Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 3Ntok/2/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012010004 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4012010004.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov JUDr. Jána Vanka a JUDr. Ľubici Medveckej PhD., v trestnej veci odsúdeného W.. G. C., pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods.1, 5 Tr. Zák. č. 140/1961 Zb. (ďalej iba Trestný zákon), o návrhu I. C., manželky odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. marca 2013, takto r o z h o d o l : Podľa§ 399 odsek 2 Trestného poriadku, návrh I. C., manželky odsúdeného W.. G. C., narodeného XX. XX. XXXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave, na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2T/1/2008, zo dňa 02. 12. 2010, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2To/2/2011, zo dňa 28. 06. 2011, s a z a m i e t a, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku. o d ô v o d n e n i e : Manželka odsúdeného W.. G. C., pani I. C., podala vo veci návrh na obnovu konania v trestnej veci evidovanej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 2T/1/2008. Vo svojom návrhu uviedla, že v elektronickom médiu JOJ v roku 2012 na Veľkonočný pondelok bol odvysielaný spot po pátraní po jej manželovi (ďalej iba odsúdený), na ktorý zareagoval I. C., ktorý ju oboznámil so skutočnosťami, ktoré majú takú právnu silu, že po jeho vypočutí sa rozhodla podať návrh na obnovu konania, nakoľko - Slovenská kapitálová a konzultačná spoločnosť, s.r.o., bola ovládaná W.. D. I., spolu s W.. V. Y., - SKKS s.r.o., mala poskytnutý úver zo Slovenskej kreditnej banky splatný v decembri 1998. Pretože Slovenské lodenice Komárno mali v danom čase finančné problémy, spôsobili sekundárne tieto finančné problémy aj Slovenskej kreditnej banke. Obidve spoločnsoti boli ovládané personálnym prepojením W.. D. I. a W.. V. Y., ktorí tým plnili svoj osobný cieľ vytunelovať obidve spoločnosti. Nakoľko SKKS s.r.o., mala voči Slovenskej kreditnej banke záväzok 130.000.000,- Sk, bolo potrebné tento záväzok splniť, aby nenastali problémy s prihlásením vymáhania svojej pohľadávky voči budúcemu správcovi konkurznej podstaty Slovenskej kreditnej banky. Slovenská kreditná banka neštandardne, rýchlo, čo nepatrilo prirodzeným zvyklostiam, poskytla Slovenským lodeniciam úver 130.000.000,- Sk, ktoré ešte v ten istý deň, bez udania platobného titulu boli prevedené na účet SKKS s.r.o.. Osobám znalým danej problematiky musela byť známa pohnútka z tejto netransparentnej aktivity už hore uvedenej personálnej únie dvoch spoločností konajúcich v zhode. Termín prevodu peňazí bol zámerne a s úmyslom určený na deň, kedy sa účet spoločnosti SKKS s.r.o., vedený v Slovenskej kreditnej banke dostal do debetu. Týmto úkonom dve osoby konajúce v zhode a mene dvoch spoločností dosiahli svoj cieľ, ktorý sledovali, a to automatické inkaso v prospech Slovenskej kreditnej banky, čím SKKS s.r.o., mala vyrovnaný svoj záväzok voči predmetnej banke, čím sa vyhla zákonnému stíhaniu od budúceho správcu konkurznej podstaty Slovenskej kreditnej banky. Podľa navrhovateľky odsúdený o takejto transakcii nemal vedomosť, bola vykonaná bez jeho súhlasu a vedomia a dozvedel sa o tom až vtedy, keď bol vyzvaný vyšetrovateľom k podaniu vysvetlenia ako svedok. Následne bol odsúdený vyzvaný vtedajším ekonomickým riaditeľom Slovenských lodeníc Komárno, aby dodatočne podpísal zmluvu o kúpe cenných papierov so Slovenskými lodenicami Komárno, čím sledoval vznik titulu na prevod 130.000.000,- Sk na účet SKKS s.r.o., čo však odsúdený dôrazne odmietol. Napriek odmietavému stanovisku odsúdeného predmetná zmluva o kúpe cenných papierov bola podpísaná, avšak so spätným dátumom a sfalšovanými podpisom odsúdeného. Podľa navrhovateľky bolo tiež zistené, že dodatočne bola vyhotovená a j zálohová faktúra vo výške 130.000.000,- Sk zo strany SKKS s.r.o., na Slovenské lodenice Komárno, na ktorej bol opäť sfalšovaný podpis odsúdeného. Táto faktúra so sfalšovanými údajmi mala byť doručená Slovenským lodeniciam Komárno koncom januára 1999, pričom prevod peňazí bol zo Slovenských lodeníc Komárno uskutočnený na účet SKKS s.r.o., ešte v decembri 1998, čo znamená, že hore uvedená suma bola prevedená bez dopredu a riadne vystavenej zálohovej faktúry, čo podľa navrhovateľky preukazuje, že celá transakcia bola s úmyslom priamym, vopred pripravená tretími osobami, ktoré mali na takomto postupe záujem a sledovali výlučne svoje ciele, ktorými nie je možné zlučovať osobu jej manžela. Túto skutočnosť potvrdil aj Najvyšší súd SR konštatovaním, že v celom konaní odsúdenému nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu, z ktorého ho obvinili a za ktorý mu bol uložený trest. V ďalšej časti sa odvoláva na stanoviská Európskeho súdneho dvora, pretože formalizmus prejavujúci sa čisto v procesnom práve bez zaoberania sa hmotným právom, je v rámci EÚ neprijateľný. Navrhovateľka uviedla, že odsúdený bol v tom čase v zlom psychickom stave a vplyvom dezorientácie a neschopnosti dostatočného vnímania vedomostnej zložky uviedol v prípravnom konaní skutočnosti, z ktorých vyplýva, že falšované podpisy uznal za svoje, no vo svojom vtedajšom rozpoložení nedokázal analyzovať svoje nevedomé pochybenie. Navrhla vypočuť svedka, ktorý jej poskytol údaje týkajúce sa skutočností, ktoré bližšie vo svojom návrhu opísala a ktoré vyplývajú aj z jeho listu. Po tomto dokazovaní navrhla povoliť obnovu konania vo veci jej manžela. Súčasťou podania navrhovateľky bola i kópia listu spolu s obálkou, ktorá jej bola doručená od I. C.. Obsahom tohto listu je: - Vášho manžela som vždy poznal ako slušného, čestného a pracovitého človeka, preto som bol šokovaný v priebehu veľkonočných sviatkov, keď som v TV JOJ videl pátranie po ňom na základe toho, že bol právoplatne odsúdený za trestný čin podvodu a on nenastúpil do výkonu trestu. - Neviem presne čoho sa týka kauza, za ktorú bol odsúdený, ale domnievam sa, že pravdepodobne sa jedná o kauzu vyplývajúcu z pôsobenia vášho manžela v Slovenskej kapitálovej a konzultačnej spoločnosti s.r.o. - Podľa mojich vedomostí, ktoré som sa dozvedel, je odsúdenie vášho manžela prekvapujúce a považujem ho za nespravodlivé. - V SKKS s.r.o., boli konateľka váš manžel a D.S. pričom každý z nich konal v mene spoločnosti samostatne. Celú obchodnú činnosť organizovala skupina okolo V. Y. a D. I., ktoré ovládala Lodenice Komárno a Slovenskú kreditnú banku. Všetky úkony SKKS s.r.o., boli koordinované pánmi Y. a I., avšak na všetkých dôležitých dokumentoch figurujú podpisy vášho manžela, ktoré boli podľa toho čo som sa dozvedel, sfalšované. - Obchodný prípad SKKS s.r.o. pri kúpe akcií SKB v prospech Slovenských lodeníc Komárno bol predmetom trestného činu podvodu, ktorého sa mal dopustiť váš manžel tým, že mal uviesť Lodenice Komárno do omylu a to tak, že si vypýtal zálohu vo výške 130.000.000,- Sk na zabezpečenie kúpy cenných papierov a to aj napriek tomu, že nemá zabezpečenú kúpu týchto akcií. Podľa informácií, ktoré mám, váš manžel je v celom prípade nevinne. - SKKS s.r.o., v čase údajného skutku musela mať otvorený účet v SKB, nakoľko túto banku ovládal pán I. s pánom Y.. SKKS s.r.o. mala poskytnutý úver z SKB na svoju obchodnú činnosť, ktorý bol splatný v decembri 1998. Slovenské lodenice Komárno sa v tom čase dostali do finančných problémov, pričom spôsobili problém aj v SKB, nakoľko táto banka ich úverovala a lodenice neboli schopné dané úvery splácať. Na základe týchto skutočností obe spoločnosti išli do konkurzu. Pretože obe spoločnosti boli ovládané pánom Hodorovským a Jančošekom, došlo k následnému rýchlemu vytunelovaniu týchto spoločností. - SKKS s.r.o., mala záväzok vo forme úveru voči SKB vo výške asi 130.000.000,- Sk, pričom tento bolo nutné splniť, aby SKKS s.r.o., nemala problém vo forme vymáhania pohľadávok vo forme budúceho správcu konkurznej podstaty SKB. Na tento účel čo váš manžel nevedel, SKB poskytla urýchlene úver v sume 130.000.000,- Sk v prospech Slovenských lodeníc Komárno, ktorí v ten istý deň previedli celú sumu, a to bez platobného titulu na účet SKKS s.r.o.. Termín prevodu týchto peňazí bol zámerne určený na deň, kedy sa účet SKKS s.r.o. vedený v SKB dostal do debetu a tým nastalo automatické inkaso v prospech SKB a SKKS s.r.o. mala vyrovnaný záväzok voči SKB. - Podľa informácií ktoré mám, váš manžel o celej tejto transakcii sa dozvedel až vtedy, keď bol vypočúvaný ako svedok vyšetrovateľom. Následne bol váš manžel vyzvaný vtedajším ekonomickým riaditeľom lodeníc pánom Y. aby dodatočne podpísal zmluvu o kúpe cenných papierov so Slovenskými lodenicami Komárno, teda aby vznikol titul prevodu 130.000.000,- Sk na účet SKKS s.r.o. Podstatné je, že váš manžel toto odmietol a predmetná zmluva bola podpísaná aj so spätným dátumom. Podpis vášho manžela ako konateľa bol sfalšovaný. Rovnako bola dodatočne vyhotovená zálohová faktúra vo výške 130.000.000,- Sk zo strany SKKS s.r.o. na Lodenice Komárno, kde podpis vášho manžela bol tiež sfalšovaný. Tieto skutočnosti sa dozvedel váš manžel až dodatočne a tiež to, že predmetná faktúra bola doručená do Lodeníc Komárno až koncom januára 1999, pričom prevod peňazí bol uskutočnený z lodeníc na účet SKKS s.r.o., už v decembri 1998, a teda prevod peňazí bol uskutočnený bez dopredu vystavenej zálohovej faktúry. Z tohto je zrejmé, že celá transakcia bola dopredu zámerne pripravená a zinscenovaná. Pani C., váš manžel vo svojich výpovediach uvádzal nepravdivé skutočnosti a svoje sfalšované podpisy uznal za svoje, pričom tak konal na základe nátlaku pána Y. vtedajšieho ekonomického riaditeľa Slovenských lodeníc Komárno. Snahou pána Y. bolo dosiahnuť, aby on nebol trestne stíhaný, nakoľko previedol sumu 130.000.000,- Sk z účtu Slovenských lodeníc Komárno na účet SKKS s.r.o., a to bez udania platobného titulu. Osobou oprávnenou na návrh na povolenie obnovy konania môže byť i ten, kto môže podať v prospech obvineného aj odvolanie (§ 396 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku s poukazom na § 308 ods. 2 Trestného poriadku). Z toho dôvodu je manželka odsúdeného oprávnenou osobou na podanie návrhu na povolenie obnovy konania. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti trestu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Na verejnom zasadnutí svedok W.. I. C. uviedol, že po zistení toho, že po odsúdenom je vyhlásené celoštátne pátranie, spočiatku otáľal či má napísať pani C., no potom si našiel jej adresu na internete a list jej zaslal. Všetky poznatky zistil počas dovolenky v Egypte v júli alebo v auguste 2008 od Q. O., ktorý je už podľa mediálnych správ asi mŕtvy, ale či je to pravda, nevie. S týmto pánom si na dovolenke vymieňal zážitky z výkonu trestu a pán O. mu hovoril o odsúdenom ako o chudákovi, ktorého obabrali. Pýtal sa ho odkiaľ vie také podrobnosti o veci, na čo mu pán O. povedal, že 130.000.000,- Sk je suma, ktorá ich zaujíma. Vravel to takým spôsobom, že oni by chceli zistiť, kde tá suma skončila. Podľa vedomostí pána O., z tejto sumy odsúdený C. nemal nič. Táto suma mala skončiť u pána Y.. Vo veci bol vypočutý aj svedok W.. C. T., bývalý generálny riaditeľ Slovenských lodeníc Komárno, ktorý uviedol, že za rok 1998 až 2000 sa bližšie vyjadriť už nevie, no nedivil by sa, keby sa objavili rôzne i falošné dokumenty so Slovenskou kreditnou bankou. K prevodu 130.000.000,- Sk sa vyjadriť nevedel. Prisvedčil, že W.. G. Y. vykonal za Slovenské lodenice Komárno desiatky transakcií, ktoré boli a aj legálne, aj nelegálne a nebolo mu možné celkom vidieť na prsty. Niekoľko krát navrhol predstavenstvu jeho odvolanie, ktoré však predstavenstvom nebolo schválené. Svedok sa domnieval, že W.. C. bol pod silným tlakom akcionárov, ktorí ovládali Slovenskú kreditnú banku a Slovenské lodenice Komárno. Akcionármi podľa svedka boli Dr. T. T., O. Y. a V. Y.. Oboznámený bol obsah úradného záznamu, podľa ktorého v archíve NVÚ Leopoldov a ÚVV Bratislava je evidované, že odsúdený vykonával v ÚVV Bratislava trest odňatia slobody od 24. 03. do 12. 05. 2008. V tomto období, teda od 20. 03. 2007 do 14. 08. 2007 vykonával trest odňatia slobody aj svedok W. I. C.. Svedok W.. I. C. bol rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. 03. 2006, sp. zn. 3T/2/2004 uznaný vinným pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 553/2002 Z.z. pre 23 skutkov a pre 2 skutky za trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 Tr. zák.. Za to mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do II. nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň bol W.. I. C. uložený trest zákazu činnosti podnikania podľa Živnostenského zákona v trvaní 5 rokov. Odvolanie o W.. I. C. bolo uznesením NS SR 1To/71/06, zo dňa 21. 03. 2007 ako nedôvodné zamietnuté. Zo zápisnice o výsluchu odsúdeného na č.l. 46 - 51, ktorý sa uskutočnil 08. 03. 2002, za prítomnosti obhajcu bolo zistené, že skúsenosti odsúdeného so spoluprácou so Slovenskou kreditnou bankou boli také, že táto banka mu vyšla vždy v ústrety a aj keď nemal úver uhradený v termíne splatnosti, jeho splatnosť prolongovala a nikdy bez jeho vedomia nesiahla na peniaze spoločnosti, v ktorej bol konateľom. Aj v prípade pre ktorý bol trestne stíhaný, chcel rovnako postupovať a mal úmysel situáciu riešiť opätovným prolongovaním úveru, resp. poskytnutím nového úveru, ale SKB bez jeho vedomia stiahla poskytnutú zálohu. Žiadosť o prolongáciu úveru však nepodal, až 17. 03. 1999 podal takúto žiadosť a jeho rokovanie s bankou skončilo až v marci 1999. Rokovanie o prolongácii započal ešte pred 21. 12. 1998. V ďalšej výpovedi na č.l. 52 - 55 zo dňa 21. 03. 2002 opäť za prítomnosti obhajcu, odsúdený uviedol na otázku vyšetrovateľa, aby sa vyjadril k zmluve o zmenečnom úvere č. 1998/227, ktorý podpísal so Slovenskou kreditnou bankou 29. 10. 1998, a podľa ktorej v zmysle č. II. zmluvy dal banke oprávnenie, aby výberom z bežného účtu, ako aj z prípadných ďalších účtov SKKS s.r.o., uhradila nominálnu hodnotu, zmenky, úroky a pokutu odsúdený uviedol: Nespochybňujem, že som zmluvu takéhoto znenia skutočne podpísal, avšak som si neuvedomil, že som dal banke takéto oprávnenie, nepamätám sa, že by v predchádzajúcich obdobných zmluvách s bankou, kedy mi tiež boli poskytnuté zmenečné úvery, boli ustanovenia, ktoré by banku oprávňovali k takémuto postupu. Text zmluvy som si prečítal len niekedy v minulosti a podrobné podmienky som nezvykol študovať. Zaujímalo ma hlavne v akej výške mi bol úver poskytnutý, s akou úrokovou sadzbou a kedy je splatný. Z obsahu výpovede odsúdeného na hlavnom pojednávaní na č.l. 2553 - 2557, zo dňa 24. 04. 2003 nevyplýva, že by odsúdený uvádzal akýkoľvek nátlak zo strany iných osôb na vlastné konanie a rozhodovanie. V ďalšej časti uvádza: Ja som požiadal o poskytnutie zálohy na nákup akcií v sume 130.000.000,- Sk 30. 12. 1998. SKKS s.r.o., vystavila pro forma faktúru, ktorú som lodeniciam dourčil v ten istý deň ja a v ten istý deň bol uskutočnený aj prevod tejto zálohy na účet SKKS, ktorý som mal v SKB. Je pravdou, že z tejto banky som mal v roku 1998 aj zmenečný úver, ktorého splatnosť mi skončila 9 dní pred poskytnutím tejto zálohy, pričom takmer celá záloha bola bankou stiahnutá na splatenie tohto zmenečného úveru, a to vo výške okolo 128.000.000,- Sk. Nikdy predtým banka takúto operáciu neurobila, hoci som mal v banke viac takýchto úverov, už aj po lehote splatnosti, pretože predchádzajúce úverové zmluvy klauzulu o takomto zabezpečení si pohľadávky, neobsahovali. Je pravdou, že zmluvu o zmenečnom úvere v roku 1998 som podpísal, avšak nevedel som o tom, že takáto klauzula v nej je. Nikto ma na to neupozornil a bolo mojou chybou, že som si to neprečítal. V ďalšej časti uvádza: Do 31. 12. 1999 som akcie na SLK nepreviedol, lebo ich nechceli odo mňa prevziať. Chceli peniaze v hotovosti. Ja som akcie v hodnote 130.000.000,- Sk nepreviedol na SLK preto, lebo akcie nechceli a ja by som ďalšie peniaze od lodeníc nedostal. Postupoval som na základe dohody s ekonomickým riaditeľom W. Y.. Z obsahu výsluchu svedka W.. G. Y. na č.l. 2594 - 2596 vyplýva, že odsúdený konal samostatne, neinformoval partnerov o tom, že účet na ktorý bol poskytnutý úver je inkasný, teda že kedykoľvek mu banka môže stiahnuť peniaze na vyrovnanie dlhu SKB. Z obsahu zdôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 2To/32/2005, zo dňa 27. 02. 2007 vyplýva, že v žiadnom prípade neobstojí odvolacia námietka obžalovaného, že SLK a.s., Komárno poskytlo zálohu obžalovanému bez jeho vedomia. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že proformo faktúra nie je titulom na vytvorenie platby. Poskytnutie zálohy na nákup akcií v zmysle mandátnej zmluvy, naopak na rozdiel od obhajobných tvrdení obžalovaného svedčí o eminentnom záujme SLK a.s. Komárno na plnení zmluvy v tom čase. Tieto skutočnosti podporujú aj dôkazy, že obžalovanému už pred uzatvorením mandátnej zmluvy bolo poskytnutých viacero úverov zo strany SKB ,ktoré nesplácal v stanovených lehotách. K ich vysporiadaniu dochádzalo tak, že obžalovanému boli poskytnuté nové úvery. Tak tomu bolo aj pokiaľ sa jednalo o zmenkový úver č. 227/1998, kde v zmysle úverových podmienok si banka dlžnú sumu zinkasuje z účtu klienta pre tento účet vedeného v banke. Preto ani NS SR nemohol uveriť námietkam obžalovaného, že nevedel o tom, že banka si dlžnú sumu môže zinkasovať. Nereálnosť tohto tvrdenia obžalovaného potvrdzuje aj výpoveď pracovníkov banky, napr. W. S. X. na č.l. 99, že prolongácia takéhoto úveru ani neprichádzala do úvahy. Skutočnosť potvrdzujúcu subjektívnu stránku v konaní obžalovaného preukazuje i jeho vlastná výpoveď, že v inkriminovanom čase ani nerokoval s potencionálnymi vlastníkmi akcií SKB o ich kúpe. Výpovede zadokumentované v spisovom materiály (zástupcov Slovnaft a.s., Transpetrol a.s. a ďalších) túto okolnosť bez akýchkoľvek okolností potvrdzujú. Rozsudkom NS SR zo dňa 12. 05. 2008, sp. zn. 1Tdo V 13/2007 bolo konštatované, že rozsudkom NS SR zo dňa 27. 02. 2007, sp. zn. 2To 32/2005 bol porušený zákon a vec bola prikázaná na opätovné prerokovanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Nitre. Dovolací súd dospel k záveru, že skutkový stav nebol vyčerpávajúco logicky hodnotený najmä z pohľadu, či bol preukázaný úmysel obvineného už na začiatku celej transakcie uviesť firmu Slovenské lodenice do omylu a na jej úkor sa obohatiť. Následne Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 28. 09. 2009, sp. zn. 2T/1/2008 obžalovaného podľa § 226 písm. d/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 24. 08. 2010, sp. zn. 2To/6/2010 napadnutý rozsudok zrušiť a vec opätovne vrátil Krajskému súdu v Nitre, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre dňa 02. 12. 2010, sp. zn. 2T/1/2008 bol obžalovaný W. G. C. uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 a 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. na skutkovom základe uvedenom na č.l. 2803- 2804 a bol mu podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, na výkon ktorého bol zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny. Na podklade odvolania obžalovaného vo veci rozhodoval NS SR, ktorý uznesením zo dňa 28. 06. 2011, sp. zn. 2To/2/2011 podľa § 256 Tr. por. zák. č. 140/1961 Zb. odvolanie obžalovaného a poškodenej strany Slovenské lodenice a.s. „v konkurze“, Roľníckej školy 1519 Komárno, zamietol. V odôvodnení uznesenia NS SR uvádza, že o preukázaní úmyslu obžalovaného, a teda subjektívnej stránky jeho konania, svedčia výpovede svedkov i jeho vlastná výpoveď, že s potencionálnymi vlastníkmi akcií ani nerokoval a keď akcie SKB získal koncom roka 1998 formou započítania pohľadávky od spoločnosti MKAZ, a.s., tieto vôbec nepreviedol SLK a.s. Komárno, ale so stratou ich previedol na firmu Chimpex, a.s. Stará Turá. Za podstatnú skutočnosť považoval NS SR, že trestný čin podvodu zo strany obžalovaného bol dokonaný už v uzatvorení mandátnej zmluvy 14. decembra 2008 a prevedením finančných prostriedkov, v dôsledku čoho táto zmluva sa v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka stala absolútne neplatnou z dôvodu danosti podvodného úmyslu a obhajobné tvrdenie obžalovaného, že zmluva bola platná a mohol z nej plniť v budúcnosti, je nesprávne. Tejto obhajobe obžalovaného odporuje skutočnosť, že akciová spoločnosť obžalovaného už v roku 1999 a neskôr aj SLK, a.s. Komárno, sa dostali do konkurzu, a preto bolo vylúčené, aby mohol obžalovaný z predmetnej zmluvy plniť. Krajský súd v Nitre, tak ako mu to ukladá Trestný poriadok, v inom zložení senátu, prejednal návrh na povolenie obnovy konania manželky odsúdeného a dospel k záveru, že neboli zistené podmienky obnovy konania tak, ako sú uvádzané v citovanom ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por.. Je nutné zdôrazniť, že navrhovateľka a všetky údaje, ktoré mali byť novými skutočnosťami neznámymi súdu v priebehu rozsiahleho súdneho konania, čerpala len z obsahu listu svedka W. I. C., ktorý sa tieto údaje mal dozvedieť počas dovolenky od osoby s menom Q. O.. Pretože sám svedok uvádzal, že sa jedná o osobu, ktorá je podľa médií asi mŕtva a podľa všeobecne dostupných informácií sa jedná o osobu, ktorá bola trestne stíhaná v súvislosti s násilným úmrtím 12 osôb v Dunajskej Strede, je možno dôvodne pochybovať o tom, že svedok W.. I. C. mohol takéto informácie nadobudnúť predovšetkým z pohľadu ich obsažnosti, podrobnosti a myšlienkových úvah, ktoré mohol mať k dispozícii iba sám odsúdený. Takéto údaje uvádzané v liste by si svedok sám ani nemohol zapamätať a mohli byť poskytované iba osobou, ktorá absolútne detailne poznala nielen obsah trestného spisu, ale i všetky verzie obrany. Navyše je nutné poukázať na osobu predmetného svedka, ktorý bol v minulosti uznaný vinným pre závažnú trestnú činnosť a v ktorej bola preukázaná jeho schopnosť komunikovať s poškodenými a uvádzať ich do omylu. Potrebné je tiež zdôrazniť, že odsúdený sám od počiatku trestného stíhania (vznesenie obvinenia bolo dňa 20. 12. 2001) a po podaní obžaloby (31. 07. 2002) až po právoplatné rozhodnutie (28. 06. 2011) mohol uviesť akékoľvek skutočnosti na svoju obranu. Údaje uvádzané v liste svedka sú podľa názoru súdu umelou konštrukciou vytvorenou na obranu obžalovaného, pričom v priebehu celého trestného konania nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorý by čo i len čiastočne podporil ich hodnovernosť a význam z pohľadu rozhodovania vo veci pri povoľovaní obnovy konania. Aj tieto skutočnosti viedli súd k záveru, že neboli zistené hodnoverné skutočnosti pre podmienky obnovy konania tak, ako ich podmieňuje zákon. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú je možno podať do 3 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Nitre na Najvyšší súd SR.