Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/54/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233472 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112233472.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členov senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 23. októbra 2013 č. k. 5C/578/2012-76, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy vo veciach vedených pod sp. zn. 5C/578/2012, 5C/579/2012, 5C/580/2012, 5C/581/2012, 5C/583/2012, 5C/584/2012, 5C/585/2012, 5C/586/2012, 5C/589/2012, 5C/590/2012, ktoré boli spojené na spoločné konanie pod sp. zn. 5C/578/2012, zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31. 12. 2012, § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 05. 2010 a na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrhy navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnené z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle § 514/2003 Z. z., pôvodne vedené pod sp. zn. 5C/578/2012, sp. zn. 5C/579/2012, sp. zn. 5C/583/2012, sp. zn. 5C/584/2012, sp. zn. 5C/589/2012, sp. zn. 5C/590/2012, nie sú dôvodné, a preto ich zamietol. Samotnému uplatneniu nárokov malo predchádzať ich predbežné prerokovanie s príslušným orgánom, teda Ministerstvom spravodlivosti SR a je nesporné, že navrhovateľ dňa 23. 04. 2012 doručil príslušnému orgánu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, i keď tieto neobsahovali zákonom predpísané náležitosti a navrhovateľ ich na výzvu odporcu nedoplnil, avšak samotné podanie týchto žiadosti a uplynutie lehoty 6 mesiacov na uspokojenie nároku na náhradu škody postačovali k tomu, aby bola splnená zákonná podmienka pre podanie návrhu na súd, napriek tomu, že lehota 6 mesiacov uplynula až po začatí súdneho konania. Odporca vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania proti nároku na náhradu škody vzniknutému pred dňom 23. 04. 2009, avšak v konaniach vedených pod sp. zn. 25Er/580/2010, sp. zn. 9Er/466/2010, sp. zn. 24Er/467/2010, sp. zn. 24Er/524/2010, sp. zn. 9Er/959/2010, sp. zn. 11Er/803/2010 o všetkých žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté súdom ich zamietnutím a doručené boli právnemu zástupcovi oprávneného po uvedenom dátume, a preto navrhovateľovi do podania návrhu na súd neuplynula zákonná 3-ročná lehota na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody a z toho dôvodu v konaní nebolo možné prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú odporcom. Navrhovateľ si uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy jednak z dôvodu, že v hore uvedených exekučných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal spočívať v tom, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote, v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, a okrem toho, navrhovateľ namietal vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa a to vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, tak podľa názoru súdu tým, že vyšší súdny úradník v exekučných konaniach skúmal exekučné tituly a výsledkom tohto postupu boli rozhodnutia, ktorými zamietol žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu, ani k porušeniu práv oprávneného, nakoľko exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a môže tak urobiť na návrh účastníka, ako aj bez návrhu, pričom môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení, a nielen z procesného hľadiska (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2010), a preto týmto postupom nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu namietanému v návrhu navrhovateľa. Ďalším dôvodom namietaného nesprávneho úradného postupu malo byť nevydanie rozhodnutí v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, avšak súd nezistil žiadne porušenie zákona zo strany exekučného súdu a dospel k záveru, že v tomto prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a tým ani k vzniku nároku navrhovateľa na náhradu škody. Je pravdou, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2010 bol súd povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom a v prípade, ak nezistil rozpor týchto písomností so zákonom, tak do 15 dní od doručenia žiadosti bol povinný písomne poveriť exekútora, aby vykonal exekúciu. Uvedená zákonná 15-dňová lehota však platí iba v prípade, ak skutočne zo strany súdu je vydané poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale v prípade zistenia rozporu žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadna lehota na vydanie zamietajúceho uznesenia nie je ustanovená, a preto je možné ďalší postup súdu skúmať iba z hľadiska časovej primeranosti a konania bez zbytočných prieťahov. Uvedený logický výklad ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva z toho, že pokiaľ doklady predložené súdnym exekútorom nie sú v rozpore so zákonom, tak by pre exekučný súd nemal byť problém vydať poverenie v lehote 15 dní, avšak pokiaľ súd zistí rozpor predložených písomností a to hlavne exekučného titulu so zákonom, tak zamietajúce rozhodnutie nie je možné vydať v lehote 15 dní, nakoľko samotnému rozhodnutiu predchádza postup súdu, v rámci ktorého vyzýva, či už súdneho exekútora, oprávneného alebo jeho právneho zástupcu na predloženie dokladov, na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a z hľadiska časovej náročnosti môže uvedený postup súdu trvať aj niekoľko mesiacov a to hlavne vtedy, ak dožiadané subjekty na výzvu súdu nereagujú v stanovenej lehote, prípadne je potrebné zo strany súdu žiadosti opakovať. Tento postup bol zistený súdom aj v exekučných veciach sp. zn. 9Er/466/2010, sp. zn. 24Er/467/2010, kde po predložení exekučného titulu a to rozsudku rozhodcovského súdu, dospel vyšší súdny úradník k názoru, že je potrebné preskúmať podklady, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané a následne vyzýval oprávneného a jeho právneho zástupcu na predloženie zmluvy o úvere, všeobecných obchodných podmienok a dohody o vyplnení zmenky a pod. a až po predložení týchto dokladov mohol vo veci rozhodnúť zákonným spôsobom. V exekučnej veci sp. zn. 9Er/466/2010 bola výzva zo dňa 09. 08. 2010 a odpoveď oprávneného s dokladmi doložená súdu dňa 08. 10. 2010, vo veci sp. zn. 24Er/467/2010 výzva súdu bola zo dňa 24. 06. 2010 a odpoveď oprávneného s dokladmi dňa 29. 10. 2010. Keďže ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2010 obsahuje iba zákonnú lehotu na vydanie poverenia, avšak neobsahuje lehotu na vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia, tak v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup súdu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote, keďže pre zamietavé rozhodnutie zákon žiadnu lehotu neustanovuje. Z toho dôvodu nebol splnený základný predpoklad, aby súd mohol konštatovať nesprávny úradný postup v hore uvedených exekučných konaniach, nakoľko pre také rozhodnutia, aké boli vydané v skúmaných exekučných konaniach, zákon žiadnu lehotu neustanovuje. Pokiaľ by aj nebolo možné stotožniť sa s názorom súdu pri výklade ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s tým, že pre vydanie poverenia, ako aj pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia by mala platiť 15-dňová lehota, tak v tom prípade poukázal na stanovisko Ústavného súdu SR, podľa ktorého samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcii nie je možné považovať za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, ale je potrebné skúmať aj objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol rozhodnúť v zákonnej lehote (nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 471/2012). Podľa názoru súdu v tomto prípade existujú objektívne okolností, pre ktoré je možné konštatovať, že rozhodnutia súdu v predmetných exekučných konaniach boli vydané v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a to s poukazom na samotný postup súdu vyžadujúci zabezpečenie podkladov pre vydanie rozhodnutia, pričom je potrebné posudzovať nielen tieto okolnosti, ale z hľadiska objektívneho posúdenia aj to, aký bol v konkrétnom období nápad vecí a počet osôb vybavujúcich tento nápad v rámci exekučného oddelenia na príslušnom súde. Pri skúmaní, či vec bola prejednaná v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov sa preveruje hlavne zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu, pričom v tomto prípade pokiaľ ide o zložitosť vecí je možné konštatovať, že nešlo o veci jednoduché, nakoľko súd v daných veciach musel skúmať rozpor exekučného titulu so zákonom a to hlavne z dôvodu, že na strane povinného bola fyzická osoba - spotrebiteľ a v rámci tohto skúmania sa súd musel oboznámiť so zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami, ako aj dohodou o vyplnení zmenky a až po oboznámení sa s týmito dokladmi mohol vo veci zákonne rozhodnúť. Tomuto postupu súdu však nenapomohlo ani správanie sa účastníkov, pretože tak oprávnený, ako aj jeho právny zástupca nereagovali na výzvy súdu v stanovenej lehote a doklady potrebné pre rozhodnutie súdu predkladali až s väčším časovým odstupom, a preto niektoré rozhodnutia zo strany súdu boli vydané až po doložení dokladov oprávneným. Mal za to, že pokiaľ vo veciach: sp. zn. 25Er/580/2010 začatej dňom 04. 08. 2010, sp. zn. 9Er/466/2010 začatej dňom 23. 06. 2010, sp. zn. 24Er/467/2010 začatej dňom 23. 06. 2010, sp. zn. 24Er/524/2010 začatej dňom 15. 07. 2010, sp. zn. 9Er/959/2010 začatej dňom 09. 12. 2010, sp. zn. 11Er/803/2010 začatej dňom 19. 10. 2010 rozhodli vyšší súdni úradníci o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupne podľa vyššie uvedených sp. zn. 25Er/580/2010 dňa 18. 02. 2011 sp. zn. 9Er/466/2010 dňa 09. 06. 2010, sp. zn. 24Er/467/2010 dňa 13. 12. 2010, sp. zn. 24Er/524/2010 dňa 08. 10. 2010, sp. zn. 9Er/959/2010 dňa 26. 04. 2012, sp. zn. 11Er/803/2010 dňa 01. 06. 2011 po predchádzajúcom zadovážení si dokladov, resp. ich preskúmaní, tak uvedenú dĺžku konania nie je možné pri objektívnom zhodnotení považovať za nesprávny úradný postup z dôvodu nevydania rozhodnutia v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že v prejednávaných veciach nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu nevydaní rozhodnutí v zákonom ustanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, a keďže zo strany navrhovateľa nebolo doložené žiadne iné rozhodnutie, ktoré by konštatovalo prieťahy v konaní tak, ako je to už ustanovené v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2013, tak súd návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol, a keďže základ nároku uplatňovaného navrhovateľom nebol preukázaný, tak súd sa ďalej nemusel zaoberať výškou náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a k tomu, či táto je primeraná. Navrhovateľ sa ďalej podanými návrhmi vedenými pôvodne pod sp. zn. 5C/580/2012, sp. zn. 5C/581/2012, sp. zn. 5C/585/2012, sp. zn. 5C/586/2012 domáhal od odporcu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že bol účastníkom exekučného konania, pričom súdny exekútor predložil Okresnému súdu Nitra návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, avšak exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o vydaní poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov), čo je možné charakterizovať ako nesprávny úradný postup vzniknutý nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, ako aj vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok a tento postup bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ podal návrhy vo veciach vedených pôvodne pod sp. zn. 5C/580/2012, sp. zn. 5C/581/2012, sp. zn. 5C/585/2012, sp. zn. 5C/586/2012 bezdôvodne, nakoľko zo spisu sp. zn. 15Er/750/2008 OS Nitra mal súd preukázané, že žiadosť exekútora o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 11. 11. 2008 a poverenie súdnemu exekútorovi bolo vydané v zákonnej 15-dňovej lehote, t.j. dňa 20. 11. 2008. Zo spisu sp. zn. 18Er/8/2009 OS Nitra mal súd preukázané, že žiadosť exekútora o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 09. 01. 2009 a poverenie súdnemu exekútorovi bolo vydané v zákonnej 15-dňovej lehote, t.j. dňa 20. 01. 2009. Zo spisu sp. zn. 23Er/8/2009 OS Nitra mal súd preukázané, že žiadosť exekútora o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 09. 01. 2009 a poverenie súdnemu exekútorovi bolo vydané v zákonnej 15-dňovej lehote, t.j. dňa 20. 01. 2009. Zo spisu sp. zn. 12Er/751/2008 OS Nitra mal súd preukázané, že žiadosť exekútora o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 11. 11. 2008 a poverenie súdnemu exekútorovi bolo vydané v zákonnej 15-dňovej lehote, t. j. dňa 19. 11. 2008. Vzhľadom na hore uvedené preto v týchto veciach boli navrhovateľom podané návrhy bezdôvodne, nakoľko vo vyššie uvedených exekučných konaniach boli dodržané zákonom stanovené lehoty na udelenie poverenia, t. j. 15-dňové lehoty, teda nešlo o žiadny nesprávny úradný postup, vzniknutý nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, ako aj vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, ako to v návrhoch uvádzal navrhovateľ. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli a odporca si ani žiadne trovy neuplatnil. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie, odôvodniac ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd 1. stupňa nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z. z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Súd len s poukazom na skutočnosť, že on sám nepozná dôkazy, ktoré by ho uspokojovali v tvrdení o výške škody, zamietol znalecké dokazovanie. Súd tak znemožnil navrhovateľovi objektívnym spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku. Na zamietnutie znaleckého dokazovania nemal súd žiadne dôvody. Je zrejmé, že znalecké dokazovanie je namieste nariadiť tam, kde je výšku škody nutné určiť s použitím odborných znalostí, ktoré právna veda neposkytuje. Keďže výsledok znaleckého dokazovania mal tvoriť jeden zo základov pre rozhodnutie súdu vo veci samej, súd založil svoje rozhodnutie na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, keď súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil. Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C 578/2012) od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 610,36 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 25Er/580/2010. Exekučným titulom v tejto veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 19814/09. Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C 579/2012) od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1.375,62 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 9Er/466/2010. Exekučným titulom v tejto veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 00540/10. Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C 580/2012) od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 330 eur, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 18Er/750/2010. Exekučným titulom v tejto veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 07311/08. Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C 581/2012) od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 275 eur, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 15Er/8/2009. Exekučným titulom v tejto veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 07952/08. Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C 583/2012) od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1.290,80 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 24Er/467/2010. Exekučným titulom v tejto veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 00142/10. Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C 584/2012) od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 529,23 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 24Er/524/2010. Exekučným titulom v tejto veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 20958/09. Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C 585/2012) od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 330 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 23Er/8/2009. Exekučným titulom v tejto veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 07690/08. Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C 586/2012) od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 330 eur, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 12Er/751/2008. Exekučným titulom v tejto veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 07312/08. Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C 589/2012) od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1.095,34 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 9Er/959/2010. Exekučným titulom v tejto veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 05906/10. Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C 590/2012) od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 579,02 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 11Er/803/2010. Exekučným titulom v tejto veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 13645/09. Uznesením zo dňa 07. 03. 2013 č. k. 5C/578/2012-24 boli tieto veci spojené na spoločné konanie s tým, že naďalej boli vedené pod sp. zn. 5C 578/2012. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k spôsobeniu škody (ďalej len citovaný zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa ods. 2 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť" ) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 05. 2010 (ďalej len Exekučný poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa ods. 2 citovaného zákona súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania súdom prvého stupňa zistil, že exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 25Er 580/2010 začala spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 07. 06. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 04. 08. 2010. Uznesením zo dňa 18. februára 2011 č. k. 25Er/580/2010-10 súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60 zo dňa 15. 06. 2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 24. septembra 2012 č. k. 25Er 580/2010-29 exekučné konanie zastavil. Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 9Er 466/2010 začala spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 22. 04. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 23. 06. 2010. Uznesením zo dňa 23. apríla 2011 č. k. 9Er/466/2010-12 súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 09. 06. 2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 24Er 467/2010 začala spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 21. 04. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 23. 06. 2010. Uznesením zo dňa 13. decembra 2010 č. k. 24Er/467/2010-12 súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 62 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 5. februára 2013 č. k. 24Er 467/2010-40 exekučné konanie zastavil. Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 24Er 524/2010 začala spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 08. 06. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 15. 07. 2010. Uznesením zo dňa 8. decembra 2010 č. k. 24Er/524/2010-10 súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 62 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 23. decembra 2011 č. k. 24Er 524/2010-17 exekučné konanie zastavil. Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 9Er 959/2010 začala spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 21. 09.2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 09. 12. 2010. Uznesením zo dňa 26. apríla 2012 č. k. 9Er/959/2010-9 súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 14. 10. 2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 06. 2012. Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 11Er 803/2010 začala spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 11. 08. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 19. 10. 2010. Uznesením zo dňa 1. júna 2011 č. k. 11Er/803/2010-9 súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60 zo dňa 27. 09. 2010, doručenú súdu dňa 19. 10. 2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 27. júna 2012 č. k. 11Er 803/2010-16 exekučné konanie zastavil. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2010, teda v znení v čase začatia exekúcie vo veciach, vedených pod sp. zn. 9Er 466/2010 a sp. zn. 24Er 467/2010 obsahuje zákonnú lehotu na vydanie poverenia. Ak má súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v lehote 15 dní rozhodnúť, či poverenie pre exekútora vydá, musí sa danou exekúciou zaoberať, aby v prípade, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, mohol poverenie pre súdneho exekútora vydať. Z toho potom vyplýva, že v tejto lehote by mal dospieť k záveru, či je možné vydať pre súdneho exekútora poverenie a v opačnom prípade, ak pre rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora v spise nie sú podklady, vyzvať súdneho exekútora alebo oprávneného na predloženie potrebných podkladov a po ich predložení o žiadosti súdneho exekútora v primeranej lehote rozhodnúť. Z dokazovania vykonaného súdom 1. stupňa vyplýva, že v danej veci síce k rozhodnutiu súdu 1. stupňa do 15 dní odo dňa žiadosti o udelenie poverenia súdnym exekútorom nedošlo, avšak z dôvodu, že súd prvého stupňa vyzýval súdneho exekútora na predloženie dokladov potrebných pre rozhodnutie o jeho žiadosti o udelenie poverenia, ako to správne konštatoval súd prvého stupňa. Vo veciach vedených pod sp. zn. 25Er 580/2010, sp. zn. 24Er 524/2010, sp. zn. 9Er 959/2010 a sp. zn. 11Er 803/2010 už lehota pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora v prípade, ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, ako tomu bolo aj v tomto prípade, neplatila, preto žiadna zákonom stanovená lehota súdom prvého stupňa porušená nebola. Vzhľadom k tomu, že vo všetkých týchto veciach boli žiadosti súdneho exekútora zamietnuté z dôvodu, že rozhodcovská doložka je neplatná a exekučný titul, vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky, je materiálne nevykonateľný, čo predstavovalo neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie a v exekučných veciach, od ktorých si navrhovateľ svoj nárok uplatňuje, bolo rozhodnuté v primeranom čase, nemohlo dôjsť u navrhovateľa k vzniku škody ako jednej z podmienok zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Keďže exekučným titulom v danej veci bol nulitný akt, z právneho hľadiska neexistujúci a nezaväzujúci, v dôsledku čoho bola exekúcia zastavená, priebehom exekúcie na základe takéhoto exekučného titulu navrhovateľovi žiadna škoda ani nemohla vzniknúť. Vo veciach sp. zn. 18Er 750/2008, sp. zn. 15Er 8/2009, sp. zn. 23Er 8/2009 a sp. zn. 12Er 751/2008 boli poverenia vydané v zákonom stanovenej lehote 15 dní, ako správne skonštatoval súd prvého stupňa, preto v týchto konaniach nedošlo k nesprávneho úradnému postupu súdu. Keďže v uvedených exekučných konaniach nebol preukázaný nesprávny úradný postup súdu 1. stupňa ako jednej z podmienok zodpovednosti štátu za škodu, vznik škody, ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, odvolací súd, rovnako ako súd 1. stupňa, dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, výškou škody nebolo potrebné sa zaoberať, preto pokiaľ súd 1. stupňa návrh navrhovateľa zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 OSP rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, k odvolacím dôvodom navrhovateľa dodáva, že keďže navrhovateľ postup súdu, ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, v odvolaní nešpecifikoval a odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, žiaden takýto dôvod nezistil, v tejto časti považoval odvolanie navrhovateľa za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv navrhovateľa nie je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 OSP). Tvrdenie navrhovateľa, že súd v danej veci aplikoval ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, je nesprávne. Súd 1. stupňa citoval dané ustanovenie v správnom znení, a preto je táto námietka navrhovateľa nedôvodná. Vzhľadom ku konštantnej rozhodovacej činnosti súdov v obdobných veciach navrhovateľa nemohlo v danej veci hovoriť o trvaní stavu právnej neistoty u navrhovateľa do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Keďže exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi nepochybil a jeho konaním nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, od ktorého si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje svoj nárok, nebolo potrebné v konaní už ani vykonávať ďalšie dôkazy za účelom preukázania materiálnej škody navrhovateľa. Súd v danej veci správne aplikoval platné právo a rozhodol v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, v súlade s právom na spravodlivý súdny proces a v súlade s právom na prerokovanie veci v primeranom čase. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu 1. stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v odvolacom konaní mu trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.