Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/54/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200259 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200259.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: MST Trade s.r.o., Námestie Bélu Bartóka 3297/27, Veľký Meder (predtým Veľká Komárňanská 120, Dvory nad Žitavou), zastúpeného advokátom dr. jur. Ferenc Mazács, Alžbetínske nám. 328/4/1094, Dunajská Streda, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. decembra 2014 č. 1100306/1/555986/2014/5201, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou zo dňa 05. 03. 2015 domáhal preskúmania postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 12. 2014 č. 1100306/1/555986/2014/5201, ako i zrušenia tohto rozhodnutia, ktorým žalovaný zmenil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky zo dňa 19. 06. 2014 č. 9412401/5/2944180/2014 tak, že žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 1.946,66 eur za zdaňovacie obdobie marec 2011. V odôvodení podanej žaloby žalobca uviedol, že sa pridržiava svojich prednesov uvádzaných vo vyjadrení zo dňa 12. 06. 2014 k protokolu z daňovej kontroly a v odvolaní zo dňa 10. 07. 2014 proti dodatočnému platobnému výmeru, ktoré tvoria neoddeliteľnú prílohu a súčasť žaloby s tým, že žalobca v týchto písomných podaniach podoprel svoju argumentáciu nielen ustanoveniami príslušného hmotného práva, a to predovšetkým zákona č. 222/2014 (správne malo byť 2004) Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom neustále poukazoval na porušovanie alebo nesprávnu aplikáciu viacerých ustanovení týchto zákonov, čo vo svojej podstate znamená nezákonný postup a nedodržiavanie zákonnosti v priebehu daňovej kontroly daňovými orgánmi. Ústredný daňový orgán vo veci nápravu nevykonal a ani nevrátil vec prvostupňovému daňovému orgánu na ďalšie došetrenie, pričom na takýto postup v daňovom konaní bolo dôvodov hneď niekoľko. Daňový úrad, ako i žalobca (správne malo byť zrejme žalovaný) počas daňovej kontroly aplikovali na žalobcu také právne predpisy, ktoré ešte v čase kontrolovaného zdaňovacie obdobia ani neexistovali a v tejto súvislosti žalobca poukázal na sprísnenie podmienok uplatnenia odpočtu dane z pridanej hodnoty tak pri vnútroštátnych, ako i pri intrakomunitárnych plneniach, ktoré sprísnené zákonné podmienky však vstúpili do platnosti až od 01. 10. 2012 (§ 43 ods. 5 a § 49 zákona č. 222/2014 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), pričom daňová kontrola bola vykonaná za obdobie marec 2011. Žalobca taktiež uviedol, že žalovaný a ani správca dane neprihliadali ani na celkový reťazec jednotlivých obchodných prípadov, ani na rozsudok Najvyššieho súdu SR konaní pod sp. zn. 3 Sžf1/2011, ktorý je v súlade s rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 25. 03. 2005 pod sp. zn. 5 Afs 131/2004. Obdobný rozsudok vyniesol dňa 12. 01. 2006 Súdny dvor EÚ v konaní vo veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, keď v bodoch 47, 51, 52 a 53 odôvodnenia rozsudku vyslovil rovnaký právny názor ako Najvyšší súd SR. Žalobcovi vznikli významné finančné problémy, ktoré majú za následok drastické obmedzenie, ba priam znemožnenie výkonu jeho činnosti od februára 2015, nakoľko daňový úrad mu po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného zablokoval všetky bankové účty. Žalobca preto žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 24. 04. 2015, v ktorom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a súčasne súhlasil s prejednaním veci bez pojednávania. Uviedol, že s poukazom na obsah podanej žaloby a jej príloh trvá na odôvodnení svojho rozhodnutia. Správca dane počas daňovej kontroly ako aj následného vyrubovacieho konania postupoval v súlade s právnymi predpismi (najmä zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) platnými v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia január 2011 (správne malo byť marec 2011). Žalobcom namietaný rozsudok Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3 Sžf 1/2011) ako aj rozsudok ESD (zo dňa 12. 01. 2006 v konaní vo veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03) nie je možné aplikovať na tento prípad, nakoľko správca dane neposudzoval prípad z hľadiska zaťaženia obchodných transakcií daňovým podvodom a taktiež ani z trestnoprávneho hľadiska. Vykonal dokazovanie v súlade s ust. § 29 zákona o správe daní a poplatkov v nadväznosti na ust. § 49 a ust. § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 12. 2014, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 OSP. Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa ust. § 250f ods. 1, 2 OSP (žalovaný ani žalobca sa v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia výzvy súdu k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nevyjadrili, pričom boli poučení o tom, že ak sa v tejto lehote nevyjadria, bude sa predpokladať, že proti prejednaniu a rozhodnutiu veci bez nariadenia pojednávania nemajú námietky a prejednanie veci bez nariadenia pojednávania nie je v rozpore s verejným záujmom). Žalovaný v podaní zo dňa 24. 04. 2014 (teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty) oznámil súdu, že s prejednaním veci bez pojednávania súhlasí. Podľa ust. § 249 ods. 2 OSP, žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný návrh robí. Podľa § 2 ods. 1, písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom do 30. 11. 2011, predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. Podľa § 15 ods. 1 vyššie citovaného zákona, miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Podľa § 19 ods. 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 43 ods. 1, 2, 4, 5, 8 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet. Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota. Podľa § 47 ods. 6 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane sú služby vrátane prepravných a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, iné ako služby oslobodené od dane podľa § 28 až 41, ktoré sú priamo spojené s vývozom tovaru a s tovarom pod colným opatrením podľa § 18 ods. 2. Podľa § 70 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny. Platiteľ vedie osobitne záznamy o tovare podľa § 8 ods. 4, ktorý bol odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, a o tovare podľa § 11 ods. 8, ktorý bol odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011 v sume 1.946,66 eur ako rozdielu medzi daňou vyrubenou žalobcom v podanom daňovom priznaní, t. j. 196,30 eur a daňou zistenou daňovým orgánom, t. j. 2.142,96 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011 uplatnil oslobodenie od tejto dane pri deklarovanom dodaní služby do iného členského štátu bez tohto, aby preukázal jej skutočné dodanie do tohto členského štátu (Maďarsko). S poukazom na ust. § 249 ods. 2 OSP je súd pri preskúmavaní postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v podanej žalobe. Zo žalobcom podanej žaloby je však zrejmé, že žalobca dôvody podanej žaloby uviedol s odkazom na iné jeho podania v priebehu daňovej kontroly, resp. daňového konania (vyjadrenie zo dňa 12. 06. 2014 k protokolu z daňovej kontroly a odvolanie zo dňa 10. 07. 2014 proti dodatočnému platobnému výmeru), pričom ako ďalšie dôvody podanej žaloby uviedol porušovanie a nesprávnu aplikáciu viacerých ustanovení zákonov, aplikáciu právnych predpisov, ktoré v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia neexistovali, ako aj neprihliadnutie na celkový reťazec jednotlivých obchodných prípadov uskutočnených žalobcom v priebehu marca 2011. Dôvody podanej žaloby teda žalobca formuloval všeobecne, resp. s odkazom na iné jeho podania. Napriek tejto skutočnosti súd pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci vychádzal z pripojeného administratívneho spisu a zistil, že žalovaný dňa 18. 12. 2014 vydal rozhodnutie č. 1100306/1/555986/2014-5201, ktorým na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky zo dňa 19. 06. 2014 č. 9412401/5/2944180/2014 rozhodol tak, že predmetné rozhodnutie správcu dane zmenil a žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 1.946,66 eur za zdaňovacie obdobie marec 2011. V odôvodnení tohto svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi žalobcu (spoločnosť KAMRAPOLC Kft.) za dodanie služieb (preprava a provízia) v zdaňovacom období marec 2011 a žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty umožnil účasť na tomto dokazovaní, ktorú však nevyužil (konateľ žalobcu najskôr tvrdil, že dôkazy požadované správcom dane predloží v určenom termíne a následne sa vyjadril, že sa potrebuje poradiť s nejakým špecialistom, prípadne s daňovým poradcom, aby mohol patričné dôkazy zabezpečiť a potrebuje vyhľadať pomoc odborníka, ktorý sa vyzná v daňovom práve). Správca dane vykonal dokazovanie i formou dožiadania na príslušného správcu dane podľa sídla spoločnosti, ktorú žalobca označil za odberateľa služieb (spoločnosť KAMRAPOLC Kft.). Žalobca pri výkone daňovej kontroly tvrdil, že v zdaňovacom období marec 2011 reálne došlo k dodaniu služieb (preprava a provízia) podľa predložených faktúr pre spoločnosť KAMRAPOLC Kft. so sídlom v Maďarsku a dôvodne si preto uplatnil právo na oslobodenie od dane pri dodaní týchto služieb z tuzemska do iného členského štátu. S týmto tvrdením žalobcu sa podľa názoru súdu nie je možné stotožniť. Na preukázanie svojho tvrdenia o dodaní služieb v predmetnom zdaňovacom období žalobca predložil faktúry (opatrené jeho pečiatkou) v celkovej sume 11.680,- eur vystavené pre platiteľa KAMRAPOLC Kft., ktorými tomuto odberateľovi fakturoval za prepravu (transport) a províziu za sprostredkovanie obchodu. Taktiež predložil i medzinárodné nákladné listy - CMR, v ktorých je uvedený odosielateľ (Rajo a.s.), pečiatka odosielateľa a nečitateľný podpis (okrem jedného dokladu - CMR), príjemca (KAMRAPOLC Kft., Dunakeszi), miesto vykladania tovaru (Mosonmagyaróvar, Győr, Szombathely, Szolnok Kecskemét, Szalgótarján, Miskolc, Veszprém, Pécs, Nyregyháza, Zalaegerszeg, Hungary), prepravca (GTN, s.r.o., FRUCTUS MKD K. F., F. ROBI TRANS 2002, PAREMAX s.r.o., D. A., KRIZSÁNY TRANS, J. T. a pečiatky týchto prepravcov s nečitateľným podpisom). V kolónke tovar prevzal je uvedená pečiatka (niekedy nie celkom čitateľná, nie však pečiatka deklarovaného odberateľa, resp. príjemcu tovaru uvedeného na medzinárodnom nákladnom liste) a nečitateľný podpis. V daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie žalobca uviedol dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa ust. § 43 ods. 1, 2, 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 11. 2011. Na základe týchto zistení daňové orgány vyvodili záver, že žalobca okrem predloženia vyššie uvedených dokladov žiadnym spôsobom nepreukázal, ako sa ním deklarované obchody (dodanie služby a provízia za sprostredkovanie obchodu) konkrétne realizovali, aký tovar bol prepravovaný do Maďarska, kto bol jeho vlastníkom, kto prepravu objednal, kto tovar prevzal a na základe čoho, čo znamená, že žiadnym spôsobom nepreukázal reálnosť uskutočnenia dodania prepravných služieb do iného členského štátu. Žalobca tak neurobil ani napriek výzve správcu dane realizovanej pri ústnom pojednávaní dňa 02. 04. 2014 a 16. 04. 2014, aby preukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 43 ods. 5 vyššie citovaného zákona deklarované v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011. Medzi účastníkmi konania bolo teda sporné, či žalobca splnil alebo nesplnil podmienky na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty uplatnené pri službe (preprava tovaru a provízia za sprostredkovanie obchodu), ktorú mal podľa jeho tvrdenia a predkladaných dokladov (faktúry, medzinárodné nákladné listy - CMR) dodať daňovému subjektu do Maďarska v marci 2011 a či tieto predložené doklady právne relevantným spôsobom preukazujú dodanie služby do iného členského štátu Európskej únie. Podľa žalovaného sa v daňovom priznaní za mesiac marec 2011 dodanie predmetnej služby neuvádza, lebo nie je predmetom dane v tuzemsku, ale dodanie služby sa uvádza v súhrnnom výkaze, čo žalobca i urobil a predmetné faktúry za dodanie služieb (preprava a provízia) vykázal v riadnom súhrnnom výkaze za kontrolované zdaňovacie obdobie. K tvrdeniu žalobcu o dodaní služieb (prepravy a provízie), ktorých odberateľom mala byť podľa predložených listinných dokladov spoločnosť KAMRAPOLC Kft. v Maďarsku a dodanie ktorých žalobca deklaroval vystavenými faktúrami za dodané služby (prepravy a provízia) svojmu odberateľovi do Maďarska ako dodávky oslobodené od dane z pridanej hodnoty, je potrebné uviesť, že dodanie týchto služieb odberateľovi do Maďarska žalobca právne relevantným spôsobom nepreukázal. Z oznámenia maďarskej daňovej správy jednoznačne vyplynulo, že spoločnosť KAMRAPOLC Kft. nevykonávala žiadne obchodné činnosti na svojom registrovom sídle a je nezastihnuteľná, nie je známe miesto pobytu riaditeľa spoločnosti. Od 14. 07. 2011 je riaditeľom spoločnosti K. F., občan P. a predvolanie adresované do sídlo spoločnosti sa vrátilo s poznámkou „nevyžiadané/nevyzdvihnuté“. Podľa zistení imigračného úradu riaditeľ spoločnosti nemá platnú adresu bydliska, ani povolenie na pobyt v Maďarsku a miesto jeho pobytu nie je známe. S poukazom na tieto zistenia maďarskej daňovej správy, ktoré nepotvrdzovali žalobcom tvrdené dodanie služby do iného členského štátu Európskej únie, konkrétne do Maďarska, bolo povinnosťou správcu dane v rámci daňovej kontroly preskúmať a vyhodnotiť žalobcom predlžené doklady (faktúry, medzinárodné nákladné listy - CMR), ktorými žalobca mienil preukázať dodanie služby (prepravy a provízie) odberateľovi do Maďarska. Podľa týchto dokladov mal žalobca ako dodávateľ fakturovať odberateľovi so sídlom v Maďarsku prepravné služby (transport) zo Slovenskej republiky do Maďarska a províziu za sprostredkovanie obchodu. V ust. § 47 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je uvedené, že od dane sú oslobodené služby vrátane prepravných a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, iné ako služby oslobodené od dane podľa § 28 až 41, ktoré sú priamo spojené s vývozom tovaru a s tovarom pod colným opatrením podľa § 18 ods. 2. Predpokladom oslobodenia od dane je však preukázateľné dodanie služby, čo v konkrétnom prípade znamená, preukázať vykonanie a dodanie prepravy tovaru ako služby zo Slovenskej republiky deklarovanému odberateľovi do Maďarska, t. j. spoločnosti KAMRAPOLC Kft.. Dodanie tejto služby odberateľovi do Maďarska žalobca preukazoval predložením faktúr, pričom ku každej faktúre pripojil medzinárodný nákladný list - CMR, ako i ďalšie listinné doklady. Predložené medzinárodné nákladné listy - CMR sú opatrené pečiatkou odosielateľa (Rajo, a.s.) a nečitateľným podpisom, pečiatkou dopravcu (a nečitateľným podpisom), ktorý mal prepravu vykonať, čo vyplýva z predložených faktúr vystavených prepravcom (GTN, s.r.o., FRUCTUS MKD K. F., F. ROBI T. 2002, PAREMAX s.r.o., D. A., J. TRANS, J. T.) a uvedením odberateľa, t. j. príjemcu tovaru - spoločnosti KAMRAPOLC Kft.. Tieto doklady sú v kolónke odberateľ opatrené pečiatkami rôznych subjektov ako odberateľov (nie však pečiatkou spoločnosti KAMRAPOLC Kft.) a nečitateľným podpisom. Tieto listiny potom jednoznačne a dostatočne nepreukazujú dodanie služby (prepravy) do iného členského štátu, čo znamená, že žalobca jednoznačne nepreukázal dodanie služby deklarovanému odberateľovi do Maďarska. Ani na základe dožiadania o poskytnutie daňových informácií, maďarská daňová správa nepotvrdila dodanie služby zo strany žalobcu (dodávateľ) tejto spoločnosti (odberateľ). Konateľ žalobcu bol s výsledkami zistenia maďarskej daňovej správy preukázateľne oboznámený dňa 16. 04. 2014, pričom uviedol, že zápisnici zo dňa 02. 04. 2014 celkovo nerozumel, potrebuje vyhľadať pomoc odborníka, ktorý sa vyzná v daňovom práve a žiadal predĺžiť termín dodania originálov dokladov, ktoré správca dane od neho požadoval. Takéto vyjadrenie štatutárneho zástupcu žalobcu s poukazom na vyššie uvedené zistenia jednoznačne nepreukazuje a nepotvrdzuje dodanie služby do iného členského štátu, ktoré je v štáte odoslania služby oslobodené od dane z pridanej hodnoty a daňová povinnosť prechádza na odberateľa, teda na daňový subjekt v štáte, do ktorého bola služba dodaná. S poukazom na uvedené zistenia, vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu, je potom i podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie daňových orgánov, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie služby deklarovanému odberateľovi do Maďarska (KAMRAPOLC Kft.), ktorý nepriznal intrakomunitárne nadobudnutie služby a nezaplatil daň z pridanej hodnoty v Maďarsku, čo jednoznačne potvrdila maďarská daňová správa. Z uvedených dôvodov potom žalobcovi nevzniklo právo na ním uplatnené oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Takýto názor súdu je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v rozsudku zo dňa 09. 12. 2010 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/5/2010, v ktorom bola riešená identická právna problematika podľa Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty. Túto Smernicu s účinnosťou od 01. 01. 2007 nahradila Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá v zásade na rovnakých princípoch upravuje zdaniteľné transakcie vrátane dodania tovaru a jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva. Z článku 138 tejto smernice vyplýva, že „členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie lebo preprava tovaru začala“. I Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 teda kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným subjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Uvedené znamená, že žalobca ako daňový subjekt, ktorý si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach služieb, bol povinný preukázať, že dodávané služby skutočne dodal ním deklarovanému odberateľovi, teda spoločnosti KAMRAPOLC Kft. Za takýto doklad v predmetnej veci možno považovať napr. daňové priznanie podané nadobúdateľom služby v členskom štáte určenia alebo iné doklady nadobúdateľa. Zo žalobcom predložených dokladov nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vykonaní prepravy (a teda dodaní služby) do iného členského štátu. Medzinárodné nákladné listy sú predovšetkým dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy a v prípade, ak sa nepreukáže opak i o prevzatí zásielky dopravcom, čo vyplýva z čl. 9 vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Samotná existencia dokladov bez preukázania skutočnej fyzickej existencie dodania služby nie je relevantným dokladom preukazujúcim uskutočnenie obchodu. Naviac z čl. 138 Smernice Rady č. 2006/112/ES jednoznačne vyplýva, že od dane je oslobodené len dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo územia štátu odoslania, ale v rámci Spoločenstva, a to predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet. Dôraz na preukázanie skutočnej existencie dodávky tovaru deklarovanému odberateľovi pri uplatňovaní oslobodenia od dane z pridanej hodnoty vyplýva i z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-146/05 „Albert Collé“, ako i z rozsudku vo veci C-409/04 vo veci „Teleos plc.“, v abstrakte ktorého je výslovne uvedené, že k uplatneniu oslobodenia dodávky od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Súd je tohto názoru, že vyššie uvedené rozhodnutia možno aplikovať i v prípade deklarovaného dodania služby (prepravy) do iného členského štátu. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3 Sžf/1/2011 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR v konaní pod sp. zn. 5 Afs 131/2004, rozsudky Súdneho dvora EÚ v konaní vo veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súd SR zo dňa 25. 01. 2012 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/19/2011, v ktorom sa uvádza nasledovné: „Pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní, alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nie len uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené“. V predmetnej veci žalobca iba všeobecne poukazoval na vyššie označený rozsudok Najvyššieho súdu SR (uvádzajúc jeho právne závery), ako i na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, resp. na rozsudky Súdneho dvora EÚ v konaní vo veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, ale bez toho, aby uviedol, v čom sa zhoduje skutkový stav riešený v týchto rozsudkoch s jeho prípadom, a preto na tieto rozsudky súd nemohol prihliadať. V súvislosti s prejednávanou vecou však súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 11. 2012 v konaní pod sp. zn. 3Sžf/24/2012, v ktorom sa riešila obdobná právna problematika (reálnosť zdaniteľného plnenia, obchodný reťazec, reálnosť prepravy do iného členského štátu) ako v posudzovanej veci a právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku sa súd riadil. Z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty nesporne nevyplynulo, že dodal službu do iného členského štátu a aj vzhľadom na skutočnosti zistené pri medzinárodnej výmene informácií nebolo preukázané dodanie deklarovanej služby do iného členského štátu, preto nepochybil žalovaný ani správny orgán prvého stupňa, keď dodanie tovaru posúdil ako zdaniteľný obchod v zmysle ust. § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Napriek vyššie uvádzanej všeobecnosti podanej žaloby, súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 12. 2014 vychádza z podrobne zisteného skutkového stavu veci, je jednoznačné a zrozumiteľné, pričom vychádza z dôvodne vyvodeného záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom, a to v súvislosti s nepreukázaním dodania služby do iného členského štátu, ktorú mal žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období realizovať, pričom nebola preukázaná potreba doplnenia dokazovania na ďalšie rozšírené zisťovanie skutkového stavu. Žalovaný pri rozhodovaní v danej veci vychádzal zo spoľahlivo a nepochybne zisteného skutkového stavu veci a rozhodol podľa právneho predpisu účinného v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Zároveň žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodnil potrebu zmeny odvolaním napadnutého dodatočného platobného výmeru v zmysle zníženia daňovej povinnosti žalobcu. Správca dane nepostupoval v súlade s ust. § 22 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinného v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, pričom nesprávne určil základ dane a následne i výšku dane zo súm uvedených na faktúrach vystavených žalobcom ako platiteľom dane v zdaňovacom období marec 2011 pre odberateľa KAMRAPOLC Kft. Žalovaný vydal v odvolacom konaní rozhodnutie, ktoré aplikovalo ust. § 22 ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, v dôsledku čoho došlo k zníženiu vyrubeného rozdielu dane na sumu uvedenú v preskúmavanom a žalobou napadnutom rozhodnutí. Záver žalovaného, ktorý urobil a ustálil vo svojom rozhodnutí, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 OSP. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).