Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/7/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200050 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200050.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, v zastúpení LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO 36 038 351, zastúpeného JUDr. Evou Mihókovou, advokátkou, ul. 1. mája 22, Zlaté Moravce, proti žalovanému: Okresný úrad Komárno, Platanová alej 7, Komárno, za účasti: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, Hollého 10, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. novembra 2015 č. V 4142/2015, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, Hollého 10, Trnava podala dňa 28. 10. 2015 žalovanému návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a to parcely registra "C" evidované na LV č. XXX katastrálne územie S. a to parc. č. XXXX, lesné pozemky o výmere 24567m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 164944 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 5885 m2, parc. č. XXXX ostatné plochy o výmere 14933 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 2451 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 4073 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 3853 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 4434 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 2035 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 15118 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 7447 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 7211 m2, parc. č. XXXX lesné pozemky o výmere 8267 m2, parc. č. XXXX lesné pozemky o výmere 10230 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 5657 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 4104 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 3337 m2, parc. č. XXXX lesné pozemky o výmere 6839 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 6696 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 13089 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 8812 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 20947 m2 , parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 4910 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 342 m2, parc. č. XXXX/X vodné plochy o výmere 2429 m2, parc. č. XXXX lesné pozemky o výmere 45056 m2, parc. č. XXXX lesné pozemky o výmere 6323 m2; a zároveň žiadal o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností parcely registra "E" a to parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 48 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 41471 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 302 m2, parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 523 m2, parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 233 m2, parc. č. XXXX/X vodné plochy o výmere 2136 m2, parc. č. XXXX/X vodné plochy o výmere 213 m2 v katastrálnom území S., evidované na LV č. XXXX. 2. V návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práve bolo uvedené, že rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 9C/37/2007 - 1373 zo dňa 07. 05. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/396/2014-1415 zo dňa 29. 06. 2015 boli Lesy SR štátny podnik zaviazané k povinnosti vydať a vrátiť žalobcovi vlastníctvo k horeuvedeným nehnuteľnostiam. Napriek povinnosti uloženej právoplatnými a vykonateľnými rozsudkami si Lesy SR dobrovoľne nesplnili túto povinnosť. 3. Žalovanému bol predložený i rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 09. 2014 sp. zn. 1Sžr/147/2013 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 01. 2015 sp. zn. 1Sžr/175/2013, v ktorých najvyšší súd vyslovil právny názor, že právoplatné rozsudky vydané podľa zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len reštitučný zákon), nahrádzajú vôľu povinnej osoby obsahom uvedeným vo výroku rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že v prípadoch, kedy povinná osoba napriek právoplatnému rozsudku nesplní povinnosť vydať nehnuteľnosti, výrok právoplatného rozsudku vydaný podľa reštitučného zákona sám osebe nahrádza prejav vôle a podpis povinnej osoby v dohode o vydaní veci. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na podklade takejto dohody o vydaní v spojení s právoplatným rozsudkom vydaným podľa reštitučného zákona má dôjsť vkladom. 4. Na základe uvedených skutočností Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza navrhla, aby žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým povolí vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavskej arcidiecéze. 5. K návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností cirkev pripojila okrem rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedených v bode 3. tohto rozsudku i Dohodu o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam zo dňa 21. októbra 2015 medzi povinnou osobou: Slovenská republika, zastúpená LESY Slovenskej republiky, štátny podnik a oprávnenou osobou: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, uzavretá podľa § 2 ods. 1, písm. c/ a § 5 ods. 2 zák. č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam. V dohode sa okrem iného uvádza, že na základe rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 9C/37/2007-1373 zo dňa 07. 05. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra č. k. 7 Co/396/2014-1415 zo dňa 29. 06. 2015 je povinná osoba povinná vydať a navrátiť oprávnenej osobe vlastníctvo k nehnuteľnostiam v podiele 1/1 k celku tam citovaným nehnuteľnostiam. Podľa článku II. povinná osoba na základe rozsudkov touto Dohodou vydáva a navracia oprávnenej osobe vlastníctvo k tam citovaným nehnuteľnostiam v podiele 1/1 k celku a oprávnená osoba prijíma od povinnej osoby nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Predložená dohoda s dátumom 21. 10. 2015 bola podpísaná zástupcom cirkvi ako oprávnenej osoby, ale nebola podpísaná zástupcom povinnej osoby. 6. Okresný súd Komárno rozsudkom č. k. 9C/37/2007-1373 zo dňa 07. 05. 2014 rozhodol, že odporca (Lesy Slovenskej republiky, štáty podnik) je povinný vydať a navrátiť navrhovateľovi (Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza) vlastníctvo k nehnuteľnostiam v podiele 1/1 k celku a to : to parc. č. XXXX, lesné pozemky o výmere 24567 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 164944 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 5885 m2, parc. č. XXXX ostatné plochy o výmere 14933 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 2451 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 4073 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 3853 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 4434 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 2035 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 15118 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 7447 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 7211 m2, parc. č. XXXX lesné pozemky o výmere 8267 m2, parc. č. XXXX lesné pozemky o výmere 10230 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 5657 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 4104 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 3337 m2, parc. č. XXXX lesné pozemky o výmere 6839 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 6696 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 13089 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 8812 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 20947 m2 , parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 4910 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 342 m2, parc. č. XXXX/X vodné plochy o výmere 2429 m2, parc. č. XXXX lesné pozemky o výmere 45056 m2, parc. č. XXXX lesné pozemky o výmere 6323 m2, ktoré sú vedené Okresným úradom odbor katastrálny Komárno, v Obci Kameničná, v katastri nehnuteľností v registri "C" na katastrálnej mape na liste vlastníctve číslo XXX. Ďalej je odporca povinný vydať a navrátiť navrhovateľovi vlastníctvo k nehnuteľnosti v podiele 1/1 k celku nehnuteľnosti a to: parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 48 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 41471 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 302 m2, parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 523 m2, parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 233 m2, parc. č. XXXX/X vodné plochy o výmere 2136 m2, parc. č. XXXX/X vodné plochy o výmere 213 m2, ktoré sú vedené Okresným úradom odbor katastrálny Komárno, v Obci S. v katastrálnom území S., v katastri nehnuteľností v registri "E" na mape určeného operátu na liste vlastníctva číslo XXXX spolu s dokumentáciou, ktorá prislúcha k predmetným nehnuteľnostiam a ktorá je vo výroku rozsudku aj taxatívne vymenovaná. 7. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 7Co/396/2014-1415 zo dňa 29. 06. 2015 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Obidva rozsudky tak nadobudli právoplatnosť dňa 08. 09. 2015. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 8. Žalovaný vydal dňa 13. 11. 2015 rozhodnutie číslo vkladu : V 4142/2015, ktorým podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, (v ďalšom texte len katastrálny zákon), povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu na vklad vlastníckeho práva, ktoré sú v rozhodnutí uvedené, a to v prospech Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavskej arcidiecéze v podiele 1/1 na základe dohody o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam zo dňa 21. 10. 2015 a rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 9C/37/2007 a rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/396/2014 uzavretej medzi účastníkmi: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza ako oprávneným a Slovenská republika, zastúpená : Lesy Slovenskej republiky, š.p., ako povinným. Vklad je povolený dňa 13. 11. 2015 a týmto dňom nadobúda rozhodnutie právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastávajú dňa 13. 11. 2015. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 9. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného žalobu zo dňa 20. 01. 2016 a žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 11. 2015 pod číslom vkladu V 4142/2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 10. V podanej žalobe žalobca uviedol, že rozhodnutím žalovaného ako i jeho postupom bol ukrátený na svojich právach a považuje samotné rozhodnutie ako aj postup žalovaného za nezákonný. Poukázal na čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovení zákon. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a bolo vydané v rozpore so zákonmi, pretože žalovaný povolil vklad vlastníckeho práva na základe "dohody o vydaní a navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam", ktorá však nie je vkladuschopnou listinou v zmysle § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, pretože predmetná listina nie je podpísaná konajúcou osobu, čo je v rozpore s ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. jedná sa o absolútne neplatný právny úkon, nakoľko nie je v nej relevantným spôsobom prejavená vôľa vlastníka, smerujúca k vzniku, zmene resp. zániku vlastníckeho práva. 11. Rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 9C/37/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co 396/2014, na ktoré poukazuje rozhodnutie žalovaného, nie sú rozsudkami nahradzujúcimi prejav vôle na uzavretie dohody o zmene vlastníckeho práva, akou nesporne mala byť dohoda o vydaní nehnuteľných vecí podľa § 5 ods. 1, zák. č. 161/2005 Z. z. uzavretá v reštitučnom konaní medzi cirkevným právnym subjektom v postavení oprávnenej osoby spĺňajúcej jej status podľa § 2 citovaného zákona a právnickou osobou spravujúcou nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, obce ku dňu účinnosti zák. č. 161/2005 Z. z. v postavení povinnej osoby. Poukázal ďalej na to, že rozsudky súdov neukladajú žalobcovi v postavení povinnej osoby povinnosť uzavrieť dohodu o vydaní nehnuteľných vecí, výrok rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 9C/37/2007 znie na uloženie povinnosti voči účastníkovi konania - žalobcovi vydať a navrátiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam v zhode so samotným petitom žaloby, teda petit aj výrok smeruje voči štátnemu podniku, ktorý predmetné nehnuteľnosti nevlastní, cirkev podala vlastnícku žalobu voči nevlastníkovi. Žalobca mal za to, že v tomto prípade mala byť voči nemu podaná určovacia žaloba na nahradenie prejavu vôle uzavrieť dohodu o vydaní nehnuteľných vecí podľa § 5 ods. zák. č. 161/2005 Z. z., pričom jej obsahové náležitosti ako vkladuschopnej listiny mal rozsudok mať vo výroku, resp. mal byť v ňom odkaz na pripojené písomné vyhotovenie dohody, ktorá sa tak stáva súčasťou výroku rozsudku o nahradení prejavu vôle. 12. Ďalej uviedol, že dohoda o vydaní a navrátení vlastníctva zo dňa 21. 10. 2015 nie je za účastníka Slovenskú republika, zastúpenú štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky podpísaná štatutárnym zástupcom s overením pravosti jeho podpisu, v dôsledku čoho je listina absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého nemôžu vznikať žiadne následné právne úkony. 13. Žalobca poukázal na to, že podľa ust. § 22 ods. 5 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov sa v katastrálnom konaní postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, t. j. v celom rozsahu platí ust. § 46 Správneho poriadku a § 47 ods. 2, 3 Správneho poriadku o tom, že rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnym predpismi, musí vychádzať so spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Žalovaný vydal rozhodnutie bez jeho odôvodnenia, keďže z rozhodnutia nevyplýva, na základe akých skutočností a akú správnu úvahu použil pri vyvodení záveru, že podkladom pre jeho rozhodnutie je dohoda o navrátení vlastníctva a že jej podpísanie zo strany žalobcu nie je prekážkou povolenia vkladu. Namietal, že neobstojí len samotné konštatovanie uvedené v poučení rozhodnutia, že ak ide o rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, nie sú opravné prostriedky povolené, nakoľko takáto situácia nastáva iba v prípade, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu, čo zodpovedá nesporovej situácii. Pokiaľ zákon pripúšťa súdne preskúmavanie samotného rozhodnutia podľa ust. § 247 a nasl. OSP, musí rozhodnutie žalovaného obsahovať odôvodnenie ako základný zdroj informácií, podľa ktorých žalovaný postupoval a ktoré umožnia aj súdu vykonať prieskum. 14. V danom prípade rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie a správny orgán konal v rozpore so zákonmi, v dôsledku čoho je rozhodnutie nezákonné. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 15. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07. 03. 2016 k podanej žalobe uviedol, že pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe dohody o vydaní nehnuteľných vecí uzavretej dňa 21. 10. 2015 medzi oprávneným Rímskokatolíckou cirkvou, Trnavskou arcidiecézou a povinným - žalobcom, prihliadal na rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 9C 37/2007 - 1373, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/396/2014- 1415, na základe ktorých bola štátnemu podniku LESY Slovenskej republiky, š.p. uložená povinnosť vydať a navrátiť Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavskej arcidiecéze vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným do LV č. XXXX v katastrálnom území S.. 16. Taktiež žalovaný vzal do úvahy i rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3SžoKS/16/2006, v ktorom sa riešila podobná situácia (rozsudok súdu v občianskoprávnom konaní ukladajúci odporcovi povinnosť vyhlásiť vôľu spôsobom uvedeným vo výroku, t. j. povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu identifikovanú vo výroku je rozsudkom ukladajúcim vyhlásenie vôle), a preto považoval predložené rozsudky súdov za rozsudky nahrádzajúce vyhlásenie vôle povinnej osoby a túto skutočnosť nespochybňuje ani žalobca, čo vyplýva priamo zo žaloby. 17. Predmetné rozsudky (Okresného súdu Komárno a Krajského súdu v Nitre) ukladajú povinnosť vydať a navrátiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam, teda neukladajú povinnosť uzavrieť dohodu o vydaní, ale v zmysle platnej právnej úpravy neexistuje iná forma na vydanie a navrátenie nehnuteľnosti, než písomne uzavretá dohoda o vydaní nehnuteľných vecí medzi povinnou a oprávnenou osobou. 18. Žalovaný uviedol, že prihliadol i na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 09. 2014 sp. zn. 1Sžr/147/2013 ako i rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 01. 2015 sp. zn. 1Sžr/175/2013, ktoré zmenili rozhodnutia Krajského súdu v Nitre a potvrdili rozhodnutia Správy katastra Komárno o povolení vkladu vlastníckeho práva, pričom v obidvoch prípadoch sa jednalo o povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe dohody o vydaní veci obdobným spôsobom, ako v prípade rozhodnutia žalovaného, proti ktorému smeruje žaloba. Najvyšší súd SR v obidvoch rozsudkoch skonštatoval, že podmienky vkladu boli splnené v zmysle katastrálneho zákona. Odvolací súd dal za pravdu žalovanému ako i cirkvi v tom, že právoplatným rozsudkom Okresný súd Komárno uložil žalobcovi (v reštitučnom konaní povinnej osobe ) povinnosť vydať nehnuteľnosti a navrátiť vlastníctvo k nim cirkvi ako osobe oprávnenej, teda uložil žalobcovi povinnosť vyhlásiť vôľu určitým spôsobom. Pretože žalobca uvedenú povinnosť nerešpektoval, dohodu s cirkvou neuzavrel, ani iným spôsobom nesplnil právoplatne mu uloženú povinnosť, nastala ex lege zákonná fikcia, v zmysle ktorej právoplatný rozsudok Okresného súdu Komárno ukladajúci žalobcovi povinnosť prejaviť vôľu nahradil vôľu povinnej osoby. 19. Nakoľko boli splnené podmienky na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe vyššie uvedených skutočností v zmysle § 31 zák. č. 162/1995 Z. z., nebolo dôvodné prerušiť konanie podľa § 31 katastrálneho zákona. Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon lebo iný zákon neustanovuje inak. Náležitosti rozhodnutia o povolení vkladu sú uvedené v § 31 ods. 4 katastrálneho zákona, a z toho vyplýva, že katastrálny zákon je, čo sa týka obsahu rozhodnutia o povolení vkladu špeciálnym právnym predpisom oproti zákonu č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva č. V 4142/2015 obsahuje všetky náležitosti predpísané katastrálnym zákonom. 20. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 07. 03. 2016 k žalobe v závere uviedol, že predložené rozsudky nahrádzajú vôľu povinnej osoby na uzavretie dohody o vydaní nehnuteľných vecí, teda podmienky na povolenie vkladu vlastníckeho práva boli splnené, z toho dôvodu povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností rozhodnutím o povolení vkladu č. V 4142/2015 zo dňa 13. 11. 2015. 21. Správny súd uznesením zo dňa 29. apríla 2016 č. k. 11S/7/20116- 61 pribral za účastníka tohto konania Rímskokatolícku cirkev, Trnavskú arcidiecézu v Trnave, nakoľko sa žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu týka tohto účastníka vkladového konania vedeného pod V 4142/2015. Pribratý účastník konania sa k žalobe nevyjadril a ani nepožiadal o nariadenie pojednávania. V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 22. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 11. 2015 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol. Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa ust. § 250f ods. 1, 2 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 (žalobca súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a žalovaný sa na výzvu súdu nevyjadril a bol poučený, že ak sa v lehote stanovenej súdom nevyjadrí, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, bude sa predpokladať, že proti prejedaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky, pričom prejednanie veci bez nariadenia pojednávania nie je v rozpore s verejným záujmom) a podmienok podľa ust. § 107 ods. 1. 2 SSP v znení účinnom od 01. 07. 2016 (ani jeden z účastníkov konania nepožiadal o prejednanie veci na pojednávaní) verejne vyhlásil dňa 14. 12. 2016. 23. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, účinného od 01. 07. 2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 24. Podľa § 1 zák. č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len reštitučný zákon), tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu, 1) a prechod vlastníctva k niektorým nehnuteľným veciam. Podľa § 4 ods. 1 reštitučného zákona, povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží. Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 reštitučného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30. apríla 2006, ak v tejto lehote preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci. Ak k prechodu vlastníctva bude potrebné vykonať úkony podľa osobitného predpisu, 8) začína plynúť táto lehota po vykonaní týchto úkonov. Ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa odseku 2 alebo ak jej sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12 mesiacov od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká. 25. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov platnom v čase rozhodovania žalovaného, kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti"). Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona. Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Záznam je úkon správy katastra plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Poznámka je úkon správy katastra, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Podľa § 22 ods. 5 vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Podľa § 30 ods. 4, 5 písm. a/, vyššie citovaného zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony. Prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a/ verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva. Podľa § 31 ods. 1, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, obsahuje a) názov okresného úradu, ktorý rozhodol o vklade, b) číslo vkladu, c) označenie účastníkov konania, d) označenie právneho úkonu a nehnuteľností, ktorých sa právny úkon týka, e) deň, keď okresný úrad rozhodol o vklade, f) deň, keď nastali právne účinky vkladu, g) meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá vklad povolila, h) odtlačok okrúhlej pečiatky okresného úradu. Rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. 26. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. 11. 2015 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď povolil vklad vlastníckeho práva k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam v katastrálnom území Kameničná na základe dohody o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam uzavretej medzi Slovenskou republikou, zastúpenou LESY Slovenskej republiky, štátny podnik ako povinným (bez podpisu dohody zástupcom povinného) a Rímskokatolíckou cirkvou, Trnavskou arcidiecézou ako oprávneným, na základe rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 07. 05. 2014 č. k. 9C/37/2007- 1373, ktorý po jeho potvrdení odvolacím súdom v konaní pod sp. zn. 7Co/396/2014 - 1415 nadobudol právoplatnosť dňa 08. 09. 2015. Výrok rozsudku ukladá žalovanému (Lesy Slovenskej republiky) povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi (Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavskej arcidiecéze) vlastníctvo k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku tohto rozsudku. 27. V predmetnej veci je potrebné vychádzať z toho, že katastrálne konanie u žalovaného sa začalo na základe návrhu Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavskej arcidiecézy na vklad vlastníckeho práva zo dňa 27. 10. 2015, prílohou ktorej bola žalobcom ako povinným nepodpísaná dohoda o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam zo dňa 21. 10. 2015 špecifikovaným v čl. I tejto dohody a rozsudky Okresného súdu Komárno zo dňa 07. 05. 2014 č. k. 9C 37/2007-1373 a Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 06. 2015 č. k. 7Co/396/2014-1415, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 08. 09. 2015. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku zo dňa 07. 05. 2014 uložil žalovanému (Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik) vydať a navrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výrokovej časti tohto rozsudku Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavskej arcidiecéze (v pôvodnom občianskoprávnom konaní žalobcovi). Žalovaný v občianskoprávnom konaní (žalobca v tomto súdnom konaní) tak neurobil a nepodpísal ani cirkvou vypracovanú a predloženú dohodu o navrátení vlastníctva nehnuteľných vecí zo dňa 21. 10. 2015. Cirkev mala za to, že chýbajúci prejav vôle štátneho podniku LESY Slovenskej republiky, š.p. je v tomto prípade nahradený rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 07. 05. 2015 a podala preto návrh na vklad vlastníckeho práve do katastra nehnuteľností. Následne žalovaný dňa 13. 11. 2015 povolil vklad vlastníckeho práva v prospech Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavskej arcidiecézy na základe dohody o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam uzavretej medzi štátnym podnikom LESY Slovenskej republiky, š. p. ako povinným a Rímskokatolíckou cirkvou, Trnavskou arcidiecézou ako oprávneným a na základe vyššie uvedených rozsudkov súdov. Podľa názoru súdu bol postup žalovaného správny, ak povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam tam uvedeným, pretože prejav vôle žalobcu ako osoby povinnej na vydanie nehnuteľných vecí je nahradený výrokom rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 07. 05. 2014 č. k. 9C/37/2007 - 1373, ktorý bol ako vecne správny potvrdený i rozsudkom odvolacieho súdu - Krajského súdu v Nitre rozsudkom zo dňa 29. 06. 2015 č. k. 7Co/396/2014-1415, nakoľko spĺňa základné náležitosti právneho úkonu, na základe ktorého by malo vzniknúť právo k nehnuteľnosti. 28. K námietke žalobcu uvedenej v žalobe, že žalovaný mal postupovať podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, a to v súlade s ust. § 47 ods. 2, ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a vydal rozhodnutie bez odôvodnenia, súd uvádza, že ust. § 22 ods. 5 katastrálneho zákona síce uvádza, že v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, avšak s dovetkom, že pokiaľ tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. V tomto prípade zákon o katastrálnom konaní taxatívne uvádza, čo má obsahovať rozhodnutie, ktorým sa povolí vklad, teda ust. § 31 ods. 4 katastrálneho zákona je vo vzťahu k ust. § 22 ods. 5 katastrálneho konania práve tým špeciálnym ustanovením zákona, ktorý iným spôsobom ustanovuje a presne špecifikuje náležitosti rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti rozhodnutia a to označenie správy katastra, ktorý o vklade rozhodla, číslo vkladu, označenie účastníkov konania, označenie právneho úkonu a nehnuteľností, ktorých sa právny úkon týka, deň, kedy správa katastra o vklade rozhodla, deň, kedy nastali právne účinky vkladu, meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá vklad povolila a odtlačok okrúhlej pečiatky správy katastra. 29. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že bolo povinnosťou žalovaného konanie o návrhu na vklad prerušiť, pričom mal vyzvať účastníka konania, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti alebo aby odstránil nedostatky návrhu a mal vyzvať účastníka na podpísanie dohody a konanie prerušiť resp. v prípade neodstránenia nedostatkov, konanie zastaviť. Žalovaný nemal dôvod postupovať tak, ako namietal žalobca, pretože návrh Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavskej arcidiecézy na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol určitý, obsahoval všetky zákonnom stanovené náležitosti a prejav vôle povinnej osoby - žalobcu bol nahradený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Komárno podľa § 161 ods. 3 OSP (účinného do 30. 06. 2016). 30. Žalobca pripojil k žalobe rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. 06. 2014 č. k. 5S/33/2013-50, ktorý mal riešiť, podľa jeho tvrdenia, obdobnú vec zrušením rozhodnutia správneho orgánu a ktoré rozhodnutie bolo potvrdené i Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Uvedeným rozsudkom súd zrušil rozhodnutie Správy katastra Sabinov č. V 497/13 zo dňa 30. mája 2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Predmetom súdneho prieskumu bola skutkovo podobná vec, keď žalovaný (Okresný úrad Sabinov - katastrálny odbor) povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností tam uvedených na základe dohody o vydaní veci uzavretej medzi účastníkmi Gréckokatolíckou cirkvou, farnosť Miľpoš ako oprávneným a Lesmi Slovenskej republiky, štátny podnik, ako povinným. K návrhu na vklad vlastníckeho práva bola predložená "dohoda o navrátení vlastníctva", ktorá bola podpísaná len oprávneným a rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 17. 06. 2011 č. k. 29C/16/2007- 435, ktorý rozhodol, že žalovaný (Lesy Slovenskej republiky) je povinný vydať žalobcovi (cirkvi) nehnuteľnosti tam uvedené, pričom toto rozhodnutie bolo tiež potvrdené odvolacím súdom. Súd v rozhodnutí poukázal na to, že ak správa katastra označila v napadnutom rozhodnutí právny úkon, na základe ktorého rozhodla a to "dohodu o vydaní veci" a neoznačila rozsudky, ktorými bola uložená povinnosť povinnej osoby vydať nehnuteľnosti, (teda nahradzujúce prejav vôle povinnej osoby v dohode o vydaní veci), táto skutočnosť nezodpovedá právnemu stavu a listinám predloženým k návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Ide teda o inú právnu situáciu, ako v prejednávanej veci, nakoľko v rozhodnutí žalovaného zo dňa 13. 11. 2015, ktoré napadol žalobca podanou žalobu, je uvedená nielen dohoda o navrátení vlastníctva, ale i rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 9C/37/2007 ako i rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/396/2014. 31. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného žalovaným je i súd toho názoru, že boli splnené podmienky v zmysle katastrálneho zákona pre povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 09. 2014 v konaní pod sp. zn. 1Sžr/147/2013, (ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 13. 01. 2015 v konaní pod sp. zn. 1Sžr/175/2013), z odôvodnenia ktorého vyplýva, že......"odvolací súd dal za pravdu žalovanému ako aj cirkvi v tom, že právoplatným rozsudkom Okresný súd Komárno uložil žalobcovi (v reštitučnom konaní povinnej osobe v zmysle § 4 reštitučného zákona) povinnosť vydať nehnuteľnosti a navrátiť vlastníctvo k nim cirkvi ako osobe oprávnenej, teda uložil žalobcovi povinnosť vyhlásiť vôľu určitým spôsobom. Nakoľko žalobca uvedenú povinnosť nerešpektoval, dohodu s cirkvou neuzavrel, ani iným spôsobom nesplnil právoplatne mu uloženú povinnosť, nastala ex lege zákonná fikcia, v zmysle ktorej právoplatný rozsudok Okresného súdu Komárno ukladajúci žalobcovi povinnosť prejaviť svoju vôľu (teda vydať nehnuteľnosti), nahradil vôľu povinnej osoby (žalobcu) a súčasne aj druhej zmluvnej strany v dohode o vydaní veci" ........ "odvolací súd nepovažoval za správny ani ten názor súdu prvého stupňa, že žalovaný mal konanie prerušiť a vyzvať navrhovateľa - cirkev na odstránenie nedostatku návrhu, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu návrh cirkvi bol jednoznačný a smeroval k povoleniu vkladu vlastníckeho práva na základe dohody o vydaní veci, kde prejav vôle povinnej osoby - žalobcu bol v zmysle § 161 ods. 3 OSP nahradený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Komárno". 32. Súd na podporu správnosti rozhodnutia žalovaného poukazuje i na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 08. 2015 III. ÚS 377/2015 - 16, ktorým ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik ako zjavne neopodstatnenú. Sťažovateľ - Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik namietal porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl.20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžr 147/2013 z 23. 09. 2014. Sťažovateľ v sťažnosti predovšetkým namietal, že najvyšší súd napadnutý rozsudok neodôvodnil dostatočným spôsobom a nezaoberal sa všetkými námietkami sťažovateľa. Podľa názoru sťažovateľa rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžr/147/2013 zo dňa 23. septembra 2014 má arbitrárny charakter z dôvodu, že pre jeho záver nie je v súdnom konaní žiaden právne relevantný dôkaz. Ústavný súd v citovanom uznesení uviedol: "......ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s relevantnými námietkami sťažovateľa, s ktorými sa nestotožnil a preto rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/142/2011-155 z 2. júla 2013 zmenil tak, že žalobu sťažovateľa zamietol. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnený a ani za arbitrárny, t. j. taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov. 33. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť, že žalovaný postupoval správne, keď na základe návrhu cirkvi, ktorý bol určitý a bolo z neho zrejmé, čoho sa cirkev domáhala a to povolenia vkladu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu z titulu dohody o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam zo dňa 21. 10. 2015 podľa reštitučného zákona v spojení s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 07. 05. 2014 č. k. 9 37/2007-1373. Žalovaný návrh a jeho prílohy v zmysle § 31 katastrálneho zákona preskúmal a dospel k záveru, že dohoda o vydaní veci obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, pričom absentujúci prejav vôle a podpis žalobcu (ako povinného podľa dohody zo dňa 21. 10. 2015) bol s poukazom na ust. § 161 ods. 3 OSP (účinného do 30. 06. 2016) nahradený výrokom právoplatného rozsudku Okresného súdu Komárno, ktorý bol pripojený k návrhu spolu s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. 34. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako i jeho prílohy, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. V súdenej veci dospel správny orgán k tomu, že boli splnené všetky podmienky stanovené zákonom a predložené všetky potrebné listiny a preto vydal rozhodnutie, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 35. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP. 36. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. 37. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.