Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/618/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113206361 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:1113206361.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s., so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 1/A, IČO: 31 338 976 proti odporcovi: H.. J.. R. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., Y. XXXX/X, o zaplatenie 331,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 6. mája 2015 č. k. 6C/422/2013-103 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 19,50 eura a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 56 ods. 1, 8, § 57, § 58 ods. 1- 5 zák. č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, § 99 ods. 3, 8, § 103 ods. 1, 3, 5, § 105 ods. 5, 7, 8, § 164a ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. platného od 23. 12. 2001, § 391 ods. 1, § 397, § 340 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 25. 04. 1993 bol Strediskom cenných papierov (SCP) zriadený účet majiteľa cenných papierov č. účtu: XXXXXXXXXXXX, vedený na meno R. G., na základe evidencie cenných papierov. Tento právny vzťah vznikol na základe ustanovenia § 56 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, podľa ktorého bolo SCP povinné evidovať zaknihované cenné papiere. Ako ďalej vyplýva i z vyjadrenia navrhovateľa, v roku 2004 došlo k zmene, kedy navrhovateľ nadviazal na činnosť predošlého SCP v zmysle Zákona o cenných papieroch. V roku 2008 viedol navrhovateľ odporcovi, jeho právnemu predchodcovi, účet č. XXXXXXXXXXX. Podľa cenníka CDCP SR za cenu služby CD-55 vypočítal navrhovateľ právnemu predchodcovi odporcu, teda za vedenie účtu majiteľa cenných papierov odplatu vo výške 331,94 eura za rok 2008 a túto sumu mu vyfakturoval vyššie uvedenou faktúrou č. 8000009188 s dátumom vystavenia 31. 12. 2008 a s dátumom splatnosti 28. 02. 2009, teda ako poplatok za vedenie účtu majiteľa za rok 2008. Odporca odmietol uvedenú sumu zaplatiť s poukazom na jej výšku a súčasne vzniesol námietku premlčania, takže bolo potrebné sa najskôr, ako vecou samotnou, zaoberať vznesenou námietkou premlčania. Podľa § 99 ods. 8 zák. č. 566/2001 Z. z. si uplatnil navrhovateľ tento nárok a predmetnú sumu za rok 2008 fakturoval navrhovateľ odporcovi faktúrou s dátumom vystavenia 31. 12. 2008, s dátumom splatnosti 28. 02. 2009. Je nesporné, že splatnosť záväzku sa viaže na dohodu medzi stranami. V predmetnej veci však k takejto dohode nedošlo. Z ustanovenia § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. K zániku záväzku dochádza riadnym splnením v čase určenom v zmluve. Určenie času plnenia nie je obligatórnou náležitosťou zmluvy, zmluva medzi stranami je platne uzavretá aj bez dohody strán o takejto otázke. V takomto prípade však zákon určuje čas plnenia v súlade s ustanovením § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, kedy je veriteľ oprávnený požadovať plnenie okamžite, ihneď po uzavretí zmluvy. Právny vzťah medzi účastníkmi treba považovať v zmysle ustanovenia § 105 ods. 5 za obchodno-právny. V takomto prípade premlčacia doba je 4-ročná tak, ako to upravuje ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka. Pri právach vymáhaných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné (§ 391 ods. 1 Obchodného zákonníka). Je nesporné, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje nárok na zaplatenie ceny za službu poskytovanú odporcovi za vedenie účtu majiteľa za rok 2008. Takže tento nárok si mohol uplatniť prvýkrát najskôr 01. 01. 2009. Nasledujúcim dňom, t. j. od 02. 01. 2009 začala plynúť 4-ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula uplynutím štyroch rokov, to znamená 02. 01. 2013. V predmetnej veci však návrh navrhovateľom bol podaný pôvodne na Okresnom súde Bratislava 1 dňa 25. 02. 2013, teda po márnom uplynutí premlčacej doby, a preto súd, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi súd priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 19,50 eura. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, odôvodniac ho tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd v rozsudku konštatoval, že žalobu zamieta z dôvodu premlčania tohto nároku na základe vznesenej námietky premlčania, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že premlčacia doba na uplatnenie nároku uplynula dňa 02. 01. 2013. Tento právny záver súdu nepovažuje za správny. Pri vystavovaní faktúry navrhovateľ postupoval v súlade so zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V čase vystavenia predmetnej faktúry zákon nestanovoval konkrétnu lehotu pre stanovenie dátumu splatnosti. Navrhovateľ určil dátum splatnosti poplatku za vedenie účtu majiteľa na deň 28. 02. 2009, čím zabezpečil dostatočný časový priestor na úhradu tohto poplatku, ako aj samotné doručenie faktúry odporcovi. Pri vystavení faktúry a pri určení dátumu splatnosti faktúry navrhovateľ neporušil žiadne platné právne predpisy. Pri stanovovaní výšky poplatkov navrhovateľa vychádza z objemu cenných papierov na účte v jednotlivých mesiacoch a z toho dôvodu sú faktúry vystavované ku koncu príslušného roka a následne sú začiatkom nasledujúceho roka zasielané klientom. To, že poplatky sú stanovené k 31. 12. daného roka upravuje cenník. Tieto skutočnosti boli zohľadnené pri stanovení lehoty splatnosti faktúry. V zmysle cenníka, ktorý je pre odporcu záväzný, bol odporca povinný uhradiť predmetný poplatok za vedenie až na základe vystavenej faktúry. Z uvedeného ustanovenia cenníka je zrejmý a jasne definovaný spôsob úhrady poplatku za poskytnutú službu. Z vystavenej faktúry je zrejmá výzva navrhovateľa na úhradu poplatku v stanovenej lehote splatnosti. Podľa § 340 Obchodného zákonníka má dlžník plniť svoj záväzok bez zbytočného odkladu. Z dispozitívneho charakteru tohto ustanovenia vyplýva, že veriteľ môže vo výzve na plnenie určiť aj inú lehotu ako je lehota bez zbytočného odkladu. Pre začiatok premlčacej doby je rozhodujúca doba splatnosti. Pri záväzkoch je možnosť uplatnenia práva na súde najskôr v čase splatnosti, lebo skôr nemožno podať ani žalobu na plnenie. Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie dlžného nedoplatku pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby. Doba splatnosti záväzku - úhrady poplatku za vedenie účtu majiteľa bola jasne určená vo vystavenej faktúre. Tvrdenie súdu, podľa ktorého si mohol navrhovateľ uplatniť nárok na úhradu poplatku za rok dňa 02. 01. 2009 nepovažuje za správny. Takéto uplatnenie nároku, ktoré by predchádzalo samotnej výzve navrhovateľa na plnenie zo strany odporcu by bolo považované za nedôvodné. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu 1. stupňa zmenil a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 331,94 eura a trovy konania. Alternatívne sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 331,94 eura titulom poplatku za vedenie účtu majiteľa cenných papierov, ktorý mu navrhovateľ vedie na základe Zákona o cenných papieroch. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol, keď mal za to, že ide o obchodno-právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka a následne, prihliadnuc na námietku premlčania zo strany odporcu, považoval nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy za premlčaný. Premlčanie začal počítať, počnúc od 02. 01. 2009 a mal za to, že premlčacia doba tak uplynula dňa 02. 01. 2013, a keďže navrhovateľ podal návrh na súde dňa 25. 02. 2013, nárok navrhovateľa považoval za premlčaný. S takýmto posúdením veci súdom prvého stupňa sa navrhovateľ nestotožnil, pričom namietal počiatok počítania premlčacej doby. V dôsledku odvolania podaného odporcom je napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa predmetom preskúmania odvolacím súdom, pričom pre posúdenie veci je podstatné posúdiť, či je vec potrebné posudzovať podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka a tiež posúdenie počítania počiatku premlčacej doby. Podľa § 261 ods. 6 písm. c) zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov. Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách právne vzťahy vzniknuté pri uplatňovaní práv spojených s cennými papiermi, ktoré sa môžu uplatňovať len voči emitentovi alebo voči inej zákonom určenej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka o záväzkových právnych vzťahoch, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 105 ods. 5 citovaného zákona právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet majiteľa zriadený a centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu sa spravujú týmto zákonom a Obchodným zákonníkom. Podľa § 105 ods. 7 prvej a druhej vety citovaného zákona centrálny depozitár alebo člen je povinný odovzdať majiteľovi účtu výpis z tohto účtu bezodkladne po tom, čo vykoná účtový zápis v prospech alebo na ťarchu tohto účtu, ak sa nedohodnú inak, alebo na žiadosť majiteľa účtu. Ak centrálny depozitár alebo člen vedie účet majiteľa za odplatu, je povinný odovzdať majiteľovi účtu výpis z tohto účtu v rozsahu údajov podľa odseku 8 druhej vety aspoň raz ročne, ak nie je dohodnuté inak. Právne posúdenie je činnosť, pri ktorej súd podľa skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ vedie v zmysle Zákona o cenných papieroch odporcovi účet majiteľa cenných papierov. Vedenie účtu majiteľa sa poskytuje za odplatu, pričom cena služby bola navrhovateľom vypočítaná za rok 2008 v zmysle cenníka CDCP SR v znení jeho dodatkov na sumu 331,94 eura. Keďže v priebehu konania bola vznesená námietka premlčania, bolo potrebné posúdiť to, či sa na vec vzťahuje Obchodný alebo Občiansky zákonník a následne sa zaoberať námietkou premlčania. Zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách má charakter lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Podľa § 9 ods. 1 tohto zákona sa ustanovenia tohto zákona vzťahu na všetky cenné papiere, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 9 ods. 3 tohto zákona sa právne vzťahy vzniknuté pri uplatňovaní práv spojených s cennými papiermi, ktoré sa môžu uplatňovať len voči emitentovi alebo voči inej zákonom určenej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka o záväzkových právnych vzťahoch, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Odporca nie je v pozícii emitenta, pretože Zákon o cenných papieroch za emitenta označuje právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá vydala, vydáva alebo sa rozhodla vydať cenný papier podľa tohto zákona, alebo podľa osobitných zákonov. U odporcu toto naplnené nie je, čo potom znamená, že odporca v danom právnom vzťahu vystupuje v pozícii fyzickej osoby, voči ktorej si navrhovateľ uplatňuje práva, a to titulom poplatku za vedenie účtu. Z uvedeného preto možno uzavrieť, že v danom právnom vzťahu nie je možné aplikovať ustanovenie § 261 ods. 6 písm. c) Obchodného zákonníka a daný vzťah vyhodnotiť ako obchodno- právny, keď medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená žiadna odplatná zmluva týkajúca sa cenných papierov. Aplikácia Obchodného zákonníka na daný právny vzťah nevyplýva ani z ustanovenia § 105 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z., nakoľko toto ustanovenie odkazuje na Obchodný zákonník, len pokiaľ ide o vzťahy medzi členom a centrálnym depozitárom a vzťahy medzi členom a majiteľom účtu, pričom o takéto vzťahy v danom prípade nejde. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd 1. stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď ju posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pričom správne mal vec posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Spornou v konaní zostala splatnosť pohľadávky navrhovateľa, a teda aj počiatok, od ktorého je potrebné premlčanie posudzovať, pričom aj túto otázku je potrebné posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré vo veci nebolo použité, preto odvolací súd rozsudok súdu 1. stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd 1. stupňa opätovne rozhodne vo veci, pričom vec posúdi podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a opätovne rozhodne aj o trovách celého konania. Názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 OSP). Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.