Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/57/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200241 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200241.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: LUPA NZ s.r.o., L. Kassáka 8, Nové Zámky, IČO: 47 189 401, zastúpeného advokátskou kanceláriou : Mgr. Henrieta Slavkovská, advokát s.r.o., Ľudovíta Štúra 19, Levice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. januára 2016 č. OPS/ BEZ/2016/2331,O-724/2015, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Inšpektorát práce Nitra vykonal u žalobcu ako zamestnávateľa kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov pri uzatváraní dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (školenie zamestnancov) a kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v dňoch 10. 02. 2015, 28. 04. 2015 a 12. 05. 2015. 2. O výsledku vykonanej inšpekcie bol vypracovaný protokol č.: INA-17-55-2.3/P - A24, A22, A25-15 zo dňa 12. 05. 2015. Kontrolovaným obdobím bol apríl 2014 až december 2014 a január 2015. 3. V oblasti pracovnoprávnych vzťahov boli kontrolou zistené nedostatky, a to, že zamestnávateľ (žalobca) na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb napriek tomu, že sa nejednalo o prácu vymedzenú výsledkom, uzatvoril dohody o vykonaní práce na prácu realitný maklér s fyzickými osobami - P. F., Y. X., U. U., V. V., V. M. a dohody o vykonaní práce na prácu pomocná sila v soláriu s fyzickými osobami T. F., K. F. a M. Z., čím porušil § 223 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Okrem toho, v dohode o brigádnickej práci študentov uzatvorenej s fyzickou osobou U. M. nedohodol rozsah pracovného času, čím porušil § 228 ods. 1 Zákonníka práce. Konateľ žalobcu vzal na vedomie zistené nedostatky a uviedol, že prijme opatrenia na ich odstránenie a zašle správu v stanovenej lehote. 4. Žalobca sa k protokolu vyjadril i písomne podaním zo dňa 15. 05. 2015, v ktorom uviedol, že so záverom kontrolujúceho orgánu nesúhlasí, nakoľko v každej dohode o vykonaní práce je uvedené v bode 6 nasledovné: „Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce, t. j. po uzatvorení kúpnej, darovacej alebo inej zmluvy o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnosti s treťou osobou v súčinnosti sprostredkovateľa a následného podania návrhu na vklad od katastra nehnuteľností na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor“. Mal za to, že na základe citovaného obsahu dohody o vykonaní práce je presne špecifikovaný výsledok, t. j. uzavretie kúpnej alebo inej zmluvy s treťou osobou. Žiadny z maklérov však tento výsledok nedosiahol a kontrolované dohody o vykonaní práce boli s jednotlivými maklérmi ukončené. K dohode o brigádnickej činnosti študentov zo dňa 26. 06. 2014 uviedol, že v čl. III bod 2 tejto je presne uvedené: „o ďalších povinnostiach zamestnanca a spoločnosti súvisiacich s uzavretím tejto dohody platia ustanovenie § 227 Zákonníka práce“, a v zmysle ust. § 227 ods. 2 Zákonníka práce je stanovené, že na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere. 5. Dňa 30. 09. 2015 Inšpektorát práce Nitra začal proti žalobcovi správne konanie vo veci uloženia pokuty pre porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom bode zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to konkrétne pre porušenie ust. § 223 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým, že ako zamestnávateľ na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb napriek tomu, že sa nejednalo o prácu vymedzenú výsledkom, uzatvoril dohody o vykonaní práce na prácu realitný maklér a pomocná sila v soláriu s fyzickými osobami, uvedenými vyššie v bode 3. Správny orgán poučil žalobcu v zmysle ust. § 33 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, že sa môže oboznámiť so spisom nahliadnutím, vyjadriť sa ku všetkým podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu zisťovania a predložiť, prípadne navrhnúť ďalšie listinné dôkazy v lehote do 8 dní od dňa doručenia oznámenia. Oznámenie bolo žalobcovi doručené 09. 10. 2015. 6. Žalobca sa k začatiu správneho konania vo veci uloženie pokuty zo dňa 30. 09. 2015 vyjadril písomne v podaní zo dňa 12. 10. 2015, v ktorom zopakoval svoje vyjadrenie zo dňa 15. 05. 2015 k protokolu zo dňa 12. 05. 2015. Uviedol, že nebolo porušené ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práca a že všetky dohody o vykonaní práce boli uzatvorené v súlade s týmto ustanovením, pričom každá jedna dohoda o vykonaní práce je vymedzená dosiahnutím určitého výsledku a nie druhom práce. Všetky dohody boli riadne uzatvorené a nahlásené v príslušnej Sociálnej poisťovni napriek tomu, že zamestnanci nevykázali žiadnu činnosť. Z kontrolovaných dohôd už boli všetky ukončené a s dvomi zamestnancami bola dňa 01. 03. 2015 uzatvorená pracovná zmluva. Nesúhlasil so začatím správneho konania vo veci uloženia pokuty voči nemu a žiadal konanie zastaviť ako nedôvodné. 7. Dňa 29. 10. 2015 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. k.: 384/15/práv. IPNR_OPS/ ROZ/2015/661, ktorým žalobcovi podľa ust. § 19 ods. 1, písm. a/ zák. č. 126/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len zákon o inšpekcii) uložil pokutu vo výške 500,- eur za porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu prekročením zákonných možností vyplývajúcich z ust. § 223 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonník práce) tým, že zamestnávateľ na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb napriek tomu, že sa nejednalo o prácu vymedzenú výsledkom, uzatvoril dohody o vykonaní práce na prácu realitný maklér a pomocná sila v soláriu s fyzickými osobami tam uvedenými. Poukázal na to, že dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru by sa mali uzatvárať len výnimočne, na jednorazové pracovné úlohy, ktoré by mal zamestnávateľ uzatvoriť v prípade, že pôjde o úlohu alebo prácu, ktorá je vymedzená konkrétnym výsledkom, pričom v dohodách bolo uvedené „realitný maklér“ a „pomocná sila v soláriu“, čo nie je výsledok práce, ale druh práce. Pri uložení výšky pokuty prihliadol v súlade s ust. § 19 ods. 6 zák. o inšpekcii práce na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, pričom vychádzal z toho, že porušenie právneho predpisu bolo zistené u 8 zamestnancov a na tú skutočnosť, že u žalobcu ide o prvé zistenie tohto druhu nedostatku. 8. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Zotrval na svojom vyjadrení, že sa jednalo o prácu vymedzenú dosiahnutím určitého výsledku a nie o prácu pravidelne sa opakujúcu určitou činnosťou, ako je to napríklad pri dohode o pracovnej činnosti. Pri vykonávaní práce realitného makléra je na dosiahnutie určitého zárobku potrebné, aby došlo k uzavretiu kúpnej alebo inej scudzovacej zmluvy v súčinnosti sprostredkovateľa, teda realitného makléra, čo znamená, že práca je jednoznačne vymedzená dosiahnutím určitého výsledku. Uviedol, že správny orgán nevzal do úvahy jeho vyjadrenia. U všetkých fyzických osôb išlo o príležitostnú prácu, nakoľko boli v pracovnoprávnom pomere u iného zamestnávateľa na plný pracovný úväzok alebo boli vedení v zozname uchádzačov o zamestnanie. Pretože žiadny zo zamestnancov nevykázal činnosť, tieto dohody boli ukončené. Dohody boli uzavreté na dobu určitú. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 9. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 19. 01. 2016 číslo: OPS/BEZ/2016/2331, O-724/2015 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 29. 10. 2015. Vo výrokovej časti svojho rozhodnutia žalovaný uviedol nesprávne číslo a dátum vydania prvostupňového správneho orgánu „č. 366/14/práv. zo dňa 06. 10. 2014“, čo však žalovaný napravil v podaní zo dňa 08. 06. 2016 označenom ako „oprava chyby v písaní v rozhodnutí“, v ktorom uviedol správne číslo a dátum vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, t. j. „384/15/práv. zo dňa 29. 10. 2015“. Oznámenie o oprave chyby v písaní bolo doručené žalobcovi dňa 13. 06. 2016. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu. Uviedol, že žalobca konal v rozpore so zákonnými predpokladmi a podmienkami stanovenými na uzavretie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, keď uzavrel dohody o vykonaní práce s fyzickými osobami na dohodnutú prácu realitný maklér a pomocná sila v soláriu. Zamestnávateľ má zabezpečiť prevažujúci predmet svojej činnosti najmä zamestnancami v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru má využívať len výnimočne a zákonným spôsobom. Takto sa má zabrániť tomu, aby zamestnávatelia zneužívali na výkon závislej práce v prevažujúcej miere uvedené dohody. 10. S kontrolovanými zamestnancami bola dojednaná pracovná činnosť vymedzená ako druh práce vykonávanej opakovane, preto tieto nie je možné považovať za úlohy vymedzené výsledkom. Z uzavretých dohôd nepochybne vyplýva, že sa jedná o trvalú potrebu opakujúcich sa pravidelných činností pre zamestnávateľa. Podľa všeobecných ustanovení o dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru možno dohodu o vykonaní práce uzavrieť za predpokladu splnenia ustanovených predpokladov a podmienok. Predpokladom uzavretia dohody o vykonaní práce je vymedzenie práce jej výsledkom: pojmom výsledok práce možno na tieto účely rozumieť záverečný produkt pracovnej aktivity fyzickej osoby, ktorý je kvalitatívne alebo kvantitatívne identifikovateľný. 11. K námietka žalobcu, že výsledok práce je uvedený v bode 6 dohôd, žalovaný uviedol, že v tomto bode sa upravuje spôsob a podmienky odmeňovania, ktorá je jednou z povinných náležitostí dohody o vykonaní práce. Vymedzenie pracovnej úlohy sa nemôže opierať o spôsob vyplácania odmeny. Rovnako mal za to, že nie je možné zohľadniť námietku účastníka konania, že inšpektorát práce neprihliadal na jeho vyjadrenie k protokolu, pretože účastník konania sa pri prerokovaní protokolu vyjadril, že berie na vedomie zistené nedostatky, prijme opatrenia na ich odstránenie a zašle správu v stanovenej lehote. Účastník konania následne zaslal vyjadrenie k protokolu zo dňa 15. 05. 2015, jeho námietky však nemohli byť zohľadnené, lebo boli doručené po prerokovaní protokolu, teda po ukončení inšpekcie práce. K výške pokuty zaujal stanovisko, že bola stanovená blízko spodnej hranice a je primeraná aj vzhľadom k tomu, že účastník konania je zamestnávateľom s nízkym počtom zamestnancov, po inšpekcii práce odstránil zistené nedostatky a ide o prvé zistené porušenie povinností účastníka konania. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 12. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu zo dňa 12. 03. 2016, doručenú súdu dňa 16 .03. 2016, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. 01. 2016 číslo : OPS/BEZ/2016/1331, O-724/2015 a žiadal uvedené rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 29. 10. 2015 č. 366/14/práv. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 13. Dôvody podanej žaloby spočívali v tom, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie správneho orgánu, je v rozpore s obsahom spisov a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť i nedostatok dôvodov. 14. Zopakoval svoje tvrdenie, že záväzok zamestnanca formu pracovnej úlohy realitný maklér mal. Činnosť realitného makléra je vlastne sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti, čo je zákonná definícia pracovnej úlohy, pričom tieto pojmy sú rovnocenné a zameniteľné. Zo zisteného skutkového stavu sa nezistilo, že by sa jednalo o pravidelnú, či opakujúcu sa činnosť. Okrem toho mal správny orgán vedomosť, že u žiadneho zo zamestnancov k splneniu tejto pracovnej úlohy nedošlo a túto okolnosť nevyhodnotil a nezohľadnil ani pri ukladaní pokuty. Nedošlo k poškodeniu ani ujme nielen u žiadneho zo zamestnancov, a ani na strane štátu, keďže si žalobca svoje zákonné registračné povinnosti splnil. 15. K výške pokuty uviedol, že správny orgán nezohľadnil všetky aspekty, ktoré bolo potrebné v rámci právnej úvahy vyhodnotiť, keď konštatoval, že sa žalobca dopustil závažného pochybenia. Nie je mu zrejmé, na čom zakladá konštatovanie o závažnom pochybení, keď každá dohoda o vykonaní práce všetky zákonné náležitosti obsahuje. Ak by názor správneho orgánu, že sa jedná o činnosť, a nie pracovnú úlohu, bol správny, v danom prípade by sa jednalo zo strany žalobcu o pochybenie nanajvýš a čisto formálne, a preto je výška pokuty neadekvátna. Pri ukladaní pokuty správny orgán sa týmto nezaoberal, konštatoval závažné porušenie, pritom ale neupresnil, aké možné závažné následky má konkrétne skutočnosť, že pracovná úloha bola takýmto spôsobom stanovená v porovnaní s tým, keby bola vymedzená v súlade s právnym názorom správneho orgánu, v dôsledku čoho mu ako účastníkovi správneho konania znemožnil uviesť argumenty na jeho obranu a podporu svojich tvrdení. Pokiaľ v rozhodnutí správneho orgánu absentuje takéto odôvodnenie, nie je možné zistiť, na základe akej právnej úvahy dospel k záveru, že výška pokuty je adekvátna zistenému pochybeniu a spĺňa funkcie, ktoré v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvádza. Tieto nedostatky vykazuje tiež rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu. Poukázal i na tú skutočnosť, že správny orgán druhého stupňa uviedol vo výroku rozhodnutia nesprávne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, nielen číslo konania, ale tiež dátum jeho vydania. 16. Uviedol, že je nepochybné, že dohody o vykonaní práce, ktoré žalobca ako zamestnávateľ uzatvoril, predstavovali výnimočnú formu účasti na práci, čo korešponduje aj zámeru zákonodarcu, pričom ani táto okolnosť nebola vzatá do úvahy pri ukladaní pokuty a určovaní jej výšky. Pokiaľ druhostupňový správny orgán uviedol, že odvolávanie sa na bod 6 dohôd, ktorým sa upravuje spôsob a podmienky odmeňovania, je zavádzajúce, pretože príslušné ustanovenie Zákonníka práce o náležitostiach dohody o vykonaní práce striktne stanovuje jej náležitosti, dal žalobca do pozornosti, že žiadne zákonné ustanovenie tohto právneho predpisu striktne neurčuje presne, pod akou položkou dohody o vykonaní práce, či v ktorej jej časti je potrebné rozsah pracovnej úlohy uviesť. Logicky z toho možno vyvodiť, že rozhodujúce je, aby rozsah pracovnej úlohy bol v dohode o vykonaní práce ako takej vôbec obsiahnutý. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 17. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10. 06. 2016 uviedol, že dôvody uvedené v žalobe vychádzajú z vyjadrení, ktoré predložil žalobca už v správnom konaní na obidvoch stupňoch a žaloba neobsahuje žiadne nové skutočnosti ani argumenty. Má za to, že so samotným skutkom aj s dôvodmi uloženia pokuty sa dostatočne vysporiadal ako odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí. Napriek tomu považoval za potrebné znovu poukázať na zásadné aspekty predmetu rozhodnutia, resp. porušenia povinností, za ktoré bola žalobcovi uložená pokuta. 18. K námietkam žalobcu uviedol, že správny orgán rešpektoval všetky príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy a pri rozhodovaní vychádzal z príslušného ustanovenia Zákonníka práce, podľa ktorého je stav, kedy právnická osoba využíva závislú prácu fyzickej osoby na základe dohody o vykonaní práce, no pritom nesplnila zákonom stanovené podmienky pre uzatvorenie tohto pracovnoprávneho vzťahu, považovaný za protiprávny. Zopakoval, že s kontrolovanými zamestnancami bola dojednaná pracovná činnosť vymedzená ako druh práce (realitný maklér, pomocná sila v soláriu), vykonávanej opakovane, preto tieto nie je možné považovať za úlohy vymedzené výsledkom. Z uzatvorených dohôd nepochybne vyplýva, že sa jedná o trvalú potrebu opakujúcich sa pravidelných činností pre zamestnávateľa. 19. Zamestnávateľ má možnosť uzatvárať s fyzickými osobami dohody o vykonaní práce len pri splnení rigorózne stanovených podmienok uvedených v § 223 a § 226 Zákonníka práce. Prvým predpokladom uzavretia dohody o vykonaní práce je vymedzenie práce jej výsledkom. Pojmom výsledok práce možno na tieto účely rozumieť záverečný produkt pracovnej aktivity fyzickej osoby, ktorý je kvalitatívne alebo kvantitatívne identifikovateľný. Práca dohodnutá v kontrolovaných dohodách o vykonaní práce v žiadnom prípade nie je vymedzená výsledkom - v každej kontrolovanej dohode týkajúcej sa výkonu realitnej činnosti je so zamestnancom dojednaná pracovná úloha realitný maklér. Odvolávanie sa na bod 6. dohôd, ktorým sa upravuje spôsob a podmienky odmeňovania, je zavádzajúce, pretože príslušné ustanovenie striktne stanovuje náležitosti dohody o vykonaní práce, ktorými sú: vymedzenie pracovnej úlohy, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. 20. K námietkam žalobcu týkajúcim sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že postup obidvoch správnych orgánov v priebehu celého konania bol v súlade so správnym poriadkom a s právnymi predpismi platnými a účinnými na území SR. S námietkami žalobcu sa správny orgán prvého stupňa i žalovaný plne vysporiadali a k jeho vyjadreniam zaujali v obidvoch napadnutých rozhodnutia relevantné stanovisko. 21. K výške uloženej pokuty uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom správneho orgánu prvého stupňa, ktorý na základe zistených skutočností rozhodol o uložení pokuty a dôvody odvolania považoval žalovaný za účelové a nepodložené, smerujúce výlučne k tomu, aby sa žalobca vlastnou argumentáciou zbavil zodpovednosti a to napriek tomu, že pri rozhodovaní na obidvoch stupňoch boli zohľadnené všetky dôkazy, či už v prospech alebo v neprospech žalobcu. Poukázal zároveň na to, že administratívnoprávna zodpovednosť má úplne odlišný charakter, ako zodpovednosť trestnoprávna, či občianskoprávna. Správne právo je založené v súvislosti so zodpovednosťou zamestnávateľa na objektívnom princípe, pretože jeho zodpovednosť za správny delikt je zodpovednosťou objektívnou a účastník konania sa môže v konaní vyviniť len v prípade, ak poskytne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré ho zo zbavia zodpovednosti. Žalobca tak neurobil. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 22. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016), preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 19. 01. 2016, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a to bez viazanosti rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 195 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, ktorý považoval za správny (§ 120 SSP), pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol. 23. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, účinného od 01. 07. 2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 24. Podľa § 2 ods. 1, písm. a/, bod 1. zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 17. 06. 2016, (teda i v čase vykonania inšpekcie práce a rozhodovania žalovaného), inšpekcia práce je a/ dozor nad dodržiavaním 1.pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie. Podľa § 7 ods. 3, písm. a/ bod 1., písm. i/ vyššie citovaného zákona inšpektorát práce a/ zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú 1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich i/ rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. Podľa § 19 ods. 6 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní pokuty prihliada najmä na a/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a/ prvého bodu, d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e/ opakované zistenie toho istého nedostatku. Podľa § 21 ods. 3, veta prvá vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1, písm. b/, d/ a e/, § 7 ods.3 písm. d/, e/, i/ a t/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 223 ods. 1, 2 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, v znení neskorších predpisov (účinnom v čase uzatvorenia dohôd o vykonaní práce), zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až 95, § 98, § 119 ods. 1 a šiestej časti. Pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín. Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas. Ak ide o dôvody neprítomnosti zamestnanca v práci uvedené v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ až g/, ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí. Podľa § 226 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov. Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. 26. Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). 27. Pri preskúmávaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu oboch správnych orgánov sa súd obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal a ktoré samotný žalobca v žalobe spochybňuje, sú relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú, alebo či neboli porušené niektoré procesné zásady správneho konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku ktorému žalovaný dospel. Súd dospel k záveru, že oba správne orgány sa dôsledne riadili procesnými a hmotnoprávnymi zásadami upravenými v zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a v zákone č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na ktorý zák. č. 125/2006 Z. z. v ust. § 21 ods. 3 odkazuje. 28. V danej veci medzi účastníkmi nie je sporný skutkový stav, sporným zostal iba výklad ust. § 226 ods. 2 Zákonníka práce v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1. zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu vykonania kontroly. 29. Žalobca uzatvoril dohodu o vykonaní práce s P. F. (dňa 04. 11. 2013), Y.W. (dňa 02. 06. 2014), U. U. (dňa 09. 01. 2014), V. V., (dňa 09. 01. 2014) a V. M. (dňa 24. 02. 2014) v ktorých je v bode 1. týchto dohôd dojednaná pracovná úloha: realitný maklér. V bode 5. týchto dohôd je dojednaná odmena maximálne 30 % z provízie sprostredkovateľa zo zrealizovaného obchodu uskutočneného pracovníkom s tým, že zrealizovaným obchodom sa rozumie najmä uzatvorenie kúpnej zmluvy, nájomnej zmluvy (dohoda uzavretá s Patrikom Spanyom), resp. maximálne 30 % z provízie sprostredkovateľa zo zrealizovaného obchodu uskutočneného pracovníkom (Y. X.) alebo maximálnej 50 % z provízie sprostredkovateľa zo zrealizovaného obchodu uskutočneného pracovníkom (dohoda uzavretá s U. U., V. V., V. M.). V bode 6. týchto dohôd je uvedené, že odmena za vykonanie pracovnej úlohy splatná po dokončení a odovzdaní práce (dohoda o vykonaní práce uzavretá s P. F.) resp., že odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce, t. j. po uzavretí kúpnej, darovacej alebo inej zmluvy o prevode vlastníckych práv nehnuteľnosti s treťou osobou v súčinnosti sprostredkovateľa a následného podania návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor (dohoda o vykonaní práce uzavretá s Y. X., U. U., V. V., V. M.). V dohode uzavretej s T. F. (dňa 09. 10. 2014), K. F. (dňa 09. 10. 2014 a M. Z. (dňa 02. 10. 2013) je v bode 1. uvedená dojednaná pracovná úloha: pomocná sila v soláriu, v bode 5 je dojednaná odmena 2,- eurá za hodinu za vykonanie úlohy v rozsahu maximálne 300h/rok a v bode 6 je uvedené, že odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po odovzdaní preukázaného počtu odpracovaných hodín u zamestnávateľa. 30. Predpokladom uzavretia dohody o vykonaní práce je vymedzenie práce jej výsledkom. Pojmom výsledok práce možno na tieto účely rozumieť záverečný produkt pracovnej aktivity fyzickej osoby, ktorý je kvalitatívne alebo kvantitatívne identifikovaný. Zamestnávateľ má zabezpečovať prevažujúci predmet svojej činnosti najmä zamestnancami v pracovnom pomere, alebo v obdobnom pracovnom vzťahu a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru má využívať len výnimočne a tým sa má zabrániť tomu, aby zamestnávatelia zneužívali na výkon závislej práce uvedené dohody. Účelom tejto právnej úpravy je predovšetkým ochrana zamestnancov, ktorú im vo väčšej miere zabezpečuje výkon pracovnej činnosti v pracovnom pomere. 31. Dohody, ktoré boli podpísané žalobcom ako zamestnávateľom so zamestnancami, v ktorých je uvedená dojednaná pracovná úloha : realitný maklér alebo pomocná sila v soláriu nespĺňajú túto požiadavku Zákonníka práce, lebo záväzok zamestnancov nemá povahu jednej pracovnej úlohy, nie je určený individuálne, ale druhovo (realitný maklér, pomocná sila v soláriu). Z dohôd, ktoré uzatvoril žalobca, nevyplýva, že by bola vymedzená konkrétna pracovnú úloha, ale druh práce. Rovnako z nich nevyplynula iba prechodná potreba práce, ktorá by argumentovala nevhodnosť založenia pracovného pomeru na jej výkon. 32. Výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce vykonáva inšpektorát práce, čo vyplýva z § 7 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Inšpektorátu práce prináleží vykonávať, okrem iného, i dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov tak, ako sú upravené v Zákonníku práce. Takto postupoval i prvostupňový správny orgán v danej veci a o výsledku inšpekcie práce u žalobcu spísal protokol dňa 12. 05. 2015 v zmysle § 14 ods. 1 citovaného zákona. Toto ustanovenie upravuje náležitosti protokolu a okrem iného ukladá príslušnému inšpektorátu práce i to, že ak bolo zistené porušenie pracovnoprávnych predpisov, protokol o výsledku inšpekcie práce obsahuje aj časť, kedy bolo porušenie uvedeného zákazu zistené. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie pracovnoprávnych a mzdových predpisov pri uzatváraní dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, kontrolu dodržiavania predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Inšpektorát práce zistil u žalobcu porušenie pracovno právnych predpisov pri uzatvorených dohodách o vykonaní práce zamestnancov P. F., Y.W., U. U., V. V., V. M., M. Z., T. F. a K. F., keď žalobca s uvedenými zamestnancami uzavrel dohody o vykonaní práce, pričom dojednaná pracovná úloha bola uvedená ako druh práce a nebola určená výsledkom práce. Žalobca týmto porušil ust. § 226 ods. 1, 2 Zákonníka práce. S obsahom protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 12. 05. 2015 bol štatutárny zástupca žalobcu oboznámený v ten istý deň, pričom zistenia nenamietal, uviedol, že zistené nedostatky berie na vedomie a prijme opatrenia na ich odstránenie. 33. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že podstatnou skutočnosťou dohody o vykonaní práce je, že takáto dohoda sa uzatvára na prácu jednorazového charakteru určenú výsledkom práce. Ide o pracovný záväzok, ktorý je vymedzený individuálne, nie druhovo. Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. Musí v nej byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. 34. Aj podľa názoru súdu žalobca porušil ust. § 223 a nasl. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým, že ako zamestnávateľ na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenia svojich potrieb uzavrel dohody o vykonaní práce na prácu realitný maklér a pomocná sila v soláriu, napriek tomu, že sa nejednalo o prácu vymedzenú výsledkom. Žalobca teda uzavrel dohody o vykonaní práce bez toho, aby tieto obsahovali obligatórne náležitosti ust. § 226 ods. 2 Zákonníka prác v znení neskorších predpisov, pričom v dohodách o vykonaní práce žalobca neuviedol vymedzenú pracovnú úlohu. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného i v tom, že bod 6., na ktorý poukazuje žalobca, nenahrádza povinnú náležitosť dohody o vykonaní práce a to vymedzenú pracovnú úlohu, ale je v ňom uvedená ďalšia obligatórna náležitosť dohody o vykonaní práce a to dohodnutá odmena za vykonanú prácu. Týmto žalobca porušil ust. § 226 ods. 2 Zákonníka práce a za porušenie takejto povinnosti, ktorú zákon definuje ako správny delikt, zákon jednoznačne prikazuje inšpektorátu práce, ako orgánu štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vyvodiť postih podľa § 19 ods. písm. a/, bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Toto ustanovenie upravuje finančný postih v rozpätí až do 100.000,- eur podľa závažnosti porušenia právneho predpisu. Správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi pokutu v sume 500,- eur, teda na samej dolnej hranici, čo i náležite odôvodnil. 35. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 19. 10. 2016 správny orgán neprihliadol na osobitosť, ktorá je pre realitnú činnosť charakteristická a určujúca a zo zisteného skutkového stavu a ani z obsahu spisu nevyplýva, ani sa nezistilo, že by sa jednalo o pravidelnú, či opakujúcu činnosť. K tomu súd uvádza, že podstata porušenia právneho predpisu na strane žalobcu spočívala v tom, že na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzavrel s fyzickými osobami dohody o vykonaní práce, ktoré nespĺňali zákonom (§ 226 ods. 2 Zákonníka práce) stanovené náležitosti, neobsahovali vymedzenú pracovnú úlohu a nejednalo sa o prácu vymedzenú výsledkom, ale bol v nich vymedzený druh pracovnej činnosti (realitný maklér, resp. pomocná sila v soláriu). Podstatnou skutočnosťou je to, že ide o opakujúcu sa činnosť a táto nemôže byť zamestnávateľom zabezpečená formou dohody o vykonaní práce, ale pracovnou zmluvou. Argument, že nie je záujme zamestnávateľa, ktorý je realitnou kanceláriou, platiť za prácu jednotlivým realitným maklérom v prípade, že žiadny obchod pre svojho zamestnávateľa nedohodnú, je absurdný a z neho je možné jednoznačne zistiť účel, pre ktorý uzatvoril žalobca so zamestnancami dohody o vykonaní práce a nie pracovné zmluvy, pri ktorých by musel zaplatiť mzdu za prácu aj vtedy, ak by sa nedostavil výsledok v podobe uzavretej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Takýto výklad žalobcu je však neprijateľný a neakceptovateľný, pretože jednoznačne vedie len k výhode zamestnávateľa, a to na úkor zamestnancov. 36. K námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, lebo správny delikt sa nestal, resp. že v správnom konaní musí platiť základná zásada trestného práva in dubio pro reo, súd uvádza, že správny orgán správne vyhodnotil zistený skutkový stav a aj správne ho posúdil ako správny delikt, pričom skutočnosť, že žalobcov výklad je iný, než výklad správnych orgánov, nespôsobuje samo o sebe pochybnosti, a preto ani nie je namieste aplikovanie zásady in dubio pro reo. Námietku, že pri ukladaní pokuty sa správny orgán nezaoberal tým, že zo strany žalobcu išlo o pochybenie nanajvýš a čisto formálne, v dôsledku čoho je i uložená pokuta neadekvátna, súd považoval za bezdôvodnú. Súd dáva do pozornosti, že v teórii správneho práva hmotného prevažuje vymedzenie, podľa ktorého správnym deliktom je protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normou správneho práva. Právo spája s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu. I keď hlavným poslaním verejnej správy nie je trestať, zákony v niektorých prípadoch limitujú úvahu správneho orgánu o výške pokuty ustanovením jej dolnej hranice. V danom prípade prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 500.- eur (kde zákon stanovuje hornú hranicu do 100.000,- eur), teda na samej dolnej hranici zákonom stanovenej sankcie, pričom svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil tým, že sa jedná o pokutu stanovenú blízko spodnej hranice a primeranú aj vzhľadom k tomu, že účastník konania je zamestnávateľom s nízkym počtom zamestnancov a po inšpekcii práce odstránil zistené nedostatky a ide o prvé zistené porušenie povinnosti u účastníka konania. 37. Z vyššie uvedených dôvodov je súd toho názoru, že záver oboch správnych orgánov, ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané podľa ust. § 191 SSP. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 38. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), priznal náhradu trov konania a to s poukazom na ust. § 168 veta prvá SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný má právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 39. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.