KAUZIS.SKTestovací provoz
RozsudokKrajský súd Nitra18. 10. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/57/2016 z 18. 10. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Nitra z 18. októbra 2016, sp. zn. 11S/57/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4016200241.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/57/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200241
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200241.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: LUPA NZ s.r.o., L. Kassáka
8, Nové Zámky, IČO: 47 189 401, zastúpeného advokátskou kanceláriou : Mgr. Henrieta Slavkovská,
advokát s.r.o., Ľudovíta Štúra 19, Levice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10,
Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. januára 2016 č. OPS/
BEZ/2016/2331,O-724/2015, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Inšpektorát práce Nitra vykonal u žalobcu ako zamestnávateľa kontrolu dodržiavania
pracovnoprávnych a mzdových predpisov pri uzatváraní dohôd o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru a v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (školenie zamestnancov) a
kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v dňoch 10. 02. 2015, 28. 04. 2015 a 12. 05.
2015.

2. O výsledku vykonanej inšpekcie bol vypracovaný protokol č.: INA-17-55-2.3/P - A24, A22, A25-15 zo
dňa 12. 05. 2015. Kontrolovaným obdobím bol apríl 2014 až december 2014 a január 2015.
3. V oblasti pracovnoprávnych vzťahov boli kontrolou zistené nedostatky, a to, že zamestnávateľ
(žalobca) na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb napriek tomu, že sa nejednalo
o prácu vymedzenú výsledkom, uzatvoril dohody o vykonaní práce na prácu realitný maklér s fyzickými
osobami - P. F., Y. X., U. U., V. V., V. M. a dohody o vykonaní práce na prácu pomocná sila v soláriu s
fyzickými osobami T. F., K. F. a M. Z., čím porušil § 223 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v
znení neskorších predpisov. Okrem toho, v dohode o brigádnickej práci študentov uzatvorenej s fyzickou
osobou U. M. nedohodol rozsah pracovného času, čím porušil § 228 ods. 1 Zákonníka práce. Konateľ
žalobcu vzal na vedomie zistené nedostatky a uviedol, že prijme opatrenia na ich odstránenie a zašle
správu v stanovenej lehote.

4. Žalobca sa k protokolu vyjadril i písomne podaním zo dňa 15. 05. 2015, v ktorom uviedol, že so
záverom kontrolujúceho orgánu nesúhlasí, nakoľko v každej dohode o vykonaní práce je uvedené v bode
6 nasledovné: „Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce, t. j.
po uzatvorení kúpnej, darovacej alebo inej zmluvy o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnosti s treťou



osobou v súčinnosti sprostredkovateľa a následného podania návrhu na vklad od katastra nehnuteľností
na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor“. Mal za to, že na základe citovaného obsahu dohody
o vykonaní práce je presne špecifikovaný výsledok, t. j. uzavretie kúpnej alebo inej zmluvy s treťou
osobou. Žiadny z maklérov však tento výsledok nedosiahol a kontrolované dohody o vykonaní práce
boli s jednotlivými maklérmi ukončené.
K dohode o brigádnickej činnosti študentov zo dňa 26. 06. 2014 uviedol, že v čl. III bod 2 tejto je presne
uvedené: „o ďalších povinnostiach zamestnanca a spoločnosti súvisiacich s uzavretím tejto dohody platia
ustanovenie § 227 Zákonníka práce“, a v zmysle ust. § 227 ods. 2 Zákonníka práce je stanovené, že
na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín
týždenne v priemere.

5. Dňa 30. 09. 2015 Inšpektorát práce Nitra začal proti žalobcovi správne konanie vo veci uloženia pokuty
pre porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom bode zákona
č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to
konkrétne pre porušenie ust. § 223 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších
predpisov tým, že ako zamestnávateľ na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb
napriek tomu, že sa nejednalo o prácu vymedzenú výsledkom, uzatvoril dohody o vykonaní práce na
prácu realitný maklér a pomocná sila v soláriu s fyzickými osobami, uvedenými vyššie v bode 3. Správny
orgán poučil žalobcu v zmysle ust. § 33 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, že sa môže oboznámiť so spisom nahliadnutím, vyjadriť sa ku všetkým podkladom pre
vydanie rozhodnutia, spôsobu zisťovania a predložiť, prípadne navrhnúť ďalšie listinné dôkazy v lehote
do 8 dní od dňa doručenia oznámenia. Oznámenie bolo žalobcovi doručené 09. 10. 2015.

6. Žalobca sa k začatiu správneho konania vo veci uloženie pokuty zo dňa 30. 09. 2015 vyjadril písomne
v podaní zo dňa 12. 10. 2015, v ktorom zopakoval svoje vyjadrenie zo dňa 15. 05. 2015 k protokolu zo
dňa 12. 05. 2015. Uviedol, že nebolo porušené ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práca a že všetky dohody o
vykonaní práce boli uzatvorené v súlade s týmto ustanovením, pričom každá jedna dohoda o vykonaní
práce je vymedzená dosiahnutím určitého výsledku a nie druhom práce. Všetky dohody boli riadne
uzatvorené a nahlásené v príslušnej Sociálnej poisťovni napriek tomu, že zamestnanci nevykázali žiadnu
činnosť. Z kontrolovaných dohôd už boli všetky ukončené a s dvomi zamestnancami bola dňa 01. 03.
2015 uzatvorená pracovná zmluva. Nesúhlasil so začatím správneho konania vo veci uloženia pokuty
voči nemu a žiadal konanie zastaviť ako nedôvodné.

7. Dňa 29. 10. 2015 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. k.: 384/15/práv. IPNR_OPS/
ROZ/2015/661, ktorým žalobcovi podľa ust. § 19 ods. 1, písm. a/ zák. č. 126/2006 Z. z. o inšpekcii práce
a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len zákon o inšpekcii)
uložil pokutu vo výške 500,- eur za porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu prekročením
zákonných možností vyplývajúcich z ust. § 223 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení
neskorších predpisov (ďalej len Zákonník práce) tým, že zamestnávateľ na plnenie svojich úloh alebo na
zabezpečenie svojich potrieb napriek tomu, že sa nejednalo o prácu vymedzenú výsledkom, uzatvoril
dohody o vykonaní práce na prácu realitný maklér a pomocná sila v soláriu s fyzickými osobami tam
uvedenými. Poukázal na to, že dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru by sa
mali uzatvárať len výnimočne, na jednorazové pracovné úlohy, ktoré by mal zamestnávateľ uzatvoriť v
prípade, že pôjde o úlohu alebo prácu, ktorá je vymedzená konkrétnym výsledkom, pričom v dohodách
bolo uvedené „realitný maklér“ a „pomocná sila v soláriu“, čo nie je výsledok práce, ale druh práce.
Pri uložení výšky pokuty prihliadol v súlade s ust. § 19 ods. 6 zák. o inšpekcii práce na závažnosť
zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, pričom vychádzal z toho, že porušenie
právneho predpisu bolo zistené u 8 zamestnancov a na tú skutočnosť, že u žalobcu ide o prvé zistenie
tohto druhu nedostatku.

8. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Zotrval na svojom vyjadrení, že sa jednalo
o prácu vymedzenú dosiahnutím určitého výsledku a nie o prácu pravidelne sa opakujúcu určitou
činnosťou, ako je to napríklad pri dohode o pracovnej činnosti. Pri vykonávaní práce realitného makléra
je na dosiahnutie určitého zárobku potrebné, aby došlo k uzavretiu kúpnej alebo inej scudzovacej
zmluvy v súčinnosti sprostredkovateľa, teda realitného makléra, čo znamená, že práca je jednoznačne
vymedzená dosiahnutím určitého výsledku. Uviedol, že správny orgán nevzal do úvahy jeho vyjadrenia.



U všetkých fyzických osôb išlo o príležitostnú prácu, nakoľko boli v pracovnoprávnom pomere u iného
zamestnávateľa na plný pracovný úväzok alebo boli vedení v zozname uchádzačov o zamestnanie.
Pretože žiadny zo zamestnancov nevykázal činnosť, tieto dohody boli ukončené. Dohody boli uzavreté
na dobu určitú.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

9. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 19. 01. 2016 číslo: OPS/BEZ/2016/2331, O-724/2015 odvolanie
žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 29. 10. 2015. Vo
výrokovej časti svojho rozhodnutia žalovaný uviedol nesprávne číslo a dátum vydania prvostupňového
správneho orgánu „č. 366/14/práv. zo dňa 06. 10. 2014“, čo však žalovaný napravil v podaní zo dňa
08. 06. 2016 označenom ako „oprava chyby v písaní v rozhodnutí“, v ktorom uviedol správne číslo
a dátum vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, t. j. „384/15/práv. zo dňa 29. 10.
2015“. Oznámenie o oprave chyby v písaní bolo doručené žalobcovi dňa 13. 06. 2016. Žalovaný sa
stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu. Uviedol, že žalobca konal v rozpore
so zákonnými predpokladmi a podmienkami stanovenými na uzavretie dohôd o prácach vykonávaných
mimo pracovného pomeru, keď uzavrel dohody o vykonaní práce s fyzickými osobami na dohodnutú
prácu realitný maklér a pomocná sila v soláriu. Zamestnávateľ má zabezpečiť prevažujúci predmet svojej
činnosti najmä zamestnancami v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu a dohody o
prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru má využívať len výnimočne a zákonným spôsobom.
Takto sa má zabrániť tomu, aby zamestnávatelia zneužívali na výkon závislej práce v prevažujúcej miere
uvedené dohody.

10. S kontrolovanými zamestnancami bola dojednaná pracovná činnosť vymedzená ako druh práce
vykonávanej opakovane, preto tieto nie je možné považovať za úlohy vymedzené výsledkom. Z
uzavretých dohôd nepochybne vyplýva, že sa jedná o trvalú potrebu opakujúcich sa pravidelných
činností pre zamestnávateľa. Podľa všeobecných ustanovení o dohodách o prácach vykonávaných
mimo pracovného pomeru možno dohodu o vykonaní práce uzavrieť za predpokladu splnenia
ustanovených predpokladov a podmienok. Predpokladom uzavretia dohody o vykonaní práce je
vymedzenie práce jej výsledkom: pojmom výsledok práce možno na tieto účely rozumieť záverečný
produkt pracovnej aktivity fyzickej osoby, ktorý je kvalitatívne alebo kvantitatívne identifikovateľný.

11. K námietka žalobcu, že výsledok práce je uvedený v bode 6 dohôd, žalovaný uviedol, že v tomto
bode sa upravuje spôsob a podmienky odmeňovania, ktorá je jednou z povinných náležitostí dohody o
vykonaní práce. Vymedzenie pracovnej úlohy sa nemôže opierať o spôsob vyplácania odmeny. Rovnako
mal za to, že nie je možné zohľadniť námietku účastníka konania, že inšpektorát práce neprihliadal na
jeho vyjadrenie k protokolu, pretože účastník konania sa pri prerokovaní protokolu vyjadril, že berie na
vedomie zistené nedostatky, prijme opatrenia na ich odstránenie a zašle správu v stanovenej lehote.
Účastník konania následne zaslal vyjadrenie k protokolu zo dňa 15. 05. 2015, jeho námietky však
nemohli byť zohľadnené, lebo boli doručené po prerokovaní protokolu, teda po ukončení inšpekcie práce.
K výške pokuty zaujal stanovisko, že bola stanovená blízko spodnej hranice a je primeraná aj vzhľadom
k tomu, že účastník konania je zamestnávateľom s nízkym počtom zamestnancov, po inšpekcii práce
odstránil zistené nedostatky a ide o prvé zistené porušenie povinností účastníka konania.

III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe

12. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu zo dňa 12. 03. 2016, doručenú súdu dňa
16 .03. 2016, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. 01. 2016
číslo : OPS/BEZ/2016/1331, O-724/2015 a žiadal uvedené rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie
Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 29. 10. 2015 č. 366/14/práv. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie
konanie.

13. Dôvody podanej žaloby spočívali v tom, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie správneho
orgánu, je v rozpore s obsahom spisov a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť i
nedostatok dôvodov.



14. Zopakoval svoje tvrdenie, že záväzok zamestnanca formu pracovnej úlohy realitný maklér mal.
Činnosť realitného makléra je vlastne sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti, čo
je zákonná definícia pracovnej úlohy, pričom tieto pojmy sú rovnocenné a zameniteľné. Zo zisteného
skutkového stavu sa nezistilo, že by sa jednalo o pravidelnú, či opakujúcu sa činnosť. Okrem toho mal
správny orgán vedomosť, že u žiadneho zo zamestnancov k splneniu tejto pracovnej úlohy nedošlo a
túto okolnosť nevyhodnotil a nezohľadnil ani pri ukladaní pokuty. Nedošlo k poškodeniu ani ujme nielen u
žiadneho zo zamestnancov, a ani na strane štátu, keďže si žalobca svoje zákonné registračné povinnosti
splnil.

15. K výške pokuty uviedol, že správny orgán nezohľadnil všetky aspekty, ktoré bolo potrebné v rámci
právnej úvahy vyhodnotiť, keď konštatoval, že sa žalobca dopustil závažného pochybenia. Nie je mu
zrejmé, na čom zakladá konštatovanie o závažnom pochybení, keď každá dohoda o vykonaní práce
všetky zákonné náležitosti obsahuje. Ak by názor správneho orgánu, že sa jedná o činnosť, a nie
pracovnú úlohu, bol správny, v danom prípade by sa jednalo zo strany žalobcu o pochybenie nanajvýš
a čisto formálne, a preto je výška pokuty neadekvátna. Pri ukladaní pokuty správny orgán sa týmto
nezaoberal, konštatoval závažné porušenie, pritom ale neupresnil, aké možné závažné následky má
konkrétne skutočnosť, že pracovná úloha bola takýmto spôsobom stanovená v porovnaní s tým, keby
bola vymedzená v súlade s právnym názorom správneho orgánu, v dôsledku čoho mu ako účastníkovi
správneho konania znemožnil uviesť argumenty na jeho obranu a podporu svojich tvrdení. Pokiaľ v
rozhodnutí správneho orgánu absentuje takéto odôvodnenie, nie je možné zistiť, na základe akej právnej
úvahy dospel k záveru, že výška pokuty je adekvátna zistenému pochybeniu a spĺňa funkcie, ktoré v
odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvádza. Tieto nedostatky vykazuje tiež rozhodnutie odvolacieho
správneho orgánu. Poukázal i na tú skutočnosť, že správny orgán druhého stupňa uviedol vo výroku
rozhodnutia nesprávne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, nielen číslo konania, ale tiež
dátum jeho vydania.

16. Uviedol, že je nepochybné, že dohody o vykonaní práce, ktoré žalobca ako zamestnávateľ uzatvoril,
predstavovali výnimočnú formu účasti na práci, čo korešponduje aj zámeru zákonodarcu, pričom ani
táto okolnosť nebola vzatá do úvahy pri ukladaní pokuty a určovaní jej výšky. Pokiaľ druhostupňový
správny orgán uviedol, že odvolávanie sa na bod 6 dohôd, ktorým sa upravuje spôsob a podmienky
odmeňovania, je zavádzajúce, pretože príslušné ustanovenie Zákonníka práce o náležitostiach dohody
o vykonaní práce striktne stanovuje jej náležitosti, dal žalobca do pozornosti, že žiadne zákonné
ustanovenie tohto právneho predpisu striktne neurčuje presne, pod akou položkou dohody o vykonaní
práce, či v ktorej jej časti je potrebné rozsah pracovnej úlohy uviesť. Logicky z toho možno vyvodiť, že
rozhodujúce je, aby rozsah pracovnej úlohy bol v dohode o vykonaní práce ako takej vôbec obsiahnutý.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

17. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10. 06. 2016 uviedol, že dôvody uvedené v žalobe vychádzajú
z vyjadrení, ktoré predložil žalobca už v správnom konaní na obidvoch stupňoch a žaloba neobsahuje
žiadne nové skutočnosti ani argumenty. Má za to, že so samotným skutkom aj s dôvodmi uloženia pokuty
sa dostatočne vysporiadal ako odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí. Napriek tomu považoval za
potrebné znovu poukázať na zásadné aspekty predmetu rozhodnutia, resp. porušenia povinností, za
ktoré bola žalobcovi uložená pokuta.

18. K námietkam žalobcu uviedol, že správny orgán rešpektoval všetky príslušné hmotnoprávne a
procesnoprávne predpisy a pri rozhodovaní vychádzal z príslušného ustanovenia Zákonníka práce,
podľa ktorého je stav, kedy právnická osoba využíva závislú prácu fyzickej osoby na základe
dohody o vykonaní práce, no pritom nesplnila zákonom stanovené podmienky pre uzatvorenie tohto
pracovnoprávneho vzťahu, považovaný za protiprávny. Zopakoval, že s kontrolovanými zamestnancami
bola dojednaná pracovná činnosť vymedzená ako druh práce (realitný maklér, pomocná sila v soláriu),
vykonávanej opakovane, preto tieto nie je možné považovať za úlohy vymedzené výsledkom. Z
uzatvorených dohôd nepochybne vyplýva, že sa jedná o trvalú potrebu opakujúcich sa pravidelných
činností pre zamestnávateľa.



19. Zamestnávateľ má možnosť uzatvárať s fyzickými osobami dohody o vykonaní práce len pri splnení
rigorózne stanovených podmienok uvedených v § 223 a § 226 Zákonníka práce. Prvým predpokladom
uzavretia dohody o vykonaní práce je vymedzenie práce jej výsledkom. Pojmom výsledok práce
možno na tieto účely rozumieť záverečný produkt pracovnej aktivity fyzickej osoby, ktorý je kvalitatívne
alebo kvantitatívne identifikovateľný. Práca dohodnutá v kontrolovaných dohodách o vykonaní práce
v žiadnom prípade nie je vymedzená výsledkom - v každej kontrolovanej dohode týkajúcej sa výkonu
realitnej činnosti je so zamestnancom dojednaná pracovná úloha realitný maklér. Odvolávanie sa na
bod 6. dohôd, ktorým sa upravuje spôsob a podmienky odmeňovania, je zavádzajúce, pretože príslušné
ustanovenie striktne stanovuje náležitosti dohody o vykonaní práce, ktorými sú: vymedzenie pracovnej
úlohy, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať a rozsah práce,
ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy.

20. K námietkam žalobcu týkajúcim sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že
postup obidvoch správnych orgánov v priebehu celého konania bol v súlade so správnym poriadkom a s
právnymi predpismi platnými a účinnými na území SR. S námietkami žalobcu sa správny orgán prvého
stupňa i žalovaný plne vysporiadali a k jeho vyjadreniam zaujali v obidvoch napadnutých rozhodnutia
relevantné stanovisko.

21. K výške uloženej pokuty uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom správneho orgánu prvého
stupňa, ktorý na základe zistených skutočností rozhodol o uložení pokuty a dôvody odvolania považoval
žalovaný za účelové a nepodložené, smerujúce výlučne k tomu, aby sa žalobca vlastnou argumentáciou
zbavil zodpovednosti a to napriek tomu, že pri rozhodovaní na obidvoch stupňoch boli zohľadnené všetky
dôkazy, či už v prospech alebo v neprospech žalobcu. Poukázal zároveň na to, že administratívnoprávna
zodpovednosť má úplne odlišný charakter, ako zodpovednosť trestnoprávna, či občianskoprávna.
Správne právo je založené v súvislosti so zodpovednosťou zamestnávateľa na objektívnom princípe,
pretože jeho zodpovednosť za správny delikt je zodpovednosťou objektívnou a účastník konania sa
môže v konaní vyviniť len v prípade, ak poskytne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré ho zo zbavia
zodpovednosti. Žalobca tak neurobil. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

V.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

22. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. §
246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016), preskúmal rozhodnutie žalovaného
zo dňa 19. 01. 2016, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a to bez viazanosti rozsahom a
dôvodmi podanej žaloby (ust. § 195 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a
vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, ktorý považoval za správny (§ 120 SSP), pričom dospel k
záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

23. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, účinného od 01. 07. 2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

24. Podľa § 2 ods. 1, písm. a/, bod 1. zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v znení účinnom do 17. 06. 2016, (teda i v čase vykonania inšpekcie práce a rozhodovania
žalovaného), inšpekcia práce je
a/ dozor nad dodržiavaním
1.pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.



Podľa § 7 ods. 3, písm. a/ bod 1., písm. i/ vyššie citovaného zákona inšpektorát práce
a/ zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie
dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú
1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného
prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych
faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich
i/ rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu,
ak tento zákon neustanovuje inak,
a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov
uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol
pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.

Podľa § 19 ods. 6 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a
2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní pokuty prihliada najmä na
a/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti
zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa
odseku 2 písm. a/ prvého bodu,
d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany
práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e/ opakované zistenie toho istého nedostatku.

Podľa § 21 ods. 3, veta prvá vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1, písm.
b/, d/ a e/, § 7 ods.3 písm. d/, e/, i/ a t/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 223 ods. 1, 2 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, v znení neskorších predpisov
(účinnom v čase uzatvorenia dohôd o vykonaní práce), zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh
alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a
dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o
vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej
činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).
Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa
vzťahujú ustanovenia prvej časti, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až 95, § 98, § 119 ods. 1 a šiestej časti.
Pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru, v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca v
priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín. Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd
o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú
pohotovosť a prácu nadčas. Ak ide o dôvody neprítomnosti zamestnanca v práci uvedené v § 141 ods. 1
a ods. 2 písm. a/ až g/, ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce, zamestnávateľ
je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada
odmeny nepatrí.

Podľa § 226 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť
s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje
350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom
pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť
najviac na 12 mesiacov.
Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí
byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná
úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná
dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.



26. Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní
kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej
moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR).

27. Pri preskúmávaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu oboch správnych orgánov
sa súd obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal a ktoré samotný
žalobca v žalobe spochybňuje, sú relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú, alebo či neboli
porušené niektoré procesné zásady správneho konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky robia
možný skutkový záver, ku ktorému žalovaný dospel. Súd dospel k záveru, že oba správne orgány sa
dôsledne riadili procesnými a hmotnoprávnymi zásadami upravenými v zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii
práce a v zákone č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a v zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na ktorý zák. č. 125/2006 Z. z. v ust.
§ 21 ods. 3 odkazuje.

28. V danej veci medzi účastníkmi nie je sporný skutkový stav, sporným zostal iba výklad ust. § 226 ods.
2 Zákonníka práce v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1. zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
účinného ku dňu vykonania kontroly.

29. Žalobca uzatvoril dohodu o vykonaní práce s P. F. (dňa 04. 11. 2013), Y.W. (dňa 02. 06. 2014), U. U.
(dňa 09. 01. 2014), V. V., (dňa 09. 01. 2014) a V. M. (dňa 24. 02. 2014) v ktorých je v bode 1. týchto dohôd
dojednaná pracovná úloha: realitný maklér. V bode 5. týchto dohôd je dojednaná odmena maximálne
30 % z provízie sprostredkovateľa zo zrealizovaného obchodu uskutočneného pracovníkom s tým,
že zrealizovaným obchodom sa rozumie najmä uzatvorenie kúpnej zmluvy, nájomnej zmluvy (dohoda
uzavretá s Patrikom Spanyom), resp. maximálne 30 % z provízie sprostredkovateľa zo zrealizovaného
obchodu uskutočneného pracovníkom (Y. X.) alebo maximálnej 50 % z provízie sprostredkovateľa zo
zrealizovaného obchodu uskutočneného pracovníkom (dohoda uzavretá s U. U., V. V., V. M.). V bode 6.
týchto dohôd je uvedené, že odmena za vykonanie pracovnej úlohy splatná po dokončení a odovzdaní
práce (dohoda o vykonaní práce uzavretá s P. F.) resp., že odmena za vykonanie pracovnej úlohy je
splatná po dokončení a odovzdaní práce, t. j. po uzavretí kúpnej, darovacej alebo inej zmluvy o prevode
vlastníckych práv nehnuteľnosti s treťou osobou v súčinnosti sprostredkovateľa a následného podania
návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor (dohoda o
vykonaní práce uzavretá s Y. X., U. U., V. V., V. M.). V dohode uzavretej s T. F. (dňa 09. 10. 2014),
K. F. (dňa 09. 10. 2014 a M. Z. (dňa 02. 10. 2013) je v bode 1. uvedená dojednaná pracovná úloha:
pomocná sila v soláriu, v bode 5 je dojednaná odmena 2,- eurá za hodinu za vykonanie úlohy v rozsahu
maximálne 300h/rok a v bode 6 je uvedené, že odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po
odovzdaní preukázaného počtu odpracovaných hodín u zamestnávateľa.

30. Predpokladom uzavretia dohody o vykonaní práce je vymedzenie práce jej výsledkom. Pojmom
výsledok práce možno na tieto účely rozumieť záverečný produkt pracovnej aktivity fyzickej osoby, ktorý
je kvalitatívne alebo kvantitatívne identifikovaný. Zamestnávateľ má zabezpečovať prevažujúci predmet
svojej činnosti najmä zamestnancami v pracovnom pomere, alebo v obdobnom pracovnom vzťahu a
dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru má využívať len výnimočne a tým sa má
zabrániť tomu, aby zamestnávatelia zneužívali na výkon závislej práce uvedené dohody. Účelom tejto
právnej úpravy je predovšetkým ochrana zamestnancov, ktorú im vo väčšej miere zabezpečuje výkon
pracovnej činnosti v pracovnom pomere.

31. Dohody, ktoré boli podpísané žalobcom ako zamestnávateľom so zamestnancami, v ktorých je
uvedená dojednaná pracovná úloha : realitný maklér alebo pomocná sila v soláriu nespĺňajú túto
požiadavku Zákonníka práce, lebo záväzok zamestnancov nemá povahu jednej pracovnej úlohy, nie
je určený individuálne, ale druhovo (realitný maklér, pomocná sila v soláriu). Z dohôd, ktoré uzatvoril
žalobca, nevyplýva, že by bola vymedzená konkrétna pracovnú úloha, ale druh práce. Rovnako z nich
nevyplynula iba prechodná potreba práce, ktorá by argumentovala nevhodnosť založenia pracovného
pomeru na jej výkon.
32. Výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce vykonáva inšpektorát práce, čo vyplýva z § 7 ods.
1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Inšpektorátu práce prináleží vykonávať, okrem iného, i
dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov tak, ako sú upravené v Zákonníku práce. Takto
postupoval i prvostupňový správny orgán v danej veci a o výsledku inšpekcie práce u žalobcu spísal



protokol dňa 12. 05. 2015 v zmysle § 14 ods. 1 citovaného zákona. Toto ustanovenie upravuje
náležitosti protokolu a okrem iného ukladá príslušnému inšpektorátu práce i to, že ak bolo zistené
porušenie pracovnoprávnych predpisov, protokol o výsledku inšpekcie práce obsahuje aj časť, kedy bolo
porušenie uvedeného zákazu zistené. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie pracovnoprávnych a
mzdových predpisov pri uzatváraní dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, kontrolu
dodržiavania predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a kontrolu nelegálnej práce a
nelegálneho zamestnávania. Inšpektorát práce zistil u žalobcu porušenie pracovno právnych predpisov
pri uzatvorených dohodách o vykonaní práce zamestnancov P. F., Y.W., U. U., V. V., V. M., M. Z., T. F.
a K. F., keď žalobca s uvedenými zamestnancami uzavrel dohody o vykonaní práce, pričom dojednaná
pracovná úloha bola uvedená ako druh práce a nebola určená výsledkom práce. Žalobca týmto porušil
ust. § 226 ods. 1, 2 Zákonníka práce. S obsahom protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 12. 05.
2015 bol štatutárny zástupca žalobcu oboznámený v ten istý deň, pričom zistenia nenamietal, uviedol,
že zistené nedostatky berie na vedomie a prijme opatrenia na ich odstránenie.

33. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že podstatnou skutočnosťou dohody o vykonaní práce je, že
takáto dohoda sa uzatvára na prácu jednorazového charakteru určenú výsledkom práce. Ide o pracovný
záväzok, ktorý je vymedzený individuálne, nie druhovo. Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne,
inak je neplatná. Musí v nej byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba,
v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo
z vymedzenia pracovnej úlohy.

34. Aj podľa názoru súdu žalobca porušil ust. § 223 a nasl. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov
tým, že ako zamestnávateľ na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenia svojich potrieb uzavrel dohody
o vykonaní práce na prácu realitný maklér a pomocná sila v soláriu, napriek tomu, že sa nejednalo
o prácu vymedzenú výsledkom. Žalobca teda uzavrel dohody o vykonaní práce bez toho, aby tieto
obsahovali obligatórne náležitosti ust. § 226 ods. 2 Zákonníka prác v znení neskorších predpisov, pričom
v dohodách o vykonaní práce žalobca neuviedol vymedzenú pracovnú úlohu. Súd sa stotožnil s názorom
žalovaného i v tom, že bod 6., na ktorý poukazuje žalobca, nenahrádza povinnú náležitosť dohody o
vykonaní práce a to vymedzenú pracovnú úlohu, ale je v ňom uvedená ďalšia obligatórna náležitosť
dohody o vykonaní práce a to dohodnutá odmena za vykonanú prácu. Týmto žalobca porušil ust. § 226
ods. 2 Zákonníka práce a za porušenie takejto povinnosti, ktorú zákon definuje ako správny delikt, zákon
jednoznačne prikazuje inšpektorátu práce, ako orgánu štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vyvodiť
postih podľa § 19 ods. písm. a/, bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Toto ustanovenie upravuje finančný postih v rozpätí až do 100.000,- eur podľa závažnosti
porušenia právneho predpisu. Správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi pokutu v sume 500,- eur,
teda na samej dolnej hranici, čo i náležite odôvodnil.

35. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 19. 10. 2016 správny orgán
neprihliadol na osobitosť, ktorá je pre realitnú činnosť charakteristická a určujúca a zo zisteného
skutkového stavu a ani z obsahu spisu nevyplýva, ani sa nezistilo, že by sa jednalo o pravidelnú, či
opakujúcu činnosť. K tomu súd uvádza, že podstata porušenia právneho predpisu na strane žalobcu
spočívala v tom, že na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzavrel s fyzickými
osobami dohody o vykonaní práce, ktoré nespĺňali zákonom (§ 226 ods. 2 Zákonníka práce) stanovené
náležitosti, neobsahovali vymedzenú pracovnú úlohu a nejednalo sa o prácu vymedzenú výsledkom, ale
bol v nich vymedzený druh pracovnej činnosti (realitný maklér, resp. pomocná sila v soláriu). Podstatnou
skutočnosťou je to, že ide o opakujúcu sa činnosť a táto nemôže byť zamestnávateľom zabezpečená
formou dohody o vykonaní práce, ale pracovnou zmluvou. Argument, že nie je záujme zamestnávateľa,
ktorý je realitnou kanceláriou, platiť za prácu jednotlivým realitným maklérom v prípade, že žiadny
obchod pre svojho zamestnávateľa nedohodnú, je absurdný a z neho je možné jednoznačne zistiť účel,
pre ktorý uzatvoril žalobca so zamestnancami dohody o vykonaní práce a nie pracovné zmluvy, pri
ktorých by musel zaplatiť mzdu za prácu aj vtedy, ak by sa nedostavil výsledok v podobe uzavretej
zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Takýto výklad žalobcu je však neprijateľný a neakceptovateľný, pretože
jednoznačne vedie len k výhode zamestnávateľa, a to na úkor zamestnancov.

36. K námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, lebo správny delikt sa nestal, resp.
že v správnom konaní musí platiť základná zásada trestného práva in dubio pro reo, súd uvádza, že
správny orgán správne vyhodnotil zistený skutkový stav a aj správne ho posúdil ako správny delikt,



pričom skutočnosť, že žalobcov výklad je iný, než výklad správnych orgánov, nespôsobuje samo o sebe
pochybnosti, a preto ani nie je namieste aplikovanie zásady in dubio pro reo. Námietku, že pri ukladaní
pokuty sa správny orgán nezaoberal tým, že zo strany žalobcu išlo o pochybenie nanajvýš a čisto
formálne, v dôsledku čoho je i uložená pokuta neadekvátna, súd považoval za bezdôvodnú. Súd dáva
do pozornosti, že v teórii správneho práva hmotného prevažuje vymedzenie, podľa ktorého správnym
deliktom je protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon
a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normou správneho práva. Právo spája s každým
správnym deliktom konkrétnu sankciu. I keď hlavným poslaním verejnej správy nie je trestať, zákony v
niektorých prípadoch limitujú úvahu správneho orgánu o výške pokuty ustanovením jej dolnej hranice.
V danom prípade prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 500.- eur (kde zákon stanovuje
hornú hranicu do 100.000,- eur), teda na samej dolnej hranici zákonom stanovenej sankcie, pričom svoje
rozhodnutie aj riadne zdôvodnil tým, že sa jedná o pokutu stanovenú blízko spodnej hranice a primeranú
aj vzhľadom k tomu, že účastník konania je zamestnávateľom s nízkym počtom zamestnancov a po
inšpekcii práce odstránil zistené nedostatky a ide o prvé zistené porušenie povinnosti u účastníka
konania.

37. Z vyššie uvedených dôvodov je súd toho názoru, že záver oboch správnych orgánov, ktorí urobili
vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i hmotnoprávnymi
ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo
takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané podľa ust.
§ 191 SSP. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

38. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol), priznal náhradu trov konania a to s poukazom na ust. § 168 veta prvá SSP, vychádzajúc
z toho, že žalovaný má právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.