoru je povinný zverejňovať právoplatné rozhodnutia vydané na základe tohto zákona vrátane právoplatných rozhodnutí súdov o preskúmaní rozhodnutí orgánu dozoru. Orgán dozoru musí dbať, aby sa pri zverejňovaní zachovalo právo podnikateľov na ochranu ich obchodného tajomstva. Povinnosť zverejnenia je splnená uverejnením rozhodnutí bezodkladne po nadobudnutí ich právoplatnosti na šesť mesiacov na oficiálnej internetovej stránke orgánu dozoru a sprístupnením právoplatných rozhodnutí na útvaroch určených príslušným orgánom dozoru. Poľa § 24 ods. 1, 2, 5, 7 vyššie citovaného zákona, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa28) uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur. Orgán dozoru uloží výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26, ktorá vyrobila, predala, doviezla alebo dodala výrobok, ktorého vada spôsobila ujmu na živote alebo zdraví, pokutu do 332 000 eur. Rovnakú pokutu uloží tomu, kto takú ujmu spôsobil vadným poskytnutím služby. Pokutu nemožno uložiť osobe, ktorá preukáže, že ujme nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od nej bolo možné požadovať. Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Konanie o uložení pokuty možno začať do 12 mesiacov odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov podľa odsekov 1 a 3, a do desiatich rokov podľa odseku 2 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pokutu možno uložiť najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. 14. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od 01. 02. 2016, tento zákon upravuje a) štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu (ďalej len "kontrola vnútorného trhu"), štátny dozor a kontrolu nad podnikaním v energetike podľa osobitných predpisov 1) a dohľad nad trhom podľa osobitného predpisu, 1aa) b) pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie pri kontrole vnútorného trhu, c) ochranné opatrenia a pokuty za porušenie zákona, d) spoluprácu Slovenskej obchodnej inšpekcie s inými orgánmi verejnej správy a občianskymi združeniami. Podľa § 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje, a) či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, 1a) najmä či sa predávajú a poskytujú bezpečné, v správnom množstve, miere, hmotnosti a kvalite. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. a/, d/, e/, h/ vyššie citovaného zákona, Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov. 1a) Slovenská obchodná inšpekcia pri kontrole vnútorného trhu u fyzických osôb a právnických osôb predávajúcich alebo dodávajúcich výrobky na vnútorný trh alebo poskytujúcich služby (ďalej len "kontrolované osoby") a) zisťuje nedostatky pri výkone kontroly podľa odseku 1, d) zabezpečuje skúšky na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov, e) informuje verejnosť o nebezpečenstve ohrozenia života alebo zdravia ľudí predajom nebezpečných výrobkov, h) ukladá pokuty. Podľa § 7 ods. 1, 4, 5 vyššie citovaného zákona, kontrolovaná osoba má právo za účasti inšpektorov odobrať sama kontrolné vzorky výrobkov, ak to povaha výrobkov umožňuje, a ponechať si časť z každej takto odobratej vzorky. Kontrolovaná osoba je povinná uhradiť náklady vzoriek a skúšok na overenie bezpečnosti, kvality a zhody výrobkov, ak ich deklarovaná bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje požiadavkám osobitných predpisov, 17a) alebo ak bolo zistené, že pre výrobok nie je zabezpečená zhoda podľa osobitného predpisu. 13) Na konanie podľa odsekov 1 až 4 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 22) 15. Podľa § 1, písm. a/, b/, c/ zákona č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. 03. 2017, tento zákon upravuje a) osobitné bezpečnostné požiadavky na hračky, b) postupy posudzovania zhody na hračky, c) povinnosti výrobcu,1) splnomocneného zástupcu,2) dovozcu,3) distribútora4) a notifikovanej osoby. Podľa § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona, hračka vrátane obsiahnutých chemických látok a chemických zmesí nesmie ohroziť bezpečnosť a zdravie dieťaťa alebo dospelého, ak sa používa predpokladaným spôsobom v súlade s jej určením zohľadňujúcim správanie a zručnosť dieťaťa, a ak je to potrebné, zručnosť dozerajúceho dospelého, predovšetkým pri hračke určenej na hranie pre dieťa vo veku do 36 mesiacov alebo pre inú špecifikovanú vekovú skupinu. Podľa § 7 ods. 1, písm. d/ vyššie citovaného zákona, distribútor nesmie sprístupniť hračku na trhu, ak d) vie alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2. Podľa § 23 ods. 1 vyššie citovaného zákona, orgán dohľadu uloží výrobcovi, dovozcovi, splnomocnenému zástupcovi alebo distribútorovi pokutu a) od 1 500 do 50 000 eur, ak poruší povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. a) a k), § 6 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 2 písm. f), § 7 ods. 1 písm. d) alebo § 7 ods. 2 písm. b). Podľa § 27 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní28) okrem § 19 a § 21 ods. 2 písm. c) a ods. 3 až 6 zákona. 16. Podľa čl. 2 bod 1, 6 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008 , ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 z 9. júla 2008, (na čl. 2 bod 6 odkazuje § 1 písm. c/ zák. č. 78/2012 Z. z. pri pojme distribútor 4), „sprístupnenie na trhu“ je každá dodávka výrobku určeného na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trh Spoločenstva v priebehu obchodnej činnosti, či už odplatne, alebo bezodplatne; „distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje výrobok na trhu; 17. Podľa § 32 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 59 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 18. Podľa § 191 ods. 1, písm. c/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, 19. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SK/0490/99/2016 zo dňa 22. 12. 2016, ktorým žalovaný správny orgán rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie Nitra pre Nitriansky kraj č. W/0161/04/2016 zo dňa 22. 07. 2016, ktorým bola podľa § 23 ods. 1 písm. a/ zákona č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len zákon č. 78/2012 Z. z.) žalobcovi uložená pokuta v sume 4.000,- eur pre porušenie § 7 ods. 1, písm. d/ vyššie citovaného zákona, rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie vo výrokovej časti zmenil a uložil žalobcovi pokutu v sume 2.000,- eur, pričom ostatná časť výroku zostala bez zmeny. 20. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa vyplýva ich právny názor, že správne orgány považovali žalobcu za distribútora a to s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1, písm. d/ zákona č. 78/2012 Z. z., ako i čl. 2 bod 1 a 6 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (v ďalšom texte len nariadenie č. 765/2008). Žalovaný vo vyjadrení k žalobe tento svoj názor doplnil a vysvetlil tak, že podľa čl. 2 bod 6 (nariadenia č. 765/2008) je distribútorom každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje výrobok na trhu. Použitím argumentácie dôkazom opaku (argumentom a contrario) je podľa žalovaného nutné dospieť k záveru, že ak žalobca v danom prípade nebol výrobcom, alebo dovozcom, musel byť v zásade v postavení distribútora. 21. Súd sa s týmto právnym názorom žalovaného nestotožnil. Naopak, je toho názoru, že správne orgány aplikovali na skutkový stav zistený pri kontrole v maloobchodnej prevádzke žalobcu nesprávny právny predpis, a to zákon č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zo znenia citovaného zákona vyplýva, že tento upravuje, okrem iného, osobitné bezpečnostné požiadavky na hračky a povinnosti výrobcu, splnomocneného zástupcu, dovozcu, distribútora a notifikovanej osoby. Pri pojme distribútor je v zákone pod č.4 odkaz na čl. 2 ods. 6 nariadenia č. 765/2008, podľa ktorého „distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje výrobok na trhu. Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2008 sa za „sprístupnenie na trhu“ považuje každá dodávka výrobku určeného na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trh Spoločenstva v priebehu obchodnej činnosti, či už odplatne, alebo bezodplatne. Z citovaného znenia právnych predpisov upravujúcich definíciu distribútora nie je, podľa názoru súdu, možné dospieť dôkazom opaku (ako tvrdí žalovaný), že pokiaľ žalobca nie je výrobcom ani dovozcom, tak musí byť distribútorom. Zákon č.78/2012 Z. z., ako i nariadenie č. 765/2008 považujú distribútora za subjekt, ktorý sprístupňuje výrobok na trh. Z inšpekčného záznamu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 14. 06. 2016 vyplýva, že kontrola bola vykonaná v prevádzke: Textil - obuv - hračky Hlavná 40, Štúrovo, v maloobchodnej predajni, kde bol ponúkaný výrobok - nebezpečná hračka pre spotrebiteľov. Zo všetkých vyššie uvedených okolností vyplýva, že konanie žalobcu - ponuka nebezpečnej hračky pre spotrebiteľov, bolo potrebné subsumovať pod ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného (ďalej len zákon č. 250/2007 Z. z.) ktorý, okrem iného, upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pričom v § 2 písm. b/ tohto zákona je ako predávajúci definovaná osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet. Túto skutočnosť potvrdzujel i fakt, že žalobca nadobudol predmetný výrobok označený ako „plysak hracka 125935“ od spoločnosti CCJ Invest s.r.o. (ako to vyplýva z predloženého nadobúdacieho dokladu zo dňa 14. 06. 2016) a ďalej ho ponúkal na predaj konečnému spotrebiteľovi, nie ďalšiemu predávajúcemu, teda bol v pozícii predávajúceho, nie distribútora. Preto ak správny orgán prvého stupňa, ale i žalovaný uložili žalobcovi pre skutok - ponuka nebezpečnej hračky v predajni pre spotrebiteľov pokutu podľa § 23 ods. 1 zákona č. 78/2012 Z.z., vzťahujúci sa na distribútorov, aplikovali na vec nesprávny právny predpis, a teda vec nesprávne právne posúdili, čo bolo dôvodom na zrušenie oboch rozhodnutí správnych orgánov. Súd sa stotožňuje aj s tvrdením žalobcu, že v rozhodnutiach, ktoré i pripojil k podanej žalobe, žalovaný v obdobných prípadoch posúdil predaj nebezpečných výrobkov - hračiek podľa zákona č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého aj ukladal pokutu za správny delikt zodpovedným subjektom, pričom tieto rozhodnutia boli vydané v rokoch 2013, 2014 a 2015. Aplikáciu zákona č. 250/2007 Z. z. na podobné skutky - predaj nebezpečných hračiek spotrebiteľom považovali za správnu i súdy vo svojich rozsudkoch (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. S/266/2013-56 zo dňa 06. 03. 2014, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/64/2014 zo dňa 02. 06. 2015, na ktoré poukázal i žalobca). 22. Súd považoval za odôvodnenú i ďalšiu námietku žalobcu, že protokol o skúške č. 151200092 zo dňa 04. 12. 2015 Technického skúšobného ústavu Piešťany (ďalej len protokol o skúške) nemôže slúžiť ako dôkaz o preukázaní nebezpečnosti hračky, ktorú ponúkal žalobca vo svojej predajni na predaj spotrebiteľom, a pre ktorú mu bola uložená pokuta za správny delikt. Zo samotného protokolu o skúške vyplýva, že výsledok skúšok uvedených v protokole sa týka len predmetu skúšky, t. j. konkrétneho výrobku tak, ako je popísaný v samotnom skúšobnom protokole. Je možné sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že ak je jeden výrobok z celej šarže alebo série nebezpečný, dá sa predpokladať, že je nebezpečná celá šarža alebo séria. Súd však poukazuje na to, že nebolo preukázané, že výrobok, ktorý bol predmetom skúšky popísanej v protokole o skúške, a výrobok nachádzajúci sa v prevádzke žalobcu, pochádzajú z jednej šarže, alebo série, dokonca ani to, že by boli vyrobené rovnakým výrobcom. Hračku, ktorú ponúkal na predaj žalobca v čase vykonania inšpekcie bolo možné stotožniť len podľa vzhľadu a označenia na jeho nadobúdacom doklade, ktorý však neobsahuje dostatok identifikačných znakov na to, aby ho bolo možné stotožniť so skúšaným predmetom. Ide napríklad o výrobcu, ktorý nemusí byť totožný s výrobcom uvedeným v skúšobnom protokole (WENZHOU JINZHOU GROUP INT. TRADE CORP. LTD., JINZHOU MANSION, WENZHOU ROAD, WENZHOU, Čína). 23. Vyššie citované právne predpisy umožňujú správnym orgánom pre účely plnenia ich úloh odoberať vzorky výrobkov, pričom dôraz kladú i na práva subjektov, ktoré výrobky na trhu sprístupňujú, v tomto prípade predávajúceho (žalobcu), ktorý má právo za účasti inšpektorov sám odobrať kontrolné vzorky výrobkov, a ponechať si časť z každej takto odobratej vzorky (§ 7 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov). U predávajúceho však bol pri kontrole zistený v ponuke len jeden kus nebezpečnej hračky, ktorá je na pohľad (porovnaním obrázkov vyhotovených pri kontrole a obrázku výrobku v skúšobnom protokole) zhodná s tou, ktorá bola predmetom skúšky Technického skúšobného ústavu Piešťany, š. p., avšak ich totožnosť musí byť jednoznačne preukázaná ďalšími identifikačnými znakmi, čo v prípade hračky zistenej u žalobcu splnené nebolo. Z uvedeného dôvodu nebolo možné ako dôkaz o nebezpečnosti výrobku - hračky ponúkanej žalobcom v jeho prevádzke použiť skúšobný protokol č. 15200092 zo dňa 04. 12. 2015. 24. Zo zákona č. 250/2007 Z. z. je dostatočne zrejmé, že tento určuje predávajúcemu povinnosť zabezpečiť predaj výrobkov a služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich bezpečné použitie. Účelom tejto povinnosti je ochrana spotrebiteľa pred predvídateľnými rizikami podnikateľskej činnosti predávajúceho. Podmienka riadneho vykonávania podnikateľskej činnosti zahŕňa aj povinnosť predávajúceho podnikať v prostredí primerane vybavenom na to, aby sa spotrebiteľ mohol presvedčiť, či predávaný výrobok, alebo poskytnutá služba má vlastnosti, ktoré sa s daným výrobkom alebo službou spájajú. Nevyhnutným predpokladom uvedenia výrobku alebo služby na trh, je jeho bezpečnosť. Zákon zakazuje uvádzať na trh výrobky alebo služby, ktoré sú nebezpečné. Skutočnosť, že ide o nebezpečný výrobok však musí byť objektívne preukázaná. Až potom je možné pristúpiť k uloženiu sankcie za správny delikt. 25. Žalobca ďalej namietal, že protokol o skúške č. 151200092 zo dňa 04. 12. 2015 Technického skúšobného ústavu Piešťany, š. p., mal mať k dispozícii už pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Toto pochybenie správneho orgánu prvého stupňa však napravil žalovaný, ktorý pred vydaním svojho žalobou napadnutého rozhodnutia umožnil žalobcovi oboznámiť sa s protokolom o skúške, ktorý mu žalovaný zaslal s možnosťou sa k nemu vyjadriť. Takýto postup je v súlade s ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Postup správneho orgánu prvého stupňa, ktorý bol napravený žalovaným v odvolacom konaní, teda nemohol mať za následok také porušenie procesných práv žalobcu, ktoré by malo vplyv na správnosť samotného rozhodnutia, pokiaľ ho v odvolacom konaní žalovaný odstránil a postup správneho orgánu prvého stupňa týmto spôsobom konvalidoval. 26. Žalobca v podanej žalobe žiadal zrušiť okrem rozhodnutia žalovaného i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Súd jeho návrhu vyhovel v súlade s ust. § 191 ods. 3, písm. a/ SSP, pretože i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo potrebné zrušiť pre nesprávne právne posúdenie veci. 27. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa, ktorý je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP) vyhodnotiť skutočnosti zistené pri kontrole v prevádzke žalobcu (uvedené v inšpekčnom zázname zo dňa 14. 06. 2016). Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu a táto viazanosť sa vzťahuje i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. V priebehu ďalšieho konania bude povinnosťou správnych orgánov pri posudzovaní predmetnej veci postupovať vo vyššie naznačenom smere a v súlade s právnym názorom správneho súdu. Pokiaľ to bude reálne možné, mal by správny orgán prvého stupňa zabezpečiť objektívny a nespochybniteľný dôkaz o nebezpečnosti hračky ponúkanej žalobcom, a na základe jeho výsledkov posúdiť, či zo strany žalobcu ako predávajúceho došlo k porušeniu ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. a v kladnom prípade vyvodiť zodpovednosť za ich nerešpektovanie so sankciou, ak jej uloženie bude vyplývať zo zisteného skutkového stavu a právnej normy, ktorú bude aplikovať. Zároveň sa v prípadnom novom rozhodnutí vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobcu vznesenými v podanej žalobe. Správny orgán prvého stupňa by mal prihliadnuť i na hospodárnosť konania, a to najmä, že v prevádzke žalobcu bola zistená jedna hračka, ktorá by mohla byť vyhodnotená ako nebezpečná, pričom opatrením na mieste bola táto hračka stiahnutá z ponuky, čo potvrdil samotný konateľ žalobcu vo svojom vyjadrení k inšpekčnému záznamu zo dňa 14. 06. 2016. 28. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 29. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.