Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25CoP/1/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111228532 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4111228532.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L.: H., nar. XX. XX. XXXX, L. nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX, deti rodičov: matky Q. L., bytom Z. XXX a otca: T.. L. L., bytom Y. XX, B., o návrhu matky na zrušenie výchovného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu v Nitre zo dňa 10. 11. 2011 č. k. 11P/337/2011-20, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa ustanovil za kolízneho opatrovníka pre mal. deti L.: H. nar. XX. XX. XXXX a L. nar. XX. XX. XXXX Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre na ich zastupovanie v konaní o návrhu matky na zrušenie výchovného opatrenia. Rozhodol tak s odkazom na ust. § 31 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a o doplnení niektorých zákonov (Zákon o rodine). Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec domáhajúc sa ním jeho zrušenia s návrhom, aby maloleté deti zastupoval v konaní nestranný vyšší súdny úradník z iného súdu alebo sociálny pracovník z iného mesta. V odvolaní poukazoval na negatívne konanie pracovníkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre k jeho osobe od roku 2007 až doposiaľ. Podľa jeho názoru tento orgán za 4,5 roka, odkedy je ich klientom, neurobil v prospech maloletých detí nič a má podozrenie, že po celé roky kryli trestuhodné činy bývalej manželky, ktorá sa všemožne snaží odpútavať pozornosť od toho, ako vážne ubližuje deťom, a preto umelo vytvára nové a nové kauzy. Konanie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je objektívne, ani jedno jeho podanie nebolo riadne prešetrené a uzavreté, všetko, čo povedal bolo bagatelizované a negované, a preto má vážne pochybnosti o správnosti postupu pracovníkov tohto úradu. Popisoval konkrétne negatívne skúsenosti v spolupráci s úradom. Aj keď má súdom upravený styk, od 10. 08. 2011 doposiaľ nebol uskutočnený vôbec v dôsledku marenia rozsudku matkou maloletých detí, pričom s maloletou dcérou sa za 2 roky a 2 mesiace nestretol vôbec. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že vždy pracoval v prospech maloletých detí, hájil ich záujmy a jeho snahou bolo viesť rodičov k zlepšeniu komunikácie medzi nimi konzultáciami za prítomnosti psychologičky RPPS a sociálnej pracovníčky oddelenia, čo však nebolo zo strany rodičov možné z dôvodu vážneho narušenia vzťahov. Opakovane boli realizované pohovory s maloletou L.. Otcom uvádzané skutočnosti v odvolaní sú neopodstatnené, navštevuje ich oddelenie a je mu poskytované odborné poradenstvo. Vždy bolo reagované na jeho podnety. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre pri zastupovaní maloletých detí v pozícii kolízneho opatrovníka bol nezaujatý a z týchto dôvodov odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a) OSP), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V danej veci matka maloletých detí podala návrh na zrušenie výchovného opatrenia, resp. zmeny rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 25CoP/21/2011-287 zo dňa 08. 06. 2011, právoplatného dňa 01. 08. 2011, ktorým bolo rozhodnuté, že otec maloletých detí je oprávnený stretávať sa s maloletou L. L. v párnom týždni v kalendárnom roku v stredu, v čase od 16:00 do 17:00 hod. za prítomnosti kolízneho opatrovníka ÚPSVaR Nitra. Matka návrh odôvodnila tým, že maloletá L. sa nechce stretávať s otcom, má z neho strach, pretože sa k nej nevhodne správa (točil ju za hlavu a búchal jej hlavu o zem) a táto situácia sa zhoršila od 04. 08. 2011, kedy uniesol maloletého H. z dvora. Preskúmavaným rozhodnutím súd prvého stupňa ustanovil za kolízneho opatrovníka Úrad práce a sociálnych vecí a rodiny v Nitre na zastupovanie maloletého v konaní. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať( ďalej len „kolízny opatrovník“ ). V konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých podľa citovaného ust. § 31 ods. 2 Zákona o rodine, súd obligatórne ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Dôvodom na ustanovenie opatrovníka je existencia rozporu záujmov objektívneho charakteru, pričom dané ustanovenie určuje podmienky, za ktorých je vylúčené, aby rodičia ako zákonní zástupcovia zastupovali svoje maloleté deti, a to bez ohľadu na to, či ide o zastupovanie v občianskom súdnom konaní alebo o zastupovanie pri právnych úkonoch, s ktorými sú spojené hmotnoprávne účinky. Pokiaľ ide o osobu kolízneho opatrovníka, je potrebné, aby táto osoba spĺňala všetky atribúty vykonávania funkcie v záujme maloletého dieťaťa. I keď zákon neobsahuje exemplifikatívny výpočet osôb, ktoré by mohli byť do funkcie kolízneho opatrovníka ustanovené, spravidla súd ustanoví úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, sociálnoprávna ochrana detí je súbor opatrení na zabezpečenie ochrany dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného dohovoru, výchovy a všestranného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí a náhradného prostredia dieťaťu, ktoré nemôže byť vychovávané vo vlastnej rodine. Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v súlade s ust. § 71 ods. 1 tohto zákona vykonávajú orgány štátnej správy a to ministerstvo, orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vymedzuje ust. § 73 ods. 2 tohto zákona a okrem iného mu zveruje i vykonávanie funkcie kolízneho opatrovníka podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákon o rodine ( § 73 ods. 2 písm. b/, bod 2. zákona ). Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec z vyššie uvedených dôvodov hľadísk dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa. Niet totiž pochýb, že v danom prípade ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, v ktorom je potrebné obligatórne realizovať ustanovenie opatrovníka na ochranu ich záujmov a zastupovanie. Tým bol podľa citovanej právnej úpravy daný dôvod pre ustanovenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre ako kolízneho opatrovníka na zastupovanie a ochranu záujmov maloletých detí v tomto konaní. Skutočnosti uvádzané otcom v odvolaní sú námietkami voči správaniu sa jednotlivých pracovníkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre, s ktorými prichádzal do styku v minulosti, a ktorí podľa jeho názoru voči nemu nepostupovali objektívne. Tieto skutočnosti však nemajú bezprostredný súvis s rozhodnutím, ktoré je predmetom preskúmania odvolacím súdom, pretože podľa obsahu otcom uvádzané okolnosti by mali byť posúdené ako námietka zaujatosti. V občianskom súdnom konaní však námietku zaujatosti môžu vzniesť účastníci konania iba voči sudcom (§ 15a ods. 1 OSP), zapisovateľovi alebo inému pracovníkovi súdu, ako je znalec alebo tlmočník (§ 17 ods. 1 OSP). Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je účastníkom konania zo zákona (podľa § 31 ods. 2 ZR). Pokiaľ otec v konaní pred úradom práce, sociálnych vecí a rodiny mal pochybnosti o nezaujatosti pracovníkov tohto orgánu, mohol podľa § 10 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní oznámiť správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvedel. Z vyššie uvedených dôvod preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.