Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/592/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212203634 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212203634.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: M. Q., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom A., F. XX, za účasti Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpený HKP Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie sumy 187,12 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 2. apríla 2014 č. k. 14C/122/2014-61 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 6. júna 2016 č. k. 14C/122/2014-119 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením m e n í tak, že Spotrebiteľskému združeniu OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086 náhradu trov konania nepriznáva. Návrh Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086 na prerušenie konania z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej (ďalej len Spotrebiteľské združenie OSA) náhradu trov konania v sume 62,14 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 137, § 142 ods. 1, § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Uviedol, že sa viedlo konanie o zaplatenie 187,12 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 14C/122/2014-50 zo dňa 05. 02. 2014 zrušil platobný rozkaz č. k. 15Ro/112/2012-20 zo dňa 14. 03. 2012 v celom rozsahu a konanie pre späťvzatie žaloby v zmysle § 96 OSP zastavil. Rozhodnutie o trovách konania ponechal na osobitné uznesenie po právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Uznesenie č. k. 14C/122/2014-50 zo dňa 05. 02. 2014 nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 03. 2014. Písomným podaním zo dňa 25. 02. 2014 si Spotrebiteľské združenie OSA uplatnilo náhradu trov konania vo výške 62,14 eura pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej služby po 18,26 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie zo dňa 10. 05. 2012 - vznesenie námietky premlčania), 2 x režijný paušál po 7,63 eura a náhrada DPH. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca vzal žalobu späť po tom, ako mu bola doručená námietka premlčania vznesená Spotrebiteľským združením OSA. Súd prvej inštancie mal s ohľadom na uvedené za to, že späťvzatie žaloby bolo podmienené práve vznesenou námietkou premlčania, a preto bolo potrebné vysloviť, že zastavenie konania zavinil žalobca. Konštatoval, že zásada úspechu vo veci znamená, že strana, ktorá mala v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti trov je pritom závislé od konkrétnej okolnosti veci. V danom prípade k späťvzatiu návrhu došlo po vznesení námietky premlčania pohľadávky žalobcu Spotrebiteľským združením OSA. Spotrebiteľské združenie OSA vo veci riadne hájilo práva strany, na strane ktorej vystupovalo, pričom táto využila svoje právo dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom. Uviedol, že medzi trovy konania podľa § 137 OSP patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 146 ods. 2 OSP priznal Spotrebiteľskému združeniu OSA náhradu trov konania, postupujúc v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za prevzatie veci a prípravu zastúpenia, vychádzajúc z uplatnenej istiny podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. sumu 18,26 eura, za písomné vyjadrenie podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. sumu 18,26 eura, režijný paušál 2 x 7,63 eura (rok 2012), náhradu DPH, celkove teda titulom trov konania sumu 62,14 eura. Pri výpočte hodnoty jedného úkonu právnej pomoci súd prvej inštancie vychádzal z hodnoty predmetu sporu, t.j. zo sumy 187,12 eura. Lehotu na plnenie súd prvej inštancie určil v súlade s § 167 ods. 2 a § 160 ods. 1 OSP. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho nesprávnym právnym posúdením veci. Poukázal pritom na to, že cieľom Spotrebiteľského združenia OSA je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov. S poukazom na to bol toho názoru, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Poukázal tiež na to, že podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Dodal, že podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. združenie na ochranu spotrebiteľa má možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva, pričom tieto závery ustálil aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 5Co 26/2012, ako aj v rozhodnutí sp. zn. 3Cob 259/2011. Zdôraznil, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného považoval za zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemalo žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia strán konania usudzovalo, že ide o spotrebiteľskú vec. Navyše mal za to, že Spotrebiteľské združenie OSA viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Dodal, že rovnaký právny názor vyjadril aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí pod sp. zn. 6Co/141/2012. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, hodnotil za zbytočné navyšovanie trov konania a navodzovanie dojmu, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Z uvedených dôvodov potom dospel k záveru, že trovy konania Spotrebiteľského združenia OSA nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Okrem toho upozornil aj na skutočnosť, že nepriznaním náhrady trov konania Spotrebiteľskému združeniu OSA nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť strán v konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené (nález Ústavného súdu SR II. ÚS 78/03). Z vyššie uvedených dôvodov považoval právne zastúpenie Spotrebiteľského združenia OSA v predmetnom konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne, na základe čoho navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 OSP zmenil tak, že Spotrebiteľskému združeniu OSA náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania vo výške 19,61 eura s DPH. 3. Spotrebiteľské združenie OSA k odvolaniu žalobcu uviedlo, že do konania vstúpilo oznámením, ktorým zároveň vznieslo námietku premlčania, obsahujúcu relevantnú právnu argumentáciu, ktorá mala za následok späťvzatie žaloby. Námietka premlčania nebola daná zo strany hlavnej strany sporu a nemohla byť daná ani zo strany súdu, pretože je právnou námietkou vyplývajúcou z hmotno- právnych predpisov. Bez právneho posúdenia veci a bez vznesenia námietky premlčania zo strany Spotrebiteľského združenia OSA by v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom je možné a aj pravdepodobné, že hlavná strana by bola vo veci neúspešná, obdobne ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých žalobca vymáhal premlčané nároky v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských zmlúv. Početnosť spotrebiteľských vecí žalobcu s obdobným skutkovým a právnym základom prejednávaných na všeobecných súdoch determinoval podľa jeho názoru svojím postupom výlučne žalobca. Okrem toho považoval za odporujúce zásade rovnosti podmienok v súdnom procese, zásade spravodlivosti súdneho procesu, ale aj dobrým mravom, aby žalobcovi so silným ekonomickým zázemím, ktorý žaluje spotrebiteľov obvykle žijúcich často na hranici existenčného minima, o zaplatenie premlčaných záväzkov z neplatných spotrebiteľských zmlúv, súd priznával v týchto súdnych konaniach s rovnakým kauzálnym základom právo na náhradu trov právneho zastúpenia a občianskemu združeniu pôsobiacemu v nepodnikateľskej sfére a konajúcemu výlučne na prospech spotrebiteľa, ktorý nemá a zväčša si ani nemôže dovoliť právneho zástupcu, právo na náhradu trov právneho zástupcu nepriznal a tým mu de facto odňal základné procesné právo na zastúpenie advokátom. Nepriznaním náhrady trov konania by súd priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní. Pokiaľ by súd chcel aplikovať argumenty žalobcu na všetky konania, nemohol by pre prípad plného úspechu v konaní žalobcu priznať žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá skupuje pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv a samotný žalobca je v konaniach zastúpený advokátom, na základe čoho si žalobca v konaniach uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia, pričom právny zástupca žalobcu tiež používa pre množstvo prípadov štruktúrou aj právnou argumentáciou podobné podania. Argumentáciu žalobcu preto považoval za tendenčnú a irelevantnú. Z uvedených dôvodov neexistoval dôvod na nepriznanie práva na náhradu trov konania Spotrebiteľskému združeniu OSA. Stanovisko žalobcu popierajúce význam právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považoval za účelové a zjavne nesprávne a tiež odporujúce zákonom SR a predpisom EÚ. Pokiaľ bolo možné, aby sa „silný" žalobca dal zastúpiť advokátskou kanceláriou a v prípade úspechu vo veci žiadal náhradu trov právneho zastúpenia, muselo byť možné, aby malo takéto oprávnenie aj spotrebiteľské združenie, ktoré je zriadené za účelom ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa. Spochybnením opodstatnenosti právneho zastúpenia Spotrebiteľského združenia OSA by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zahŕňajúceho okrem iného aj tzv. princíp rovnosti zbraní. Mal za to, že spotrebiteľskému združeniu nie je možné odoprieť právo dať sa zastúpiť advokátom, ako ani neexistuje dôvod na aplikáciu § 150 OSP. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 20,60 eura s DPH vrátane režijného paušálu 9,65 eura s DPH a v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s názorom žalobcu, navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP pred vydaním rozhodnutia konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a Spotrebiteľskému združeniu OSA náhradu trov konania nepriznať. Okrem toho dospel k záveru, že návrh Spotrebiteľského združenia OSA na prerušenie konania je potrebné zamietnuť. 5. Z obsahu podanej žaloby žalobcu a z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa ňou proti žalovanej domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by jej súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 187,12 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 187,12 eura od 15. 11. 2006 do zaplatenia a trovy konania. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že dňa 11. 07. 2002 uzavrel postupca so žalovanou Zmluvu č. 627494, v rámci ktorej postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Vzhľadom na to, že žalovaná nesplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná ku dňu podania žaloby pohľadávku v plnej výške neuhradila. 6. Súd prvej inštancie vo veci dňa 14. 03. 2012 pod č. k. 15Ro/112/2012-20 vydal platobný rozkaz, ktorý sa mu však nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk. Po vydaní platobného rozkazu dňa 07. 06. 2012 oznámilo vstup do konania Spotrebiteľské združenie OSA, ktoré zároveň požiadalo i o doručenie žaloby a vznieslo námietku premlčania. Súd prvej inštancie predmetné oznámenie zaslal právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý ho prevzal dňa 04. 09. 2012. Následne, podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11. 01. 2013 žalobca zobral žalobu v zmysle § 96 ods. 1 OSP späť v celom rozsahu, žiadal konanie zastaviť a zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku. Navrhol, aby súd o trovách Spotrebiteľského združenia OSA rozhodol v zmysle § 150 OSP a náhradu trov konania mu nepriznal. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 05. 02. 2014 č. k. 14C/122/2014-50 zrušil platobný rozkaz súdu prvej inštancie č. k. 15Ro/112/2012-20 zo dňa 14. 03. 2012 v celom rozsahu, konanie zastavil a o trovách konania si vymienil rozhodnúť osobitným rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia. Po vyčíslení trov konania Spotrebiteľským združením OSA súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením. 7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Počnúc dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. S poukazom na novú právnu úpravu zavedenú CSP je potrebné zdôrazniť, že subjekt, s ktorým súd do 30. 06. 2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 01. 07. 2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30. 06. 2016 zaniká. Tento subjekt môže po 01. 07. 2016 vystupovať v konaní buď ako osobitný subjekt v zmysle § 95 CSP (do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasí) alebo ako všeobecný zástupca podľa § 89 CSP. Inštitút vedľajšieho účastníka (podľa § 93 OSP) bol v novej právnej úprave nahradený inštitútom intervenienta (podľa § 81 a nasl. CSP). S poukazom na uvedené už nie je možné ďalej konať so Spotrebiteľským združením OSA ako s vedľajším účastníkom konania, resp. intervenientom. 11. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 12. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 13. Podľa § 137 OSP (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. 14. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. 15. Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. 16. Odvolací súd konštatuje, že pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť strane konania priznaná náhrada len preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov, ktoré jej vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). Pojem „účelnosť“ treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane (viď nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. 3. 2014 sp. zn. I. ÚS 3819/13 dostupný na www.concourt.cz <http://www.concourt.cz>). 17. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti civilného sporového konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. 18. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013 vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. 19. Keďže z obsahu spisu v predmetnej veci bolo zrejmé, že Spotrebiteľské združenie OSA zastúpené advokátom hromadne vstúpilo do porovnateľných vecí, pričom v písomnom oznámení o vstupe do konania vznieslo všeobecne formulovanú (prakticky formulárovú) námietku premlčania, aktualizovanú len o údaje žalovaného, a to bez akéhokoľvek oboznámenia sa s obsahom spisu, odvolací súd mal za to, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v predmetnej veci nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Na zdôraznenie správnosti svojho záveru prihliadol aj na skutočnosť, že v tomto písomnom podaní Spotrebiteľské združenie OSA zároveň požiadalo o zaslanie žaloby a žiadalo o priznanie náhrady trov konania za 2 úkony právnej služby, a to i napriek tomu, že k oboznámeniu s vecou nedošlo, nakoľko plnomocenstvo bolo všeobecné, bez špecifikácie žalovanej. Iné podanie vo veci samej Spotrebiteľským združením OSA podané nebolo. S poukazom na uvedené sa zastúpenie Spotrebiteľského združenia OSA advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu. To všetko má za následok povinnosť odvolacieho súdu konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie strane, ktorá by inak na ich náhradu mala právo. Spotrebiteľské združenie OSA by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohlo efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach. Z uvedených dôvodov, ako aj oboznámiac sa s uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najmä uznesením z 19. marca 2014 sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 a uznesením z 20. júna 2014 sp. zn. 6 M Cdo 9/2013, vydanými v dôsledku nejednotnosti rozhodovania okresných a krajských súdov o otázke účelnosti trov právneho zastúpenia za účelom zjednotenia ich názorov, odvolací súd sa stotožnil so závermi žalobcu, že v danej veci nešlo zo strany Spotrebiteľského združenia OSA o účelne vynaložené trovy konania a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podľa § 388 CSP zmenil tak, že Spotrebiteľskému združeniu OSA náhradu trov konania nepriznal. 20. Uvedený právny názor odvolací súd považoval za súladný aj s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, preto návrh Spotrebiteľského združenia OSA na prerušenie konania zamietol. Vychádzal z toho, že povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Túto povinnosť o vydaní rozhodnutia o predbežnej otázke však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny súdny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 21. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, resp. Civilného sporového poriadku nevyplýva, že všeobecný súd musí prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh strany v konaní, avšak predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 388/2010 z 19. októbra 2010). 22. Vzhľadom na to, že danom prípade nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva, pretože právna úprava vnútroštátneho slovenského práva dostatočným spôsobom v danej veci umožňuje spotrebiteľskému združeniu plnohodnotné zastúpenie, vrátane priznania náhrady trov konania, pričom je potrebné rozlišovať právo na náhradu trov konania a právo na priznanie účelne vynaložených trov konania, odvolací súd návrh Spotrebiteľského združenia OSA na prerušenie konania zamietol. 23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a napriek úspechu žalobcu v odvolacom konaní odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca, rovnako ako Spotrebiteľské združenie OSA, použil v rámci svojho odvolania formulárové podanie a závery odvolacieho súdu majú rovnakú platnosť pre každú sporovú stranu, teda aj pre žalobcu a iné trovy konania mu v odvolacom konaní nevznikli. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).