Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26S/10/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200218 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013200218.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: P.. M. I., J. M. D. XXXX/X, H. T., zastúpený: Mgr. Gabriel Závodský, advokát, Mederská 43, Nové Zámky, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova tr. 69, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia Nitra č.j. 1896/2012/688 zo dňa 20.12.2012 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia Nitra č.j. 1896/2012/688 zo dňa 20.12.2012 a rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Komárno č.j. 2012/01166-9-So zo dňa 29.10.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. c) a e) OSP r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 133,-- eur náhrady trov právneho zastúpenia a 35,-- eur náhrady iných trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 12.03.2013 sa žalobca domáhal preskúmania postupu a rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia Nitra špecifikovaného v záhlaví rozsudku, ako aj postupu a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Obvodného úradu životného prostredia Komárno č.j. 2012/01166-9-So. V odôvodnení svojej žaloby žalobca poukázal na vyššie uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 80 ods. 1 písm. g) zákona o odpadoch a bola mu uložená pokuta 200,-- eur na tom skutkovom základe, že počas dňa 09.08.2012 vyviezol traktorovou vlečkou stavebný odpad, ktorý obsahoval strešnú krytinu s obsahom azbestu. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bol zároveň zaviazaný v zmysle § 40 ods. 3 zákona o odpadoch zabezpečiť odstránenie stavebných odpadov a vytriedených nebezpečných odpadov s obsahom azbestu. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom odvolací správny orgán rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. Žalobca tvrdil to, že rozhodnutiami prvostupňového a odvolacieho orgánu, ako aj ich postupom, bol ukrátený na svojich právach a to v nasledujúcom: 1. Nebol zistený spoľahlivo, presne, úplne a skutočne stav veci ( § 3 ods. 5 správneho poriadku ). Za jediný dôkaz preukazujúci vinu žalobcu správne orgány považovali výpoveď svedka N. E.. Aby jeho výpoveď mohla slúžiť ako jediný dôkaz usvedčujúci žalobcu, musel by byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nemôže byť inými dôkazmi spochybniteľný či vyvrátený. Žalobca výpoveď svedka označil za tendenčnú z dôvodu, že medzi žalobcom a svedkom dlhodobo dochádza ku sporom, z ktorých niektoré riešia aj orgány činné v trestnom konaní. Ak aj správne orgány považovali uvedeného svedka za dôveryhodného, jeho samotná svedecká výpoveď je podľa žalobcu neurčitá, nepresná a nepresvedčivá. Výpoveď svedka bola strohá, nekonkrétna, neobsahujúca časový úsek, popis vlečky, či obsah vyvážaného materiálu žalobcom, a to ani v hrubom opise. Z výpovede svedka nie je možné zistiť ani to, z takej vzdialenosti pozoroval, ako žalobca odpad vyváža, pričom svedok zo svojho pozemku obsah vlečky nemohol vidieť a jej obsah nekontroloval. Výpoveď svedka nepreukazuje, že žalobca azbest na predmetný pozemok skutočne vyvážal, a že tento sa na predmetnom pozemku už nenachádzal. Svedok ako aj starosta obce, mali vedomosť o tom, že miesto, na ktoré zeminu žalobca vyvážal je už niekoľko rokov miestom, na ktoré obyvatelia obce vyvážajú svoj stavebný a iný odpad. Žiadnym spôsobom preto nebolo ustálené, že v minulosti sa tam odpad - azbest nenachádzal. Žalobca tiež spochybnil, či je zamestnanec správneho orgánu osobou odborne spôsobilou na posúdenie otázky, či konkrétny odpad je skutočne azbestom. Z uvedených dôvodov má žalobca za to, že neexistuje ucelený reťaz dôkazov, tak priamych ako nepriamych, pre bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý bol predmetom priestupkového konania. 2. Bola porušená zásada kontradiktórnosti správneho konania. K porušeniu zásady kontradiktórnosti správneho konania došlo podľa žalobcu tým, že mu postupom správnych orgánov bola odňatá možnosť klásť svedkovi otázky a byť s ním konfrontovaný. Správnemu orgánu pritom žiadna prekážka nebránila v tom, aby boli svedok a žalobca vypočutí na jednom pojednávaní. 3. Bolo porušené právo žalobcu byť prítomný pri ohliadke veci (pozemku). Žalobca o „miestnom šetrení“ vykonanom dňa 07.09.2012 ako účastník správneho konania nebol informovaný, správny orgán spolu so starostom obce vstúpili na jeho pozemok bez jeho vedomia a ohliadku vykonali bez jeho prítomnosti. Ohliadka tak bola vykonaná v rozpore s § 38 ods. 3 správneho poriadku a takto získaný dôkaz nemožno použiť správnom konaní, keďže bol získaný nezákonným spôsobom. 4. Žalobca bol vystavený svojvôli zo strany správnych orgánov vydaním arbitrárneho rozhodnutia. Na základe uvedeného v bodoch 1. až 3. má žalobca zato, že správny orgán rozhodol svojvoľne, keď na základe nie jednoznačnej svedeckej výpovede za absencie akýchkoľvek iných priamych alebo nepriamych dôkazov ustálil, že priestupku sa dopustil žalobca spôsobom uvedeným v rozhodnutí. Z týchto dôvodov sa žalobca podanou žalobou domáhal, aby súd vyššie uvedené rozhodnutie odvolacieho orgánu, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a žalobcovi priznal náhradu trov konania. Dňa 18.12.2013 bolo súdu doručené stručné vyjadrenie žalovaného k žalobe. Žalovaný v ňom uviedol iba toľko, že trvá na skutočnostiach uvedených v odôvodnení druhostupňového správneho rozhodnutia. Žalovaný zároveň vyjadril súhlas s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania. Dňa 26.02.2014 bol súdu doručený písomný súhlas právneho zástupcu žalobcu s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Krajský súd v Nitre, ako vecne a miestne príslušný (§ 246 ods.1, § 246a ods.1 O.s.p.), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 247 ods.1 a nasl. O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov žaloby. O žalobe bolo súdom rozhodnuté bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250f ods. 1 O.s.p.. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Obvodnému úradu životného prostredia Komárno bol dňa 07.09.2012 Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Komárno postúpený podnet N. E., XXX XX Q. nad M., v ktorom sa uvádza, že žalobca vyviezol stavebný odpad s obsahom azbestu v katastrálnom území Q. nad M., na pozemok susediaci s pozemkom oznamovateľa a následne tento stavebný odpad prekryl vrstvou štrku. Obvodný úrad životného prostredia Komárno na základe tohto oznámenia vykonal miestne šetrenie dňa 07.09.2012, o ktorom vyhotovil záznam, prílohu ktorého tvorí fotodokumentácia. V zázname z miestneho šetrenia sa ďalej uvádza, že toto bolo vykonané za účasti starostu obce Radvaň nad Dunajom, pričom bolo zistené, že sa "jedná o umiestnenie stavebných odpadov s obsahom azbestu (odpad katalógového čísla 17 06 05 - stavebné materiály obsahujúce azbest, kategória - nebezpečný odpad) na dotknutej nehnuteľnosti v rozpore so zákonom o odpadoch fyzickou osobou: P.. M. I., bytom J.M. D. 2, XXX XX H. T. ". Dňa 18.09.2012 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí konania vo veci priestupku podľa § 80 zákona č. 223/201 Z.z. o odpadoch a predvolanie na ústne pojednávanie na deň 11.10.2012 o 10:00 hod., na ktoré bol žalobca predvolaný v pozícii obvineného z priestupku. Dňa 21.09.2012 bolo N. E. doručené predvolanie svedka na ústne pojednávanie na deň 04.10.2012 o 10:00 hod. v predmetnej veci. Dňa 04.10.2012 bola Obvodným úradom životného prostredia Komárno pod č.j. 2012/01166-9-So vyhotovená zápisnica o vypočutí svedka, z ktorej obsahu je zrejmé, že zachytáva výpoveď svedka N. E. urobenú na pojednávaní vo veci predmetného priestupku. Podľa zápisnice sa tohto pojednávania zúčastnili pred prvostupňovým správnym orgánom traja jeho pracovníci a vyššie uvedený svedok. Svedok vo svojej stručnej výpovedi uviedol, že na vlastné oči videl, ako dňa 09.08.2012 od rána do večera žalobca vyviezol aspoň 8 krát traktorovú vlečku stavebný odpad, ktorý obsahoval strešnú krytinu s obsahom azbestu na pozemok parcelného čísla XXXX v katastrálnom území Q. nad M.. Svedok žalobcu upozornil, aby tak nerobil. Žalobca však stavebný odpad následne zasypal hlinou a štrkom. Dňa 10.10.2012 bola prvostupňovým správnym orgánom vyhotovená zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý obvinený z priestupku - žalobca. V rámci svojej výpovede žalobca uviedol, že na predmetnom pozemku sa rozhodol urobiť terénne úpravy za účelom jeho riadnej údržby. Vyslovil domnienku, že ak sa na pozemku našiel azbestový materiál, tento tam pravdepodobne musel byť uložený v minulosti. Napriek tomu, že nie je pôvodcom predmetného odpadu, tento v polovici septembra 2012 z predmetnej parcely odstránil. Rozhodnutím o priestupku č.j. 2012/01166-9-So zo dňa 29.10.2012 Obvodný úrad životného prostredia Komárno na skutkovom základe, podľa ktorého žalobca počas dňa 09.08.2012 vyviezol traktorovou vlečkou stavebný odpad, ktorý obsahoval strešnú krytinu s obsahom azbestu ( odpad katalógového čísla 17 06 05 - stavebné materiály obsahujúce azbest, kategória - nebezpečný odpad ) na pozemok parcelného čísla XXXX v katastrálnom území v Q. H. M., rozhodol tak, že žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupku podľa § 80 ods. 1 písm. g) zákona o odpadoch. V zmysle § 80 ods. 2 písm. b) zákona o odpadoch žalobcovi uložil pokutu vo výške 200,-- eur, splatnou do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Správny orgán zároveň v zmysle § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch žalobcovi uložil povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,-- eur a v zmysle § 40 ods. 3 zákona o odpadoch uložil žalobcovi povinnosť zabezpečiť odstránenie stavebných odpadov a vytriedených nebezpečných odpadov s obsahom azbestu z katastrálneho územia Q. nad M., na pozemku parcelného čísla XXXX a preukázať dôvodnosť zvoleného spôsobu nakladania s predmetnými odpadmi od osôb oprávnených na nakladanie s odpadmi do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový správny orgán zhrnul priebeh konania uvedený vyššie a skonštatoval, že z vykonaného miestneho šetrenia dňa 07.09.2012 o 14:00 hod. bolo zistené, že sa v danom prípade jedná umiestnenie stavebných odpadov s obsahom azbestu. Z miesta uloženie stavebného odpadu bola vykonaná fotodokumentácia za prítomnosti starostu obce. V stavebnom odpade, ktorý nebol dostatočne prekrytý štrkom sa nachádzali pozostatky - úlomky z azbestocementovej strešnej krytiny. S poukazom na § 80 ods. 1 písm. g) v súvislosti s § 40 ods. 1 až 7 zákona o odpadoch prvostupňový správny orgán skonštatoval, že žalobca porušil uvedené ustanovenia zákona o odpadoch, nakoľko nakladal s nebezpečným odpadom v rozpore s ustanoveniami § 40 zákona o odpadoch. Za takýto priestupok je možné uložiť pokutu do výšky 663,87 eura. Pokuta bola v danom prípade uložená s odôvodnením, že orgán štátnej správy odpadového hospodárstva na základe výpovede svedka, z vykonaného miestneho šetrenia, fotodokumentácie a zo skutočností známych správnemu orgánu z úradnej činnosti (spôsobu nakladania s odpadmi ) mal jednoznačne za preukázané, že skutok, o ktorom sa koná, sa stal a je priestupkom podľa § 80 ods. 1 písm. k) zákona o odpadoch. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včasné odvolanie. Namietal v ňom, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, akým spôsobom došiel k záveru, že predmetný odpad na inkriminované miesto umiestnil práve žalobca, keďže medzi jeho údajným konaním a vykonaným miestnym šetrením uplynul takmer mesiac. V tejto súvislosti spochybnil, že správnym orgánom získané dôkazy nepochybne preukazujú skutočnosť, že predmetný odpad umiestnil žalobca. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že miestne šetrenie bolo vykonané v rozpore s ustanoveniami zákona o odpadoch a Správneho poriadku, keďže naň ako účastník správneho konania a zároveň vlastník predmetného pozemku nebol prizvaný. Oznamovateľa priestupku a zároveň jediného svedka N. E. označil za osobu, ktorá "svojím správaním, životom, spôsobom komunikácie, pohľadom na svet a prejavom, vybočuje z normy, ktorú očakávame od väčšiny ľudí". Poukázal na viacero ich osobných sporov, ktoré uvedeného svedka podľa žalobcu vedu k tomu, aby mu ubližoval a to aj krivým obvinením zo spáchania skutkov, ktoré nespáchal. Dôveryhodnosť jeho svedeckej výpovede je podľa žalobcu nulová a konfliktný charakter svedka považuje za všeobecne známy. Žalobca zdôraznil, že nebol uznaný vinným ani v jednom prípade iniciovanom podaním N. E.. Žalobca v odvolaní napokon namietal, že správne konanie bolo v danom prípade podľa § 18 ods. 2 Správneho poriadku začaté dňom, keď správny orgán urobil voči nemu prvý úkon. Za takýto úkon označil vykonanie miestneho šetrenia dňa 07.09.2012, aj keď nebol vykonaný v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov sa žalobca odvolaním domáhal, aby odvolací správny orgán napadnuté rozhodnutie o priestupku v celom rozsahu zrušil. Krajský úrad životného prostredia Nitra rozhodol o odvolaní žalobcu rozhodnutím č.j. 1896/2012/688 zo dňa 20.12.2012 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vo svojich vlastných záveroch odvolací správny orgán v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní uviedol, že prvostupňový orgán konanie o priestupku postupoval v súlade so zákonom o priestupkoch, keď za účelom objasnenia priestupku uskutočnil miestne šetrenie a následne zvolal ústne pojednávanie, na ktoré bol prizvaný svedok ako aj obvinený. K tvrdeniam odvolateľa o zaujatosti svedka odvolací orgán uviedol, že tento bol v zmysle § 35 ods. 1 zákona o správnom konaní poučený vo svojej povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať a tiež aj o následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Na základe uvedeného nemal prvostupňový orgán dôvod spochybniť výpoveď svedka. Na základe uvedeného podľa názoru odvolacieho správneho orgánu prvostupňový orgánu preukázal, že žalobca sa svojím protiprávnym konaním dopustil predmetného priestupku, za ktorý mu bola uložená pokuta na dolnej hranici možného rozpätia. Z uvedených dôvodov odvolací orgán rozhodol vo výroku jeho rozhodnutia uvedeným spôsobom. Krajský súd v Nitre po prejednaní veci dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu súd pritom považuje za potrebné zrušiť podľa § 250j ods.2 písm. e) a c) O.s.p. Podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že predmetné priestupkové konanie bolo postihnuté vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to nasledujúci spôsobom. Prvostupňový správny orgán dňa 07.09.2012 o 14.00 hod. na základe oznámenia priestupku vykonal miestne šetrenie, o ktorom vyhotovil vyššie uvedený záznam s fotodokumentáciou ako jeho prílohou. Napriek námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu sa ani odvolací orgán vo svojom rozhodnutí o odvolaní nezaoberá argumentáciou odvolateľa o nezákonnosti vykonania tohto procesného úkonu. Prvostupňový ani odvolací správny orgán sa v odôvodneniach svojich rozhodnutí naviac ani nesnažia uvedený procesný úkon podriadiť pod konkrétny procesný inštitút predpokladaný procesnými predpismi vzťahujúcimi sa na priestupkové konanie. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Ako je zrejmé z obsahu záznamu z miestneho šetrenia, obsahom tohto procesného úkonu prvostupňového správneho orgánu bolo vykonanie ohliadky pozemku vo vlastníctve žalobcu, na ktorom sa tento podľa oznámenia o priestupku mal dopustiť protiprávneho konania, ktorému bolo kladené za vinu. Keďže priestupkový zákon vo svojich ustanoveniach nemá žiadne špeciálne ustanovenia, ktoré by upravovali vykonanie takéhoto procesného úkonu zo strany správneho orgánu, je vzhľadom na povahu tohto procesného úkonu potrebné pri vykonaní ohliadky postupovať v zmysle všeobecného predpisu, ktorými je zákon č. 71/1967 Zb.o správnom konaní (správny poriadok ). Podľa § 38 ods. 1 Správneho poriadku vlastník alebo užívateľ vecí je povinný predložiť správnemu orgánu predmet ohliadky alebo strpieť ohliadku na mieste. Podľa § 38 ods. 3 Správneho poriadku na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníka konania a toho, kto je oprávnený s predmetom ohliadky nakladať. Z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že prvostupňový správny orgán pri vykonaní miestnej ohliadky nepostupoval v súlade s § 38 ods. 3 Správneho poriadku, keďže k nej neprizval žalobcu, ktorý bol tak účastníkom konania o priestupku (obvineným ), ako aj osobou oprávnenou predmetom ohliadky nakladať ( ako vlastník pozemku ). Z uvedeného vyplýva záver, že miestna ohliadka bola dňa 07.09.2012 prvostupňovým správnym orgánom vykonaná v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku možno na dokazovanie použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Medzi dôkaznými prostriedkami § 34 ods. 2 Správneho poriadku príkladmo uvádza i ohliadku. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva záver, že za dôkaz môže miestna ohliadka (a akýkoľvek iný dôkaz ) slúžiť iba v prípade, ak bol získaný v súlade s právnymi predpismi. Správne orgány oboch inštancií za 1 z dvoch rozhodujúcich dôkazov preukazujúcich spáchanie predmetného priestupku žalobcom považovali vykonanú miestnu ohliadku, hoci táto bola z vyššie uvedených dôvodov uskutočnená v rozpore s právnymi predpismi, keďže na ňu v rozpore § 38 ods. 3 Správneho poriadku nebol prizvaný žalobca. Z uvedených dôvodov bola predmetná miestna ohliadka použitá ako dôkaz v rozpore s § 34 ods. 1 Správneho poriadku, keďže bola vykonaná nezákonným spôsobom. Na takýto nezákonný dôkaz správne orgány nemali právo prihliadať a vyvodzovať z neho akékoľvek skutkové zistenia. Vyslovene v rozpore s obsahom administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu je konštatovanie odvolacieho orgánu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého prvostupňový správny orgán zvolal ústne pojednávanie, na ktoré bol prizvaný svedok ako aj obvinený. Zo spisu je totiž zrejmé, že prvostupňový správny orgán na ústne pojednávanie uskutočnené dňa 04.10.2012, na ktorom bol vypočutý jediný svedok N. E., žalobcu ako obvineného z priestupku v rozpore vôbec nepredvolal. Prvostupňový správny orgán tým ignoroval ustanovenie § 74 ods. 1 veta druhá priestupkového zákona, podľa ktorého v neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Uvedená vada konania správneho orgánu má jednoznačne charakter vady majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže táto ani v priebehu odvolacieho konania pred správnym orgánom druhého stupňa odstránená nebola. Popísaným postupom správnych orgánov bola totiž žalobcovi jednoznačne odňatá možnosť konať pred správnym orgánom a uplatňovať si svoje zákonné procesné práva na ústnom pojednávaní slúžiacom prejednaniu priestupku. Podľa § 250j ods.2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci . Správne orgány v danom prípade dospeli k záveru o vine žalobcu zo spáchania priestupku na základe nedostatočných skutkových zistení. Žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 80 ods. 1 písm. g) zákona o odpadoch a to na tom skutkovom základe že mal počas dňa 09.08.2000 traktorovom vlečkou stavebný odpad, ktorý obsahoval strešnú krytinu s obsahom azbestu na pozemok parcelného čísla XXXX v katastrálnom území Q. nad M.. V zmysle § 80 ods. 1 ods. 1 písm. g) zákona o odpadoch sa priestupku dopustí ten kto nakladá s nebezpečnými odpadmi v rozpore s § 40 zákona o odpadoch. V zmysle § 40 ods. 1 zákona o odpadoch zakazuje sa riediť a zmiešavať jednotlivé druhy nebezpečných odpadov alebo nebezpečné odpady s odpadmi, ktoré nie sú nebezpečné na účely zníženia koncentrácie prítomných škodlivín. V zmysle § 40 ods. 2 zákona o odpadoch zmiešavať jednotlivé druhy nebezpečných odpadov alebo zmiešavať nebezpečné odpady s odpadmi, ktoré nie sú nebezpečné, možno len ak je to potrebné na zvýšenie bezpečnosti počas zhodnocovania alebo zneškodňovania odpadov a ak je to v súlade so súhlasom udeleným podľa § 7 ods. 1 písm. j) tohto zákona. V zmysle § 40 ods. 3 zákona o odpadoch ak v rozpore s odsekmi 1 a 2 došlo k zmiešaniu odpadov, môže príslušný obvodný úrad v prípadoch, ak je to technicky a ekonomicky možné a ak je to nevyhnutné na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia rozhodnúť o povinnosti nebezpečné odpady oddeliť. V zmysle § 40 ods. 6 zákona o odpadoch nebezpečné odpady sa zneškodňujú prednostne pred ostatnými odpadmi. Súd v prvom rade poukazuje na nedostatočnosť obsahu výpovede vypočutého svedka N. E., ktorá podľa názoru súdu vôbec nepostačuje na prijatie záveru, že žalobca dňa 09.08.2012 na inkriminované miesto vyviezol nebezpečný odpad - strešnú krytinu s obsahom azbestu. Z výpovede svedka totiž vôbec nie je možné zistiť, na základe čoho tento dospel k zisteniu, že žalobcom vyvážaný stavebný odpad obsahuje strešnú krytinu obsahujúcu skutočne azbest. Svedkom kategoricky prezentovaný názor na chemické zloženie žalobcom vyvezeného odpadu totiž podľa názoru súdu možno prijať len na základe odborných vedomostí z danej oblasti. Správny orgán však pri výsluchu svedkovi nepoložil žiadne také otázky, z odpovedí na ktoré by bolo možné dospieť k záveru, že tvrdenie svedka o chemickom zložení odpadu je možné považovať za zodpovedajúce skutočnosti. Napokon je potrebné správnym orgánom oboch stupňov vytknúť, že v odôvodnení svojich rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysvetlili a v administratívnom spise nezdokumentovali, ako dospeli k zisteniu, že stavebný odpad nachádzajúci sa na inkriminovanej pozemkovej nehnuteľnosti skutočne obsahuje azbest. Pri posúdení otázky chemického zloženia konkrétneho odpadu ide zjavne o posúdenie odbornej otázky dôležitej pre rozhodnutie, pričom správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysvetlili, prečo pri jej posúdení nepribrali znalca postupom podľa § 36 Správneho poriadku. Na základe uvedeného je potrebné skonštatovať, že skutkový stav, tak ako ho zistili priestupkové orgány v danom prípade nie je dostačujúci na posúdenie veci. Z uvedených dôvodov súd rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu podľa § 250j ods.2 písm. e) a c) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd mu podľa § 250k ods.1 O.s.p. priznal náhradu trov konania v celkovej výške 168,-- eur ((35,-- eur za zaplatený súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia podľa vyčíslenia vypracovaného advokátom žalobcu za 2 úkony právnej služby v roku 2013 ( príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby) po 59,69 eura ( § 11 ods.1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.), paušálnu náhradu za rok 2013 2 x po 7,81 eura (§ 16 ods.3 cit. vyhl.)). Náhradu celkových trov právneho zastúpenia právny zástupca žalobcu v ich písomnom vyčíslení požadoval len do výšky 133,-- eur, pričom základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby si uplatňoval podľa § 11 ods. 1 písmeno a) citovanej vyhlášky ( iba 1/13 výpočtového základu ), hoci ju mohol uplatňovať vo výške podľa § 11 ods. 4 tejto vyhlášky ( až 1/6 výpočtového základu ). Náhradu trov konania je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť v platobnom mieste, ktorým je v zmysle § 149 ods.1 O.s.p. advokát žalobcu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).