Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sp/47/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200528 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4014200528.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: 1./ H. F., bytom M. T., E. M. R. H. XX, 2./ E. G., bytom M. G., L. XXX/X, 3./ L. H., bytom M. G., 4./ H. R., bytom M. G. - H., U. C. C. XXXX/X, 5./ K. R., bytom M. G., U. A. E. XXXXX/XX, 6./ K. R., bytom M. G. - H., U. Dr. A. E. XXXX/XX, 7./ L. F., bytom R. XXX, všetci zastúpení JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, M. Pišúta 936/16, proti odporcovi: Okresný úrad v Komárne, Senný trh 4, Komárno, o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 28. 04. 2014, č. OU-KN-PLO-2014/004095, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd zrušuje rozhodnutie odporcu č. OU-KN-PLO-2014/004095 zo dňa 28. 04. 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O. s. p. a vec vracia odporcovi na nové konanie. Navrhovateľom súd nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. OU-KN-PLO-2014/004095 zo dňa 28. 04. 2014, odporca nepriznal oprávnenej nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom a ani právo na náhradu za pozemky v kat. území Číčov zapísaný vo vl. č. XXX, parc. č. XXXX, XXXX a XXXX/X o výmere 3605m2, v PKV č. XXX, parc. č. XXXX, XXXX roľa a lúka o výmere 60000m2, v PKV č. XXX, parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX roľa a lúka o výmere 86892m2, parc. č. XXX-XXX, XXXX, XXXX, XXXX/X-X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X-X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X-X, XXXX, XXXX, XXXX/X-X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX-XXXX, XXXX, XXXX zo spoločného majetku v úhrnnej výmere 105.8247m2 v podiele 1/38. V odôvodnení správny orgán poukázal, že navrhovateľka si dňa 31. 12. 2004 uplatnila reštitučný nárok za nehnuteľnosti v kat. území Číčov, ktoré boli pridelené L. F. a jej ako jeho manželke výmerom o vlastníctve pôdy č. 1372/48 - 11 zo dňa 01. 04. 1948 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave. Správny orgán po získaní potrebných dôkazných materiálov dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné navrátiť vlastnícke právo žiadateľom, pretože nie je preukázaný prechod majetku z pôvodného vlastníka na štát. Navrhovateľka B. F., ktorá v priebehu súdneho konania zomrela dňa 30. 01. 2015 tvrdila, že spolu s nebohým manželom L. F. nadobudli nehnuteľnosti na základe výmeru o prídele, avšak ich vlastníctvo nebolo zapísané v pozemkovom katastri. Nadobudnutie vlastníckeho práva bolo možné na základe prídelovej listiny, resp. výmeru o prídele do vlastníctva za predpokladu, že tieto boli vydané orgánom k tomu oprávneným a boli vkladuschopné. Predpokladom vkladuschopnosti týchto listín bola ich právna perfektnosť, čo okrem iného znamená, že listinu vydal orgán k tomu oprávnený a listina je opatrená pečiatkou orgánu, ktorý ju vydal ako i podpisom oprávnenej osoby. Predmetný výmer o prídele nie je vkladuschopná listina, pretože nebola opatrená pečiatkou. Jedná sa o neplatnú listinu, ktorá nemohla spôsobiť vznik vlastníctva k nehnuteľnostiam. Grafický prídelový plán nebol zapracovaný do pozemkového katastra, čo znamená, že nie je možné vyhotoviť ani identifikáciu uvedeného výmeru. Navrhovateľka ako reštitučný nárok uvádza ako prechod pozemkov do družstva, pričom koncom 50- tich rokov spolu s nebohým manželom opustila Obec Číčov a pozemky zostali v užívaní družstva. Po opustení pozemkov im tieto boli odňaté podľa § 23 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. Správny orgán bol toho názoru, že prechodom pozemku do družstva nedošlo k prechodu vlastníctva, pretože tu vlastníctvo neexistovalo, ale pozemky prešli len do užívania JRD, o čom svedčí aj zápisnica zo dňa 26. 06. 1958. Následne potom ONV Čalovo vydalo rozhodnutie č. Pôd 4096/1958 zo dňa 03. 07. 1958 o odňatí prídelu, ktoré však nemohlo vydať, pretože odňať majetok mohlo iba Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 23 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb.n. najneskôr do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby v prípade ak prídelca nehospodáril na pridelenej pôde so starostlivosťou riadneho hospodára. Týmto rozhodnutiu fakticky k zrušeniu výmeru nedošlo. Z predložených podkladov mal správny orgán za preukázané, že nehnuteľnosti neprešli na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990. Na základe týchto skutočností sa správny orgán v konaní nezaoberal, či žiadateľka spĺňa ďalšie podmienky § 2 zákona. V prechádzajúcom konaní Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 23Sp/25/2010-27 zo dňa 15. 12. 2010 rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Komárne č. 2010/00259/22-MA zo dňa 14. 05. 2010 potvrdil a Najvyšší súd v dôsledku odvolania navrhovateľky uznesením č. 10Sžr/38/2011-38 zo dňa 11. 01. 2012 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre 23Sp/25/2010-27 zo dňa 15. 12. 2010 a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Rozsudkom č. 23/Sp/2010-46 zo dňa 12. 03. 2012 Krajský súd v Nitre zrušil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Komárne č. 2010/00259/22-Ma zo dňa 14. 05. 2010 podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Správny orgán po doplnenom dokazovaní opätovne rozhodnutím č. OU-KN-PLO-2014/004095 zo dňa 28. 04. 2014 znovu nepriznal právo na navrátenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Krajský súd rozsudkom č. 23Sp/47/2013-30 zo dňa 22. 09. 2014 potvrdil napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu podala odvolanie voči rozsudku krajského súdu. Žiadala odvolací súd, aby zmenil výrok rozsudku tak, že zruší rozhodnutie obvodného úradu a vec vráti na nové konanie. V písomnom odvolaní poukázala na to, že aj keď pridelené nehnuteľnosti neboli zapísané do pozemkovej knihy tak v čase vydania výmeru dňa 01. 04. 1948k až do r. 1950 na našom území platila intabulačná zásada, ale v prípade nadobudnutia vlastníctva na základe rozhodnutí štátnych orgánov zápis do pozemkovej knihy nemal konštitutívne účinky, t.j. k nadobudnutiu vlastníctva došlo už na základe rozhodnutia. Poukázala na to, že nehnuteľnosti boli odňaté na základe rozhodnutia Okresného národného výboru Čalovo, odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. Pôd 4096/1958 zo dňa 03. 07. 1958 o odňatí prídelu. Týmto rozhodnutím nedošlo vlastne k zrušeniu výmeru, pretože toto rozhodnutie bolo vydané nad rámec právomoci okresného národného výboru a nemohlo vyvolať právne účinky. Preto k odňatiu prídelu a prevzatiu nehnuteľností na štát došlo bez právneho dôvodu, čím sa jedná o reštitučný titul podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z. K odňatiu došlo v r. 1958, t. j. v rozhodnom období. Najvyšší súd SR uznesením 1Sžo/5/2015-120 zo dňa 28. 04. 2016 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre a vec vrátil na nové konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v danej veci sa javí ako jednostranné, formalistické, teda zjavne nezdôvodnené, a tým aj nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Súd I. stupňa náležite nepostupoval v intenciách ustálenej judikatúry ÚS SR, i keď v odôvodnení rozsudku krajský súd síce cituje právnu úpravu, vzťahujúcu sa k meritu veci - reštitúcia, podľa zákona č. 503/2003 Z.z., uvádza ako žalovaný správny orgán postupoval v správnom konaníé, popisuje skutkové zistenia vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia odporcu a v závere odôvodnenia rozsudku len konštatuje, že odporca vydal rozhodnutie v súlade so zákonom. Krajský súd opomenul uviesť svoju právnu úvahu, na základe ktorej dospel k záveru o zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jasným a zrozumiteľným spôsobom sa nevysporiadal so všetkými zásadnými námietkami navrhovateľky vznesenými v jej opravnom prostriedku vo vzťahu k argumentácii žalovaného správneho orgánu a tento nezákonný postup má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého súdneho rozhodnutia. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu opätovne a dôsledne preskúmať postup a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu prejednať vec v medziach podaného opravného prostriedku, odstrániť vytýkané nedostatky, zrozumiteľne sa vysporiadať s relevantnými žalovanými námietkami navrhovateľky a znovu vo veci rozhodnúť a riadne a presvedčivo ho odôvodniť. Povinnosťou krajského súdu bude v ďalšom konaní postupovať s dedičmi navrhovateľky, ktorí v dôsledku jej úmrtia vstúpili do jej práv v zmysle § 460 OZ. Krajský súd po vrátení veci doplnil dokazovanie, zistil, že dedička navrhovateľky dcéra R. R., zomrela dňa 19. 06. 2016. Zistil jej právnych zástupcov, s ktorými ďalej konal ako s účastníkmi konania. Krajský súd ako vecne a miestne príslušný podľa § 346 ods. 1 a § 246a O. s. p. a podľa § 250l ods. 1 O. s. p. v spojení s § 2 ods. 1 a 2 a § 3 zákona č. 503/2003 Z. z., dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je dôvodný. Zástupca navrhovateľov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na nové konanie. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že právnym predchodcom navrhovateľov boli pridelené predmetné nehnuteľnosti prídelovou listinou a rozhodnutím ONV, ktorý nemal v právomoci zrušovať prídely a odnímať nehnuteľnosti bol týmto nulitným aktom odňatý prídel. Tento akt treba považovať za neplatný a preto vlastníctvo na štát prešlo bez právneho dôvodu. Tento argument uvádzajú účastníci konania v opravnom prostriedku ako aj v odvolaní. Zástupca odporcu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Správny orgán vykonal nové šetrenie a dokazovanie a dospel k záveru, že po druhej pozemkovej reforme, ktorej úlohou bolo vyvlastnenie a zoštátnenie a znovu prerozdelenie predovšetkým poľnohospodárskej pôdy sa v rokoch 1945-1946 do obce Číčov presídlilo zo stredného Slovenska 40 rodín, z obce Liptovská Lužná 20 rodín, z obce Liptovská Osada 20 rodín, z obce Liptovské Revúce 2 rodiny a z obce Hrbovtová 5 rodín. Vybrané rodiny sa mali presídliť do obce Číčov na základe podmienok uvedených vo výmere, na základe tohto výmeru sa majetok prevzal do držby a úžitku, pričom bolo nutné túto skutočnosť uviesť do zápisnice. Podľa podmienok výmeru presídlenci vstúpili zásadne do úžitku im určeného majetku ku koncu hospodárskeho roku losovaním bola prídelcom pridelená do držby a úžitku poľnohospodárska pôda, na ktorej mali riadne hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára. Podľa zápisnice 23. 01. 1948 im bola pridelená pôda dňom 15. 10. 1946 a bola odovzdaná do držby. Po udalostiach v roku 1948 a vzniku JRD v Číčove niektorí presídlenci opustili obec v rokoch 1950 - 1956 a vrátili sa do svojich rodných obcí. V tomto období opustilo obec Číčov väčšina rodín a 9 rodín zostalo žiť v obci. Rodiny, ktoré opustili obec Číčov obdržali rozhodnutia o zrušení výmeru ONV Čalovo. Správny orgán ďalej zistil, že výmer o prídele nebol nikdy zapísaný do pozemkovej knihy, tak ako si to vyžadoval v rozhodnom čase zákon o intabulácii, pričom parcely podľa výmeru sú aj v súčasnosti identické, t.j. nie je možné ich kvalifikovanie identifikovať. Správny orgán zistil, že pozemok v PKN vložke č.1, 640 je vyznačená konfiškácia tam uvedených nehnuteľností celosti na pôvodného pozemno-knižného vlastníka grófa L. a následne bolo poznačené v tejto vložke č. 1 pod B 34 a pozemno-knižnej vložke č. 640 pod B 12 poznačené vlastníctvo v prospech Československý štát - správa Štátny majetok MP v Čalove v celosti. Správny orgán si vyhodnotil v zmysle príslušnej judikatúry platnosť výmeru o vlastníctve a podľa jeho názoru tento výmer č. 1372/48-11 zo dňa 01. 04. 2014 neobsahuje všetky náležitosti v zmysle príslušnej judikatúry. Správny orgán má za to, že autentickosť listiny (výmer o vlastníctve), ktorá je v spojení s ostatnými predloženými listinami z tejto doby sú dostatočným dôkazom, že predmetné nehnuteľnosti boli pridelené tam uvedeným osobám, má správny orgán za to, že neperfektný výmer o prídele v spojitosti s ostatnými listinami z tejto doby môže vyvolať účinky predpokladané v ust. § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR ale len v reštitučnom konaní. Správny orgán ďalej uvádza, že medzi podmienkami výmeru, ktoré vydávalo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave sa uvádza aj skutočnosť, že presídlenci vstupujú zásadne do úžitku im určeného majetku koncom hospodárskeho roku. Presídlenci sa môžu zúčastniť len na parcelách hospodárskych v rámci celkového obhospodarovania za odmenu v mieste primeranú poťažne zákonne alebo zmluvne upravenú. Podľa názoru správneho orgánu až po úplnom zaplatení prídelovej ceny sa považovali prídelcovia za plnohodnotného vlastníka nadobudnutej veci. Spôsob splácania určenej prídelovej ceny bol určený v § 19 vl. nariadenia č. 104/1945 Sb. n SNR. Podľa návrhu prídelového plánu miestnej roľníckej komisie č. 1358/48-11 vyhotoveného 19. 03. 1948, potvrdeného s výhradami Okresnou roľníckou komisiou dňa 24. 03. 1948 a schváleného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 25. 03. 1948 bola právnej predchodkyni navrhovateľov a jej manželovi určená prídelová cena 21.230,- Kčs. Podľa predložených a zadovážených dokladov pri mene L. F. sa eviduje pohľadávka 3.118,20 Kčs (15.591,40 Kčs - stará mena), pričom uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj listina dlžníkov ku dňu 31. 12. 1961. V priebehu správneho konania sa jednoznačne nepreukázalo, či prídelová cena bola splácaná alebo splatená. Správny orgán sa ďalej zaoberal rozhodnutím ONV v Čalove zo dňa 03. 07. 1958, ktoré bolo vydané nad rámec právomoci ONV a je teda nulitným aktom. V roku 1958 bola na ONV v Čalovci vykonaná revízia držby a užívania poľnohospodárskych pozemkov na území Číčov, pričom bolo zistené, že niektorí prídelcovia vniesli pôdu do družstva, pričom následne v priebehu rokov 1950-1956 opustili obec a bolo potrebné túto skutočnosť zosúladiť so skutočným aktuálnym stavom. Správny orgán sa zaoberal aj ďalšou podmienkou okrem podmienky splácania prídelovej ceny, ktorou bola povinnosť prídelcu na nadobudnutej pôde osobne hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára, toto vlastnícke právo bolo obmedzené povinnosťou prídelcu na pridelenej pôde osobne hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára. Pokiaľ stanovené podmienky vlastník neplnil, mohol mu byť predmetný prídel odňatý do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby po vypočutí miestnej organizácie Jednotného zväzu slovenských roľníkov a ONV. Podľa dostupných materiálov právna predchodkyňa navrhovateľov a jej manžel L. sa ujali držby pridelených pozemkov 15. 10. 1946 - 1949 po založení JRD v Číčove, v roku 1949 sa stali jeho členmi, kde boli až do 30. 03. 1956, kedy odišli do Liptovskej Lužnej. Rozhodnutie ONV o zrušení výmeru z roku 1958 bol ako dôsledok aplikácie prídelových predpisov na vzniknutú situáciu t.j. opustenie majetku, odsťahovanie sa a nedodržanie podmienok prídelu a teda nie je dôsledok politickej perzekúcie alebo prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu. V konaní neoblo preukázané, že by L. a právna predchodkyňa navrhovateľov urobili nejaké úkony v období od 1958-1989, ktoré by spochybňovali uvedené rozhodnutie. Podľa názoru správneho orgánu sa týmto potvrdilo len postavenie štátu ako vlastníka k uvedeným pozemkom v zmysle vládneho nariadenia č. 90/1950, keď z dôvodu vlastníka štátu nemohli byť a ani nebolo evidované podobné vlastníctvo podľa výmeru o prídele. Túto skutočnosť potvrdzuje aj zápis z roku 1955, podľa rozhodnutia č. PF-14/69-55 zo dňa 06. 06. 1955 vydaného Povereníctvom poľnohospodárstva, na základe ktorého sa nehnuteľnosti prideľujú do vlastníctva Československého štátu v správe štátneho majetku MP v Čalove a zároveň sa konštatuje, že predmetné nehnuteľnosti boli prevzaté prídelcom štátnym majetkom MP v Čalove 10. 03. 1950. Nepreukázaní reštitučného titulu v zmysle § 3 zákona nemožno konštatovať, že vlastnícke právo prešlo v rozhodnom období na štát a že je daný niektorý z reštitučných titulov v zmysle zákona. Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovateľka a právni nástupcovia po nebohom manželovi návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom uviedla, že sa správny orgán neriadil vysloveným právnym názorom súdu, hoci na prídelovej listine nie je odtlačok pečiatky Povereníctva poľnohospodárstva a Pozemkovej reformy v Bratislave tak tento formálny nedostatok neznamená, že výmer nebol vydaný, alebo že bol vydaný nekompetentným orgánom prípadne neoprávnenou osobou. Výmer je vydaný na predpísanom tlačive, podpísaný povereníkom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, teda oprávnenou osobou konať za povereníctvo, ak aj pridelené nehnuteľnosti neboli zapísané do pozemkovej knihy, tak v čase vydania výmeru 01. 04. 1948 až do roku 1950 síce na území dnešnej SR platila intabulačná zásada, ale v prípade nadobudnutia vlastníctva na základe rozhodnutí štátnych orgánov zápis do pozemkovej knihy nemal konštitutívne účinky, t.j. k nadobudnutiu vlastníctva došlo už na základe rozhodnutia. Nehnuteľnosti, ktoré boli odňaté na základe rozhodnutia ONV v Čalove zo dňa 03. 07. 1958 je neplatné, pretože rozhodnutie bolo vydané nad rámec právomoci Okresného národného výboru a tak nemohlo vyvolať právne účinky, teda nedošlo k zrušeniu výmeru. Nehnuteľnosti však navrhovateľke a jej nebohému manželovi na základe takéhoto rozhodnutia boli odňaté a preto podľa ich názoru došlo k odňatiu prídelu a prevzatiu nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, čím sa jedná o reštitučný titul podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z. v rozhodnom období, teda v roku 1958. Navrhovateľka žiadala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. V písomnom vyjadrení odporca uviedol, že žiada napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, pretože navrhovateľka nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho práva listinou, ktorá by bola právne perfektná a nepreukázaním nadobudnutia vlastníckeho práva, nemožno konštatovať, že ich vlastníctvo prešlo v rozhodnom období na štát a že je daný niektorým z reštitučných titulov uvedených v § 3. Tiež sa nestotožňuje s návrhom navrhovateľky, že nadobudnutie vlastníctva nebol potrebný zápis v pozemkovej knihe. Výmer o prídele do vlastníctva bol vydaný 01. 04. 1948 a v tom období do roku 1950 platila na území terajšej SR intabulačná zásada, v zmysle ktorej vlastníctvo k pozemkom vzniklo až zápisom príslušných skutočností do pozemkovej knihy. Až od 01. 01. 1951, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 141/1950 Zb. občiansky zákonník, zanikla platnosť intabulačnej zásady. V dôsledku podaného odvolania navrhovateľov voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č. 23Sp/47/2014-30 zo dňa 22. 09. 2014 Najvyšší súd SR uznesením 7Sžo/5/2015-120 zo dňa 28. 04. 2016 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Poukázal, na to, že krajský súd porušil právo navrhovateľky na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, keď v odôvodnení rozsudku sa náležite nezaoberal námietkami navrhovateľky vznesenými v jej opravnom prostriedku, keď nereagoval na námietku, že odporca po zrušení vecí krajským súdom sa neriadil vysloveným právnym názorom súdu a v novom rozhodnutí spochybnil v podstate všetky skutočnosti a okolnosti reštitučného nároku. Keďže krajský súd nepreskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu v rozsahu námietok navrhovateľky uplatnený v opravnom prostriedku podľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, čím je rozhodnutie krajského súdu nepreskúmateľné a postupom krajského súdu boli porušené práva účastníka na spravodlivý a riadny súdny proces ako aj zásada spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd ako aj čl. 38 ods. 2 listiny základných práv a slobôd. Krajský súd ako vecne a miestne príslušný podľa § 346 ods. 1 a § 246a O. s. p. a podľa § 250l ods. 1 O. s. p. v spojení s § 2 ods. 1 a 2 a § 3 zákona č. 503/2003 Z. z., dospel k záveru, že návrh právnych nástupcov navrhovateľky je dôvodný. Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach, na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon 229/91 Zb. v znení neskorších prepisov) vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a/ poľnohospodársky pôdny fond, alebo do nej patria, b/ lesný fond. Podľa § 2 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát, alebo inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990, spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa ods. 2, ak osoba, ktorej vlastníctva k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu, alebo inej právnickej osoby, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, alebo bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby v tomto poradí: a/ dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b/ dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, c/ deti a manžel osoby uvedené v ods. 1 všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d/ rodičia osoby uvedené v ods. 1, e/ súrodenci, osoby uvedené v ods. 1 a ak niektorých z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Podľa § 5 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. 12. 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v obvode ktorého vlastnila pozemok a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku, alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie podľa ods. 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa ods. 2 a 4 možno podať opravný prostriedok na súde. V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu ako i správnosť jeho právnych záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia. Krajský súd z administratívneho spisu odporcu zistil, že navrhovateľka, ktorá v priebehu súdneho konania zomrela, si uplatnila dňa 31. 12. 2004 žiadosťou nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré sa nachádzajú v kat. územiach Číčov, ktoré sú bližšie špecifikované vo výroku napadnutého rozhodnutia a ktoré získala spolu s nebohým manželom L. na základe o výmeru o vlastníctve pôdy č. 1372/48-11 zo dňa 01. 04. 1948 vydaného povereníctvom Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave. Zákon č. 503/2003 Z. z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu aj cieľom tohto zákona spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi je zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone v presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku. Rozhodujúcu právomoc zákon zveril obvodným pozemkovým úradom, ktorých povinnosťou je postupovať v správnom konaní podľa jednotlivých ustanovení zákona 71/1967 Zb. a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania tak, ako sú zakotvené v ustanovení § 3 citovaného zákona. Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti, teda je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Jedná sa o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy konkrétnej veci. V danom prípade sa správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí nerešpektoval a neriadil sa názorom súdu vysloveným v predchádzajúcom rozsudku, ktorým bola vec zrušená a vrátená na nové konanie. Ako bolo vytýkané odvolacím súdom, že súd I. stupňa sa nevysporiadal s relevantnými žalobnými námietkami navrhovateľky mal za to, že je potrebné rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. V danom prípade bolo preukázané, že nebohej B. a manželovi L. boli predmetné nehnuteľnosti dané do vlastníctva na základe výmeru o vlastníctve pôdy č. 1372/48-11 zo dňa 01. 04. 1948 vydaného Povereníctvom poľnohospodárstva a pozemkovej reformy v kat. území Číčov, ktoré sú bližšie špecifikované v odôvodnení rozhodnutia. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR je uvedený výmer o vlastníctve pôdy verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti. Rozhodnutie ONV v Čalovci zo dňa 03. 08. 1958 odboru poľnohospodárstva o zrušení prídelu je podľa súdu nezákonné, pretože tento orgán nebol kompetentný o tom rozhodovať. Podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. nariadení SNR pridelený majetok mohlo odňať len povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, a to v lehote najneskôr 10 rokov odo dňa ujatia sa držby prídelu, ak prídelca nehospodáril na pridelenej pôde so starostlivosťou riadneho hospodára. Okresné národné výbory vydávali rozhodnutia o zrušení prídelov, a to aj napriek tomu, že na ne neprešla právomoc odnímať prídely (vládne nariadenie č. 116/1949 Zb. a č. 122/1951 Zb.). Právni predchodcovia navrhovateľov vstúpili do držby a úžitku pridelených nehnuteľností dňa 15. 10. 1947 (výmer o vlastníctve č. 1372/48-11 zo dňa 01. 04. 1948 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave). Z uvedeného je zrejmé, že o odňatí prídelu nemohla rozhodovať komisia ONV v Čalovci v r. 1958 a rozhodnutie zo dňa 03. 07. 1958 o zrušení prídelu bolo vydané nepríslušným orgánom. Navyše toto rozhodnutie neobsahuje konkrétne ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa prídel zrušil. Vzhľadom na tieto skutočnosti predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu bez právneho dôvodu. Súd má za to, že navrhovatelia splnili podmienky na vydanie nehnuteľnosti podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z. V prípade súbehu oprávnených osôb podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z., prislúcha právo na vydanie pôvodných nehnuteľností tej z nich, ktorá svoje vlastnícke právo stratila v dôsledku jednostranného aktu štátu. Pokiaľ týmto spôsobom stratilo svoje vlastníctvo postupne viac oprávnených osôb, prislúcha toto právo tej z nich, ktorá vlastníctvo stratila skôr, pokiaľ sa nedohodnú inak. Ostatné oprávnené osoby majú v takomto prípade právo na prevod pozemkov alebo na finančnú náhradu. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože zistenie skutkového stavu správnym orgánom je nedostačujúce pre posúdenie veci. Krajský súd nepriznal úspešným navrhovateľom náhradu trov konania, pretože si ich nežiadali. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.