Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/200/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200783 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016200783.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: F. B., O. XXX, O., proti žalovanému: Obec Čalovec, Čalovec 170, Čalovec, o preskúmanie uznesení obecného zastupiteľstva obce Čalovec č. 70/6/0903/2016, č. 72/6/0903/2016 a č. 56/6/0903/2016, takto r o z h o d o l : Súd žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v žalobe zo dňa 22. 03. 2016, osobne podanej na Okresný súd Komárno dňa 22. 03. 2016 a postúpenej tunajšiemu súdu uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 28. 06. 2016 č. k. 6S/1/2016-14 domáhal preskúmania uznesení obecného zastupiteľstva obce Čalovec č. 70/6/0903/2016 (bod 1. žaloby), č. 72/6/0903/2016 (bod 2. žaloby) a č. 56/6/0903/2016 (bod 3. žaloby). V prípade uznesenia č. 70/6/0903/2016 (predaj učiteľskej štvorbytovky) žalobca uviedol, že budova prešla do majetku obce v roku 1991 od ministerstva školstva a predajom budovy vznikla obci Čalovec obrovská škoda. Pred 10 - 12 rokmi žiadali túto budovu kúpiť jej nájomcovia, ale vtedajší prednostovia vtedy predaj neschválili. Teraz bol predaj schválený, ale možno na tlak poslanca, ktorého matka v nej býva a pred dvoma rokmi bola aj ona poslankyňou. K uzneseniu č. 72/6/0903/2016 žalobca uviedol, že podľa jeho názoru bol porušený zákon o osobnom práve a vyslovil podozrenie zo zneužívania práva verejného činiteľa. K uzneseniu č. 56/6/0903/2016 žalobca uviedol, že je to zvláštne uznesenie a nevie sa, aký veľký priestor a za akú cenu, ale hlavne, že je to schválené, pričom vyslovil podozrenie z korupcie. V závere žaloby žalobca uviedol, že nie je odborníkom v uvedených záležitostiach, ale tieto diania znepokojujú aj iných občanov obce. 2. Žalovaný sa k predmetnej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 09. 12. 2016, pričom k uzneseniu obecného zastupiteľstva č. 70/6/0903/2016, t. j. bodu 1/ žaloby uviedol, že žiadosť o odkúpenie obecných bytov nájomcami bola prerokovaná na 12. plenárnom zasadnutí dňa 21. 03. 2013, avšak bola odročená na dobu po skončení ROEP, lebo pozemky pod budovou neboli vysporiadané. So žiadosťou sa obecné zastupiteľstvo zaoberalo dňa 06. 04. 2016 a uznesením č. 70/6/0903/2016 jednohlasne schválilo prevod vlastníctva uvedeného majetku obce priamym predajom v súlade s ust. § 9a ods. 8, písm. b/ zákona č. 138/1991 Zb. Následne bola vypracovaná kúpna zmluva a bol podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností, ale katastrálny odbor Okresného úradu Komárno zastavil konanie, nakoľko po preskúmaní zmluvy zistil určité nedostatky v podaní. Následne bolo prijaté nové uznesenie č. 88/7/0806/2016 o prevode vlastníctva majetku obce priamym predajom a pôvodné uznesenie č. 70/6/0903/2013 bolo zrušené. K predaju doposiaľ nedošlo, nakoľko konanie na katastri bolo prerušené a čaká sa na rozhodnutie súdu. Žalovaný uviedol, že predajná cena je limitovaná ust. § 17 zákona č. 182/1993 Z. z., pričom cena bytu a nebytového priestoru v dome nesmie prevýšiť cenu podľa ust. § 18 tohto zákona. Bytový dom bol pre obecný úrad skôr finančnou záťažou, pretože vyberané nájomné nepokrývalo náklady potrebné na údržbu domu. K uzneseniu obecného zastupiteľstva č. 72/6/0903/2016, t. j. k bodu 2/ žaloby žalovaný uviedol, že poslanci sa uzniesli na tom, že žiadosti, ktoré budú doručené jeden týždeň pred konaním zasadnutia obecného zastupiteľstva, budú prerokované až na ďalšom zasadnutí obecného zastupiteľstva. Týmto rozhodnutím podľa názoru žalovaného nedošlo k porušeniu zákona o osobnom práve. K uzneseniu obecného zastupiteľstva č. 56/6/0903/2016, t. j. k bodu 3/ žaloby žalovaný uviedol, že týmto uznesením bola schválená žiadosť o rozšírenie nájomnej zmluvy pre dve fyzické osoby. Pozemok, ktorého sa predmetné uznesenie týkalo, je zanedbaný a neudržiavaný. Cena jeho prenájmu je neuvedená preto, lebo obecné zastupiteľstvo schválilo Sadzobník cien za poskytnuté služby a vykonané úkony obcou Čalovec, ktorý okrem iného obsahuje i výšku nájomného na zastavané plochy a nádvoria, ktorá platí pre všetky nájomné zmluvy tohto typu. V nájomnej zmluve budú uvedené všetky potrebné náležitosti k správnemu vyčísleniu výšky nájomného. K uzatvoreniu nájomnej zmluvy zatiaľ nedošlo, nakoľko nedošlo ani k vymeraniu pozemkov. 3. K uvedenému vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 23. 01. 2017, pričom v bode 1. uviedol, že učiteľská štvorbytovka by nemala byť predaná, kým je v obci základná škola. Podľa jeho názoru je v kompetencii žalovaného určenie výšky nájomného. Zároveň uviedol, že nie je pravda, že k predaju bytovky nedošlo a vyjadril nesúhlas s názorom obce, že chce predať nájomné byty v tejto bytovke. V bode 2. svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že rozhodnutie č. 72/6/0903/2016 vzniesli poslanci pravdepodobne proti jeho osobe, nakoľko práve on zvykol podávať svoje žiadosti v ten deň, keď bolo verejné zasadnutie. V bode 3. vyjadrenia žalobca uviedol, že sa jedná o pozemok o rozlohe 62.893 m2, LV XXX, areál bývalého štátneho majetku, ktorý je už 12 rokov majetkom obce, pričom žalovaného obviňuje z korupcie a neverného hospodárenia s obecným majetkom. Záverom svojho vyjadrenia poukázal i na ďalšie prípady, ktoré chcel dať polícii na vyšetrenie. 4. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril v podaní zo dňa 28. 02. 2017 a k bodu 1/ podanej žaloby uviedol, že vyvracia názor žalobcu, že určenie výšky nájomného je v kompetencii žalovaného. Určenie výšky nájomného je limitované vyhláškou č. 60/1964 Zb. o úhrade za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu v znení neskorších zmien a doplnkov. Bytovka bola pôvodne postavená ako „učiteľská“, avšak učitelia nemali záujem tam bývať. K výške nájomného v nových nájomných bytoch žalovaný uviedol, že tieto boli postavené aj z úveru ŠFRB a bolo povinnosťou obce vychádzať z opatrenia MF SR z 23. 04. 2008 č. 01/R/2008 o regulácii ceny nájmu bytov v znení neskorších predpisov. V bode 2 žalovaný uviedol, že obecné zastupiteľstvo prijíma svoje rozhodnutia v zmysle zákonov, možností a v záujme čo najlepšieho chodu práce na obecnom úrade a určite nie proti nikomu. V bode 3/ žalovaný uviedol, že pozemky pod budovami v areáli, ktorý bol bývalým štátnym majetkom, sú vlastníctvom obce Čalovec. Vymeranie ešte vykonané nie je a rozdelenie pozemkov pod budovami a okolo nich bude vykonané podľa vzájomnej dohody vlastníkov bytov. Značnú časť obecných pozemkov prenajíma žalobca a jeho rodina a chceli by ešte viac. Na všetkých pozemkoch je neporiadok a špina, ako aj v okolí rodinných domov, ktoré obývajú alebo vlastnia. Voči žalobcovi bolo podané rôzne sťažnosti zo strany obyvateľov obce, ktoré riešila komisia na ochranu verejného poriadku. 5. Ďalšie vyjadrenie žalobcu zo dňa 24. 05. 2017 bolo súdu doručené dňa 25. 05. 2017. 6. Krajský súd v Nitre, skôr ako pristúpil k vecnému vybaveniu žaloby, skúmal procesné podmienky konania (i žalobnú legitimáciu žalobcu na podanej predmetnej žaloby) podľa ust. § 6, § 97 a § 178 ods. 1, 2 a § 350 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok SSP), pričom zistil, že žalobca nie je (a nebol ani podľa príslušných ustanovení OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016) oprávnenou osobou na podanie predmetnej žaloby v konaní o preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva, preto žalobu podľa ust. § 98, písm. e/ SSP odmietol ako žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou. 7. Podľa § 103 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1, 2 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví. Podľa § 244 ods. 1, 2 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 246c ods. 1 OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa § 250d ods. 2 OSP, súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( § 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Podľa § 250zf ods. 1, 2, 3 OSP, ak obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia. Účastníkmi konania sú obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok a prokurátor. Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza obec, mesto, mestská časť alebo sídlo vyššieho územného celku. 8. Podľa § 491 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v znení účinnom od 01. 07. 2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 3 ods. 1, písm. a), b), c), ods. 2 SSP, na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, Ak sa v tomto zákone uvádzajú slová "rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verenej správy", rozumie sa tým primerane aj uznesenie obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja (ďalej len "uznesenie zastupiteľstva"). Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. h/ SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o h/ žalobách vo veciach územnej samosprávy, Podľa § 32 ods. 1, 3 SSP, účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak. Ďalšími účastníkmi sú tí, a) ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, b) na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu, c) ktorých za účastníkov označuje zákon. Podľa § 45 ods. 3 SSP, prokurátor je oprávnený podať žalobu proti uzneseniu zastupiteľstva, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené. Podľa § 55 ods. 3 SSP, každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu. Podľa § 61, písm. a/ SSP, žaloba je procesný úkon, ktorým a/ fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu, Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa § 98 ods. 1, písm. e/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak e/ bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. Podľa § 178 ods. 1, 2 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. 9. Podľa § 348 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Podľa § 349 SSP, účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Podľa § 350 SSP, žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu. Podľa § 351 SSP, žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorého zastupiteľstvo prijalo napadnuté uznesenie. Podľa § 352 SSP, správna žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy žalovaný písomne oznámil prokurátorovi, že jeho protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Podľa § 356 ods. 1, 2, 3 SSP, ak žalovaný po podaní žaloby zrušil napadnuté uznesenie, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví. Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením zruší napadnuté uznesenie zastupiteľstva. Vo výroku uvedie označenie žalovaného a číslo a deň vydania zrušeného napadnutého uznesenia. 10. Z článku 2, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Uvedené v konkrétnom prípade znamená, že i súd môže konať v rámci správneho súdnictva len v medziach a na základe zákona, a to zákona č. 162/2015 Z.z. Správy súdny poriadok (SSP), ktorý upravuje i konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. 11. Z obsahu žaloby zo dňa 22. 03. 2016, ktorá bola tunajšiemu súdu právne účinným spôsobom postúpená dňa 25. 08. 2016, teda už za účinnosti SSP a ktorú správny súd posúdil v súlade s ust. § 55 ods. 3 SSP (teda podľa jej obsahu) je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti troch uznesení obecného zastupiteľstva obce Čalovec (uznesenia č. 70/6/0903/2016, č. 72/6/0903/2016 a č. 56/6/0903/2016). 12. Nesporné teda je, že žalobca sa domáhal konania podľa ust. § 348 a nasl. SSP, t. j. konania o preskúmanie zákonnosti uznesenia zastupiteľstva a súd skúmal, či žalobca je oprávnenou osobou na podanie takejto žaloby. Žalobná legitimácia (aktívna procesná legitimácia) sa skúma podľa jednotlivých typov konaní (§ 6 ods. 2 SSP), v ktorých je ustanovené, kto môže žalobu podať. Vo všeobecnosti rozlišujeme žalobnú legitimáciu účastníka administratívneho konania (§ 178 ods. 1 SSP), žalobnú legitimáciu prokurátora (§ 178 ods. 2 SSP) a žalobnú legitimáciu zainteresovanej verejnosti (§ 178 ods. 3 SSP). Nedostatok tejto procesnej podmienky (žalobnej legitimácie) je neodstrániteľnou podmienkou konania a správny súd pri jeho zistení žalobu odmietne. 13. Na podanie žaloby vo veci preskúmania zákonnosti uznesenia zastupiteľstva je aktívne procesne legitimovaný iba prokurátor, aj to iba v prípade, že nebolo vyhovené jeho protestu. Ak obecné zastupiteľstvo, resp. mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo samosprávneho kraja nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd správnu žalobu o zrušenie tohto uznesenia. Toto oprávnenie prokurátora vyplývalo aj z ustanovenia § 26 ods. 7 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30. 06. 2016, teda v čase vydania žalobou napadnutých uznesení obecného zastupiteľstva. Prípustnosť žaloby podľa ust. § 348 a nasl. SSP je teda podmienená neúspešnosťou protestu prokurátora podľa ust. § 22 a nasl. vyššie citovaného zákona o prokuratúre v znení účinnom do 30. 06. 2016. 14. Účastníkmi konania o preskúmanie zákonnosti uznesenia zastupiteľstva podľa štvrtej časti (osobitné konania), štvrtej hlavy (konanie vo veciach územnej samosprávy) a štvrtého dielu (konanie o preskúmanie zákonnosti uznesenia zastupiteľstva) SSP sú prokurátor na strane žalobcu a obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj na strane žalovaného. Žalobná legitimácia domáhať sa zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak bol jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, patrí prokurátorovi (§ 348, § 350 SSP) za podmienky, že jeho protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Zákon ustanovuje, že pod nevyhovením protestu sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo nezrušenie jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie jeho zmeny. 15. S poukazom na vyššie uvedené potom žalobca nie je aktívne procesne legitimovaný na podanie správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti troch uznesení obecného zastupiteľstva obce Čalovec a správny súd jeho žalobu zo dňa 22. 03. 2016 ako podanú zjavne neoprávnenou osobou v súlade s ust. § 98 ods. 1, písm. e/ SSP odmietol. 16. Na konanie v predmetnej veci súd použil s poukazom na ust. § 491 ods. 1 SSP tento zákon v znení účinnom od 01. 07. 2016, i keď sa konanie v predmetnej veci začalo za účinnosti OSP, teda do 30. 06. 2016. Ani podľa ust. § 250zf ods. 1, 2 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, teda v čase podania predmetnej žaloby, žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby v konaní o preskúmanie zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku, nakoľko takúto žalobu bol oprávnený podať len prokurátor za zákonom stanovených podmienok. Okruh účastníkov konania bol určený v ust. § 250zf ods. 2 OSP pomerne úzko, ale zato striktne a jednoznačne tak, že účastníkom konania je obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok a prokurátor. V prípade, ak by súd rozhodoval v predmetnej veci do 30. 06. 2016, musel by konanie zastaviť podľa ust. § 250d ods. 2 OSP z dôvodu, že žalobca nebol oprávnenou osobou na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia zastupiteľstva. 17. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ust. § 170 písm. a/ SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. 18. Správny súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.