Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7Co/93/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221864 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412221864.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátska kancelária Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Bratislava, Gösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné nám. 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno 8C/858/2012-62 zo dňa 4. decembra 2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody 125 eura a nemajetkovej ujmy v sume 715 eura . O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, § 1, § 2, § 3, § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. § 6, § 9 ods. 1,2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1,4, § 17 ods. 1,2,3, § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že žalobu žalobcu treba ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca sa domáha náhrady škody a to skutočnej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 715 eur z dôvodu, že k rozhodnutiu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote. Za preukázané považoval, že dňa 17.2.2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnej: U. o vymoženie 1 308,47 eura s príslušenstvom. Rovnako mal za preukázané, že dňa 7.12.2010 Okresný súd Nové Zámky vydal poverenie pre súdneho exekútora, ktoré poverenie bolo expedované súdom dňa 22.12.2010. Skutočnosť, kedy bolo poverenie doručené súdnemu exekútorovi, považoval súd za irelevantné, pretože súd nemôže a nevie ovplyvniť, kedy si toto poverenie súdny exekútor prevzal. V tejto súvislosti poznamenal, že dňa 1.3.2010 bol vyzvaný právny zástupca oprávneného, aby predložil zmluvu o úvere, následne dňa 8.9.2010 bol urgovaný a túto listinu súdu predložil dňa 28.9.2010. S poukazom na uvedené nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že o žiadosti o udelenie poverenia bolo rozhodnuté po viac ako 413 dní, dokonca bolo vydané včas po tom, ako oprávnený doplnil neúplné podanie predložením zmluvy. Podľa názoru súdu prvého stupňa tvrdenie žalobcu, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti o udelenie poverenia je právne irelevantná, pretože Exekučný poriadok stanovuje len lehotu na vydanie poverenia, nie však na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Mal za to, že nevydanie poverenia v 15 dňovej lehote nebol zapríčinený nesústredenosťou exekučného súdu, ale práve tým, že exekučný súd si plnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či predložený exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a v danom prípade aj s ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Takýto postup súd prvého stupňa považoval za správny a súladný s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6 Cdo 105/2011, 6 Cdo 1/2012 6 Cdo 3/2013) a preto v danom prípade nejde o nesprávny úradný postup. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobcom tvrdený nesprávny postup sa nestal v predmetnej exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky , v dôsledku čoho absentuje jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Rovnako nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o nečinnosti súdu viac ako 413 dňoch. Dodal, že podľa žalobcu je potrebné posúdiť v tomto konaní, či exekučný súd rozhodol správne, keď žiadosť o udelenia poverenia zamietol. Podľa názoru súdu prvého stupňa skúmať správnosť tohto rozhodnutia súdu v tomto konaní neprináleží. Vzhľadom na absenciu predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov, nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, a preto súd prvého stupňa neskúmal existenciu ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu (t. j. protiprávne konanie, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a následne aj samotnou výškou škody) , v dôsledku čoho nevykonal ani ďalšie dokazovanie navrhnuté žalobcom - doloženie znaleckého posudku zo strany žalobcu, pretože znalecký posudok, ktorý rieši právnu otázku nie je relevantný dôkaz, pretože právnu otázku rieši súd. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu o nečinnosti súdu viac ako 213 dní a žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 120 OSP). O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalobcovi nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ako aj namietal, že súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy a nesprávne právne posúdil vec. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa rozhodol v merite veci na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou, obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Bol toho názoru, že v právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Podľa názoru žalobcu súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Konštatoval, že právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Mal za to, že exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie, a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna neistota ohľadom riadneho výkonu exekúcie, nemohla byť odstránený rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Mal za to, že súdu neprináleží polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše súd prvého stupňa svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods.1 písm. f) OSP a ods. 2 OSP zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 OSP). Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd zisťuje aj to, či odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa je riadne odôvodnené vo vzťahu ku všetkým preskúmavaným výrokom daného rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia v podstatných súvislostiach možno vo všeobecnosti posúdiť ako odňatie možnosti účastníka konať pred súdom, a to v tom smere, že v odvolaní nemôže podľa § 205 ods. 1 OSP uviesť a namietať konkrétne nesprávny postup súdu alebo právny názor súdu, ak tento čiastočne alebo úplne absentuje. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ustanovenie § 157 ods. 2 OSP dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa treba pre zmätočnosť dôvodov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku na strane 8 posledný odsek a na strane 9 prvý odsek, kde súd prvého stupňa vychádza zo skutočnosti, že žiadosť o udelenie poverenia bola v danom exekučnom konaní zamietnutá. Z obsahu príslušného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4Er/163/2010 (č. l. 77 spisu), ako aj zo skutkového stavu správne zisteného súdom prvého stupňa (str. 3 rozsudku) vyplýva, že dňa 17.2.2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnej: U. F. o vymoženie 1 308,47 eura s príslušenstvom, pričom dňa 7.12.2010 Okresný súd Nové Zámky vydal poverenie pre súdneho exekútora. V danom prípade tak súd prvého stupňa na stane 3 rozsudku správne konštatuje, že dňa 7.12.2010 Okresný súd Nové Zámky vydal poverenie pre súdneho exekútora, avšak dôvody, pre ktoré zamietol žalobu žalobcu založil na skutočnosti, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne, pričom vo svojom rozhodnutí uvedie, ktoré skutočnosti mal za preukázané a na základe čoho, ktoré nemal za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a prečo nevykonal prípadne ďalšie navrhnuté dôkazy. Svoje rozhodnutie zdôvodní v intenciách § 157 ods. 2 OSP tak, aby bolo presvedčivé, jasné a zrozumiteľné. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.