Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/164/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200836 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4014200836.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Feliz s.r.o., Majzonovo námestie 2A, Nové Zámky, zastúpeného advokátom JUDr. Matejom Marhavým, Šafárikovo námestie 4, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. júla 2014 č. 1100304/1/318290/2014, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca žalobou zo dňa 11. 09. 2014 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 07. 2014 č. 1100304/1/318290/2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového úradu v Nitre, pobočka Nové Zámky - dodatočný platobný výmer zo dňa 29. 01. 2014 č. 9412402/5/352083/2014. Týmto rozhodnutím správca dane znížil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnený žalobcom za zdaňovacie obdobie jún 2011 zo sumy 224.958,06 eur na sumu 49.939,14 eur (t. j. o 175.018,92 eur). Za potrebné považoval žalobca upriamiť pozornosť súdu na dve základné otázky, od posúdenia ktorých boli závislé rozhodnutia daňových orgánov a od ktorých závisí i posúdenie tejto žaloby. Prvá základná otázka sa týkala obchodov zo spoločnosťou Nagy-S, s ktorou žalobca rokoval o odbere kukurice a ktorá si v Maďarsku s vysokou pravdepodobnosťou nesplnila svoje daňové povinnosti vo vzťahu k priznaniu a zaplateniu dane z pridanej hodnoty. Zistenia maďarského správcu dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií ohľadne nedostupnosti daňových subjektov, ktoré zároveň nepodali daňové priznania za dodaný tovar sa týkali výlučne spoločnosti Nagy - S a druhých odberateľov. Nemecký ani poľský správca dane takéto nedostatky nezistili ani pri spoločnosti Agrarwelt, ani pri spoločnosti Dalgety Agra Polska. Druhí odberatelia boli odberateľmi týchto spoločností, v dôsledku čoho nie je možné ani uvažovať o tom, že za ich výber zodpovedá žalobca, ktorý s druhými odberateľmi ani neprišiel do styku. Prvá základná otázka sa týka výlučne posúdenia toho, či žalobca vykonal všetky opatrenia, ktoré možno rozumne očakávať, že obchod so spoločnosťou Nagy - S nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode spáchanom v inom členskom štáte Európskej únie. Druhá základná otázka sa týka preukázania, či výška uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty zo strany žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2011 bola v daňovom priznaní uvedená správne. Vyriešenie tejto otázky spočíva v posúdení, či tovar (kukurica) skutočne opustil územie členského štátu (Slovenskej republiky) a v ktorom členskom štáte došlo k jeho skutočnej spotrebe (v danom prípade Maďarsko). V podanej žalobe žalobca uviedol, že zásadne nesúhlasí s tým, ako sa daňové orgány vysporiadali s posúdením týchto základných otázok, pričom poukázal na základný argument správcu dane spočívajúci v tom, že maďarský správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií nepotvrdil priame dodanie tovaru na územie Maďarska a to ani voči spoločnosti Nagy - S v rámci dvojstranného obchodu a ani voči druhým odberateľom v rámci trojstranného obchodu. V súvislosti s prepravou tovaru zo Slovenskej republiky do Maďarska žalobca poukázal i na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora zo dňa 27. 09. 2007 vo veci Teleos pod č. C-409/04 a na skutočnosť, že správcovi dane boli predložené nákladné listy CMR, ktoré potvrdzovali vykonanú prepravu tovaru do zahraničia, pričom na naplnenie pojmu „odoslaný“ postačuje, že tovar opustil územie dodania a že daňový subjekt znáša dôkazné bremeno len do momentu dodania tovaru. Prepravu v skutočnosti zabezpečovali prví odberatelia, t. j. Agrarwelt a Dalgety Agra Polska, i keď žalobca najskôr nepresne uviedol vo svojom vyjadrení, že prepravu zabezpečil dodávateľ. K zisteniam maďarského správcu dane vo vzťahu k spoločnosti Nagy - S a druhých odberateľov v Maďarsku žalobca uviedol, že maďarský správca dane sa ani raz nevyjadril v tom zmysle, že nedošlo k IC transakciám, ani nespochybnil existenciu preverovaných subjektov, iba konštatoval problém s komunikáciou, resp. skutočnosť, že preverované maďarské subjekty tieto transakcie nepriznali, teda neuviedli v súhrnnom výkaze. Tieto zistenia maďarského správcu dane považoval správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu za dôkaz toho, že dodanie tovaru do zahraničia nenastalo, čo je nesprávny záver smerujúci k nesprávnemu vyčísleniu a vyhodnoteniu nároku na nadmerný odpočet za mesiac jún 2011. V tejto súvislosti žalobca namietal, že zabezpečil svedecké výpovede osôb, ktoré sa zúčastnili predmetných prepráv do Maďarska a ktoré potvrdili premiestnenie tovaru do Maďarska. Nesúhlasil však s vyhodnotením svedeckých výpovedí, ktoré podľa jeho názoru potvrdili existenciu tovaru, ako i reálnosť jeho prepravy do zahraničia a z predložených dokladov v priebehu daňovej kontroly možno jasne identifikovať miesto nakládky a vykládky tovaru na slovenskej i na maďarskej strane. Opätovne poukázal na svoju dôkaznú povinnosť a na to, že môže zabezpečiť len také dôkazy, ku ktorým má prístup a nie napr. účtovné evidencie druhých odberateľov, resp. ich odberateľov. Žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, pričom bol toho názoru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, nepriznal daň ako príjemca, teda osoba povinná platiť daň a nepreukázal splnenie zákonom určených podmienok na uplatnenie odpočítania dane. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci Teleos C-409/04, z ktorého vyplýva nevyhnutnosť skúmania dvoch podmienok, a to prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. Žalovaný nebral do úvahy nepresnosť vyjadrenia žalobcu, pokiaľ ide o zabezpečenie prepravy tovaru a bol toho názoru, že nebol preukázaný prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa v Maďarsku. Tvrdil, že žalobca neprijal, resp. nevykonal všetky opatrenia, aby sa uistil, že dodávky, ktorých uskutočnenie deklaroval nepovedú k jeho účasti na daňovom podvode. Žalovaný nielenže neodstránil nesprávny úradný postup a nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu, ale tento nezákonný stav ešte viac prehĺbil. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 2 ods. 3, § 29 ods. 4, § 30 ods. 3 a § 48 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktoré boli v priebehu daňového konania porušené. V priebehu daňového konania žalobca jasnými argumentmi vyvracal svoju zodpovednosť za výber druhých odberateľov, s ktorými sa nikdy nestretol a ktorí boli výlučnými odberateľmi spoločnosti Agrarwelt a Dalgety Agra Polska. Vo vzťahu k spoločnosti Nagy-S žalobca argumentoval tým, že žiadny zákon mu neukladá zodpovednosť za plnenie záväzkov obchodného partnera. Žalobca nemal žiadny dôvod pochybovať o serióznosti spoločnosti Nagy-S, ktorú požiadal pred začatím obchodovania o predloženie výpisu z obchodného registra a vylustroval si, či tento odberateľ nefiguruje ako neplatič voči verejným inštitúciám. Daňové orgány jednoznačne porušili ust. § 3 ods. 2 vyššie citovaného zákona, keď nezobrali do úvahy všetko, čo daňovom konaní vyšlo najavo a jednotlivé dôkazy nevyhodnotili logicky a vo vzájomnej súvislosti, v dôsledku čoho len stroho konštatovali zanedbanie preverovacej povinnosti žalobcu, ktoré sa však nezakladá na pravde. K preukázaniu dodania tovaru do Maďarska žalobca uviedol, že bolo preukázané vykonanie tejto prepravy tovaru, ktorý bol sprevádzaný nákladnými listami CMR bol riadne vyfakturovaný, odovzdaný a prevzatý v Maďarsku a teda preprava sa týkala práve týchto obchodných transakcií. K inému záveru nie je možné dospieť žiadnym iným výkladovým pravidlom hodnotenia jednotlivých dôkazov. V ďalšej časti svojej žaloby žalobca opätovne poukázal na to, že omylom v jednom zo svojich vyjadrení uviedol, že prepravu zabezpečoval jeho dodávateľ, no v vzápätí však na tento omyl prišiel a svoje vyjadrenie opravil. Správca dane však na toto neprihliadol a opravu vyjadrenia žalobcu nevyhodnotil. Na túto argumentáciu žalobcu neprihliadol ani žalovaný, ktorý sa stotožnil s názorom správcu dane, že výpovede o preprave tovaru sú rozporuplné. Nie je možné, aby žalobca v priebehu konania nemal možnosť opraviť svoje chybné vyhlásenie. V ďalšej časti svojej žaloby žalobca uviedol, že daňové orgány zoradili dôkazy do zvláštnej hierarchie a niektoré označili ako nezvratné, niektoré ako podporné, resp. nedostatočné. Ust. § 29 ods. 4 zák. č. 511/1990 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov jednoznačne hovorí, čo môže byť pripustené ako dôkaz a medzi týmito dôkazmi nerobí žiadne rozdiely. V závere žaloby žalobca konštatoval, že žalovaný porušil ust. § 48 ods. 2 vyššie citovaného zákona, keď sa stotožnil s nezákonným rozhodnutím správcu dane a porušil tak svoju povinnosť preskúmať prvostupňové rozhodnutie v napadnutom rozsahu. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného, ako i správcu dane vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a vykazuje evidentné vady, ktoré môžu mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 12. 11. 2014 k žalobe uviedol, že trvá na dôvodoch svojho rozhodnutia s poukazom na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Zdôraznil, že pokiaľ žalobca v daňovom priznaní deklaroval vykonanie dodania oslobodeného od dane z pridanej hodnoty do iného členského štátu osobe identifikovanej pre túto daň, bolo jeho povinnosťou preukázať, že splnil zákonom stanovené podmienky. Správca dane pri preverovaní reálnosti dodania tovaru osobe (K., R.) identifikovanej pre daň v inom členskom štáte neriadil iba dokladmi predloženými žalobcom, ale za účelom preverenia oprávnenosti uplatnenia oslobodenia od dane z pridanej hodnoty vykonal rozsiahle dokazovanie (žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ústne pojednávanie, miestne zisťovanie, dožiadanie, svedecká výpoveď). Z odpovede maďarskej daňovej správy vyplynulo, že MUL-RU sa na adrese registrovaného sídla nenachádza a predchádzajúci konateľ sa presťahoval na neznámu adresu. Spoločnosť predložila svoje priznania, ale kvôli nezastihnuteľnosti nemal maďarský správca dane k dispozícii účtovníctvo a účtovné doklady spoločnosti, a preto nemohol potvrdiť intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Záver správcu dane, že nadobudnutie tovaru (kukurice) maďarským odberateľom, t. j. MUL-RU od žalobcu, nebolo potvrdené, ani preukázané sa nijako nevymyká z právneho rámca zakotveného v ust. § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Uvedené znamená, že nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcom maďarskému daňovému subjektu. Aby sa hospodárska transakcia mohla kvalifikovať ako nadobudnutie v rámci Európskej únie, je nevyhnutné uskutočniť celkové posúdenie všetkých objektívnych skutkových okolností, ktoré sú relevantné pre stanovenie, či nadobudnutý tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania a v ktorom členskom štáte dôjde k jeho konečnej spotrebe, keďže dodanie tovaru a jeho nadobudnutie v rámci Spoločenstva predstavujú v skutočnosti jednu a tú istú hospodársku transakciu. Z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na nadobúdateľa. Skutočnosť, že žalobca predložil nákladné listy CMR, nemožno považovať za určujúci dôkaz na účely oslobodenia dodávky od dane z pridanej hodnoty i vzhľadom na skutočnosti zistené pri medzinárodnej výmene informácií, v dôsledku čoho potom nebolo v daňovom konaní preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžf/5/2010). Žalovaný zároveň poukázal na to, že daňové orgány uskutočňujú overovanie predovšetkým na základe dôkazov a vyhlásení poskytnutých zdaniteľnými osobami (rozsudok ESD vo veci C-273/11). Žalovaný bol toho názoru, že rozhodnutie správcu dane bolo vydané v súlade s ust. § 30 ods. 3 veta druhá zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktorým sa správca dane riadil a v jeho zmysle postupoval, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli jeho podkladom. Pri preskúmavaní tohto rozhodnutia žalovaný postupoval podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo uviedol i vo výroku svojho žalobou napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov potom nemohol porušiť ust. § 48 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ako to tvrdí žalobca, ktorý v podanej žalobe neuviedol, aké podanie alebo dôkaz správca dane odmietol alebo nevzal do úvahy. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v zmysle ust. § 79 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom žalobca uviedol v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2011 nadmerný odpočet v sume 224.958,06 eur a správca dane zistil nadmerný odpočet v sume 49.939,14 eur, ktorý žalobcovi vrátil v zákonom určenej lehote. Tvrdenie o zadržiavaní nadmerného odpočtu a poškodenie žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch je nepravdivé. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada prejednacia a povinnosťou správcu dane bolo prejednať žalobcom uplatnené nároky, umožniť mu ich preukázanie na základe relevantných dôkazov, pričom sám správca dane mal zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré nemá povinnosť predložiť žalobca ako daňový subjekt. V predmetnej veci správca dane vychádzal z predložených dokladov ku kontrole, dôkazov a informácií získaných ústnym pojednávaním, dožiadaním o medzinárodnú výmenu informácií, miestnym zisťovaním, svedeckou výpoveďou a vlastnou činnosťou. Mal pochybnosti o tom, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či dodávky tovarov uvedené na faktúrach možno pokladať za dodania oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Dokazovanie vykonal v súlade s ust. § 29 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, pričom žalobca mal možnosť preukázať svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, keďže na ňom je dôkazné bremeno. Tvrdenie žalobcu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci je jeho názorom. Taktiež žalobca neuviedol konkrétne, čo neobsahujú spisy žalovaného, čo by malo spôsobovať nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre neúplnosť spisov správneho orgánu. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. V podaní zo dňa 13. 01. 2015 žalobca podal písomné stanovisko k vyjadreniu žalovaného, v ktorom reagoval na jednotlivé body tohto vyjadrenia. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 02. 2014, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov podanej žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol jednohlasne s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 25. 07. 2011 podal žalobca daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011, v ktorom uviedol dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa ust. § 43 ods. 1, 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v sume 1.062.894,78 eur a uplatnil si nadmerný odpočet v sume - 224.958,06 eur. Na základe upovedomenia zo dňa 18. 08. 2011 o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu sa u žalobcu začala dňa 22. 08. 2011 daňová kontrola týkajúca sa zdaňovacieho obdobia jún 2011. V tento deň bola spísaná s konateľom žalobcu zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom žalobca odovzdal správcovi dane tam uvedené listinné doklady. Následne v priebehu daňovej kontroly správca dane vykonal dňa 29. 09. 2011, 30. 09. 2011, 10. 10. 2011 a 12. 10. 2011 miestne zisťovania u dodávateľov žalobcu (spoločnosti AGROTOP Topoľníky, a.s., AGRO PD - Topoľníky, a.s., Poľnohospodárske družstvo v Tomášove, AGROSTAAR KB spol. s r.o., AGROCONTRACT Mikuláš, a.s.) za účelom zistenia dodávok kukurice pre žalobcu. Zo spísaných zápisníc o miestnom zisťovaní vyplýva, že tieto subjekty ako dodávatelia potvrdili dodávku kukurice pre žalobcu z vlastnej produkcie (okrem spoločnosti AGROCONTRACT Mikuláš, a.s., zástupca ktorého uviedol, že kukuricu žalobcovi dodali z vlastnej produkcie a z časti sa jednalo o nakúpený tovar) s tým, že prepravu zabezpečoval odberateľ tohto tovaru. V podaní zo dňa 09. 12. 2011 správca dane požiadal žalovaného o predĺženie daňovej kontroly, pričom svoju žiadosť riadne odôvodnil. Žalovaný tejto žiadosti vyhovel, čo bolo správcovi dane oznámené v podaní zo dňa 30. 12. 2011 a lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžil o šesť mesiacov. O predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly bol žalobca upovedomený v podaní zo dňa 18. 01. 2012, ktoré mu bolo doručené dňa 24. 01. 2012. Rozhodnutím zo dňa 19. 12. 2011 správca dane prerušil daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, t. j. začalo sa konanie v oblasti medzinárodnej výmeny daňových informácií s tým, že kontrola sa prerušuje do doby, kým správca dane neobdrží požadované informácie od zodpovedného administratívneho orgánu príslušného členského štátu. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich sa uskutočnenia obchodných transakcií žalobcu so zahraničnými daňovými subjektmi, a to okrem iného NAGY-S GABONAKERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓKORLÁTOLT FELELŐSSÉGÜ TÁRSASÁG, Budapešť, Dalgeti Agra Polska, Poznan, Agrarwelt GmBH, Mníchov. V podaní zo dňa 03. 08. 2012 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 03. 08. 2012 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračuje sa v jej výkone. Dňa 06. 09. 2012 sa uskutočnilo ústne pojednávanie za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a konateľa žalobcu, na ktorom bol žalobca oboznámený s výsledkami vykonaného dokazovania a s doterajším priebehom daňovej kontroly, pričom v prípade dodania tovaru pre odberateľa Dalgeti Agra Polska v celkovej hodnote 267.525,60 eur a pre odberateľa Agrarwelt GmBH v celkovej hodnote 406.765,- eur bol žalobca vyzvaný, aby predložil doklady preukazujúce miesto vykládky tovaru, dopravu predmetného tovaru (kto ju objednal, vykonal a zaplatil) a úhradu faktúr. Na túto výzvu žalobca odpovedal v podaní zo dňa 03. 10. 2012, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 05. 11. 2012 a v ktorom podrobne popísal spôsob obchodovania a dodávok pre zahraničných odberateľov, t. j. Dalgeti Agra Polska (prvý odberateľ tovaru, druhí odberatelia boli spoločnosti so sídlom v Maďarsku, a to GOLD CEREAL HUNGARY KFT. a PA-TA GLOBÁL KFT.) s tým, že tovar prepravil prvý odberateľ prostredníctvom inej osoby - prepravcov (uvedených v tabuľke), ktorý prepravu i zaplatil a Agrarwelt GmBH (prvý odberateľ tovaru, druhí odberatelia boli spoločnosti so sídlom v Maďarsku, a to BONAGRO KFT., JADE PLUSZ KFT., D&D RFNT KFT. ) s tým, že tovar prepravil prvý odberateľ prostredníctvom inej osoby - prepravcov (uvedených v tabuľke), ktorý prepravu i zaplatil. Ďalšie rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly správca dane vydal dňa 13. 11. 2012, pričom ju prerušil z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, t. j. konanie v oblasti medzinárodnej výmeny daňových informácií. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií, týkajúcich sa uskutočnenia obchodných transakcií žalobcu so zahraničnými daňovými subjektmi, a to Agrarwelt GmBH, Mníchov, GOLD CEREAL HUNGARY KFT, PA-TA GLOBAL KFT, D&D RENT, KFT, Jade Plusz kft, MABASA FTR, Budapešť, AGROCROP MEZOGAZDASAGI KFT. a BONAGRO KFT, Budapešť. Podľa oznámenia správcu dane zo dňa 25. 11. 2013 v tento deň pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a opätovne sa pokračuje v jej výkone. Dňa 05. 12. 2013 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti zástupcu žalobcu, ktorý bol oboznámený s výsledkami dožiadaní o medzinárodnú výmenu informácií. V podaní zo dňa 13. 12. 2013 žalobca správcovi dane predložil zoznam prepráv tovaru s tým, že prepravu nakúpeného tovaru zo Slovenska do Maďarska zabezpečila spoločnosť Dalgety Agra Polska na vlastné náklady. Protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011 spísal správca dane dňa 02. 01. 2014, z ktorého vyplýva, že žalobca si v daňovom priznaní za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie uplatnil nadmerný odpočet v sume -224.958,06 eur, pričom daňovou kontrolou bol zistený nadmerný odpočet v sume -49.939,14 eur, čo je rozdiel 175.018,92 eur. Dňa 21. 01. 2014 boli spísané zápisnice o ústnom pojednávaní, na ktorom boli za účasti konateľa žalobcu vypočutí ním navrhnutí svedkovia Róbert Wittner (konateľ spoločnosti WI-TÓ TRANS Kft), S. I. (podnikateľ - fyzická osoba), Ferenc Kalapács (konateľ spoločnosti Kalapács Transz Korlátolt Felelősségü Társaság) a Sipöcz Tamás Mihály (konateľ spoločnosti THERMO-MOBIL KFT.). Správca dane dňa 24. 01. 2014 spísal dodatok k protokolu o výsledku zistenia z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Protokol o výsledku z daňovej kontroly v znení jeho dodatku zo dňa 24. 01. 2014 bol so žalobcom prerokovaný dňa 28. 01. 2014 a následne dňa 29. 01. 2014 správca dane vydal dodatočný platobný výmer na daň z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého znížil nadmerný odpočet žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2011 zo sumy 224.958,06 eur na sumu 49.939,14 eur. Žalobca podal proti dodatočnému platobnému výmeru odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol dňa 10. 07. 2014 tak, že dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 29. 01. 2014 potvrdil z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho žalobou napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o znížení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011 zo sumy 224.958,06 eur (nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnený žalobcom v daňovom priznaní za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie) na sumu 49.939,14 eur (nadmerný odpočet zistený správcom dane na základe daňovej kontroly), čo je rozdiel v sume 175.018,92 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri tovare, u ktorého dostatočne nepreukázal jeho dodanie odberateľom do iných členských štátov. Podľa § 165 ods. 2, 4, 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. Daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov. Podľa § 165b ods. 1, 2 (prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012) vyššie citovaného zákona, daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú. Podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní. Podľa § 15 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. ___________________________________ 6ea) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. 6eb) Napríklad zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 29 ods. 1, 2, 4, 5, 6, 8 vyššie citovaného zákona, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca dane výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11. Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 30 ods. 3 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 74 ods. 2, 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Podľa § 8 ods. 1, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. Podľa § 19 ods. 1, 8 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4, za deň dodania tovaru sa považuje a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný, alebo b) deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a). Podľa § 43 ods. 1, 5, 8 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota. Podľa § 45 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň. Ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené. Pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie, že ide o trojstranný obchod. Zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé a) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa druhého odberateľa, b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa. Podľa čl. 4, vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru. Podľa čl. 5, ods. 1, vyššie citovanej vyhlášky, nákladný list sa vystavuje v troch pôvodných vyhotoveniach podpísaných odosielateľom a dopravcom. Ak to dovoľuje právny poriadok štátu, v ktorom sa nákladný list vystavuje, môžu sa tieto podpisy vytlačiť alebo nahradiť pečiatkami odosielateľa a dopravcu. Prvé vyhotovenie nákladného listu dostane odosielateľ, druhé sprevádza zásielku a tretie si ponechá dopravca. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobca splnil alebo nesplnil podmienky na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty uplatnené pri tovare (kukurici), ktorý mal podľa jeho tvrdenia a predkladaných dokladov (faktúry, dodacie listy, medzinárodné nákladné listy - CMR) dodať v júni 2011 odberateľovi v Maďarsku, t. j. spoločnosti NAGY-S GABONAKERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓKORLÁTOLT FELELŐSSÉGÜ TÁRSASÁG, Budapešť ako i ďalším odberateľom Dalgeti Agra Polska, Poznan a Agrarwelt GmBH, Mníchov (prví odberatelia), pričom tento tovar mal byť ďalej dodaný ďalším odberateľom v Maďarsku (druhí odberatelia). Sporné bolo i to, či žalobcom predložené doklady právne relevantným spôsobom preukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie. V daňovom priznaní za mesiac jún 2011 žalobca uviedol dodanie tovaru s oslobodením od dane v sume 1.062.894,78 eur, z toho podľa ust. § 43 ods. 1 a 4 vyššie citovaného zákona v sume 1.062.894,78 eur, pričom v rámci daňovej kontroly preukazoval, že sa jedná o tovar odoslaný a dodaný do Maďarska. Pri odoslaní tovaru do iného členského štátu je pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty potrebné skúmať najmä prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. V predmetnej veci z oznámení maďarskej daňovej správy vyplynulo, že štatutárnym zástupcom spoločnosti NAGY-S KFT., ktorej mal žalobca tovar dodať, bol od mája do októbra 2011 I. X. R. a od októbra 2011 je štatutárnym zástupcom W. K. (s čím zrejme súvisí i zmena obchodného mena spoločnosti na MUL RU KFT, čo vyplýva z údajov v administratívnom spise). Na adrese svojho sídla sa spoločnosť MUL RU KFT. (predtým NAGY-S KFT.) nenachádza a predchádzajúci konateľ sa presťahoval na neznáme miesto. Spoločnosť predložila daňové priznanie, ale pre nezastihnuteľnosť spoločnosti nie je k dispozícii jej účtovníctvo a účtovné doklady, v dôsledku čoho nie je možné potvrdiť nadobudnutie. S poukazom na tieto zistenia maďarskej daňovej správy, ktoré nepotvrdzovali žalobcom tvrdené dodanie tovaru odberateľovi do iného členského štátu Európskej únie, konkrétne do Maďarska, bolo povinnosťou správcu dane v rámci daňovej kontroly preskúmať a vyhodnotiť žalobcom predlžené doklady (faktúry, dodacie listy, medzinárodné nákladné listy - CMR), ktorými mienil preukázať dodanie tovaru - kukurice vyššie označenému odberateľovi do Maďarska (v júni 2011 spoločnosti s názvom NAGY-S KFT.) v celkovej hodnote 194.439,- eur. Z týchto dokladov, najmä z medzinárodných nákladných listov - CMR ,ako i z neskorších vyjadrení žalobcu (pôvodne tvrdil, že prepravu realizoval, resp. zabezpečoval sám) vyplýva, že prepravu do Maďarska mali vykonať rôzni prepravcovia zabezpečení tvrdeným odberateľom, teda spoločnosťou NAGY-S KFT. V ust. § 43 ods. 1 a 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sú stanovené podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet a príkladmo sú uvedené doklady, ktorými možno preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. V predmetnej veci bol teda žalobca povinný preukázať, že splnil podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty a že tovar - kukuricu dodal do Maďarska tvrdenému odberateľovi, t. j. spoločnosti NAGY-S KFT. a nakoľko preprava tovaru podľa predložených dokladov mala byť zabezpečená inou osobou, bol povinný predložiť i prepravný doklad, resp. iný doklad o odoslaní s uvedením miesta určenia. Dodanie tovaru tomuto odberateľovi do Maďarska žalobca preukazoval predložením štyroch faktúr (č. 20110288 zo dňa 03. 06. 2011, č. 20110339 zo dňa 27. 06. 2011, č. 20110340 zo dňa 28. 06. 2011 a č. 20110344 zo dňa 29. 06. 2011), pričom k faktúram pripojil dodacie listy, medzinárodné nákladné listy - CMR, resp. i prehlásenia o tom, že prepravca (NAGY-S KFT.) tovar prevzal a tento bude prepravený do Maďarska. K faktúre č. 20110288 zo dňa 03. 06. 2011 žalobca predložil dodací list zo dňa 03. 06. 2011, ktorý je opatrený pečiatkou žalobcu a spoločnosti NAGY-S KFT. a nečitateľnými podpismi. Prehlásenie zo dňa 03. 06. 2011 je taktiež opatrené pečiatkami týchto spoločností, ale podpis pri dvoch pečiatkach spoločnosti NAGY-S KFT. je iný ako na dodacom liste. Niektoré medzinárodné nákladné listy pripojené k tejto faktúre sú taktiež opatrené pečiatkou odberateľa (NAGY-S KFT.), ale podpis pri tejto pečiatke nezodpovedá podpisu na prehlásení zo dňa 03. 06. 2011 a ani podpisu na dodacom liste. Pochybnosti vyvoláva i to, kto mal byť v skutočnosti prepravcom tohto tovaru, keď na prehlásení zo dňa 03. 06. 2011 je pri kolónke prepravca pečiatka a nečitateľný podpis zástupcu spoločnosti NAGY-S KFT., teda deklarovaného odberateľa, zatiaľ čo na pripojených medzinárodných nákladných listoch je pri kolónke prepravca pečiatka spoločnosti WI-TÓ TRANS Kft., resp. S. F. a nečitateľné podpisy. K faktúre č. 20110339 zo dňa 27. 06. 2011 žalobca predložil dodací list zo dňa 27. 06. 2011, ktorý je opatrený pečiatkou žalobcu a spoločnosti NAGY-S KFT. a nečitateľnými podpismi. Prehlásenie zo dňa 27. 06. 2011 je taktiež opatrené pečiatkami týchto spoločností, ale podpis pri dvoch pečiatkach spoločnosti NAGY-S KFT. na tomto prehlásení a na dodacom liste zo dňa 27. 06. 2011 je evidentne iný ako na listinných dokladoch pripojených k faktúre č. 20110288 zo dňa 03. 06. 2011. Niektoré medzinárodné nákladné listy pripojené k tejto faktúre sú taktiež opatrené pečiatkou tvrdeného odberateľa (NAGY-S KFT.), ale podpis pri tejto pečiatke nezodpovedá podpisu na prehlásení zo dňa 27. 06. 2011 a ani podpisu na dodacom liste. Pochybnosti vyvoláva i to, kto mal byť v skutočnosti prepravcom tohto tovaru, keď na prehlásení zo dňa 27. 06. 2011 je pri kolónke prepravca pečiatka a nečitateľný podpis zástupcu spoločnosti NAGY-S KFT., teda deklarovaného odberateľa, zatiaľ čo na pripojených medzinárodných nákladných listoch je pri kolónke prepravca pečiatka spoločnosti SZAMEH KFT., resp. TÓTH-SPED IKRÉNYI KFT., S. F., PÉK LÁSZLÓ, WI-TÓ TRANS Kft., THERMO-MOBIL KFT. a nečitateľné podpisy. K faktúre č. 20110340 zo dňa 28. 06. 2011 žalobca predložil dodací list zo dňa 28. 06. 2011, ktorý je opatrený pečiatkou žalobcu a spoločnosti NAGY-S KFT. a nečitateľnými podpismi. Prehlásenia zo dňa 28. 06. 2011 a 29. 06. 2011 sú taktiež opatrené pečiatkami týchto spoločností a nečitateľnými podpismi. Niektoré medzinárodné nákladné listy pripojené k tejto faktúre sú taktiež opatrené pečiatkou tvrdeného odberateľa (NAGY-S KFT.), ale podpis pri tejto pečiatke nezodpovedá podpisu na prehláseniach zo dňa 28. 06. 2011 a 29. 06. 2011 a ani podpisu na dodacom liste. Pochybnosti vyvoláva i to, kto mal byť v skutočnosti prepravcom tohto tovaru, keď na prehlásení zo dňa 28. 06. 2011 a 29. 06. 2011 je pri kolónke prepravca pečiatka a nečitateľný podpis zástupcu spoločnosti NAGY-S KFT., teda deklarovaného odberateľa, zatiaľ čo na pripojených medzinárodných nákladných listoch je pri kolónke prepravca pečiatka spoločnosti S. F., resp. TÓTH-SPED IKRÉNYI KFT., WI-TÓ TRANS Kft., SZAMÉH KFT., THERMO-MOBIL KFT. K faktúre č. 20110344 zo dňa 29. 06. 2011 žalobca predložil dodací list zo dňa 29. 06. 2011, ktorý je opatrený pečiatkou žalobcu a spoločnosti NAGY-S KFT. a nečitateľnými podpismi. Niektoré medzinárodné nákladné listy pripojené k tejto faktúre sú taktiež opatrené pečiatkou deklarovaného odberateľa (NAGY-S KFT.), ale podpis pri tejto pečiatke nezodpovedá podpisu na dodacom liste. Pozornosti súdu neuniklo, že na predložených prehláseniach je krížikom vyznačené miesto, kde mal prepravca, resp. odberateľ tieto doklady podpísať. Správca dane v súvislosti s týmito prepravami vykonal i výsluchy svedkov, a konkrétne vypočul osobu Sipőcz Tamás Mihály, t. j. konateľ spoločnosti THERMO-MOBIL KFT., ktorý uviedol, že ohľadne prepravy iste jednal telefonicky so zamestnancom firmy NAGY-S KFT., meno nevedel uviesť s tým, že pri vykládke musel byť prítomný niekto z tejto firmy a tovar bol vyložený v obci Nyúl a Gyarmat v skladoch, o ktorých nevedel, komu patria. Tento svedok predložil viaceré listinné doklady, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť MM+J s.r.o., resp. sú tu uvedené spoločnosti RAIFFEISEN AGRO MAGYARORSZÁG KFT., HEMINGWAY INVESTMENTS HUNGARY KFT., čo dôvodne vyvoláva pochybnosti odkiaľ a kam mala byť preprava tovaru vykonaná a kto bol jeho dodávateľom a odberateľom. Taktiež bol vypočutý Wittner Róbert - konateľ spoločnosti WI-TÓ TRANS Kft., ktorý uviedol, že skoro v každom prípade bol pri vykládke prítomný R. I., a v prípade, že nebol prítomný, tak prišiel do jeho kancelárie a potvrdil CMR. Tovar bol vyložený v obci R. a Z. v skladoch a všetko organizoval R. I.. K výpovedi tohto svedka je potrebné uviesť, že podpis „R. I. X.“ je uvedený na niektorých dodacích listoch (zo dňa 27. 06. 2011, 28. 06. 2011, 29. 06. 2011), resp. prehláseniach (zo dňa 27. 06. 2011, 28. 06. 2011), ale nenachádza sa ani na jednom prepravnom doklade - CMR, v dôsledku čoho je potom spochybnená táto výpoveď. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i vyhlásenie S. F. zo dňa 20. 01. 2014, ktorý uviedol, že prepravy uvedené v prílohe vykonal a miesta nakládok a vykládok zodpovedajú realite. K svojmu prehláseniu však žiadne prílohy nepripojil a to z dôvodu, že ich vyžiadali kontrolné orgány. Na základe vyššie uvedených listinných dokladov, šetrenia vykonaného maďarskou daňovou správou a vykonaného dokazovania i súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie - do Maďarska ním deklarovanému odberateľovi, t. j. spoločnosti NAGY-S KFT. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia v sume 194.439,- eur medzi žalobcom a deklarovaným odberateľom, t. j. spoločnosťou NAGY-S KFT., nakoľko žalobca nevedel preukázať, kto tovar za deklarovaného odberateľa prevzal, a teda vôbec nepreukázal, že sa tento tovar dostal do dispozície ním označeného odberateľa. Pochybnosti vzbudzujú i doklady predložené žalobcom, ktoré mali preukázať vykonanie prepravy tovaru do Maďarska. Tu je potrebné vychádzať z ust. § 43 ods. 5, v zmysle ktorého je platiteľ dane povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry (čo žalobca splnil), ale nakoľko žalobca prepravu nevykonal, ani ju nezabezpečoval, bolo jeho povinnosťou predložiť i ďalšie doklady, nakoľko tvrdil, že prepravu tovaru zabezpečoval, resp. vykonal jeho odberateľ. Je však potrebné rozlišovať medzi tým, či odberateľ prepravu zabezpečí inou osobu a v takom prípade je žalobca ako platiteľ dane povinný predložiť prepravný doklad alebo iný doklad o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia (ust. § 43 ods. 5, písm. a/ vyššie citovaného zákona) a tým, či odberateľ prepravu tovaru vykoná sám a v takom prípade je žalobca povinný predložiť okrem iného i písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, (ust. § 43 ods. 5, písm. c/ vyššie citovaného zákona). V predmetnej veci žalobca predložil prehlásenie označeného prepravcu (NAGY- S KFT.) zo dňa 03. 06. 2011, 27. 06. 2011, 28. 06. 2011 a 29. 06. 2011 opatrené pečiatkou prepravcu a nečitateľným podpisom o tom, že tovar prevzal a bude prepravený do Maďarska a zároveň predložil i prepravné doklady, z ktorých vyplýva, že prepravu mali ako prepravcovia vykonať iné subjekty. Nadobudnutie tovaru deklarovanému odberateľovi v Maďarsku teda nebolo potvrdené a preukázané, čo znamená, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu, ktoré je v štáte odoslania oslobodené od dane z pridanej hodnoty a daňová povinnosť prechádza na odberateľa tovaru. K dodaniu tovaru spoločnosti Dalgety Agra Polska (podľa žalobcu prvý odberateľ) v celkovej hodnote 267.525,06 eur je potrebné uviesť, dodanie tovaru tomuto odberateľovi žalobca preukazoval predložením 8 faktúr (č. 20110309 zo dňa 07. 06. 2011, č. 20110315 zo dňa 09. 06. 2011, č. 20110316 zo dňa 10. 06. 2011, č. 20110319 zo dňa 14. 06. 2011, č. 20110324 zo dňa 16. 06. 2011, č. 20110326 zo dňa 17. 06. 2011, č. 20110331 zo dňa 21. 06. 2011, č. 20110335 zo dňa 23. 06. 2011). K jednotlivým faktúram žalobca predložil dodacie listy opatrené jeho pečiatkou, taktiež pečiatkou spoločnosti Dalgety Agra Polska a nečitateľnými podpismi. Taktiež pripojil i prehlásenia k jednotlivým faktúram, na ktorých je ako dodávateľ označený žalobca, prepravca nie je uvedený (okrem prehlásenia zo dňa 07. 06. 2011 k faktúre č. 20110309 zo dňa 07. 06. 2011, kde je ako prepravca uvedená spoločnosť Dalgety Agra Polska) a ako odberateľ je tu spoločnosť Dalgety Agra Polska, ktorá potvrdila, že tovar bol dodaný a prevzatý, ale nie je uvedené, kde sa tak stalo. Prehlásenia sú opatrené pečiatkou deklarovaného odberateľa a nečitateľným podpisom. Poľská daňová správa na základe dožiadania oznámila správcovi dane, že spoločnosť Dalgety Agra Polska uskutočnila IC nadobudnutie tovaru od žalobcu v rámci trojstrannej transakcie a pre vyrovnanie dane boli uvedení maďarskí odberatelia (druhí odberatelia) GOLD CEREAL HUNGARY KFT. a PA-TA GLOBAL KFT, pričom tovar nikdy nebol dovezený do Poľska, ale bol prepravený priamo konečnému odberateľovi do Maďarska, a to prenajatými vozidlami spoločnosti Delta Agro s.r.o., a O. S. O. J.. Podľa oznámenia maďarskej daňovej správy spoločnosť PA-TA GLOBAL KFT. nie je zastihnuteľná na adrese svojho sídla a podľa informácie poľskej daňovej správy ju zastupoval J. N., ktorý sa zdržiava na neznámom mieste a s touto maďarskou spoločnosťou nemá žiadny kontakt a nebol jej zamestnancom, ani majiteľom. Spoločnosť GOLD CEREAL HUNGARY KFT. v daňových priznaniach nepriznala IC nadobudnutie tovaru a pre nedostatok podkladov nie je možné preveriť, či bola IC dodávka skutočne realizovaná. Nebolo možné vypočuť ani bývalú konateľku spoločnosti a nový konateľ o predchádzajúcich aktivitách spoločnosti nemá vedomosť. Dodanie tovaru spoločnosti Agrarwelt GmBH v hodnote 406.765,- eur žalobca preukazoval predložením 11 faktúr (č. 20110310 zo dňa 16. 06. 2011, č. 20110325 zo dňa 17. 06. 2011, č. 20110327 zo dňa 20. 06. 2011, č. 20110330 zo dňa 21. 06. 2011, č. 20110332 zo dňa 22. 06. 2011, č. 20110334 zo dňa 23. 06. 2011, č. 20110336 zo dňa 24. 06. 2011, č. 20110337 zo dňa 27. 06. 2011, č. 20110345 zo dňa 29. 06. 2011, č. 20110341 zo dňa 28. 06. 2011, č. 20110349 zo dňa 30. 06. 2011). K jednotlivým faktúram žalobca predložil dodacie listy opatrené jeho pečiatkou, taktiež pečiatkou spoločnosti Agrarwelt GmBH a nečitateľnými podpismi. Taktiež pripojil i prehlásenia k jednotlivým faktúram, na ktorých je ako dodávateľ označený žalobca a v kolónke prepravca je pečiatka spoločnosti Agrarwelt GmBH s nečitateľným podpisom. Prepravca prehlásil, že tovar prevzal a tovar bude prepravený do Maďarska. Ako odberateľ je taktiež uvedená vyššie označená spoločnosť, pričom i v tejto časti sa nachádza pečiatka spoločnosti Agrarwelt GmBH s nečitateľným podpisom, ktorý je ale iný ako v kolónke prepravca. Na pripojených medzinárodných nákladných listoch je pri kolónke prepravca pečiatka Milánkovics Gábor, VIMA TRANS 2004 KFT., MABASA KFT., Kalapács Transz Kft., CSIDEI OTTÓ, ADRO SPED KFT., VASI BEKKA, GREFFER, KISS MIHÁLY, Kósa István, EG - DA KFT., HUN-GRAIN CARGO KFT., SZABADOS JÓZSEF, GREENGABONA KFT. a nečitateľné podpisy. Ako odberateľ je na prepravných dokladoch pečiatka spoločnosti BONAGRO KFT., Agrarwelt GmBH, JADE-PLUSZ KFT., D&D RENT KFT. Nemecká daňová správa na základe dožiadania správcovi dane oznámila, že spoločnosť Agrarwelt GmBH deklarovala trojstranný obchod, pričom tovar (kukurica) bol priamo zo Slovenska dodaný odberateľom v Maďarsku (MABASA KFT., JADE-PLUSZ KFT.), ktorí boli zároveň aj prepravcami a prepravu si objednala spoločnosť Agrarwelt GmBH, ale nebolo objasnené, kto platil prepravné náklady, nakoľko účty tejto spoločnosti neobsahujú výdavky na prepravné služby. Preprava tovaru sa začala na Slovensku a ani miesto dodania sa nenachádza v Nemecku. Maďarská daňová správa v súvislosti s deklarovaným dodaním tovaru spoločnosti dodávkou JADE- PLUSZ KFT. oznámila, že táto spoločnosť nevykonala skutočné IC nadobudnutie tovaru a nevie hodnoverne preukázať IC transakcie. IC nadobudnutie tovaru nepriznala ani spoločnosť MABASA KFT., spoločnosť D&D RENT KFT. a spoločnosť BONAGRO KFT. V súvislosti s prepravami, ktoré mali byť vykonané pre spoločnosť Agrarwelt GmBH (prví odberatelia žalobcu) bol ako svedok vypočutý Kalapács Ferenc - konateľ KALAPÁCS TRANSZ, ktorý uviedol, že spoločnosť Agrarwelt GmBH ho poverila vykonaním prepravy kukurice zo Slovenska do Maďarska, on osobne pri nakládke ani vykládke nebol a tovar podľa jednotlivých CMR prevzal Tar Attila, poľnohospodársky podnikateľ, resp. že majiteľom tovaru je BÁCS-PRODUCT KFT. a Kabai Táp Zrt (akciová spoločnosť), ale prítomní boli i zástupcovia ARABONA GABONA KFT. a Agrarwelt GmBH. Ďalší svedok I. S. uviedol, že prepravu vykonali a tovar v Maďarsku prevzal niekto zo spoločnosti Agrarwelt GmBH. Obaja svedkovia predložili listinné doklady, na ktorých sú názvy a pečiatky rôznych subjektov. Z vyššie uvedených zistení vyplývajúcich z predloženého administratívneho spisu je potom zrejmé, že nebolo preukázané nadobudnutie tovaru druhými odberateľmi tovaru v Maďarsku, a teda neboli preukázané trojstranné obchody medzi žalobcom ako dodávateľom a deklarovaným prvým odberateľom spoločnosťou Dalgety Agra Polska a následne ani dodanie tovaru druhému odberateľovi (spoločnostiam GOLD CEREAL HUNGARY KFT. a PA-TA GLOBAL KFT.). Uvedené platí i v prípade ďalšieho deklarovaného prvého odberateľa žalobcu Agrarwelt GmBH a jeho ďalších odberateľov (JADE- PLUSZ KFT., MABASA KFT., D&D RENT KFT. a BONAGRO KFT. - druhí odberatelia). Žalobca ani v týchto prípadoch (rovnako ako v prípade dodávok deklarovaných pre spoločnosť NAGY-S KFT.) nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia s oslobodením od dane z pridanej hodnoty, keď nevedel preukázať, že tovar v Maďarsku prevzali deklarovaní odberatelia a teda nepreukázal, že sa tento tovar dostal do dispozície ním označeného odberateľa, t.j. NAGY-S KFT, resp. do dispozície druhých (vyššie označených) odberateľov. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu je potom i podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie daňových orgánov, že žalobca dostatočne nepreukázal, že tovar, ktorý mal dodať svojim prvým odberateľom bol skutočne dodaný druhým odberateľom v Maďarsku, ktorí i keď boli registrovaní na daň z pridanej hodnoty, nepriznali intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, nepodali daňové priznania v tomto smere a nezaplatili ani daň z pridanej hodnoty v Maďarsku. Z uvedených dôvodov potom žalobcovi nevzniklo právo na ním uplatnené oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Takýto názor súdu je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadrenom v rozsudku zo dňa 9.12.2010 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/5/2010, v ktorom bola riešená identická právna problematika podľa Šiestej smernice Rady 77/388/ EHS zo 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty. Túto Smernicu s účinnosťou od 01. 01. 2007 nahradila Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z priadnej hodnoty, ktorá v zásade na rovnakých princípoch upravuje zdaniteľné transakcie vrátane dodania tovaru a jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva. Z článku 138 tejto smernice vyplýva, že „členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie lebo preprava tovaru začala“. I Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 teda kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným subjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Uvedené znamená, že žalobca ako daňový subjekt, ktorý si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach kukurice bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný ním deklarovanému odberateľovi, resp. druhým odberateľom, na ktorých prešlo právo nakladať s tovarom ako jeho vlastníci. Za takýto doklad v predmetnej veci možno považovať napr. daňové priznanie podané nadobúdateľom tovaru v členskom štáte určenia alebo skladové listy nadobúdateľa. Zo žalobcom predložených dokladov nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vývoze a dodaní tovaru deklarovaným odberateľom do iného členského štátu a pochybnosti neboli odstránené ani výsluchom svedkov, ktorých navrhol žalobca, pričom výpovede týchto svedkov (v ktorých neuviedli, kto za žalobcom deklarovaných odberateľov tovar prevzal, ale zato označili mená a názvy ďalších subjektov, ktorým mal tovar patriť a ktorí ho prevzali) a predložené doklady (na ktorých sú uvedené názvy rôznych subjektov a ich pečiatky) jednoznačne nepotvrdzujú tvrdenia žalobcu. Medzinárodné nákladné listy sú predovšetkým dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy a v prípade, ak sa nepreukáže opak i o prevzatí zásielky dopravcom, čo vyplýva z čl. 9 vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Samotná existencia dokladov bez preukázania skutočnej fyzickej existencie dodania tovaru nie je relevantným dokladom preukazujúcim uskutočnenie obchodu. Naviac z čl. 138 Smernice Rady č. 2006/112/ES jednoznačne vyplýva, že od dane je oslobodené len dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo územia štátu odoslania, ale v rámci Spoločenstva, a to predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet. Súd nemal pochybnosti o tom, že tovar z územia Slovenskej republiky do Maďarska neprepravil žalobca ako deklarovaný dodávateľ, ktorý ale nepreukázal ani to, na čí účet mali byť prepravy do štátu určenia vykonané, pričom toto je jednoznačne jeho dôkazná povinnosť. Zmluvy, faktúry a iné doklady sú iba nepriamymi dôkazmi a samy osebe nie sú spôsobilé preukázať reálne dodanie tovaru alebo prepravných služieb. V tejto súvislosti je možné poukázať i na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 03. 03. 2015 v konaní pod sp. zn. 3Sžf/8/2014, zo dňa 30. 04. 2015 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/81/2013 (a mnohé ďalšie), v ktorých bola riešená obdobná problematika s dôrazom na preukázanie skutočného dodania tovaru odberateľovi do iného členského štátu EÚ. Pokiaľ žalobca poukazoval na iné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (v konaní pod sp. zn. 3 Sžf/1/2011, resp. 6 Sžf/81/2013) súd je toho názoru, že tieto vychádzajú z iných skutkových zistení ako v posudzovanej veci. Dôraz na preukázanie skutočnej existencie dodávky tovaru deklarovanému odberateľovi pri uplatňovaní oslobodenia od dane z pridanej hodnoty vyplýva i z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-146/05 „Albert Collé“, ako i z rozsudku vo veci C-409/04 vo veci „Teleos plc., v abstrakte ktorého je výslovne uvedené, že k uplatneniu oslobodenia dodávky od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. V predmetnej veci teda nebolo preukázané, že by sa reálne uskutočnilo plnenie oslobodené od dane, nakoľko ani odberateľ žalobcu (NAGY-S KFT,) ani deklarovaní druhí odberatelia nepotvrdili intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, odosielateľom, resp. dodávateľom ktorého by bol žalobca. Z uvedeného potom vyplýva, že neboli splnené vecné a formálne podmienky vzniku práva na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, nakoľko žalobca nepreukázal, že by sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako je to uvedené na ním predložených listinných dokladoch a že sa tovar dostal do dispozície ním označených odberateľov, čo nepotvrdili ani výsluchy svedkov. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodávkach do iného členského štátu, pričom jeho podmienkou je i reálne preukázanie materiálneho plnenia konkrétnemu odberateľovi v inom členskom štáte. V predmetnej veci si žalobca v daňovom priznaní uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty práve v súvislosti s oslobodením od platenia dane podľa ust. § 43 vyššie citovaného zákona v súvislosti s deklarovaným vývozom do iného členského štátu (Maďarska), pričom ale nebolo preukázané, že tento tovar bol v štáte, do ktorého mal byť odoslaný a kde malo dôjsť k jeho spotrebe, i skutočne zdanený (opätovne súd poukazuje na rozsudok SD EÚ vo veci C-409/04 Teleos). K splneniu zákonných podmienok na odpočet dane bol preto žalobca povinný predložiť i doklady preukazujúce reálne dodanie tovaru do Maďarska, čo žalobca neurobil. V tejto súvislosti a s poukazom na tvrdenie žalobcu, že nezodpovedá za to, akých odberateľov (v pozícii druhých odberateľov) si vybral jeho prvý odberateľ, súd uvádza, že to bol žalobca, ktorý si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý mal byť v konečnom dôsledku dodaný do iného členského štátu, teda mal opustiť územie Slovenskej republiky. Povinnosťou žalobcu bolo potom preukázať, že sa tak skutočne i stalo a len v takom prípade, by si mohol uplatniť oslobodenie od dane. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že i keď prvým deklarovaným odberateľom žalobcu boli spoločnosti so sídlom v Poľsku (Dalgety Agra Polska) a v Nemecku (Agrarwelt GmBH), žalobca tovar do týchto štátov neodoslal, neprepravil a do týchto štátov nebol prepravený ani jeho odberateľmi, nakoľko ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a listinných dokladov tovar mal byť vyvezený zo Slovenska priamo do Maďarska, teda do iného členského štátu. Pokiaľ si žalobca pri tomto tovare uplatnil odpočet dane bolo výlučne jeho povinnosťou preukázať, že tovar opustil územie Slovenska a bol skutočne do Maďarska dodaný a tu i zdanený, čo sa však nepreukázalo. Žalobca v predmetnej veci nepreukázal, že faktúry, pri ktorých si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty sa zhodujú so skutočne realizovanými plneniami a že tovar bol skutočne dodaný platiteľovi dane v inom členskom štáte. Z predložených listinných dokladov totiž nevyplýva, kto tovar prevzal v mene deklarovaného odberateľa v Maďarsku (za spoločnosť NAGY-S KFT.) a v mene deklarovaných druhých odberateľov, t. j. odberateľov spoločnosti Dalgety Agra Polska a Agrarwelt GmBH a ani z výsluchu svedkov nebolo možné vyvodiť záver, že by bol tovar skutočne dodaný druhým odberateľom. K žalobcom namietanému porušeniu zásad daňového konania súd uvádza, že jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov platom do 31. 12. 2011 (ktorý bolo potrebné aplikovať v daňovom konaní v predmetnej veci až do 30. 12. 2012, a to s poukazom na ust. § 165 ods. 2, 5, ust. § 165b ods. 1, 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov) sa v daňovom konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v ust. § 2 ods. 3 vyššie citovaného zákona. O takýto prípad v danej veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani iné ich porušenie vyššie citovaného zákona, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na doklady predložené k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu. Takto postupoval i správca dane v preskúmavanej veci, keď sa s konkrétnymi otázkami ohľadne uskutočnenia intrakomunitárneho dodania tovaru obrátil na daňovú správu SRN, Poľskej republiky a Maďarska a požiadal ju o výmenu daňových informácií. Súd dospel k tomu záveru, že správca dane vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a získané dôkazy i správne vyhodnotil. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru zaťažuje jednoznačne daňový subjekt, teda žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru len faktúrami, resp. ďalšími listinným i dokladmi, nie je podľa názoru súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom v prípade, ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje, ktoré odrážajú skutočné, reálne plnenie. To, že určitý doklad má náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný, ešte nie je dôkazom toho, že daňový subjekt je oprávnený si uplatniť odpočet dane. K ďalšej námietke žalobcu v podanej žalobe, že nemôže niesť zodpovednosť za iný daňový subjekt, s ktorým riadne obchoduje, je potrebné uviesť, že pri nadobudnutí tovaru v rámci Európskej únie, teda pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru, nie je pohyb tovaru cez hranice jednotlivých štátov monitorovaný, a preto nie je možné vylúčiť riziko vzniku daňových podvodov. Z tohto dôvodu potom nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať od dodávateľa tovaru, aby sa pri dodávke tovaru uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Súd je toho názoru, že žalobca takéto opatrenia v potrebnej miere neprijal a dostatočne si nepreveril okolnosti týkajúce sa jeho odberateľov. Je zásadne vecou žalobcu, s kým uzatvára obchodné kontrakty, ale v prípade, ak si uplatňuje oslobodenie do dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý mal byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, musí vedieť relevantnými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázať, že tovar bol skutočne vyvezený (dodávateľom, odberateľom alebo na ich účet) do iného členského štátu a že deklarovaný odberateľ skutočne nadobudol právo s týmto tovarom nakladať. V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenie o vývoze tovaru do iného členského štátu a dôvodnosť oslobodenia od dane z pridanej hodnoty i preukázal, čo žalobca neurobil. Na základe vyššie uvedených zistení potom súd rovnako ako žalovaný musel konštatovať, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie ním deklarovaného tovaru odberateľovi, resp. druhým odberateľom do Maďarska, a teda nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či ju daňový subjekt preukázal a správne deklaroval. Daňové orgány si urobili správny záver, že žalobcom predložené listinné doklady sú z hľadiska ich použiteľnosti pre účely oslobodenia od dane z pridanej hodnoty použiteľné vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedenú odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný od dodávateľa uvedeného na faktúre odberateľovi uvedenom na faktúre. V prípade uplatnenia si oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri vývoze do iného členského štátu je potrebné preukázať, že tovar bol skutočne dodaný odberateľovi v inom členskom štáte a že tento ho prevzal a nadobudol právo ním disponovať ako vlastník. Nepostačuje teda len vývoz tovaru do iného členského štátu, ale tento musí byť preukázateľne dodaný konkrétnemu subjektu identifikovanému na daň z pridanej hodnoty. Správne a v zmysle vyššie citovaného zákona potom postupoval správca dane, keď žalobcovi dodatočným platobným výmerom zo dňa 29. 01. 2014 znížil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011 zo sumy 224.958,06 eur na sumu 49.939,14 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď toto rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý bolo potrebné aplikovať od 30. 12. 2012. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).