Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/113/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200593 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4014200593.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: J & M ALFYTOUR spol. s r.o., Hlavné nám. 13, Šahy, IČO: 11 846 071, zastúpeného advokátskou kanceláriou SEMANČÍN POLÁČEK s.r.o., Vajnorská 100/ A, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Bajkalská 27, Bratislava, IČO: 36 069 841, o uloženie povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. novembra 2013 č. 0013/2014/E a o preskúmanie zákonnosti a zrušenie tohto rozhodnutia, takto r o z h o d o l : Súd konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobca vo svojom podaní zo dňa 24. 06. 2014, doručenom tunajšiemu súdu dňa 26. 06. 2014 a označenom ako „žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia“, uviedol, že je výrobcom elektriny pripojeným do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. a zároveň prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny zo slnečnej energie, ktoré sa nachádza v katastrálnom území Šahy časť Hanďáš. Žalovaný vydal dňa 18. 11. 2013 cenové rozhodnutie č. 0013/2014/E, ktorým stanovil výšku platby za prístup do distribučnej sústavy a podmienky jej uplatnenia pre výrobcov elektriny, ktorí sú pripojení do distribučnej sústavy Západoslovenskej distribučnej, a.s., pričom v cenovom konaní považoval za účastníka tohto konania výlučne spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s., ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorá je oprávnená platbu od výrobcov elektriny vyberať. Predmetné cenové rozhodnutie žalovaný doručil spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. dňa 20. 11. 2013, ktoré potom nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 12. 2013. V ďalšej časti svojho podania žalobca uviedol, že napáda rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 11. 2013 č. 0013/2014/E v celom rozsahu z dôvodov uvedených v žalobe. Namietal predovšetkým, že žalovaný s ním nekonal ako s účastníkom cenového konania a nedoručil mu vyššie uvedené cenové rozhodnutie zo dňa 18. 11. 2013, a to i napriek skutočnosti, že takto zásadným spôsobom zasiahol do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Poukázal na ust. § 14 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktoré vymedzuje okruh účastníkov správneho konania a na ust. § 14 ods. 3 zák. č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, ktoré vymedzuje účastníkov cenového konania v zmysle tohto zákona. Ustanovenie § 41 ods. 1 a 2 zák. č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov upravuje vzťah tohto zákona a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, pričom v predmetnej veci sa na cenové konanie tento zákon vzťahuje v plnom rozsahu a neexistuje žiadny právne relevantný dôvod, pre ktorý by žalobcovi malo byť odopreté postavenie účastníka cenového konania. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru súdov (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 06. 2013 v konaní pod sp. zn. 5Sžp/21/2012, zo dňa 31. 01. 2011 v konaní pod sp. zn. 5Sžo/123/2010 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12. 09. 2013 v konaní pod sp. zn. 1Sp/23/2013), ktorá sa týka chápania účastníka správneho konania. Bol toho názoru, že žalovaný pochybil, keď okruh účastníkov cenového konania zúžil tak, že za účastníka tohto konania považoval podľa ust. § 14 ods. 3 zák. č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov výlučne spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s., nakoľko s poukazom na ust. § 14 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov mal byť účastníkom cenového konania i žalobca. Postup žalovaného, ktorým mu odňal postavenie účastníka cenového konania považoval za právne neodôvodniteľný a neudržateľný, ignorujúci ust. § 14 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Cenové rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 11. 2013 č. 0013/2014/E priamo upravuje práva a povinnosti žalobcu, nakoľko žalobcovi priamo ukladá povinnosť platiť platbu za prístup do distribučnej sústavy vo výške stanovenej v cenovom rozhodnutí, v dôsledku čoho treba konštatovať, že v cenovom konaní sa konalo o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach žalobcu, čo znamená, že predmetné cenové rozhodnutie tieto práva, právom chránené záujmy a povinnosti žalobcu priamo upravuje. Žalovaný svojím postupom žalobcovi znemožnil využiť zákonné prostriedky na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov, pretože žalobca má so zavedením platby za prístup do distribučnej siete zásadný problém a takúto platbu považuje za protiprávnu z viacerých relevantných dôvodov, pričom mu bola odňatá možnosť, tieto dôvody v cenovom konaní uviesť. V závere svojho podania žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť mu do vlastných rúk rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 11. 2013 č. 0013/2014/E v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Zároveň žiadal, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 01. 2013 č. 0013/2014/E, a to až do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 08. 2014 žiadal zastaviť predmetné konanie a pre prípad, že sa súd nestotožní s dôvodmi na zastavenie konania, navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. Uviedol, že originál administratívneho spisu k cenovému konaniu č. 8511-2013-BA nie je možné predložiť, nakoľko bol predložený Krajskému súdu v Bratislave ku konaniu vedenému pod sp. zn. 1S/11/2014, predmetom ktorého je taktiež rozhodnutie žalovaného z dňa 18. 11. 2013 č. 0013/2014/E a tento súd si administratívny spis vyžiadal skôr. Predmetným rozhodnutím (ktoré žalobca napáda v tomto konaní) zo dňa 18. 11. 2013 žalovaný podľa ust. § 14 ods. 11 zák. č. 250/2012 Z. z. o regulácií v sieťových odvetviach v znení zákona č. 435/2013 Z. z. v spojení s ust. § 26 až § 28 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že pre regulovaný subjekt Západoslovenská distribučná, a.s. schválil na obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014 tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a podmienky ich uplatnenia v znení uvedenom vo výrokovej časti rozhodnutia, a to osobitne tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre užívateľov distribučnej sústavy s výnimkou odberateľov elektriny v domácnostiach a osobitne tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnostiach. Žalovaný zastával názor, že žalobca nemá právo byť účastníkom cenového konania, v ktorom došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že cenové konanie podlieha striktne úprave obsiahnutej v zákone č. 250/2012 Z. z. o regulácií v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a z tohto hľadiska je vymedzenie okruhu účastníkov konania podľa ust. § 14 ods. 3 tohto zákona konečné a záväzné. Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácií v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov je špeciálnou úpravou, v ktorej je okruh účastníkov cenového konania jasne, konkrétne a jednoznačne definovaný a vylučuje subsidiárne použitie ust. § 14 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ako zákona všeobecného. Aplikácia ust. § 14 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov by pripadala do úvahy iba v prípade, ak by špeciálny zákon neustanovil jednoznačný a dostatočný okruh účastníctva v tom - ktorom konaní (v prípade napadnutom žalobou ide o okruh účastníctva v cenovom konaní) a bolo by tak potrebné siahnuť po správnom poriadku, použiť zásadu subsidiarity a určiť okruh účastníctva podľa toho, ako to ustanovuje všeobecný predpis (správny poriadok). V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 08. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. 3Sžo/4/2011, z ktorého vyplýva, že vo veciach upravených osobitnými zákonmi je potrebné v konaní postupovať prednostne podľa týchto osobitných predpisov a len vtedy, ak osobitné zákony neobsahujú potrebnú úpravu na riešenie určitej procesnej otázky, možno použiť príslušné ustanovenie správneho poriadku. Zdôraznil, že zákon č 250/2012 Z. z. o regulácií v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov je vo vzťahu k správnemu poriadku zákonom lex specialis a okruh účastníkov konania podľa ust. § 14 ods. 3 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácií v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov nie je možné rozširovať všeobecným zákonom (správnym poriadkom), aj s ohľadom na účel regulácie, pre dosiahnutie ktorého došlo vôľou zákonodarcu k zúženiu okruhu účastníkov cenového konania, preto špeciálny zákon č. 250/2012 Z. z. v porovnaní so všeobecným zákonom (správnym poriadkom) ustanovuje okruh účastníctva užšie. Z uvedeného vyplýva, že úrad nemal a ani nemohol konať so žalobcom ako s účastníkom cenového konania, v ktorom došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Žalobca v predmetnom konaní nemal a ani nemá danú aktívnu legitimáciu. Žalovaný preto vzniesol námietku aktívnej legitimácie žalobcu a námietku svojej pasívnej legitimácie s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2 Cdo 205/2009. Uviedol, že zúžený okruh účastníctva v konaní podľa špeciálneho zákona nie je možné rozšíriť a aplikovať naň ešte ust. § 14 správneho poriadku. Žalovanému potom nesvedčí pasívna vecná legitimácia v podanej žalobe, keďže ako úrad nemal povinnosť konať so žalobcom ako účastníkom cenového konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie č. 0013/2014/E. Opätovne uviedol, že ide o rozhodnutie, ktoré vydal pre Západoslovenskú distribučnú, a.s., a to na základe návrhu ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok 2014. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že základnou podmienkou konania v správnom súdnictve je vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov, čo v predmetnej veci nie je splnené. Opätovne poukázal na ďalšie uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. 12. 2013 v konaní pod sp. zn. 4Sža/3/2013 a na ust. § 250d ods. 3 v spojení s ust. § 247 ods. 2 OSP, v zmysle ktorých navrhol, aby súd konanie zastavil. Pre prípad, ak by sa súd nestotožnil s námietkou žalovaného ohľadne nedostatku aktívnej aj pasívnej vecnej legitimácie, ako aj s námietkou týkajúcou sa nedostatku rozhodnutia spočívajúceho v jeho nemožnosti byť predmetom preskúmavania súdom podľa piatej časti druhej hlavy OSP (v dôsledku čoho nie je splnená zákonná procesná podmienka konania), žalovaný predložil vyjadrenie in res. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 04. 2012 v konaní pod sp. zn. 6 Sžo/7/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 07. 2011 v konaní pod sp zn. 6Sžo/146/2010 a uznesenie zo dňa 26. 01. 2012 v konaní pod sp. zn. 5 Sžp/8/2011. Nesúhlasil s vyjadrením žalobcu o potrebe prihliadať na neho ako na osobu, ktorej práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť napadnutým rozhodnutím priamo dotknuté. Vydaním napadnutého rozhodnutia nedošlo a ani nemohlo dôjsť k zásahu do práv žalobcu, nakoľko sa týka Západoslovenskej distribučnej, a.s., ktorá podala návrh ceny a je pre ňu záväzné. Predmetným rozhodnutím úrad schválil Západoslovenskej distribučnej, a.s. na obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014 tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a podmienky ich uplatnenia. Žalobca podal žalobu z dôvodu, že regulovanému subjektu ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy poskytuje platby za to, že reálne využíva služby spojené s prevádzkovaním distribučnej sústavy. Poskytovaním týchto služieb pre výrobcu elektriny (žalobcu) vznikajú prevádzkovateľovi distribučnej sústavy nemalé náklady a je nepochopiteľný postoj žalobcu (ktorému je na trhu s elektrinou regulovaným subjektom poskytovaná služba s nie zanedbateľnými nákladmi), aby za takto poskytované služby neplatil. Žalobca v podaní zo dňa 27. 08. 2014 zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného. Uviedol, že nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia vidí predovšetkým v tom, že žalovaný s ním nekonal ako s účastníkom cenového konania, nedoručil mu cenové rozhodnutie a takto mu odňal právo chrániť svoje práva a právom chránené záujmy v cenovom konaní. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nie sú splnené podmienky pre podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 11. 2013, resp. že v tomto konaní nie je možné preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia, žalobca žiada, aby súd preskúmal zákonnosť postupu žalovaného, ktorý so žalobcom nekonal ako s účastníkom cenového konania a nedoručil mu cenové rozhodnutie. Pre žaloby týkajúce sa nezákonnosti postupu správneho orgánu neplatí režim ust. § 247 ods. 2 OSP. Žalobca považuje za zavádzajúce a účelové tvrdenie žalovaného, že na okruh účastníkov cenového konania podľa zák. č. 250/2012 Z. z. o regulácií v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov nie je možné aplikovať ust. § 14 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Argumentácia žalovaného je v rozpore s ust. § 14 ods. 1 (okruh účastníkov konania upravuje prostredníctvom všeobecných kritérií) tohto zákona, ktorý v odseku 2 (okruh účastníkov konania dopĺňa o ďalšie osoby uvedené v osobitnom predpise, a to nad rámec okruhu účastníkov podľa ods. 1) existenciu osobitného predpisu upravujúceho okruh účastníkov konania výslovne predpokladá. Žalobca považuje argumentáciu žalovaného za rozpornú i s ust. § 41 ods. 1, 2 zák. č. 250/2012 Z. z. o regulácií v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, z ktorých vyplýva, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pričom sú výslovne uvedené ustanovenia zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktoré sa na cenové konanie nevzťahujú, pričom ust. § 14 tohto zákona tu nie je uvedené. Osobitne (v ust. § 41 ods. 2 zák. č. 250/2012 Z. z. o regulácií v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov) sú vymedzené tie ustanovenia tohto zákona, na ktoré sa správny poriadok nevzťahuje, pričom medzi nimi nie je uvedené ust. § 14 ods. 3 zák. č. 250/2012 Z. z. o regulácií v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, ktoré upravuje okruh účastníkov cenového konania. Argumentácia žalovaného je rovnako v rozpore i s ustálenou judikatúrou súdov Slovenskej republiky a právnou doktrínou, na ktorú žalobca poukazoval vo svojej žalobe. Žalobca vychádzal zo súdnych rozhodnutí uvedených v žalobe, ktoré obsahujú základné výkladové pravidlá, a ktoré je možné a potrebné aplikovať pri interpretácii ust. § 14 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a jeho vzťahu k ust. § 14 ods. 3 zák. č. 250/2012 Z. z. Žalobca bol toho názoru, že ust. § 250b ods. 2 OSP prelamuje dôsledky ust. § 247 ods. 2 OSP v tom, že priznáva procesné právo podať žalobu aj pri nevyčerpaní opravných prostriedkov. Interpretácia predkladaná žalovaným je v priamom rozpore so znením ust. § 250b ods. 2 OSP a odníma žalobcovi účinnú a efektívnu možnosť brániť svoje práva a právom chránené záujmy proti svojvôli žalovaného, ktorý so žalobcom odmietol konať ako s účastníkom cenového konania a nedoručil mu cenové rozhodnutie. Práve z týchto dôvodov žalobca podáva predmetnú žalobu a domáha sa toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi cenové rozhodnutie tak, aby žalobca mohol podať proti nemu odvolanie. V dôsledku postupu žalovaného žalobca s cenovým rozhodnutím nikdy nebol zákonným spôsobom oboznámený, a preto mu ani nezačala plynúť lehota na podanie odvolania. Žalobca zdôraznil, že v zmysle ustálenej judikatúry ust. § 250 ods. 2 OSP prelamuje dôsledky ust. § 247 ods. 2 a 250 ods. 2 OSP v tom, že priznáva procesné právo podať žalobu i tomu, s kým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal a napadnuté rozhodnutie mu nedoručil. Bol toho názoru, že cenové rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 11. 2013 priamo upravuje práva a povinnosti žalobcu, nakoľko mu priamo ukladá povinnosť platiť platbu za prístup do distribučnej sústavy v sume stanovenej v cenovom rozhodnutí, a teda práva a povinnosti žalobcu sú cenovým rozhodnutím priamo dotknuté. Akékoľvek námietky žalovaného v tomto kontexte považuje žalobca za neodôvodnené a neopodstatnené. Žalobca považuje za neudržateľné, aby žalovaný na jednej strane tvrdil, že cenovým rozhodnutím nezasahuje do práv a povinností žalobcu a na druhej strane žalobcovi týmto cenovým rozhodnutím priamo ukladal povinnosti. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že jeho nárok ako výrobcu elektriny na cenu elektriny, a teda i na podporu vo forme doplatku vo výške stanovenej a garantovanej zákonom číslo 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na obdobie 15 rokov, je v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR potrebné považovať za majetok resp. vlastníctvo chránené v článku 20 Ústavy SR a v článku 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru. Zníženie zákonom garantovanej ceny elektriny (a teda i podpory vo forme doplatku) prostredníctvom zavedenia dodatočnej platby za prístup do distribučnej sústavy je potrebné považovať za neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu. Podľa jeho názoru zavedenie platby za prístup do distribučnej sústavy odporuje princípu rovnosti a zákazu diskriminácie, nakoľko bez akéhokoľvek relevantného dôvodu znevýhodňuje určité skupiny výrobcov elektriny pred inými skupinami jej výrobcov. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, že využíva distribučnú sústavu, a preto by mal platiť platbu za prístup do distribučnej sústavy. Zdôraznil, že je potrebné striktne rozlišovať medzi pripojením do distribučnej sústavy (ktoré žalobca využíva a za ktoré riadne zaplatil) a prístupom do distribučnej sústavy (ktorý žalobca nevyužíva). Žalobca de iure a ani de facto neuskutočňuje prepravu elektriny distribučnou sústavou, a preto v súvislosti s výrobou elektriny nepotrebuje a ani nevyužíva prístup do distribučnej sústavy a nemá uzavretú zmluvu o prístupe a distribúcii elektriny. Prepravu elektriny distribučnou sústavou (distribúciu elektriny) žalobcovi neumožňuje ani platná legislatíva. Krajský súd v Bratislave dňa 10. 10. 2014 zaslal tunajšiemu súdu žalobu zo dňa 17. 01. 2014 vedenú u neho pod sp. zn. 1S/11/2014 vo veci žalobcov (Nawitas Development s.r.o. a spol.) proti žalovanému (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví), z ktorej súd zistil, že žalobcovia sa okrem iného domáhajú zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 11. 2013 č. 0013/2014/E, číslo spisu 8511-2013- BA, a to v konkrétne uvedených častiach. Následne žalovaný zaslal súdu okrem iného i rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04. 11. 2014 č. k. 1S/11/2014-151, ktorým tento súd konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 0013/2014/E, číslo spisu 8511-2013-BA zo dňa 18. 11. 2013 zastavil. Krajský súd v Bratislave rovnako rozhodol dňa 29. 10. 2014 pod č. k. 2S/141/2014-56, keď zastavil konanie, ktorým sa žalobca (spoločnosť OPERA Energy, a.s. zastúpená advokátskou kanceláriou SEMANČÍN POLÁČEK s.r.o.) domáhal proti žalovanému (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví) preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 11. 2013 č. 0013/2014/E. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 29. 04. 2015, doručenom tunajšiemu súdu dňa 30. 04. 2015 doplnil podanú žalobu zo dňa 24. 06. 2014 na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 10. 04. 2015 č. k. 11S/113/2014-135 a uviedol, že podanou žalobou sa domáhal konania podľa druhej hlavy piatej časti OSP. Žiadal, aby súd zrušil cenové rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 11. 2013 č. 0013/2014/E, nakoľko toto rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistený skutkový stav nebol dostačujúci na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zároveň žiadal, aby mu cenové rozhodnutie bolo doručené a aby bola odložená jeho vykonateľnosť. Podľa žalobcu v konaní žalovaného ako správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého cenového rozhodnutia, a to tým, že žalovaný nekonal so žalobcom ako s účastníkom konania. Mal za to, že žalovaný nebol podľa zákona oprávnený na vydanie cenového rozhodnutia a svojím konaním prekročil svoje právomoci, pričom žalovaný je oprávnený konať iba to, čo mu zákon dovoľuje. Bol toho názoru, že v prípade zavedenia platby za prístup do distribučnej sústavy (tzv. G-komponent) absentuje zákonné zmocnenie za týmto účelom; rovnako nie je daná ani právomoc žalovaného takúto platbu zaviesť. Poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, vyhl. č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov, zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov a na ust. zák. č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, ktoré citoval a ktoré upravujú cenovú reguláciu v oblasti energetiky. V súvislosti s posúdením prekročenia pôsobnosti žalovaného uviedol, že regulovaná činnosť prístupu do distribučnej sústavy a distribúcie elektriny predpokladá poskytovanie služby prístupu do distribučnej sústavy a distribúcie elektriny, ktorá sa poskytuje výlučne na zmluvnom základe. Žalobca patrí medzi takých výrobcov elektriny, ktorí nevyužívajú službu prístupu do distribučnej sústavy a distribúcie a nemajú uzavretú zmluvu o prístupe a distribúcii. Žalovaný tak voči nim nemá právomoc určovať regulovanú cenu, a to ani v podobe autoritatívnej poplatkovej povinnosti vyplývajúcej z cenového rozhodnutia či vyhlášky ako všeobecne záväzného právneho predpisu. Konštatoval, že platbu za prístup do distribučnej sústavy (tzv. G-komponent) nie je možné považovať za cenu, resp. zložku ceny v zmysle zákona o regulácii v sieťových odvetviach a zákona o cenách. Zavedenie G- komponentu preto nie je možné považovať za výkon cenovej regulácie v zmysle zákona o regulácii sieťových odvetví. Poznamenal, že podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie upravuje zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v znení neskorších predpisov. Ďalej uviedol, že zavedenie platby za prístup do distribučnej sústavy (tzv. G-komponentu) zásadným spôsobom narúša nedotknuteľnosť vlastníctva žalobcu, ktorá je garantovaná čl. 20 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Svojím postupom žalovaný nielen popiera právo výrobcov elektriny dojednať si s prevádzkovateľom distribučnej sústavy hodnotu rezervovanej kapacity, v akej žiada o prístup do distribučnej sústavy, ale sa tiež bezdôvodne a arbitrárne určuje výrobcom elektriny povinnosť platiť platbu za prístup do distribučnej sústavy v určitej fixnej výške bez možnosti jej ovplyvnenia úpravou spôsobu prevádzky zariadenia na výrobu elektriny. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP, § 246a OSP) skôr ako pristúpil k vecnému vybaveniu žaloby, skúmal podmienky konania podľa ust. § 103 OSP a ust. § 250d ods. 3 OSP, pričom zistil, že tieto nie sú splnené, nakoľko žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 11. 2013 č. 0013/2014/E, a preto súd konanie podľa ust. § 250d ods. 3 OSP zastavil. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Podľa § 14 ods. 1, 3 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 11. 2014, konanie o cenovej regulácii (ďalej len "cenové konanie") sa začína doručením návrhu ceny tovaru a s ním súvisiacich regulovaných činností a podmienok ich uplatnenia (ďalej len "návrh ceny") regulovaným subjektom úradu alebo z podnetu úradu. Účastníkom cenového konania je regulovaný subjekt, ktorý predložil návrh ceny. Ak sa začalo cenové konanie na podnet úradu, je účastníkom konania regulovaný subjekt, ktorého má úrad v úmysle cenovo regulovať. Podľa § 41 ods.1, 2 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) § 33 ods. 2, ak sa v konaní vychádzalo iba z podkladov predložených účastníkom konania a zároveň sa účastníkovi konania vyhovelo v plnom rozsahu, b) § 62 až 68 a 71 až 80, ak ide o cenové konanie, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na a) vydanie potvrdenia podľa § 13 ods. 3 a § 14 ods. 8, b) vydanie potvrdenia o registrácii podľa § 23, c) výkon kontroly, d) rozhodovanie o oznámení zamestnancov úradu a prizvaných osôb o skutočnostiach zakladajúcich pochybnosti o ich nezaujatosti a námietkach štatutárneho zástupcu kontrolovaného subjektu pri výkone kontroly, e) rozhodovanie ministerstva o určení prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete podľa § 25 ods. 6 a 7. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Podľa § 247 ods. 1, 2, 3 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 250 ods. 2 OSP, žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Podľa § 250b ods. 2 OSP, ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. Podľa § 250d ods. 3 OSP, súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( § 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Úlohou súdu bolo vzhľadom na tvrdenia žalobcu v podanej žalobe a v ďalších jeho podaniach, ako i tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe posúdiť, či žalobca mal byť účastníkom konania o cenovej regulácii, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 11. 2013 č. 0013/2014/E, či žalobca je oprávnenou osobou na podanie takejto žaloby a či žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako správneho orgánu prvého stupňa, môže byť predmetom súdneho prieskumu podľa piatej časti, druhej hlavy OSP. Nie je sporné, že konanie o cenovej regulácii sa začalo u žalovaného na základe podania spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. zo dňa 27. 09. 2013 označeného ako „predloženie návrhu ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok 2014“. Okruh účastníkov tohto konania je vymedzený v ust. § 14 ods. 3 zák. č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 11. 2014 tak, že účastníkom konania je regulovaný subjekt, ktorý predložil návrh ceny. V dôvodovej správe k ust. § 14 ods. 3 vyššie citovaného zákona sa výslovne uvádza: „ustanovenie odseku 3 je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 14 správneho poriadku. Toto ustanovenie vymedzuje účastníka konania v porovnaní so správnym poriadkom užšie. V zmysle navrhovaného ustanovenia je teda účastníkom konania na úrade iba ten subjekt, ktorý podal návrh na začatie konania alebo ten subjekt, ktorého má úrad v úmysle z úradnej moci regulovať. Cieľom takéhoto užšieho vymedzenia účastníka konania v porovnaní so správnym poriadkom je zabrániť, aby v konkrétnom konaní na úrade bolo vydané rozhodnutie v súlade so zásadami správneho poriadku, najmä so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania a aby sa zabránilo veľkému počtu účastníkov konania. Ak by úrad v zákone nešpecifikoval a nezúžil pojem účastníka konania pre účely regulácie v porovnaní s účastníkom konania podľa správneho poriadku v samotnom konaní by takýto účastníci mohli vystupovať " pasívne", vzhľadom na nedostatok informácii by nemohli poskytovať úradu relevantné informácie, pričom na druhej strane úrad by musel rešpektovať všetky ich práva účastníkov konania vyplývajúce z príslušných ustanovení správneho poriadku. Mohlo by sa stať, že regulovanému subjektu by nebola schválená alebo určená cena včas, čo by v konečnom dôsledku mohlo mať negatívny vplyv na veľký počet občanov Slovenskej republiky ako odberateľov tovarov. Z takto formulovanej dôvodovej správy zákonodarcu potom jednoznačne vyplýva jeho úmysel, aby účastníkom konania o cenovej regulácii bol výučne regulovaný subjekt, a to z dôvodov tam uvedených, pričom bol vedený potrebou i v tomto konaní rešpektovať zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania a snahou zabrániť veľkému počtu „pasívnych“ účastníkov, ktorých práva by bolo potrebné rešpektovať, čo by sa mohlo prejaviť v tom, že regulovanému subjektu by nebola včas schválená cena. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v konaní začatom u žalovaného na základe návrhu regulovaného subjektu, ktorým bola Západoslovenská distribučná, a.s. bolo dňa 18. 11. 2013 vydané rozhodnutie č. 0013/2014/E, ktoré bolo doručené len zástupcovi tejto spoločnosti a odvolanie proti nemu nebolo podané, čo znamená, že rozhodnutie žalovaného ako správneho orgánu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť bez toho, aby bol proti nemu podaný opravný prostriedok. Napriek tomu, že účastníkom vyššie uvedeného konania bol v súlade s ust. § 14 ods. 3 vyššie citovaného zákona len regulovaný subjekt (Západoslovenská distribučná, a.s.), preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 11. 2013 č. 0013/2014/E, sa v tomto konaní domáha žalobca a v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/11/2014 sa preskúmania tohto istého rozhodnutia domáha 18 spoločností na strane žalobcov (čo mal súd preukázané na základe uznesenia zo dňa 23. 10. 2014 č. k. 1S/11/2014-151 na č. l. 115 - 116 tohto súdneho spisu). Preskúmanie predmetného rozhodnutia žalovaného bolo predmetnom i ďalšieho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave vedeného pod sp. zn. 2S/141/2014 (čo mal súd preukázané na základe uznesenia zo dňa 29. 10. 2014 č. k. 2S/141/2014-56 na č. l. 113 - 114 tohto súdneho spisu), ďalej konania vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 1S/53/2014 (čo mal súd preukázané na základe uznesenia zo dňa 30. 09. 2014 na č. l. 130 tohto súdneho spisu), ako i konania vedeného na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/107/2014 (čo mal súd preukázané na základe žiadosti tohto súdu zo dňa 09. 04. 2015 o zapožičanie administratívneho spisu týkajúceho sa cenového rozhodnutia zo dňa 18. 11. 2013 č. 0013/2014/E). Úmyslom zákonodarcu pri striktnom formulovaní ustanovenia § 14 od. 3 zák. č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov v otázke účastníka konania o cenovej regulácii bolo teda jednoznačne predísť tomu, aby sa navyšoval počet tzv. pasívnych účastníkov tohto konania. Neúmerne veľký nárast takýchto jeho účastníkov by bol nielen v rozpore s účelom zákonnej úpravy, ale odporoval by aj zásade rýchlosti a hospodárnosti konania ako i celkovému účelu a zmyslu konania o cenovej regulácii v rámci výkonu štátnej správy a v praxi by mohlo dôjsť k ochromeniu, resp. k znefunkčneniu reálneho procesu konania o regulácii ceny. V predmetnom konaní nebolo sporné, že v podanej žalobe žalobca vytýkal žalovanému, že s ním nekonal ako s účastníkom konania o cenovej regulácii, ktoré sa u žalovaného začalo na základe návrhu spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. ako regulovaného subjektu a domáhal sa toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť mu rozhodnutie zo dňa 18. 11. 2013 a taktiež sa domáhal zrušenia tohto rozhodnutia. Svoje účastníctvo v správnom konaní odvodzoval z ust. § 14 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Účastníkom konania podľa tohto zákonného ustanovenia je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Z uvedeného potom vyplýva, že vždy pôjde o situáciu, keď rozhodovanie správneho orgánu môže ovplyvniť právnu pozíciu takejto osoby, ktorá tvrdí, že mala byť účastníkom správneho konania (resp., že sa s ňou malo konať ako s účastníkom konania), t. j. jej hmotnoprávne postavenie bude po vydaní rozhodnutia iné ako pred jeho vydaním. Pokiaľ podľa osobitného zákona (zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov) je účastníkom cenového konania len regulovaný subjekt, je podstatné pre prijatie záveru ohľadne účastníctva žalobcu v zmysle § 14 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zodpovedať otázku, či sa hmotnoprávne postavenie žalobcu po vydaní napadnutého rozhodnutia zmení. S poukazom na podania žalobcu v predmetnej veci súd dospel k tomu záveru, že právne postavenie žalobcu žalobou napadnutým rozhodnutím dotknuté nebude. Stanovenie výšky tarifnej sadzby a podmienok súvisiacich pri jej uplatňovaní sa právneho postavenia žalobcu priamo nedotýka, ale ako vyplýva z jeho podania zo dňa 29. 04. 2015 môže mať na neho ekonomický dopad, na čo však nebolo možné prihliadať. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 03. 2008 v konaní pod sp. zn. 5 Sžf 22/2008, v ktorom bola riešená otázka účastníctva v cenovom konaní, i keď za inej právnej úpravy (ust. § 14 ods. 2 zák. č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktorá však otázku účastníka cenového konania upravovala obdobným spôsobom, keď účastníkom konania bol regulovaný subjekt a ministerstvo. Právnym názorom vyjadreným v tomto uznesení Najvyššieho súdu SR sa v predmetnej veci súd riadil vzhľadom na totožnosť právnej problematiky. Taktiež z ďalšieho uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 08. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. 3Sžo/4/2011 vyplýva, že okruh možných účastníkov konania stanovený v osobitnom zákone, nie je možné rozšíriť všeobecným zákonom o správnom konaní, pretože správny poriadok je možné aplikovať len v prípade, ak osobitný zákon neobsahuje špeciálnu úpravu okruhu účastníkov konania. S poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR, vyjadrený v jeho vyššie označených rozhodnutiach, nemožno potom súhlasiť s tvrdením žalobcu, že pokiaľ mu právo byť účastníkom cenového konania nepriznáva zák. č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, je potrebné aplikovať ustanovenie § 14 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na skutočnosť, že pojem účastníka konania definuje tak zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov ako i zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k rovnakému záveru, ako dospel žalovaný správny orgán, že na posúdenie účastníctva žalobcu v cenovom konaní bolo potrené postupovať podľa ust. § 14 ods. 3 zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, ktorý je v cenovom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku. Žalobca v podanej žalobe poukazoval i na ust. § 41 ods. 1 zák. č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov okrem ust. § 33 ods. 2 tohto zákona (ak sa v konaní vychádzalo iba z podkladov predložených účastníkom konania a zároveň sa účastníkovi konania vyhovelo v plnom rozsahu) a ust. § 62 až 68 a 71 až 80 (ak ide o cenové konanie, ak tento zákon neustanovuje inak) tohto zákona tvrdiac, že aplikácia ust. § 14 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ohľadne posúdenia účastníctva v konaní o cenovej regulácii nie je vylúčená a účastníkom cenového konania mal byť v zmysle tohto zákonného ustanovenia. Tu je potrebné uviesť, že zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov výslovne pomenúva účastníka cenového konania, a preto je v danej veci vylúčená aplikácia ustanovenia § 14 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Tento zákon ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené osobitným zákonom. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 03. 2008 v konaní pod sp. zn. 5 Sžf 22/2008, v ktorom bola za inej právnej úpravy (ust. § 14 ods. 2 zák. č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) riešená otázka účastníctva v cenovom konaní. V zmysle ust. § 14 ods. 9 vyššie citovaného zákona, sa na cenové konanie taktiež vzťahoval všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov s výnimkou oddielov 2 až 4 jeho štvrtej časti a piatej časti, ak tento zákon (t. j. zák. č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neustanovuje inak. Obdobnú úpravu obsahuje i ust. § 41 ods. 1 zák. č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5 Sžf 22/2008 potom nemožno akceptovať názor žalobcu spočívajúci v tom, že mal byť účastníkom cenového konania vedeného u žalovaného podľa ust. § 14 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, nakoľko aplikácia tohto ustanovenia nie je vylúčená v ust. § 41 ods. 1 zák. č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Posúdenie, či žalobca mal alebo nemal byť účastníkom cenového konania u žalovaného, sa nemôže vykonávať podľa subjektívneho kritéria a želania žalobcu a na daný prípad nemožno aplikovať tú právnu normu, v zmysle ktorej by sa podľa názoru žalobcu dalo vyvodiť jeho právo byť účastníkom cenového konania. Právne posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu byť účastníkom cenového konania je možné posúdiť len podľa všeobecne platných noriem a všeobecne platných pravidiel v právnom štáte, z ktorých objektívny záver je v tomto prípade jednoznačný a vyššie uvedený. Cenové konanie ako jeden zo špecializovaných procesov v štátnej správe, má svoj zákonom stanovený účel a vlastné zákonné pravidlá, podľa ktorých žalobca nemôže byť účastníkom tohto konania. K rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR (napr. v konaní pod sp. zn. 5 Sžp/21/2012, 5Sžo 123/2010, 5Sžp 8/2011), ktoré žalobca uvádzal v podanej žalobe na podporu svojich tvrdení, súd uvádza, že tieto rozhodnutia sú mu známe, ale podľa jeho názoru ich nemožno aplikovať v predmetnej veci. Rozhodnutia, na ktoré žalobca poukazoval sa týkali iných vecí (stavebné konanie, vkladové konanie), ktoré sú upravené osobitnými zákonmi napr. zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, resp. zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ktoré taktiež obsahujú i osobitnú úpravu účastníkov konania, ktorá je odlišná od úpravy účastníka konania obsiahnutej v ust. § 14 ods. 3 zák. č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 11. 2014. Z vyššie uvedených dôvodov potom súd konanie v predmetnej veci zastavil podľa ust. § 250d ods. 3 OSP, nakoľko bol toho názoru, že žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 18. 11. 2013. Žalobca nemal byť (a správne ani nebol) účastníkom cenového konania u žalovaného a správne s ním žalovaný ani nekonal ako s účastníkom tohto konania, v dôsledku čoho nie je aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby v zmysle ust. § 250 ods. 2 OSP. Súd nezistil ani dôvody na postup podľa ust. § 250b ods. 2 OSP ako sa toho domáhal žalobca. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP s použitím ust. § 246c OSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).