Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15S/26/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200555 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4012200555.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobkyne v 1. rade: M. F., nar. XX.XX.XXXX, U. D. XX, XXXXX F., Q. a žalobcu v 2. rade: J. M., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XXX, U., obaja v konaní zastúpení: JUDr. Peter Hríb, advokát so sídlom v Bratislave, Metodova 7, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu právneho predchodcu žalovaného č. j. A/2012/01248 č. z. A/2012/044476 z 18.04.2012, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie riaditeľky a vedúcej služobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany č. j. A/2012/01248, č. z. A/2012/044476 zo dňa 18.04.2012 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany č. j. A/2012/01248, č. z. A/2012/016695 zo dňa 07.02.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania zodpovedajúce trovám právneho zastúpenia vo výške 1.743,90 eura na účet právneho zástupcu žalobcov v 1. a 2. rade v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.06.2012 sa N.. S. M., nar. XX.XX.XXXX, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. j. A/XXXX/XXXXX, č. z. A/2012/044476 zo dňa 18.04.2012, ako aj prvostupňového rozhodnutia č. j. A/2012/01248, č. z. A/2012/016695 zo dňa 07.02.2012 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru - opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej služby. V žalobe uviedol, že od 01.06.2004 bol vymenovaný do funkcie odborný radca - predstavený, riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch a vedúci úradu v stálej štátnej službe v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe. V ďalších dôvodoch žaloby poukázal na spory vedené na tunajšom súde sp. zn. 30S/43/2007 a 30S/46/2007, v ktorých sa domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného, ktorými bol v roku 2007 opätovne zaradený do činnej štátnej služby a následne s ním bol ukončený štátnozamestnanecký pomer. Na tunajšom súde boli vedené aj ďalšie konania pod sp. zn. 11S/74/2009 a 11S/82/2009, ktoré boli definitívne skončené rozsudkami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/37/2011 zo dňa 15.12.2011 a sp. zn. 5Sžo/127/2010 zo dňa 24.02.2011. Žalobca v žalobe ďalej poukazoval na postup žalovaného po vrátení veci na ďalšie konanie majúc za to, že žalovaný svojím postupom a rozhodnutím (resp. aj postupom a rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu) nerešpektoval právny názor vyslovený v právoplatných súdnych rozhodnutiach, hoci je ním podľa § 250j ods. 6 OSP viazaný. Zdôraznil najmä, že v konaní o opätovnom zaradení zamestnanca do činnej štátnej služby, ktoré začal žalovaný dňa 25.01.2012 písomným oznámením o začatí správneho konania v tejto veci, žalovaný svojím rozhodnutím rozhodol o zaradení žalobcu k presnému dňu šesť rokov dozadu. Účinky tohto rozhodnutia však nastávajú až doručením rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie je preto retroaktívne, nezákonné a nulitné pre svojvôľu, absenciu logiky a nezmyselnosť prejavu vôle žalovaného. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.08.2012 poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/37/2011 zo dňa 15.12.2011, ktorým bol potvrdený rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 11S/74/2009 zo dňa 24.05.2011. Oba súdy v dôvodoch rozsudkov zhodne žalovanému uložili záväzný pokyn spätne zaradiť žalovaného do činnej štátnej služby potom, ako odpadol dôvod na postavenie žalobcu mimo činnú štátnu službu. V zmysle uvádzaných rozsudkov bol správny orgán prvého stupňa povinný postupovať pri opätovnom zaradení do činnej štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnú štátnu službu podľa § 35 ods. 1 zákona o štátnej službe platnom do 31.12.2006 a pri dodržaní všetkých hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení tohto zákona rozhodnúť o zaradení na vykonávanie štátnej služby, nakoľko zrušením uznesenia o vznesení obvinenia voči žalobcovi, odpadli dôvody na postavenie žalobcu mimo činnej štátnej služby, o čom sa ÚPSVaR Topoľčany preukázateľne dozvedel dňom 27.12.2006. Správny orgán prvého stupňa podľa žalovaného, pri aktuálnom zaradení žalobcu do činnej štátnej služby vychádzal z faktu, že dôvody na zaradenie žalobcu mimo činnú štátnu službu odpadli, o čom sa žalovaný dozvedel najneskôr 27.12.2006. Žalovaný v súlade so záväznými pokynmi súdov konal tak, aby došlo k zaradeniu žalobcu späť do činnej štátnej služby, keďže dôvody postavenia žalobcu mimo činnú štátnu službu odpadli. Z uvádzaných dôvodov žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Dňa 17.10.2012 žalovaný konajúcemu súdu oznámil, že žalobca dňa 29.09.2012 zomrel. Podaním zo dňa 16.11.2012 žalovaný navrhol, aby súd konanie zastavil, keďže žalobca smrťou stratil spôsobilosť na právne úkony a tým zanikla aj aktívna legitimácia žalobcu. Tunajší súd uznesením č. k. 15S/26/2012-93 zo dňa 31.10.2012 konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Najvyšší súd SR na základe odvolania podaného dedičmi žalobcu M. F. a J. M. svojím rozhodnutím sp. zn. 6Sžo/7/2013 zo dňa 20.03.2012 vyššie uvedené uznesenie zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pre správne posúdenie veci bolo potrebné zistiť, či práva a povinnosti žalobcu vyplývajúce z predmetu konania zanikli v dôsledku jeho smrti, alebo či prechádzajú v rámci dedičského konania na dedičov žalobcu. Pri otázke prechodu práv a povinností treba vychádzať z § 149 ods. 1 zákona o štátnej službe, ktorý taxatívne vymenúva ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa aplikujú aj na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov. Vyššie uvedené ustanovenie zákona o štátnej službe odkazuje okrem ďalších aj na § 35 Zákonníka práce, v zmysle ktorého, ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet. Preto možno konštatovať, že po smrti žalobcu jeho finančné nároky nezanikli, no prechádzajú na osoby taxatívne vymenované v zákone, resp. stávajú sa predmetom dedičstva. So zmenou štátnozamestnaneckého pomeru bezprostredne súvisia aj mzdové nároky zamestnanca. Skutočnosť, že žalobcovi vznikli mzdové nároky voči žalovanému v dôsledku rozhodovania, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v danej veci a ktorým bol žalobca, zaradený mimo činnú štátnu službu, dňom 27.12.2006 zaradený späť na vykonávanie štátnej služby, vyplýva z právnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 33 zákona o štátnej službe. Zo skutkových zistení tiež vyplýva, že mzdové nároky žalobcu sú predmetom samostatného konania vedeného na Okresnom súde Topoľčany (sp. zn. 6C/126/2012) vo veci žalobcu: N.. S. M. proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, o zaplatenie peňažnej čiastky 24.063,39 eura, ktoré je prerušené do skončenia predmetného preskúmavacieho konania. Smrťou žalobcu ako štátneho zamestnanca zanikol jeho štátnozamestnanecký pomer podľa § 39 ods. 3 zákona o štátnej službe. Nevyplatené mzdové nároky zomrelého žalobcu vyplývajúce z jeho štátnozamestnaneckého pomeru, na ktoré mal nárok ku dňu smrti, podliehajú právnej úprave vyplývajúcej z § 149 ods. 1 zákona o štátnej službe v spojení s § 35 ods. 1 Zákonníka práce. Najvyšší súd SR vo vyššie uvádzanom rozhodnutí súdu prvého stupňa uložil povinnosť v konaní pokračovať s dedičmi zomrelého žalobcu. Tunajší súd rozsudkom č. k. 15S/26/2012-222 zo dňa 08.07.2014 žalobu zamietol a žalobcom náhradu trov konania nepriznal. Najvyšší súd SR na základe odvolania podaného dedičmi zomrelého žalobcu M. F. a J. M. svojím rozhodnutím sp. zn. 6Sžo/89/2014 zo dňa 25.11.2015 vyššie uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že krajský súd namiesto preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného opätovne riešil otázku, či žalobcovia ako dedičia sú aktívne legitimovaní v danom spore, hoci táto už bola vyriešená najvyšším súdom. Krajský súd vec nesprávne posúdil, ak vychádzal len z druhej vety § 35 ods. 1 Zákonníka práce, keď dospel k záveru, že podmienkou prechodu mzdových nárokov je podstatná okolnosť, že vymenované osoby žili so zomrelým v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti. Opomenul totiž, že podľa § 35 ods. 1 prvej vety Zákonníka práce peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. A teda ak niet osôb uvedených v § 35 ods. 1 druhej vete Zákonníka práce, peňažné nároky zamestnanca sa stávajú predmetom dedičstva (§ 35 ods. 1 tretia veta Zákonníka práce). Dedičstvo sa podľa § 460 Občianskeho zákonníka nadobúda smrťou poručiteľa. Krajský súd preto nemohol vysloviť záver, že mzdové nároky sú predmetom dedičstva zo zákona, ak niet osôb uvedených v § 35 ods. 1 druhej vete Zákonníka práce. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu, preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postupu mu predchádzajúceho, v konaní pokračovať so žalobcami ako dedičmi zomrelého žalobcu a vo veci samej rozhodnúť, súčasne rozhodnúť o návrhu žalobcov na zmenu účastníka konania a o náhrade trov konania, vrátane náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 3 OSP. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný súd podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 OSP riadiac sa právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v zrušujúcom uznesení sp. zn. 6Sžo/89/2014 zo dňa 25.11.2015 preskúmal napadnuté rozhodnutie riaditeľky a vedúcej služobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany č. j. A/2012/01248, č. z. A/2012/044476 zo dňa 18.04.2012 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany č. j. A/2012/01248, č. z. A/2012/016695 zo dňa 07.02.2012 z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Keďže pôvodný žalovaný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany na základe zákona č. 310/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 01.01.2015 stratil právnu subjektivitu rozpočtovej organizácie a stal sa preddavkovou organizáciou napojenou na rozpočet Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, súd podľa § 107 ods. 4 OSP pokračoval v konaní s jeho právnym nástupcom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, na ktorého prešli práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov štátnych zamestnancov a zamestnancov úradov (§ 12 ods. 1 cit. zákona). Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany č. j. A/2012/01248, č. z. A/2012/016695 zo dňa 07.02.2012 bol právnych predchodca (otec) žalobcov v 1. a 2. rade N.. S. M. zaradený dňom 27.12.2006 späť na vykonávanie štátnej služby ako štátny zamestnanec do funkcie odborného radcu - predstaveného. Z odôvodnenia vydaného rozhodnutia je zrejmé, že menovaný bol rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zaradený mimo činnú štátnu službu dňom 20.11.2006 podľa § 27 písm. i) a § 33 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z., nakoľko sa stal dôvodne podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.02.2007. Uznesenie vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Západ v Nitre sp. zn. PPZ-77/BPK-Z-2006 zo dňa 13.11.2006, ktorým bolo proti N.. S. M. vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku pre zločin prijímania úplatku, bolo zrušené rozhodnutím prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VII/2 Gv 314/06-19 zo dňa 11.12.2006. Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 5Sžo/127/2010 zo dňa 24.02.2011 potvrdil napadnutý rozsudok tunajšieho súdu č. k. 11S/82/2009-81 zo dňa 12.01.2010, ktorým bolo zrušené napadnuté rozhodnutie ÚPSVaR Topoľčany č. j. A/2009/06396, č. z. A/2009/042978 zo dňa 27.04.2009. V odôvodnení rozsudku súd vyslovil názor, že ÚPSVaR Topoľčany mal konať v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v spojení s § 125 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov a konanie prerušiť, keďže začalo konanie o predbežnej otázke (o zaradení N.. S. M. do činnej stálej služby). V zmysle rozsudku tunajšieho súdu č. k. 11S/74/2009-90 zo dňa 24.05.2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/37/2011 zo dňa 15.12.2011, vo veci zrušenia rozhodnutia zo dňa 27.09.2009 (č. j. A/2009/06396, č. z. A/2009/042982) a o zrušení rozhodnutia ÚPSVaR Topoľčany zo dňa 06.02.2007 (č. j. A/2006/20585, č. z. A/2007/013430) o zmene štátnozamestnaneckého pomeru - opätovné zaradenie do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnú štátnu službu, bola ÚPSVaR Topoľčany uložená povinnosť v novom konaní vec prejednať a opätovne rozhodnúť. V rozsudku tunajšieho súdu č. k. 11S/74/2009-90 zo dňa 24.05.2011 je explicitne uložená povinnosť zaradiť N.. S. M. do činnej štátnej služby ku dňu, kedy sa ÚPSVaR Topoľčany preukázateľne dozvedel o odpadnutí dôvodov na zaradenie mimo činnej štátnej služby. Proti vydanému rozhodnutiu podal N.. S. M. v zákonnej lehote odvolanie. Riaditeľka a vedúca služobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany svojím rozhodnutím č. j. A/2012/01248, č. z. A/2012/044476 zo dňa 18.04.2012 napadnuté rozhodnutie v zmysle § 138 ods. 6 zákona o štátnej službe potvrdila, nakoľko neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu alebo zrušenie. Z odôvodnenia vydaného rozhodnutia vyplýva, že poradná odvolacia komisia prerokovala podané odvolanie a odporučila napadnuté rozhodnutie potvrdiť. V zmysle rozsudku tunajšieho súdu v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR vo veci zrušenia rozhodnutia zo dňa 27.09.2009 (č. j. A/2009/06396, č. z. A/2009/042982) a o zrušení rozhodnutia ÚPSVaR Topoľčany zo dňa 06.02.2007 (č. j. A/2006/20585, č. z. A/2007/013430) o zmene štátnozamestnaneckého pomeru - opätovné zaradenie do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnú štátnu službu, bol ÚPSVaR Topoľčany povinný postupovať v zmysle § 35 ods. 1 zákona o štátnej službe v znení platnom do 31.12.2006 a pri dodržaní všetkých hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení zákona rozhodnúť o zaradení na vykonávanie štátnej služby, nakoľko zrušením uznesenia vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, o vznesení obvinenia Úradu bola proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Západ v Nitre zo dňa 13.11.2006 z dôvodu jeho nezákonnosti, odpadli dôvody na postavenie N.. S. M. mimo činnej štátnej služby, o čom sa ÚPSVaR Topoľčany preukázateľne dozvedel dňa 27.12.2006. Na rozhodnutí Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. 710 zo dňa 20.11.2006 je vyznačená právoplatnosť rozhodnutia dňa 08.12.2006. V predmetnom rozhodnutí ÚPSVaR Topoľčany je tento dátum uvedený nesprávne ako 02.02.2007. Podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. je možné chyby v písaní, počtoch a iné zrejmé nesprávnosti odstrániť kedykoľvek aj bez návrhu, o čom sa účastníci konania upovedomia. V texte odôvodnenia bolo preto potrebné vykonať opravu tak, že prvý odstavec poslednej vety znie: „Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.12.2006.“ Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2006, ak odpadnú dôvody zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu. K opätovnému zaradeniu právneho predchodcu žalobcov N.. S. M. na vykonávanie štátnej služby došlo dňom 27.12.2006 s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/74/2009-90 zo dňa 24.05.2011 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sžo/37/2011-120 zo dňa 15.12.2011. Z odôvodnenia prvostupňového správneho rozhodnutia vyplýva, že v rozsudku Krajského súdu v Nitre je explicitne uložená povinnosť zaradiť N.. S. M. do činnej štátnej služby ku dňu, kedy sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany preukázateľne dozvedel o odpadnutí dôvodov na zaradenie mimo činnej štátnej služby. Z predmetného rozhodnutia Krajského súdu v Nitre však vyplýva len to, že v rámci ďalšieho konania má služobný úrad postupovať podľa § 35 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 31.12.2006 a pri dodržaní hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení tohto zákona má rozhodnúť o zaradení RNDr. S. M. na vykonávanie štátnej služby, nakoľko zrušením uznesenia vyšetrovateľa Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Západ v Nitre zo dňa 13.11.2006 z dôvodu jeho nezákonnosti, odpadli dôvody zaradenia menovaného mimo činnej štátnej služby, o čom sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany preukázateľne dozvedel dňom 27.12.2006. Krajský súd v Nitre a ani Najvyšší súd SR vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí nevyslovili právny názor, že N.. S. M. má byť zaradený na vykonávanie štátnej služby spätne ku dňu, ku ktorému sa služobný úrad o odpadnutí dôvodov na zaradenie mimo činnej štátnej služby dozvedel. Prvostupňový a aj odvolací druhostupňový správny orgán tak pri svojom rozhodovaní vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo malo za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Povinnosťou žalovaného bude opätovne vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na skutočnosť, že RNDr. S. M. dňa 29.09.2012 zomrel a vydané rozhodnutie v súlade so zákonom aj náležite odôvodniť. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 OSP). Podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva. Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Nakoľko mali žalobcovia v 1. a 2. rade v konaní úspech, súd im priznal podľa § 250k ods. 1 a § 151 ods. 8 OSP náhradu trov konania zodpovedajúcich trovám právneho zastúpenia vo výške 1.743,90 eura. Trovy právneho zastúpenia priznal súd žalobcom podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za: - 3 úkony právnej služby podľa prvej vety § 11 ods. 4 a § 14a ods. 1 písm. a), b), c) cit. vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013 po 127,16 eura (1/6 z výpočtového základu 763 eur za rok 2012) za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 09.05.2012, písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 14.06.2012, odvolanie zo dňa 12.12.2012, t. j. 381,48 eura + 3 x 7,63 eura režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky; - 5 úkonov právnej služby podľa prvej vety § 11 ods. 4 a § 13a ods. 1 písm. c), d) cit. vyhlášky v znení účinnom od 01.07.2013 (1 úkon právnej služby vo výške 130,16 eura zodpovedajúci 1/6 z výpočtového základu 781 eur za rok 2013 za účasť na pojednávaní dňa 27.11.2013, 3 úkony právnej služby po 134 eur zodpovedajúce 1/6 z výpočtového základu 804 eur za rok 2014 za písomné vyjadrenie zo dňa 06.05.2014, účasť na pojednávaní dňa 13.05.2014, odvolanie zo dňa 20.08.2014, 1 úkon právnej služby vo výške 143 eur zodpovedajúci 1/6 z výpočtového základu 858 eur za rok 2016 za účasť na pojednávaní dňa 24.05.2016), t. j. 675,16 eura + 1 x 7,81 eura, 3 x 8,04 eura, 1 x 8,58 eura režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. Súd nepriznal žalobcom trovy právneho zastúpenia za návrh na pokračovanie vo veci zo dňa 23.11.2012, nakoľko tento úkon nepovažoval za účelne vynaložený a nepriznal im ich ani za nahliadnutie do spisu zo dňa 31.05.2016, ktorý cit. vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. ako úkon právnej služby neupravuje. V rámci trov právneho zastúpenia priznal súd žalobcom podľa § 15a cit. vyhlášky aj náhradu cestovného právneho zástupcu žalobcov z Bratislavy do Nitry a späť na pojednávania dňa 27.11.2013, 13.05.2014, 24.05.2016 vo výške 170,37 eura (2 x 86,5 km x 0,183 eura + 4 x 87,5 km x 0,183 eura + 2 x 86,5 km x 1,499 eura/l x 9,7 l/100 km + 4 x 87,5 km x 1,429 eura/l x 9,7 l/100 km+ 2 x 87,5 km x 1,429 eura/l x 9,7 l/100 km + parkovné dňa 24.05.2016 vo výške 1 eura, pričom za dni 27.11.2013 a 13.05.2014 doklad o jeho zaplatení pripojený nebol) a podľa § 15b cit. vyhlášky aj náhradu za stratu času (§ 17 ods. 1 cit. vyhlášky) vo výške 162,84 eura (2 x 2 začaté polhodiny cesty na pojednávania z Bratislavy do Nitry a späť: dňa 27.11.2013 po 13,01 eura, dňa 13.05.2014 po 13,40 eura, dňa 24.05.2016 po 14,30 eura). Nakoľko je právny zástupca žalobcov od 01.05.2007 platiteľom DPH, súd v rámci trov právneho zastúpenia priznal žalobcom podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky aj DPH z odmeny a náhrad vo výške 290,65 eura (1.453,25 eura x 20 %). Žalovaný zaplatí žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania zodpovedajúcich trovám právneho zastúpenia vo výške 1.743,90 eura na účet právneho zástupcu žalobcov v 1. a 2. rade H.. R. F. podľa § 149 ods. 1 OSP v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160 ods. 1 OSP. Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Nitre na Najvyšší súd Slovenskej republiky v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnení môžu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.